Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sp/5/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi: Správa katastra Lučenec, ul. M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec za účasti: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. č. XX o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. V 2594/12 zo dňa 23.11.2012 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Správy katastra Lučenec č. V 2594/12 z 23.11.2012 z r u š u j e podľa a a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Navrhovateľ - Pohotovosť s.r.o. Bratislava sa návrhom, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Lučenec (ďalej aj „správny orgán“) č. V 2594/12 zo dňa 23.11.2012. Predmetným rozhodnutím správny orgán zamietol návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V odôvodnení uviedol, že účastníci konania návrhom na vklad záložného práva zo dňa 29.10.2012 navrhovali, aby správa katastra vydala rozhodnutie, ktorým povoľuje vklad do katastra nehnuteľností. Správny orgán zistil, že Zmluvu o zriadení záložného práva č. 113/2012-RAČ zo dňa 19.10.2012 za záložcu podpísal B. W. ako predseda združenia ProHelp na základe dohody o splnomocnení. Dohoda o splnomocnení ako predtlač na štandardnom zmluvnom formulári už obsahuje meno splnomocnenca - združenie ProHelp a meno poskytovateľa úveru a záložného veriteľa Pohotovosť s.r.o., z čoho správny orgán vyvodil, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a hájiť nie záujmy dlžníka, ale záujmy veriteľa, z čoho vyplýva, že dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísal dohodu o splnomocnení, nebol by mu vôbec poskytnutý úver, teda záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného a zastúpenie je v tomto prípade neprípustné v zmysle . Navyše nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX a XXX, ktoré sú predmetom záložnej zmluvy, sú v BSM splnomocniteľky a jej manžela, pričom v zmluve o zriadení záložného práva sa ako záložca uvádza iba F. Q.. Z uvedených dôvodov správny orgán dovodil, že dohoda o plnej moci nie je riadne uzatvorená, preto záložnú zmluvu nemohol podpísať splnomocnenec. Poukázal na ust. , v zmysle ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Správny orgán ďalej poukázal na neúmerne vysoký poplatok (968,- Eur) k výške úveru (1000,- Eur) a na hrubý nepomer medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva. Tento nepomer je podľa názoru právneho názoru v rozpore s dobrými mravmi. V odôvodnení odporca poukázal na ust. , , , .

Proti predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu podal v zákonnej lehote navrhovateľ - odvolateľ opravný prostriedok. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, pretože správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s

predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že z ust. § 46 Správneho poriadku a ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplýva zákonné povinnosti odporcu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Dohoda o splnomocnení bola podľa odvolateľa uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle uzatvorenej dohody sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy. Splnomocnenec je preto oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami v mene záložcu - splnomocniteľa. Pre konštatáciu rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami žalobcu musí podľa odvolateľa takýto rozpor reálne existovať, nepostačuje len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Odvolateľ namietal tvrdenie správneho orgánu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sám sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, pretože ide o ničím nepodložené predpoklady správneho orgánu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Odporca podľa odvolateľa nezistil spoľahlivo stav veci, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Záver odporcu o tom, že vzhľadom na uvedenie záložného veriteľa v dohode o splnomocnení vo forme predtlače je možné vyvodiť záver, že záložný veriteľ určil zástupcu pre dlžníka, nemá podľa odvolateľa oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a správny orgán nevykonal žiadne dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa je rozporný s obsahom správneho spisu, pretože z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom odporcu o nepomere medzi výškou zabezpečenej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá skutočnosť je podľa odporcu v rozpore s dobrými mravmi. Takéto odôvodnenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a rozhodnutie v tejto časti nie je odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože z takéhoto odôvodnenia nie je ani zrejmé, či správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku, v rozhodnutí chýbajú dôvody, prečo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred ust. o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku, keďže zmluva o úvere je v zmysle tzv. absolútnym obchodom, pričom špeciálna úprava obsiahnutá v má prednosť pred aplikáciou . Z rozhodnutia nemožno ďalej vyvodiť, že by správny orgán výšku dojednaného poplatku komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. týkajúce sa výšky odplaty za poskytnutie úveru. Odvolateľ ďalej namietal, že správa katastra prekročila rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozsudku skúmala rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Pokiaľ správny orgán poukázal na to, že zmluva o zriadení záložného práva bola podpísaná bez súhlasu druhého z manželov (v tomto prípade manžela záložkyne), odvolateľ poukázal na ust. a , , v zmysle ktorých platí, že relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť. Poukázal na komentár k , v zmysle ktorého správa katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.01.2013 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vklad z dôvodov uvedených v rozhodnutí, pričom žiadal o potvrdenie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vklad.

Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, odporcu i ďalšej účastníčky podľa v spojení s a v zmysle a preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom sa oboznámil s

obsahom administratívneho spisu, preskúmal pripojenú zmluvu o zriadení záložného práva, návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, napadnuté rozhodnutie a dohodu o splnomocnení.

Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa a nasl. z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Z administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 29.10.2012 návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 113/2012-RAČ zo dňa 19.10.2012. Zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o., Bratislava a záložcom F. Q., M.. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX k.ú. I., obec A., okr. Y., pričom záložca je podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností vo veľkosti podielu 1/3, ďalej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. I., pričom záložca je výlučným vlastníkom nehnuteľností vo veľkosti podielu 1/1, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. I., pričom záložca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 1/1, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. I., pričom záložca je podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností vo veľkosti podielu 2/12, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. I., pričom záložca je bezpodielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností vo veľkosti podielu 1/1, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. I., pričom záložca je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vo veľkosti podielu 1/2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. I., pričom záložca je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vo veľkosti podielu 1/4, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. I., pričom záložca je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vo veľkosti podielu 1/8 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. I., pričom záložca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vo veľkosti podielu 2/12. Podľa čl. II cit. záložnej zmluvy záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.10.2011. Predmetná zmluva nebola pripojená k návrhu na vklad, ani netvorí súčasť správneho spisu. Z návrhu na vklad zo dňa 19.10.2012 súd zistil, že jeho prílohami bola záložná zmluva, kolky, oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a overená fotokópia dohody o splnomocnení.

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi F. Q., M. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, Bratislava podpísanej splnomocniteľkou dňa 26.10.2011 v Sennom (s overeným podpisom dňa 26.10.2011) vyplýva, že ďalšia účastníčka za účelom naplnenia a hájenia jej záujmov ako splnomocniteľa a na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávanými v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, udelila ako splnomocniteľka združeniu ProHelp plnomocenstvo na konanie vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., ako poskytovateľom úveru. Z textu dohody o splnomocnení bod 3 vyplýva, že „splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za týmto účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere.“ V texte splnomocniteľ vyhlasuje, že „sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Dohoda o splnomocnení bola zo strany splnomocnenca podpísaná dňa 27.11.2011 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec nebol dňa 26.10.2011 osobne prítomný v Sennom pri podpise návrhu na uzavretie dohody o splnomocnení dlžníčkou a nie je teda zrejmé, kto predložil dlžníčke tlačivo predmetnej dohody k podpisu a či tomu tak bolo na jej žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení (ako to uvádza odvolateľ vo svojom odvolaní). Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmá ani skutočnosť, kto odoslal „vybranému“ zástupcovi tlačivo dohody o splnomocnení podpísané dlžníčkou.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy 5. časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdu rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ust. platí obdobne.

Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Správny orgán (odporca) v katastrálnom konaní postupuje podľa všeobecných predpisov v správnom konaní (), ak neustanovuje inak (). Podľa Správneho poriadku rozhodnutie vydané v správnom konaní musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti ( Správneho poriadku). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach podaného odvolania dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje vyššie uvedené náležitosti uvedené v § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V odôvodnení síce správny orgán uvádza, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a hájiť nie záujmy dlžníka, ale záujmy veriteľa, z čoho vyplýva, že dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať a možno predpokladať, že keby nepodpísal dohodu o splnomocnení, nebol by mu vôbec poskytnutý úver, z čoho vyvodil, že záujem zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného a zastúpenie je v tomto prípade neprípustné s poukazom na , avšak z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktoré skutkové zistenia (skutočnosti) boli podkladom na takýto záver, akými úvahami bol správny orgán vedený a ako použil (aplikoval) ustanovenia právnych predpisov, ktoré citoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z akých dôvodov vychádzal pri konštatovaní, že „zastúpenie je v tomto prípade neprípustné v zmysle .“ Takýto záver nemal podklad v zistenom skutkovom stave a rozhodnutie neobsahuje úvahu, na základe ktorej odporca k takémuto záveru dospel. Správny orgán je podľa a Správneho poriadku povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Takýmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd námietky odvolateľa o tom, že závery správneho orgánu vedúce k posúdeniu uzatvorenej dohody o plnomocenstve ako dohody uzavretej v rozpore s vychádzajú z nepodložených tvrdení, pričom nebol dostatočne zistený skutkový stav a neboli dodržané ust. Správneho poriadku za dôvodné. Správny orgán síce v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce cituje ustanovenia (, a ), avšak z odôvodnenia nie je zrejmý záver správneho orgánu, či dohodu o plnej moci, resp. aj zmluvu o zriadení záložného práva, posúdil ako neplatný právny úkon a z akých dôvodov. Takáto úvaha správneho orgánu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje.

Pokiaľ odvolateľ namietal, že odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení skúmal rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi súd uvádza, že správny orgán predovšetkým uvedenú zmluvu nemal v čase rozhodovania k dispozícii a táto nie je prílohou správneho spisu ani v čase rozhodovania podľa , preto súd bez preskúmania jej obsahu nie je spôsobilý vyhodnotiť relevantne uvedenú námietku. Vo všeobecnosti však uvádza, že v priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ust. a Katastrálneho zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa a Katastrálneho zákona posudzuje o.i. aj skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Správny orgán preto správne v danej veci zameral svoju pozornosť pri posudzovaní všetkých zákonných náležitostí predloženej zmluvy s príslušnými listinami na to, či sú splnené zákonné podmienky povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy. Za určitých podmienok môže teda správny orgán, ako aj súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vklad posudzovať všetky zmluvy použité v tejto veci. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, však správny orgán posudzoval zmluvu o úvere bez toho, aby túto mal k dispozícii v jej listinnej podobe.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namietal závery správneho orgánu vo vzťahu k časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, v ktorom upozornil účastníkov na relatívnu neplatnosť právneho úkonu (zrejme zmluvy o zriadení záložného práva), vzhľadom na to, že záložca nie je výlučným vlastníkom nehnuteľností, pretože tieto patria do BSM, súd uvádza, že táto námietka odvolateľa je dôvodná a plne sa stotožnil s právnou argumentáciou navrhovateľa uvedenou v odvolaní, pričom v podrobnostiach na ňu odkazuje. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutie ani jeho odôvodnenie nespĺňajú náležitosti stanovené v § 46 a § 47 Správneho poriadku, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom správny orgán nezistil náležite skutkový stav, resp. zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci a závery správneho orgánu nemajú podklad v predložených listinných dôkazoch.

Je potrebné zdôrazniť, že súd v konaní s poukazom na nemôže nahradiť rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, ani dopĺňať právnu kvalifikáciu jeho rozhodnutia a ani potvrdiť rozhodnutie na základe iného právneho hodnotenia. Súd v rámci odvolacieho konania totiž nepokračuje v správnom konaní, ale preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu a napadnutého rozhodnutia. Bude preto úlohou správneho orgánu zaobstarať si všetky listinné dôkazy potrebné pre posúdenie návrhu na vklad v intenciách ust. Katastrálneho zákona, ako aj jeho príloh a po ich právnom vyhodnotení rozhodnúť, či sú alebo nie sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Rovnako bude potrebné, aby správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako to vyžadujú ust. a Správneho poriadku. Správny orgán najmä uvedie, ktoré skutočnosti má zistené a z akých dôkazov vychádzal a tiež ktoré právne predpisy na svoje rozhodnutie aplikoval a akými úvahami sa pri ich aplikácii spravoval. Posúdi okolnosti, za ktorých splnomocnenec uzatvoril zmluvu za záložcu (ďalšieho účastníka), pričom svoje oprávnenie zastupovať záložcu doložil dohodou o splnomocnení, ktorú správny orgán opätovne posúdi z hľadiska, či spĺňa zákonom stanovené náležitosti pre platnosť takéhoto právneho úkonu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na zistené okolnosti podpísania dohody o splnomocnení zo strany splnomocniteľa (ďalšieho účastníka). Nie je vylúčené, že správny orgán môže dospieť k rovnakému záveru a návrh na vklad zamietne, avšak takéto rozhodnutie musí vychádzať z riadne a úplne zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z predložených listín, musí obsahovať právne posúdenie a musí byť riadne odôvodnené.

Na základe vyššie uvedeného súd podľa a rozhodnutie odporcu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie s poukazom na .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v a ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.