Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-27-2023.pdf
PDF · 124.04 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/27/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Evy Šofrankovej v sporovej veci žalobkyne: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E. F. G., zastúpenej: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 11C/66/2021-245 zo dňa 2.3.2023, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyni 41.444,76 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách rozhodol tak, že priznal žalobkyni vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby žalovaná bola zaviazaná uhradiť jej z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia 34.534,80 eur a z titulu navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 13.814,- eur. Podanú žalobu odôvodnila tým, že dňa 6.11.2018 v čase okolo 19.40 hod. došlo na štátnej ceste č. H. v smere od obce I. D. na obec J. k dopravnej nehode medzi osobným motorovým vozidlom zn. VW Passat CC, ev. č. K., ktorého vodič počas jazdy pri predbiehaní narazil pravou prednou časťou svojho vozidla od ľavej zadnej časti pred ním idúceho vozidla značky BMW ev. č. I., následkom čoho došlo k zrážke týchto vozidiel, pri ktorej utrpela posádka vozidla Volkswagen Passat CC, a to B. L. a M. B. zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahli a posádka vozidla BMW 120d, a to A. B. - poškodená utrpela ťažké zranenia s dobou liečenia 96 dní a N. O. ľahké zranenia s dobou liečenia 21 dní. Trestné stíhanie, na základe vyššie uvedeného skutkového stavu, bolo uznesením OR PZ Humenné ČVS: J./X-XXX-XX-XXXX z 31.1.2019 zastavené, lebo dopravnú nehodu z technického hľadiska zapríčinil nebohý B. L., ktorý zraneniam pri dopravnej nehode podľahol. Žalobkyňa ako vodička vozidla BMW 120d nebola v čase dopravnej nehody pripútaná bezpečnostným pásom, lebo dňa 8.10.2018 jej odborná lekárka pani P. M., B.. F.. vydala v O. vo Švajčiarsku lekársky certifikát, ktorým potvrdila, že pacientka A. B., nar. XX.XX.XXXX je v dôsledku ochorenia chrbtice do konca roka 2018 oslobodená od povinnosti nosenia bezpečnostného pásu. Žalobkyňa predložila znalecký posudok č. XX/X/XXXX znalca B. C. C., F., B.. Z predmetného znaleckého posudku vyplynulo, že znalec ohodnotil SSU položkami: položka 255
vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov a iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesňových situácií (overené psychiatrom a psychoterapeutom) - postraumatická stresová porucha 1300 bodov, položka 271 traumatická porucha okohybných nervov alebo okohybných svalov s poruchou binokuláreho videnia - dvojité videnie a parestézie 350 bodov, položka 335a obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu 60 bodov, položka 304a obmedzenie L/S chrbtice 100 bodov, spolu 1810 bodov. Hodnota bodu pre rok 2018 19,08 eur, spolu 34.534,80 eur. V priebehu trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX znalca B. M. I., ktorý ohodnotil bolestné žalobkyne tak, že za jednotlivé zranenia utrpené počas dopravnej nehody priznal 600 bodov, pričom položku 11b zlomenina spodiny očnice s posunom zvýšil o 50 %, lebo povaha poškodenia si vyžiadala operačný výkon. Celkovo tak priznal 640 bodov a v znaleckom posudku popisoval aj to, k akým zraneniam došlo v jednotlivých fázach dopravnej nehody. Žalobkyňa predložila do konania správu z psychoterapeutického vedenia pacienta od B. Q. A., ambulancia dopravnej a klinickej psychológie Košice, z ktorej vyplýva, že absolvovala 8 psychoterapeutických sedení od 11.1.2019 do 14.11.2019. Pri prvej návšteve bola pacientka úzkostná, nedržala očný kontakt, komunikovala pošepky, veľmi pomaly a ťažko. Celé sedenie plakala. Uvádzala nechutenstvo, nespavosť, plač, vnútornú nervozitu, zlé pocity, úzkosť, otupenosť, smútok a striedanie nálad. Myšlienkové obsahy sa týkali nehody, jej okolností, prítomné prehrávanie celej situácie ako filmu, neustále kladenie si otázok, prečo sa to stalo, neochota akceptovať realitu. Správala sa výrazne vyhýbavo, snažila sa vyhnúť akémukoľvek kontaktu, nevychádzala z domu, vyhýbala sa akýmkoľvek aktivitám. Podľa správy rovnakej psychologičky z 10.6.2021 absolvovala žalobkyňa od r. 2019 do r. 2021 15 sedení a bola objednaná na konzultáciu v psychiatrickej ambulancii, lebo nie je v kompetencii psychoterapeuta predpisovanie liekov a nasadenie antidepresívnej liečby. Žalobkyňa tiež predložila lekárske správy a prepúšťacie správy Univerzitnej nemocnice Bazilej a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice o absolvovaní operácií a jednotlivých lekárskych úkonov.
3. Medzi stranami sporu nebola spornou skutočnosť, že žalovaná zodpovedá za SSU žalobkyne z dôvodu poškodenia zdravia pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 6.11.2018. Medzi stranami nebola spornou ani skutočnosť, že žalobkyňa má nárok na SSU, ktoré znalec B. C. C., F., MPH ohodnotil počtom bodov 1810, čo vo finančnom vyjadrení predstavovalo sumu 34.534,80 eur. Súd teda považoval za nesporné, že v dôsledku zranení utrpených žalobkyňou pri dopravnej nehode má nárok na SSU vo výške 34.534,80 eur za jednotlivé položky tak ako sú uvedené v znaleckom posudku, ktorý žalobkyňa predložila.
4. Medzi stranami sporu zostalo sporné to, či žalobkyňa spoluzavinila následky na vlastnom zdraví pri predmetnej dopravnej nehode tým, že nebola pripútaná bezpečnostným pásom a tiež jej nárok na mimoriadne zvýšenie SSU podľa ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z.
5. Žalovaná je typickou komerčnou poisťovňou, ktorá poisťuje riziká, mimo iného aj riziko vzniku následkov pri dopravnej nehode motorových vozidiel, ak predmetom poistenia je povinné zmluvné poistenia alebo havarijné poistenie. Z daného poistenia nemôžu byť vylúčené následky dopravnej nehody, pri ktorej vodič alebo spolujazdec neboli pripútaní bezpečnostným pásom, ak zákon (§ 8 ods. 1 písm. e) zák. č. 8/2009) takúto situáciu nevylučuje, resp. ju umožňuje. Žalovaná preto nemôže tvrdiť, že nezodpovedá za škodu na zdraví žalobkyne (v danom prípade za SSU) v tom rozsahu, ktorý zodpovedá následkom, že žalobkyňa nebola pripútaná bezpečnostným pásom. O spoluzavinení z daného dôvodu by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by žalobkyňa pripútaná nebola bez príslušného lekárskeho osvedčenia. Navyše tvrdenia žalovanej o tom, že následok na zdraví žalobkyne by bol iný, ak by žalobkyňa bola pripútaná bezpečnostným pásom, vychádza podľa žalovanej zo znaleckého posudku znalca B. I.. Ide o znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia. Znalec vo svojom posudku hodnotil bolestné zranení, ktoré žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode a nebol oprávnený hodnotiť situáciu, k akým zraneniam by došlo, ak by žalobkyňa bezpečnostným pásom pripútaná nebola. Ak by žalovaná chcela preukázať, aké skutočné následky by vznikli za situácie, že by žalobkyňa pri dopravnej nehode bezpečnostným pásom pripútaná bola, musela by v tomto smere predložiť buď súkromný znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie znalca z príslušného odboru. Eventuálne by bolo potrebné nasimulovať danú situáciu pri teste, aby sa presne preukázalo, že aký by bol následok pri danom type motorového vozidla za situácie, kedy by vodič bol/ nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Úvahy žalovanej o tom, že následkom dopravnej nehody by boli menšie zranenia, ak by žalobkyňa bola pripútaná bola, zostali len v teoretickej rovine bez praktického preukázania. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať spoluzavinenie poškodeného pritom zaťažuje žalovanú. Žalovaná nepreukázala ani prvý predpoklad možnosti spoluzavinenia
žalobkyne, a to je porušenie právnej povinnosti. Nepreukázala, aký následok by nastal, ak by žalobkyňa pripútaná bola oproti stavu, kedy jej osobitný predpis umožňoval nepoužiť pri jazde motorovým vozidlom bezpečnostný pás. Zároveň žalovaná nepreukázala príčinnú súvislosť medzi následkom (zraneniami, ktoré žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode) a zraneniami, ktoré by utrpela ak by bezpečnostný pás použila. Žalovaná len vo všeobecnosti žiadala, aby súd prihliadol na spoluzavinenie žalobkyne a priznaný nárok krátil o niekoľko percent. Jej obrana spočívala len v tvrdení, že ak by žalobkyňa bola pripútaná bezpečnostným pásom, možno dôvodne predpokladať, že by uvedená skutočnosť mala vplyv na rozsah následkov škodovej udalosti. V tomto smere žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a preto súd na jej návrh na krátenie SSU z dôvodu spoluzavinenia žalobkyne neprihliadol.
6. Žalobkyňa žiadala, aby nárok na SSU bol zvýšený podľa ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za SSU zvýšiť najviac o 50 %. Žalovaná poukazovala na skutočnosť, že žalobkyňa nebola uznaná za invalidnú v dôsledku zranení utrpených pri dopravnej nehode.
7. Uznanie invalidity je jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za SSU v zmysle zák. č. 437/2004 Z. z. V citovanom ustanovení sa nestanovuje podmienka, že predpokladom mimoriadneho zvýšenia SSU je rozhodnutie o invalidite poškodeného. Dôvodom nenavýšenia SSU podľa citovaného ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. nemôže byť ani skutočnosť, že znalec, ktorý vypracoval posudok o výške bodového ohodnotenia sám toto bodové ohodnotenie nezvýšil, hoci tak mohol urobiť. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za SSU súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí, ale aj tie stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho dovtedajšie pôsobenie. Pri rozhodovaní o navýšení SSU u žalobkyne súd zohľadnil práve individuálne okolnosti prípadu na jej strane. V čase dopravnej nehody mala žalobkyňa 22 rokov, žila bezstarostný život mladého človeka vo Švajčiarsku s dostatkom finančných prostriedkov a množstvom záľub, ako aj príležitostí pre budúcnosť. Následkom dopravnej nehody sa jej život radikálne zmenil a to vo všetkých oblastiach, pričom znalec vo vypracovanom znaleckom posudku zohľadnil a bodovo ohodnotil následky dopravnej nehody, ktoré odôvodňovali priznanie SSU.
8. Súd navýšil SSU z dvoch dôvodov. 10 %-tné navýšenie priznal z dôvodu vážnych duševných porúch vzniknutých pôsobením otrasných zážitkov a iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesňových situácií, za ktoré aj znalec sám priznal najvyšší počet bodov (1300 bodov). Aj keď samotný znalec túto položku nenavýšil, hoci mal na to možnosť, súd sám priznal zvýšenie SSU o 10 % z tohto dôvodu. Súd videl dôvody hodné mimoriadneho zreteľa pre navýšenie SSU v tom, že žalobkyňa má vážne psychické problémy od nehody, ku ktorej došlo 6.11.2018. Viac ako 3 roky chodila za psychoterapeutom a teraz 1,5 roka navštevuje psychiatra a je odkázaná na antidepresívnu liečbu. Za najzávažnejší následok súd považuje skutočnosť, že žalobkyňa odmieta sociálny kontakt s kýmkoľvek, mimo najbližšej rodiny a jedinej kamarátky. Na rozdiel od predchádzajúceho života, kedy pracovala ako čašníčka a stretávala sa nielen s rovesníkmi, ale aj s množstvom ľudí, ktorých obsluhovala, teraz o takéto kontakty nemá záujem, resp. sa ich stráni. Nie je možné predpokladať ako dlho bude táto situácia trvať a či sa vôbec dokáže žalobkyňa zmeniť tak, že sa dokáže socializovať v prostredí, v ktorom bude žiť. Daný handicap bráni žalobkyni aj v možnosti hľadať si prácu a dokonca odmieta aj plávanie, ktoré by jej zlepšilo zdravotný stav len z dôvodu, že by sa tam musela stretávať s cudzími ľuďmi. Súd považoval danú situáciu za natoľko vážnu, že navýšil bodovo ohodnotené SSU o 10 %.
9. Ďalším dôvodom, pre ktoré súd zvýšil SSU, rovnako o 10 %, je zdravotný stav žalobkyne týkajúci sa pohybového ústrojenstva. Žalobkyňa síce nie je pripútaná na lôžko ani na invalidný vozík, ale súd prihliadol k skutočnosti, že od 22 rokov svojho veku je pohybovo obmedzená tak, že nemôže stáť, chodiť ani sedieť dlhšie ako 2 hodiny. S tým je spojené znemožnenie všetkých pohybových aktivít, ktoré vykonávala pred dopravnou nehodou. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že jazdila dlhé trasy na motorke a tiež šoférovala auto po celej Európe. Šoférovanie motorky je absolútne vylúčené a šoférovanie auta možné len na krátku vzdialenosť. Žalobkyňa má znemožnené aj prechádzky v prírode, lebo by nezvládla nerovný terén. Nemôže vykonávať svoje predchádzajúce zamestnanie čašníčky, lebo by v pravej ruke neudržala ani tácku s nápojmi. Je len veľmi málo, ak vôbec, pohybových aktivít, ktoré sú prirodzené pre mladých ľudí vo veku žalobkyne, ktoré by žalobkyňa mohla robiť. Samotná žalobkyňa uviedla, že jej jedinými aktivitami počas dňa je príprava jednoduchého jedla a nakŕmenie psa, o ktorého sa stará. Žiadne iné činnosti po dlhšiu dobu nemôže vykonávať, pretože jej v tom bránia silné bolesti, v dôsledku ktorých musí neustále užívať lieky proti bolestiam.
10. Keďže súd SSU zvýšil o 20 %, vo finančnom vyjadrení to predstavuje sumu 6.906,96 eur. Spolu tak súd priznal žalobkyni SSU v celkovej výške 41.444,76 eur. Keďže žalobkyňa žiadala 40 % navýšenie SSU a súd jej priznal len 20 % navýšenie, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
11. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, pokiaľ išlo o uplatnenie SSU podľa predloženého znaleckého posudku. Navýšenie bodového ohodnotenia záviselo od úvahy súdu, preto aj v tejto časti súd priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania, avšak len z prisúdenej sumy a nie z celkového uplatneného nároku.
12. Proti rozsudku okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a znížil nárok žalobkyne na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia o spoluzavinenie žalobkyne a aby v rozsahu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobu zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa úspechu sporových strán.
13. Odvolanie podala z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
14. Namietala, že škoda na zdraví, náhrady ktorej sa žalobkyňa domáha v tomto súdnom konaní, vznikla aj následkom konania žalobkyne a je teda daná spoluvina žalobkyne z dôvodu, že v čase dopravnej nehody nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Oslobodenie od povinnosti používania bezpečnostných pásov má relevanciu len v rámci porušenia/neporušenia pravidiel cestnej premávky. Z hľadiska nároku na náhradu škody na zdraví nemožno pričítať na ťarchu škodcovi alebo jeho poisťovateľovi (žalovanému) skutočnosť, že žalobkyňa nemusela byť pripútaná bezpečnostným pásom. Nakoľko ak by žalobkyňa bola pripútaná bezpečnostným pásom možno dôvodne predpokladať, že by uvedená skutočnosť mala vplyv na rozsah následkov škodovej udalosti. Uvedené vyplýva aj zo znaleckého posudku B. I. z ktorého vyplýva, že prevažná väčšina poranení žalobkyne vznikla v dôsledku jej nepripútania sa bezpečnostným pásom, čo je potrebné zohľadniť pri určení výšky náhrady škody.
15. Spoluzodpovednosť poškodeného podľa ustanovenia § 441 OZ je daná, ak jeho konanie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, t. j. ak škoda vznikla tiež následkom úkonu poškodeného. Pritom nemusí ísť o jedinú príčinu, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na vzniku škody, o ktorej odškodnenie ide. Konanie poškodeného, príp. jeho opomenutie konať tak, ako konať mal, sa však nemusí časovo kryť s protiprávnym konaním škodcu, môže mu predchádzať aj ho nasledovať. Ustanovenie § 441 OZ o zavinení poškodeného možno aplikovať aj vo vzťahu k ustanoveniu § 415 OZ o splnení prevenčnej povinnosti poškodeným. Ak poškodený koná v rozpore s tzv. generálnou prevenčnou povinnosťou (§ 415 OZ) a ak je toto konanie jednou z príčin vzniku škody na jeho strane, znáša svoju škodu pomerne v zmysle § 441 OZ. Spoluzavinenie (spoluspôsobenie) škody poškodeným v zmysle § 441 OZ explicitne nevyžaduje porušenie právnej povinnosti, pretože poškodený v zodpovedajúcom rozsahu znáša škodu aj vtedy, ak ju vyvolal akýmkoľvek svojím počínaním, či dokonca ak nastala v dôsledku náhody, ktorá sa mu prihodila. Nie je teda povinnosťou škodcu vždy a za každých okolností preukazovať, akú konkrétnu povinnosť porušil poškodený; stačí, ak sa preukáže, že sa poškodený v danej situácii zachoval inak, ako sa to dalo vo všeobecnosti od každého v danej situácii očakávať. Ustanovenie § 441 OZ možno dokonca v medziach analógie použiť aj v prípade, keď jednou z príčin vzniku škody boli aj objektívne okolnosti (napr. živelná udalosť, náhoda, za ktorú nikto nezodpovedá). Pri nich sa náhrada škody znižuje obdobne ako pri zavinení poškodeného.
16. Škodca zodpovedá za škodu len v tom rozsahu, v akom je jeho konanie alebo opomenutie v príčinnej súvislosti so škodlivým následkom. Ak sa podieľa na vzniku škody i konanie poškodeného, prípadne akékoľvek okolnosti na jeho strane, ktoré sú vo vzťahu príčinnej súvislosti s následkom, v tom rozsahu nemôže byť daná zodpovednosť žalovaného. Poškodenému sa pripočítajú všetky okolnosti na jeho strane, ktoré prispeli ku škodlivému následku, bez ohľadu na to, či boli zavinené alebo nie (v zmysle úmyslu či nedbanlivosti). Ak bola škoda spôsobená aj (alebo výlučne) konaním poškodeného (či zavineným či nezavineným), či objektívnymi okolnosťami na strane poškodeného (náhodou), v tomto rozsahu je vylúčená zodpovednosť škodcu. Chýba totiž jeden zo základných
predpokladov zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním škodcu, popr. kvalifikovanou udalosťou, za ktorú žalovaný zodpovedá na objektívnom princípe. V prípade hodnotenia spoluzavinenia poškodeného nie je porušenie právnej povinnosti nevyhnutným predpokladom pre jeho zohľadnenie.
17. Účelom náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského je kompenzovať zníženie možnosti spoločenského uplatnenia, ako ujmu spôsobenú stavom súvisiacim s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti, v zmysle ktorých je obmedzená vo svojom súčasnom živote boli zohľadnené práve v bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Nárok žalobkyne na 20 %-né zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré priznal súd prvej inštancie, považuje žalovaný v danom prípade za nedôvodný. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia nad rámec základného hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Dokonca ani B. C. C., ktorý bodovo ohodnotil sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne, nenavýšil jednotlivé položky v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Ani posudzujúci lekár nevidel dôvod na navýšenie jednotlivých položiek vzhľadom na obmedzenie a stratu možnosti žalobkyne uplatniť sa v živote a spoločnosti. Pre účely naplnenia hypotézy uvedenej v § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. je však potrebné, aby nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo naplnenie jeho spoločenských úloh boli výnimočné (osobité), a to až do takej miery, že bez zvýšenia by odškodnenie len v rozsahu základného bodového ohodnotenia celkom zrejme nemohlo spĺňať zákonom stanovenú požiadavku primeranosti. Žalobkyňa nespĺňa ani základný predpoklad pre priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorým je priznanie invalidity. Žalobkyňa nebola uznaná za invalidnú.
18. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
19. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.
20. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že dňa 6.11.2018 v čase okolo 19.40 hod. došlo na štátnej ceste č. H. v smere od obce I. D. na obec Ohradzany k dopravnej nehode medzi osobným motorovým vozidlom zn. VW Passat CC, ev. č. K., ktorého vodič počas jazdy pri predbiehaní narazil pravou prednou časťou svojho vozidla od ľavej zadnej časti pred ním idúceho vozidla značky BMW ev. č. I., následkom čoho došlo k zrážke týchto vozidiel, pri ktorej utrpela posádka vozidla Volkswagen Passat CC, a to B. L. a M. B. zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahli a posádka vozidla BMW 120d, a to A. B. – poškodená/žalobkyňa utrpela ťažké zranenia s dobou liečenia 96 dní a N. O. ľahké zranenia s dobou liečenia 21 dní. Trestné stíhanie, na základe vyššie uvedeného skutkového stavu, bolo uznesením OR PZ Humenné ČVS: J./X-XXX-XX-XXXX z 31.1.2019 zastavené, lebo dopravnú nehodu z technického hľadiska zapríčinil nebohý B. L., ktorý zraneniam pri dopravnej nehode podľahol. Žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia uplatňuje podľa znaleckého posudku vypracovaného B. C. C., F., B., a to za 1810 bodov, 1 bod v sume 19,07 eur. Žalobkyňa podanou žalobou uplatnila aj navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z.
21. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
23. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
24. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
25. Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
26. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
27. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
28. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).
29. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
30. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
31. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
32. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
33. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že zo znaleckého posudku B. I. č. XX/XXXX vyplýva mechanizmus vzniku zranení spôsobom, že prišlo k pohybu tela poškodenej tak, že narážala rôznymi časťami tela do rôznych častí interiéru vozidla, čím prišlo k poraneniu hrudníka ako aj poraneniu brucha a vnútrobrušných orgánov z čoho usudzuje, že prevažná väčšina poranení žalobkyne vznikla v dôsledku nepripútania sa bezpečnostným pásom.
34. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že v prípade pripútania sa žalobkyne bezpečnostným pásom by bol rozsah zranení menší, t. j., že by sa konanie žalobkyne podieľalo na vzniku škody alebo zvýšení jej rozsahu. Samotný znalecký posudok (hoci popisuje mechanizmus vzniku zranení žalobkyne), nedáva komplexnú odpoveď na otázku, aký by bol rozsah jej zranení v prípade pripútania sa bezpečnostným pásom, resp. že v prípade jej pripútania sa bezpečnostným pásom by bol rozsah jej zranení menší. Samotný popis mechanizmu vzniku zranení žalobkyne znalcom B. I. v znaleckom posudku č. XX/XXXX teda nedáva
odpoveď na otázku, aké zranenia by žalobkyňa utrpela v prípade, ak by pri danom priebehu dopravnej nehody bola pripútaná bezpečnostným pásom, rovnako ako ani na otázku, či by v prípade pripútania sa bezpečnostným pásom utrpela zranenia menšieho rozsahu. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, aké zranenia utrpela jej spolujazdkyňa.
35. Samotné spoluzavinenie vzniku škody poškodeným musí byť preukázané jednoznačne, t. j. z vykonaného dokazovania musí byť zrejmé, že konanie poškodeného prispelo k vzniku škody (príčinná súvislosť) alebo k zväčšeniu jej rozsahu a nemôže byť len v rovine dohadov. Otázka aké zranenia by žalobkyňa utrpela v prípade pripútania sa bezpečnostným pásom, resp. či by žalobkyňa v takom prípade niektoré zo zranení neutrpela nebola predmetným znaleckým posudkom preukázaná, nie je možné ju vyvodzovať len v rovine dohadov z opisu mechanizmu vzniku zranení žalobkyne a v tomto smere žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú preto v tomto smere správne.
36. Pre záver o spoluzavinení vzniku škody poškodeným musí prísť ku kumulatívnemu naplneniu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, t. j. protiprávne konanie, vznik škody ako aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Žalobkyňa však konala v súlade s právom a teda na jej strane absentuje základný predpoklad spoluzodpovednosti za vznik škody, t. j. protiprávnosť konania. Žalovaná síce argumentuje tým, že oslobodenie od povinnosti používania bezpečnostných pásov má relevanciu len v rámci porušenia/neporušenia pravidiel cestnej premávky, avšak ide o absurdnú argumentáciu, lebo potom aj samotná povinnosť byť pripútaný bezpečnostným pásom by musela mať relevanciu len v rámci porušenia/neporušenia pravidiel cestnej premávky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/253/2001 alebo sp. zn. 25Cdo 1427/2001, ktoré sú opakovane citované aj v odbornej literatúre publikovanej v SR, v zmysle ktorých aplikácia všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy iba v tom prípade, ak neexistuje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. V prejednávanej veci však existuje komplexná právna úprava pre posúdenie žalovanou namietanej protiprávnosti konania žalobkyne ako podmienky pre spoluzavinenie vzniku škody, a to v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, z ktorej právnej úpravy vyplýva, že žalobkyňa svoju, žalovanou namietanú povinnosť neporušila a konala v súlade s právom. Preto takéto jej právom aprobované konanie nemôže byť príčinou vzniku škody, nakoľko absentuje znak protiprávnosti ako conditio sine qua non.
37. Čo sa týka zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne o 20 % odvolací súd poukazuje na to, že zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. sa neobmedzuje len na prípady vysokej úrovne predchádzajúceho uplatnenia poškodeného v spoločnosti (v kultúrnej, umeleckej, športovej a podobnej sfére života), ale je opodstatnené aj v prípadoch ďalších, v ktorých to odôvodňujú individuálne okolnosti zistené vykonaným dokazovaním. Skutočnosť, že posudzujúci lekár nepristúpil k navýšeniu položiek podľa 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. nemá za následok, že súd pri posudzovaní návrhu na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nemôže zohľadniť osobitné individuálne okolnosti odôvodňujúce postup podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. V tomto smere je argumentácia žalovanej nedôvodná.
38. Pokiaľ ide o invaliditu žalobkyne, táto je len jednou, nie však jedinou z podmienok odôvodňujúcich zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom u žalobkyne je potrebné zohľadniť, že žalobkyňa je do dnešného dňa práceneschopná, čo by v podmienkach Slovenskej republiky odôvodňovalo priznanie invalidity (spravidla sa posudzuje po jednom roku trvania práceneschopnosti), avšak situácia žalobkyne je špecifická, keďže je zúčastnená na sociálnom zabezpečení cudzieho štátu. Súd prvej inštancie správne zohľadnil mladý vek žalobkyne ako aj povahu jej postihnutia, ktoré predstavujú preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre jej život a životné úkony už vo veľmi mladom veku jej znemožňujú riadne uspokojenie jej životných a spoločenských potrieb a plnenie jej spoločenských úloh. V danom prípade ide o mladú ženu v produktívnom veku, ktorá bola schopná sa uplatniť aj v zahraničí s nadpriemernými zárobkovými možnosťami ako aj predpokladmi ďalšieho životného uplatnenia sa, a práve porovnanie predpokladov tohto uplatnenia u žalobkyne pred a po nehode aj s ohľadom na jej mladý vek odôvodňuje zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia tak ako bolo priznané súdom prvej inštancie.
39. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho
rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu, pričom ani obsah odvolania žalovanej nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených.
40. Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyni sumu 41.444,76 eur. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ktorý napadnutý nebol, preto v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť.
41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).