Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2To-64-2023.pdf
PDF · 77.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/64/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. augusta 2023 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, v trestnej veci obvineného A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D., trvale bytom E., F. A. XXXX/XX, prechodne bytom G. G., H. I. XX, ktoré podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/16/2023 zo dňa 29. mája 2023 a takto jednomyseľne
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/16/2023 zo dňa 29. mája 2023 bolo podľa § 241 odsek 1 písm. c) Tr. por. s poukazom na § 215 ods. 1 písm. g) Tr. por. a § 220 ods. 1 Tr. por. rozhodnuté o schválení zmieru medzi obvineným A. B. a poškodenou J. G. a zastavení trestného stíhania proti obvinenému A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 25.11.2021 o 15.05 hod. na ceste 1/61 v Dubnici nad Váhom na ulici Obrancov mieru na 139,607 km v smere od mesta Trenčianska Teplá na mesto Ilava viedol ako vodič jazdnú súpravu zloženú z nákladného motorového vozidla - ťahača návesu zn. Mercedes Benz, ev.č.: K. XXX L., a nákladného návesu zn. Bodex, ev..č: K. XXX M., kde na priechode pre chodcov zachytil ľavou prednou časťou nákladného vozidla chodkyňu - poškodenú J. G., ktorá v tom čase prechádzala cez priechod pre chodcov z ľavej strany na pravú stranu z pohľadu vodiča - obvineného A. B., následkom čoho chodkyňa - poškodená J. G. spadla na zem, kde predným ľavým kolesom nákladného vozidla prešiel po ľavej nohe, následkom čoho jej boli spôsobené zranenia otvorenú zlomeninu ľavého predkolenia III. stupňa podľa Gustillo Anderson s posunom a zmliaždenie predkolenia vľavo ťažké, s celkovou dobou obmedzenia na bežnom spôsobe života, ktoré bude trvať asi 90 dní, z toho 43 dní závažne a 47 dní menej závažne, pričom obvinený B. závažným spôsobom porušil ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) s poukazom na § 4 ods. 1 písm. c) písm. e) písm. i) a § 25 ods. 1 písm. a) Zákona č. 8/2009 z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor sťažnosť, v ktorej uviedol, že v predmetnej trestnej veci došlo k závažnému porušeniu ustanovení zákona o cestnej premávke zo strany obvineného, ktoré sa týkali jeho povinností ako vodiča dopravného prostriedku, ako aj k závažným zraneniam poškodenej. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je s ohľadom na možnú nápravu obvineného a výchovný charakter trestu nedostatočné, tiež absentuje uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, čo uvedeným odklonom ani nebolo možné. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Obvinený v písomnom vyjadrení k sťažnosti prokurátora prostredníctvom obhajcu uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa považuje za správne, pričom tento spôsob rozhodnutia je pre neho ako dôchodcu dostatočným ponaučením a je aj spôsobilý vykonať jeho nápravu a výchovne pôsobiť. Poukázal na to, že v priebehu trestného konania boli naplnené všetky predpoklady pre uzatvorenie zmieru, pričom sám naviac čestne prehlásil, že už nebude viesť nákladné motorové vozidlá ani kamióny, spôsobilosť na ich vedenie mu končí dňa 20.7.2023 a túto si už neplánuje obnoviť. Na kamiónoch už ani nejazdil okrem jazdy pre spoločnosť NDF, s.r.o. pri vykonávaní tzv. „repnej kampane,“ ktorá sa koná každý rok na jeseň. Preto navrhol, aby krajský súd sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.
Krajský súd v prvom rade konštatuje, že samosudkyňa súdu prvého stupňa z hľadiska procesného postupu po preskúmaní obžaloby podľa § 241 Tr. por. podanej na obvineného dospela k správnym záverom o možnosti ukončenia trestného konania tzv. „odklonom,“ a to rozhodnutím o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por., s poukazom na § 215 ods. 1 písm. g) Tr. por. a § 220 ods. 1 Tr. por., z ktorého dôvodu predložila spis probačnej a mediačnej úradníčke, z ktorej správy, ako aj priložených listín vyplýva splnenie všetkých formálnych zákonných podmienok na vydanie napadnutého uznesenia.
Aj podľa názoru krajského súdu boli splnené tak formálne, ale aj materiálne podmienky pozitívne vymedzené v ustanovení § 220 ods. 1 Tr. por., ale aj tie negatívne vymedzené v § 220 ods. 2 Tr. por. Obvinený najmä vyhlásil, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný, poškodenej bola nahradená škoda, obvinený ju aj navštívil a zaujímal sa o jej zdravotný stav a obvinený tiež zložil na účet súdu sumu 200 Eur na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov, pričom ide o trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje päť rokov.
Podľa § 220 ods. 1 Tr. por. v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného a poškodeného rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito, b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, a táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.
Podľa § 220 ods. 2 Tr. por. schváliť zmier podľa odseku 1 nemožno, ak a) trestným činom bola spôsobená smrť osoby, b) je vedené trestné stíhanie pre korupciu, alebo c) je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi alebo zahraničnému verejnému činiteľovi pre trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom ich právomoci a v rámci ich zodpovednosti.
Krajský súd predovšetkým poukazuje na to, že inštitút zmieru umožňuje, aby na základe dohody medzi obvineným a poškodeným pri splnení zákonných podmienok došlo k ukončeniu trestnej veci a k vydaniu rozhodnutia zrýchlenou formou bez uskutočnenia riadneho, formalizovaného a ekonomicky náročného trestného procesu.
Účelom zmieru je najmä dôsledné odstránenie všetkých škodlivých následkov spôsobených prečinom poškodenej osobe, ako aj spoločnosti. Tento spôsob ukončenia trestného konania je jedným z prvkov tzv. restoratívnej justície, teda ide o proces, pri ktorom všetky strany majúce účasť na určitom trestnom čine sa stretávajú spoločne za účelom kolektívneho posúdenia, ako vyriešiť nepriaznivé následky trestného
činu a jeho budúce dôsledky, pričom významná je práve aktívna účasť páchateľa na odstraňovaní negatívnych následkov trestného činu vo vzťahu k poškodenému, ktorá môže prispieť nielen k vyššej miere nápravy páchateľa, akoby tomu bolo v prípade jeho odsúdenia, ale aj poskytnutiu dostatočného zadosťučinenia poškodenej osobe.
V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v podanej sťažnosti nenamietal nesplnenie formálnych podmienok pre schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania, ale len materiálnu podmienku v zmysle § 220 ods. 1 písm. c) Tr. por. vyjadrenú v časti (slovami) „a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.“ Zároveň tiež namietal neuloženie trestu zákazu činnosti obvinenému viesť motorové vozidlá.
Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že v prípade stíhaného prečinu sa jedná o nedbanlivostný trestný čin. Pokiaľ prokurátor poukazuje na to, že došlo k závažnému porušeniu ustanovení zákona o cestnej premávke, ako aj k závažným následkom na zdraví poškodenej, uvedená skutočnosť sa už odráža v použitej právnej kvalifikácii skutku podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., preto táto okolnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nemožnosť skončenia tejto trestnej veci zmierom a zastavením trestného stíhania, keďže zákon umožňuje vec skončiť zmierom a zastavením trestného stíhania aj pri tomto trestnom čine. Naviac krajský súd dodáva, že hoci došlo k „zrazeniu“ poškodenej na prechode pre chodcov, nemožno túto skutočnosť považovať za akúsi „čistú bezohľadnosť“ jazdy zo strany obvineného, nejednalo sa o bežne sa vyskytujúcu situáciu, kedy si vodič motorového vozidla vôbec nevšimne chodca na prechode pre chodcov a motorové vozidlo vôbec nezastaví. V tomto prípade obvinený najskôr riadne zastavil motorové vozidlo pred priechodom pre chodcov, na ktorom chodci prechádzali, avšak následne si poslednú chodkyňu nevšimol z dôvodu, že stál bližšie pri priechode a mal zakrytý výhľad. Takéto, hoci protiprávne konanie obvineného, sa podľa názoru krajského súdu nevyznačuje takým osobitným stupňom „hrubosti a bezohľadnosti jazdy“ obvineného, aby len z toho dôvodu nebolo možné za súhlasu aj poškodenej osoby a splnení všetkých zákonných podmienok skončiť toto trestné konanie zmierom a zastavením trestného stíhania. Jednalo sa o chvíľkovú nepozornosť obvineného.
Krajský súd sa ďalej nestotožnil ani s argumentáciou prokurátora, že rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania je nedostatočné pre nápravu obvineného. V tomto smere prokurátor bližšie nezdôvodnil svoju argumentáciu, avšak krajský súd poukazuje najmä na predchádzajúci život obvineného, ktorý je starobným dôchodcom, doposiaľ nebol nikdy súdne trestaný a riadne pracoval, pričom pracovne je hodnotený výborne. Z uvedených zistení potom krajský súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa nepovažoval sťažnostný argument prokurátora za dôvodný, pretože vzhľadom na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery možno považovať takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci. Obvinený, ktorý má aktuálne 70 rokov, sa nielen priznal k spáchaniu trestného činu, ale ho aj úprimne oľutoval, preto nie je podľa názoru krajského súdu možné prijať záver, že by bolo nevyhnutné pôsobiť na neho aj ukladaním trestu.
Pokiaľ ide o uloženie trestu zákazu činnosti, krajský súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že u obvineného nie je potrebné ukladanie tohto trestu. Obvinený v čase spáchania skutku nebol pod vplyvom alkoholu a dopustil sa svojho vôbec prvého trestného činu, a to v súvislosti s vedením nákladného motorového vozidla v rámci tzv. „repnej kampane,“ pričom naviac čestne prehlásil, že už nebude viesť nákladné motorového vozidlá a kamióny a neplánuje si ani ďalej obnoviť spôsobilosť na ich vedenie. Vzhľadom na okolnosti spáchania trestného činu popísané vyššie, ale aj osobu obvineného a jeho doterajší bezúhonný život tak krajský súd uloženie ani tohto trestu nepovažoval za nevyhnutné.
Z takto rozvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.