Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/168/2012

Potvrdené rozhodnutím 23To/75/2013
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Gáboríka a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. septembra 2013 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného H. A. nar. XX.XX.XXXX v F., bytom R., Ul. S. O. XXX/XX, t.č. v mieste bydliska, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/168/2012-248 zo dňa 03.04.2013 a takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry z a m i e - t a , pretože nie je dôvodné."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a prísediacich Mgr. Kataríny Bubnášovej a Mgr. Miroslava Klamára v trestnej veci obžalovaného H. A. na hlavnom pojednávaní dňa 3.4.2013 takto

rozhodol:

Obžalovaný H. A., nar XX.X.XXXX, trvale bytom R., Ul. S. O. XXX/XX,

sa podľa písmeno b)

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza , doručenej súdu 6.8.2012, pre skutok v obžalobe právne posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a), , písmeno d) s poukazom na ustanovenie písmeno b) , ktorého sa mal dopustiť tak, že

od presne nezisteného obdobia od roku 2001 do dňa 30.4.2011 svojej vtedajšej manželke - poškodenej Z. A. zakazoval stretávať sa s priateľkami, s jej rodičmi, od bližšie nezisteného obdobia roku 2010 ju vyháňal raz za 2 - 3 mesiace z ich spoločného bytu v R. na Ul. S. O. XXX/XX preč, dňa 18.8.2010 v mieste ich vtedajšieho trvalého bydliska jej vulgárne nadával, ponižoval ju a vyhnal ju z bytu preč a na druhý deň, teda 19.8.2010, keď si prišla poškodená Z. A. domov po veci, ju sotil rukami do pŕs, v dôsledku čoho spadla na podlahu, pričom si udrela chrbát, dňa 15.10.2010 jej v mieste trvalého bydliska vykrútil ruku a zvalil ju na posteľ v obývačke, dňa 8.2.2011 jej bezdôvodne stlačil rukou ľavé rameno a následne ju sotil v kuchyni o obklad, pričom si udrela ľavé rameno a aj hlavu, dňa 14.2.2011 okolo 16:00 hod. taktiež v mieste trvalého bydliska jej nadával a ponižoval ju, prevrátil stôl v kuchyni a hodil do jej pravého ramena PET fľašu z 3 plnú, pričom v dôsledku fyzických útokov menovaná utrpela modriny po tele, hrču na hlave a u lekára bola len raz, a to dňa 15.2.2011 bez sťaženia obvyklého spôsobu života, ďalej jej v tomto období aj neustále vulgárne nadával, vykrikoval, že chrápe, že je zvalená na posteli ako krošňa, že s takou spať nebude, že smrdí, že bude spať ako pes v kúte, že nič nerobí, nenavarí, brával jej mobilný telefón a kontroloval, s kým prostredníctvom mobilného telefónu komunikuje, počas toho, ako poškodená spala, si púšťal nahlas rádio, v dôsledku čoho poškodená nemohla pokojne spávať a po upozornení ho nestíšil, pričom v dôsledku tohto všetkého vyhľadala poškodená Z. A. aj psychologičku, ktorú pravidelne navštevovala, uvedené konanie obžalovaného v súhrne pociťovala poškodená Z. A. ako ťažké príkorie a odpoveďou na takto vzniknutý psychický stres bol u poškodenej Z. A. v zmysle znaleckého posudku aj vznik syndrómu týranej osoby,

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného H. A. (ďalej len „obžalovaný“), oboznámil sa s výpoveďou svedkyne - poškodenej Z. U. z prípravného konania (ďalej len „poškodená“), vypočul svedkov S. A., J. A., J. H., H. U., A. A., A. A., J. T., J. F., Y. Y., Mgr. J. A., vypočul znalca PhDr. G. U., oboznámil sa s výpoveďou svedkyne Z. U. st. z prípravného konania, oboznámil sa so zvukovým záznamom a s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný nepoprel, že v spolužití s vtedajšou manželkou dochádzalo k vzájomným konfliktom tak verbálnym ako i fyzickým, no išlo o vzájomné konanie, vzájomné nadávky, hrozby, v inej súvislosti a priebehu, ako to uvádzala obžaloba. Priznal, že poškodenej vzal mobilný telefón, išlo však o jeho telefón, on i platieval účet za daný telefón, no bolo to po tom, čo zistil, že poškodená má vysoké účty na telefóne, pretože podľa neho mala priateľa a tomu telefonovala resp. písala SMS - správy. Nie je pravdou, že by poškodenej nedával peniaze, so spoločnými peniazmi hospodárila manželka, dával jej peniaze na celý chod domácnosti. Mal aj vkladné knižky, k nej nemala poškodená dispozičné právo, no z našetrených peňazí spoločne kupovali veci do ich rodiny. Poprel, že by poškodenej zakazoval, bránil chodiť k jej rodičom, chodila tam, je pravdou, že mal k nim výhrady, pretože bol názoru, že nerozdelili majetok spravodlivo, on ich nenavštevoval. Nie je pravda, že poškodenej zakazoval stretávať sa s kamarátkami, tie k nim chodili, poškodená chodila i na oslavy v práci. Nie je pravda, že by ju z bytu vyhadzoval, ponižoval, pripustil, že ju posielal preč, bolo to v hádke. Ako ďalej uviedol, ak došlo ku konfliktom napr. že do poškodenej hodil fľašu, bolo to pri hádke, pri ktorej bol i on poškodenou napadnutý, on sa bránil, poškodená i jeho napádala, udrela ho, pohryzla, obliala ho horúcou kávou. Púšťal si v spálni rádio, no nebolo to nahlas, nemohlo to poškodenú rušiť, robil tak, lebo nevedel zaspať. I on mal v súvislosti so spolužitím psychické problémy, ktoré vyústili až do jeho hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, do nemocnice za ním poškodená chodila, ona mu i vybavila, aby bol z nemocnice pustený skôr, išiel s poškodenou do spoločnej domácnosti. S poškodenou chodili spolu na nákup. Trestné oznámenie podľa jeho názoru súviselo s podaným návrhom na rozvod poškodenou.

Poškodená vo výpovediach z prípravného konania, s ktorými sa súd v zmysle oboznámil, vypovedala, že asi pred desiatimi rokmi jej obžalovaný začal zakazovať stretávať sa s jej kamarátkami, známymi, že má sedieť doma a starať sa o rodinu, že čo má s nimi čo klebetiť. Zakazoval jej stretávať sa s rodičmi, s tými sa nestretávala v období od roku 2001 do 2009. Vykrikoval jej, že ho pripravili o byt, že podporujú len sestru. Pre pokoj v rodine to rešpektovala, kamarátky, keď mala narodeniny - meniny, chodili k nim do bytu. Po návšteve jej vyčítal, čo klebetili. V roku 2003 s obžalovaným založili vkladnú knižku v Tatra Banke, kde dávajú peniaze na domácnosť, robili tak i v čase výsluchu a v Slovenskej sporiteľni, kde dával peniaze obžalovaný, nemala k tejto knižke podpisový vzor. Obžalovaný jej povedal, že jej zrušil podpisový vzor k obom vkladným knižkám, no či to bola pravda, ona nepreverovala. Peniaze vždy vyberá obžalovaný, ona tam preto pre peniaze vždy s ním chodí, vyberú toľko peňazí, koľko uzná obžalovaný. Obžalovaný zobral na seba v spoločnosti Orange mobilný telefón, ten však s jeho súhlasom užívala ona. Formou SMS - správ si začala dopisovať s jednou známou, s ktorou sa zoznámila cez internet, jej priezvisko uviesť však nevedela, preto mala vysoké účty, a preto jej paušál zrušil. Kúpil jej Prima kartu, ktorá je na meno obžalovaného, no užíva ju ona. Obžalovaný jej vykrikoval, že on chodí do práce a ona si dopisuje s nejakým chlapom, mal podozrenie, že má priateľa, čo však poškodená popierala. Obžalovaný jej povedal, že môže volať len známym a blízkym, kontroloval je telefón, s kým telefonuje. Paušál, ktorý jej platil obžalovaný, jej nepostačoval, a tak si bez jeho vedomia zobrala iný paušál, aby mohla telefonovať. Dňa 15.8.2010 boli v Prievidzi povodne, a preto následný deň 18.8.2010 upratovala pivnicu. Keď žiadala obžalovaného, aby si svoje veci upratal, začal jej nadávať, vyčítať, že vyhadzuje len jeho veci, vhodil ju z bytu, aby si zobrala igelitku a z bytu odišla, že ju tam nepotrebuje, že sa háda. Išla aj s dcérou k jej rodičom. Ešte v ten večer jej volal, aby sa vrátila naspäť. Na druhý deň s dcérou J. išla pre veci, balila ich v izbe, viackrát jej veci obžalovaný z tašky vysypal, že nikam nepôjde, tašku jej ťahal, až ju nakoniec v izbe sotil do pŕs, spadla na zem, udrela si pri tom chrbát. Nebola vtedy na ošetrení, ani nevolala políciu. Ako odchádzala, keď obžalovaný zistil, že to myslí vážne, tak jej povedal, že v byte môže zostať, že z bytu odíde on, a že si niečo urobí. Nebrala to vážne. Večer jej volala druhá dcéra a povedala jej, že obžalovaný nie je doma. Hlásili to na polícii, bol nájdený niekde pri rieke, že tam chcel skočiť. Bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. Koncom septembra 2010 sa s obžalovaným pohádala, asi tri týždne sa s ním nerozprávala. Dňa 15.10.2010 prišla z obchodu,

obžalovaný sa je pýtal, kde bola, že nie je upratané, navarené, čo však podľa nej nebola pravda. Chcel jej zobrať mobilný telefón s kreditom, ktorý platí obžalovaný, ona mu ho nechcela dať, ťahal ju za ruku, hodil ju o posteľ. Hádku si nahrala na mobilný telefón. V kuchyni vykladala nákup, tam za ňou obžalovaný prišiel, neustále na ňu kričal, neovládla sa a päsťou obžalovaného udrela do nosa, ktorý mu rozbila, krvácal z neho. Pripustila, že obžalovaného obliala i horúcou kávou, bola pri tom jeho sestra i otec. Privolala políciu, oboch ich riešili za priestupok pohovorom. Dňa 8.2.2011 doobeda upratovala, najprv vznikol medzi obžalovaným a ňou verbálny konflikt, kedy obžalovaný žiadal, kde má raňajky, povedala mu, že si ich môže spraviť i sám. To ho asi nahnevalo, rukou jej stlačil rameno, sotil ju o obklad v kuchyni. Udrela si hlavu i ľavé rameno, spadla na zem. Obžalovaný si sadol v kuchyni na stoličku, vtedy ho pohrýzla do pravého ramena, „vytáčal“ ju, tak ho v zlosti pohrýzla. Opäť jej nadával, že je útočná, agresívna, že nič nerobí. Dňa 14.2.2011 si ľahla v izbe, že si oddýchne, obžalovaný na ňu začal kričať, že nič nerobí, že leží ako krošňa. Ako takto kričal v kuchyni, dcéra po ňom hodila ovocie, obžalovaný prevrátil kuchynský stôl. Neskôr po nej hodil minerálkovú fľašu. Asi rok ju obžalovaný vyháňal z bytu, opakovalo sa to asi každé 2-3 mesiace, vždy jej to hovoril, keď sa hádali. Od 8.2.2011 nespí v manželskej posteli, pretože jej obžalovaný vykrikuje, že chrápe, že je zvalená v posteli ako krošňa, a že on s takou spať nebude, a že bude poškodená spať v kúte ako pes. V noci, keď spávali v manželskej posteli, si obžalovaný zapol rádio, na čo sa ona zobudila, upozorňovala ho, že ju to ruší, odpovedal jej, že to nie je nahlas, že je to potichu. Poškodená nevylúčila, že pri nejakom konflikte mohla obžalovaného udrieť rúčkou od metly, uhryzla ho potom. Zo správania manžela bola nešťastná, trpela, začala navštevovať i psychologičku, psychiatra navštevoval i obžalovaný.

Svedkyňa S. A. vypovedala, že ona manželstvo svojich rodičov hodnotí ako bežné manželstvo, s bežnými manželskými hádkami. Ona nebola svedkom žiadneho násilného konania, raz jej len matka ukazovala modrinu na ruke. Matka sa so svojimi rodičmi niekoľko rokov nestretávala, skôr mala pocit, že matka k nim nechcela chodiť, išlo o spor o majetok, niekedy tam aj chodila, ona však k nim chodila. Nechodili k nim ani starí rodičia. Matka sa stretávala s kamarátkami, boli i u nich, chodila na firemné akcie, keď ešte pracovala v YAZAKY. Potvrdila roztržku rodičov z 14.2.2011 v kuchyni ich bytu, matka bývala hysterická, konala tak i v ten deň. V takom stave bývala i agresívna. Nie je však pravdou, že by otec bol v hádkach prevyšujúci, boli to vzájomné hádky. Vie o tom, že otec obviňoval matku, že má priateľa, vie o tom, že si matka dopisovala s nejakým mužom na internete, bližšie však sa k tomu nevedela vyjadriť. Od matky vie, že bola i dvakrát za vyšetrovateľom, že ona to, ako vypovedala, až tak nemyslela, no ten jej povedal, že sa s tým už nedá nič robiť. Myslí si, že by to už tak ani nechcela urobiť, riešiť. Nikdy zo správania matky nemala pocit, že by išlo o týranú osobu. Nikdy jej otec nezakazoval chodiť von, jesť. Rodičia spávali v obývacej izbe, nevie o tom, že by matka spávala v ich detskej izbe. Rodičia mali vkladné knižky, mali i svoje účty, nevie o tom, že by boli nejaké problémy vo vzťahu k financiám, vie, že rodičia dávali peniaze na chod domácnosti spoločne a z toho sa platili náklady. Otec bol hospitalizovaný 5 dní, matka ho bola z nemocnice vziať. Po tom, keď bol hospitalizovaný, mesiac vtedy matka za ním nechodila, ale matka mu posielala oblečenie i iné veci. Na nákupy chodievali rodičia spoločne.

Svedkyňa J. A., druhá dcéra, taktiež potvrdila, že manželstvo rodičov ako i ich hádky hodnotí ako bežné hádky, boli to verbálne ako i fyzické konflikty, no boli to vzájomné hádky, nedá sa podľa nej jednoducho povedať, ako sa tieto hádky začínali, raz z podnetu jedného, raz druhého, inokedy išlo o akési vzplanutie vzájomnej hádky. Dochádzalo ku vzájomným strkaniam, vzájomne si i nadávali. Pri hádkach otec vyhadzoval matku z bytu, no bolo to tak ako pri hádkach, keď sa všeličo povykrikuje a možno sa to ani nemyslí vážne. Matka jej ukazovala modriny, raz jej povedala, že je to od otca, no bližšie ako k nej prišla, sa nevedela vyjadriť. Nevedela sa presne vyjadriť ku jednotlivým dňom, ktoré boli popísané v skutku obžaloby. Vie o tom, že obžalovaného mala matka pohryznúť, otec jej pohryznutie i ukazoval. Potvrdila, že za matkou chodili kamarátky, aj ona chodila k nim, nebolo to často. Do určitého obdobia chodili i k starým rodičom, nevedela bližšie uviesť obdobie a dôvod, prečo prestali. Ona vyhľadala psychológa pre hádky rodičov.

Svedkyňa J. H. vie o hádkach medzi jej bratom - obžalovaným a poškodenou. Sama bola svedkom hádky v septembri 2011. Brat jej vtedy volal, že sú u nich policajti. Povedala mu, že tam príde. Keď prišla, boli tam policajti, poškodená bola veľmi rozčúlená, triasla sa, bola červená, kričala. Obžalovanému nadávala. Chcela vedieť dôvod hádok, dôvod privolania polície, čo bolo i v minulosti. Poškodená, ako bola uvarená káva, chcela ňou obliať obžalovaného. Poškodená odišla preč z bytu. Vie o tom, že i keď sa obžalovaný s poškodenou pohádali, na druhý deň boli spoločne normálne v obchode, chodili spolu

po meste, k jeho rodičom. Videla na rukách obžalovaného i pohryznutia, že ho pohryzla poškodená. Konflikty, ktoré vznikali, vie, že boli vzájomné.

Svedkyňa Z. U., matka poškodenej, v prípravnom konaní s výpoveďami, s ktorými sa súd oboznámil, vypovedala, že dcéra k nim prestala chodiť v roku 1997, potom chodila raz do roka, neskôr prestala úplne chodiť, chodili len vnúčatá. Keď prišla, prišla bez vedomia obžalovaného, keď bola u nich, aj päťkrát jej telefonoval. Ona k dcére chodila väčšinou, keď nebol obžalovaný doma, za vnúčatami chodievala ráno. Vie o nezhodách svojej dcéry s obžalovaným, ona aj poškodenej povedala, že sa do toho nebude starať, že si to v manželstve musí vybaviť. Keď videla na poškodenej modriny, spýtala sa jej, čo sa jej stalo, povedala jej, že sa klbčili, bil ju. Za posledných päť rokov ju obžalovaný vyhodil niekoľkokrát z bytu, vtedy prišla k nim. Vie, že v deň, keď upratovala poškodená pivnicu po záplavách, tak sa s obžalovaným pohádala, napapuľoval jej obžalovaný, zbil ju a dcéra opäť prišla k nim. Keď bola u nich, obžalovaný jej volal, nevedela povedať, čo. Na druhý deň, vie o tom, že boli obžalovaného hľadať aj s políciou, stál vo vode, následne bol i hospitalizovaný na psychiatrii. Aj inokedy došlo medzi nimi k fyzickým stretom.

Svedok H. U., otec poškodenej, potvrdil, že poškodená mala zákaz k nim chodiť, vie o tom, že obžalovaný mal poškodenú biť, mali i slovné hádky, on toho svedkom nebol, mal to z počutia od dcéry, ale i od kamaráta, ktorý však už umrel. Dcéra k nim viackrát po tom, čo ju obžalovaný zbil, prišla, potom jej obžalovaný telefonoval, aby sa vrátila.

Svedok A. A. ml. potvrdil, že od obžalovaného vie o tom, že poškodená vyvolávala hádky, že obžalovaného napádala, bila, poškodenú považuje za agresívnu.

Svedok A. A. st. ako i svedkyňa A. A. tiež potvrdili, že vedia o konfliktoch obžalovaného s poškodenou. Vedia o konflikte, pri ktorom bola volaná polícia, poškodená napadla syna, mal poranenú ruku. Poškodená vyliala pri jednej návšteve kávu na obžalovaného a svedkyňu H.. Vedia o tom, že obaja spolu inokedy chodili na nákup do obchodu.

Svedkyňa J. T. vypovedala, že jej byt je pod bytom obžalovaného, z bytu bolo počuť hádky, krik, no kto tieto hádky začínal, nevedela povedať. Trvalo to asi 10 rokov. Intervaly medzi hádkami boli rôzne, niekedy v rozmedzí troch mesiacov, inokedy i častejšie, najintenzívnejšie v poslednom období, kedy to bolo i raz týždenne. Určite bolo počuť oboch, teda kričal tak obžalovaný ako i poškodená. Následné dni, ako i inokedy, ich však videla chodiť spolu i na nákupy.

Svedkyňa J. F. sa k trestnej činnosti nevedela vyjadriť, poškodeného vnímala ako slušného človeka, tak poškodenú ako i obžalovaného vídavala chodiť na nákupy, vtedy chodili držiac sa za ruky.

Svedkyňa Y. Y. sa k spolužitiu obžalovaného s poškodenou nevedela vyjadriť, nikto z nich sa jej na spolužitie nesťažoval, nič ani výnimočné nespozorovala.

Svedkyňa Mgr. J. A. vypovedala, že pracuje na centre poradensko-pedagogických služieb C. R., Y. T. a N. R.. V súvislosti s rozvodovým konaním vyšetrovala manželov A., prišli na ich referát aj v súvislosti s tým, že v manželstve bolo ešte maloleté dieťa. Prišli k nej ako rozhádaní manželia. Vypočula si tak poškodenú - ako navrhovateľku rozvodu manželstva, základnými dôvodmi pre rozvod z jej strany boli názorové nezhody v otázkach majetkových. Obžalovaný uvádzal nejaký mimomanželský vzťah poškodenej. Nezistila, neboli jej poškodenou uvádzané nejaké údaje o bití, týraní. Z praxe vie, že v prípade, že ide o týrané ženy, tie aj pri takejto intervencii sa správajú inak, ako sa podľa nej správala poškodená. Tá neustále obžalovaného obviňovala, správala sa suverénne, že už toho má po krk, že to vyrieši, a že dokáže obžalovanému, že dokáže žiť aj bez obžalovaného. Dôležitým momentom bola i okolnosť, že v ich rodine z pohľadu dcér vytvorili dva tábory. Jedna dcéra sa pridala na stranu otca a jedna na stranu matky. Z praxe vie, má také skúsenosti, že ak v rodine je týraná matka, osoba, tak deti sa vždy pridajú na jej stranu a snažia sa ju hájiť, chrániť ako osobu, ktorej je ubližované. Zo žiadneho správania, získaných poznatkov nenadobudla poznatok, že by tam mohlo dôjsť k týraniu. Z týchto dôvodov aj ponúkla spoluprácu na ďalšiu intervenciu i v záujme dcér, ktoré sú na odlišných stranách. Ak by došla k poznatku, že ide o týranú osobu, nesnažila by sa rodinu ďalej pokúsiť sa spojiť. V prípade týranej osoby má poznatok, že v prípade žiadosti o rozvod, okolnosti týrania vždy bývajú uvádzané ako prvé - že je bitá, týraná, to v tomto prípade nezaznelo. I keď nerobila psychologické vyšetrenia na potvrdzovanie týrania, v rámci jej vyšetrení a skúsenosti má možnosť zistiť poznatok aspoň pre vznik podozrenia z

týrania. Pri vyšetrení mala pocit, že obžalovaný bol v postavení v úzadí, dominantnejšia bola poškodená. Poškodená jej dokonca potvrdila, že oni sa poškriepia, jeden škriabe, druhý šklbe, popisovala takéto konflikty, vyslovene neuvádzala, že by mala problémy so spánkom, s jedením.

Súd vypočul znalca PhDr. G. U., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z rozhovoru s poškodenou a diagnostických zistení (dotazníkových a projekčných metód). Pripustil možnosť na otázku obhajcu, že i keby u poškodenej malo dochádzať k týraniu zo strany obžalovaného, takáto osoba, teda poškodená, by bola schopná vyhľadať vyšetrovateľa a opakovane žiadať, že chce zmeniť svoju výpoveď. Ide o vzťah medzi nimi, ide o vzťah, v ktorom sú deti, a to mohlo vplývať na jej konanie. Poškodená dlhodobo uvažovala o rozvode, no nebola o tom presvedčená. Na otázku z akých symptómov u poškodenej vychádzal pri stanovení záveru, že zistil u jej osoby syndróm týranej osoby, znalec uviedol, že vychádzal, že preukazovala poruchu afektom, mala zvýšenú emočnú labilitu, bola dlhodobo v sledovaní ambulancie. Znalec nezistil u poškodenej prejavy hysterickosti. Nezistil u nej ani snahy výsledky vyšetrenia skresľovať. U poškodenej zistil prejavy dlhodobého psychického týrania - išlo o ponižovanie, zastrašovanie, vyhadzovanie z bytu, zakazovanie stretávať sa s kamarátmi, rodičmi, zakazovanie používať telefón, fyzické útoky (tie neboli dominantné), išlo o osobné degradovanie osoby, ktoré negatívne vplývalo na poškodenú, jednoznačne správanie obžalovaného negatívne zasahovalo poškodenú. Znalec došiel k záveru, že i napriek tomu, že by išlo o takto týranú osobu, by bola takáto osoba schopná konflikty vyvolávať, sama útočiť, mala schopnosť sa brániť napr. spôsobom, ktorý viedol až ku konfliktom. Rodičia jej dokázali poskytnúť zázemie. V období posledných mesiacov dochádzalo k narastaniu atakov. Podľa znalca v prípade, že ide o týranú osobu, tak takáto osoba správanie druhej strany, ktorá sa má na nej dopúšťať, týranie vníma ako veľké príkorie, takáto osoba sa nevie voči danému prejavu správania adekvátne správať, práve naopak, používa neadaptívne spôsoby správania - má prejavy impulzivity. Ide u nej o pocity obmedzovania. Určite pri tomto pocite týrania osoby zohráva úlohu osobný pocit danej osoby. Aj správanie poškodenej, kedy s obžalovaným napriek konfliktom mala chodiť na nákupy, postarať sa o návrat z liečenia, možno posúdiť ako správanie osoby, voči ktorej sa mal obžalovaný dopustiť týrania, poškodená voči obžalovanému pociťovala aj pozitívne pocity.

Súd sa oboznámil i so zvukovým záznamom, ktorý v rámci prípravného konania vydala poškodená, ktorý sa nachádza v prílohovej obálke vo vyšetrovacom spise, na zvukovom zázname sú zaznamenané obsahy rozhovorov resp. hádok medzi obžalovaným a poškodenou, dňa 15.2.2011 v priebehu dňa z doobedňajších hodín až do večerných hodín, z prebiehajúcich hádok je zrejmé, že tak obžalovaný ako i poškodená boli v hádke aktívni tak slovne, ale z obsahu zaznamenaného rozhovoru je zrejmé, že došlo i k určitému fyzickému stretu, no opäť z oboch strán. V rozhovoroch poškodená priznáva, že bola u rodičov, že sa s obžalovaným už dlhšiu dobu nerozprávala, obžalovaný jej vyčítal, že chrápe, bežne riešia platby za telefón.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, návrhom na rozvod č.l. 104-109, ktorý bol podaný dňa 22.2.2011, rozsudkom o rozvode manželstva č.l. 107, lekárskymi záznamami potvrdzujúcimi hospitalizáciu obžalovaného č.l. 108-112, správami potvrdzujúcimi návštevu poškodenej v psychologickej ambulancii v období od novembra 2011 do 21.7.2011 spolu deväťkrát, lekárskym potvrdením potvrdzujúcim fyzické napadnutie poškodenej dňa 8.2.2011 obžalovaným, kedy jej malo byť spôsobené zranenie

- pomliaždenie temena hlavy vpravo, podliatinami na pravej paži, ktoré si však tak PN ani liečenie nevyžiadalo, č.l. 164-170, týkajúci sa konfliktu, pri ktorom mala poškodená napadnúť obžalovaného dňa 30.4.2011, č.l. 174-180, potvrdzujúce konflikty v iné dni v apríli 2011, ktoré riešila Mestská polícia Prievidza.

Podľa záverov súdu hlavným dôvodom, pre ktorý obžaloba kvalifikovala konanie obžalovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, boli závery znalca z odboru psychológie, ktorý jednoznačne i na hlavnom pojednávaní zotrval na svojom závere, že jeho vyšetrením zistil u poškodenej syndróm týranej osoby. Znalec vysvetlil súdu spôsob, ako k takémuto záveru došiel, čo podľa neho bolo určujúce na vytvorenie tohto syndrómu u poškodenej. Aký bol eventuálne podiel i samotnej osobnosti poškodenej na tomto jej stave. Podľa názoru súdu, vykonaným dokazovaním v rámci hlavného pojednávania síce bolo preukázané, že v manželskom spolužití obžalovaného a poškodenej dochádzalo i k takému konaniu, aké bolo popísané v skutkovej vete obžaloby, no toto konanie bolo v iných súvislostiach, časových odstupoch resp. inej intenzity ako udávala obžaloba. Obžalovaný síce slovne namietal stretávanie sa poškodenej s rodičmi, priateľmi, s tými sa však poškodená stretávala, chodila k nim,

veď to vyplynulo i zo samotnej jej výpovede, ale i výpovede ich dcér, obžalovaný vysvetlil, prečo bránil resp. nedovoľoval poškodenej používať mobilný telefón, pričom išlo o jeho telefón, na ktorom vznikali vysoké účty, a tak poškodená si sama zabezpečila telefón svoj, mala prístup k peniazom, veď spoločne a predovšetkým ona uhrádzala náklady na domácnosť zo spoločných peňazí, dcéry nezistili, že by matka mala niekedy nejaké finančné problémy, ako sama poškodená vypovedala o tom, či má zrušený podpisový vzor i na druhej vkladnej knižke alebo nie, sa ani nezaujímala. Dochádzalo k hádkam, pri ktorých obžalovaný poškodenej vulgárne nadával, no ako z dokazovania vyplynulo, obdobne sa voči nemu správala i poškodená, ako i pri fyzických atakoch, kedy opäť išlo o vzájomné útoky. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, z neho tak na samotnú výpoveď obžalovaného, ale i výpoveď samotnej poškodenej z prípravného konania, no predovšetkým na výpovede ich dcér, susedov, ale i ostatných rodinných príslušníkov, ktorých súd vypočul, a ktorých popis vzájomného správania sa oboch, teda tak obžalovaného ako i poškodenej, súd vyššie popísal, je názoru, že konanie obžalovaného u poškodenej nevyvolávalo mučivé útrapy, utrpenie, ktorých naplnenie vyžaduje skutková podstata žalovaného zločinu. Tu je súd i názoru, vzhľadom na opisované správanie poškodenej svedkami, ale ako to vyplynulo i z oboznámeného sa zvukového záznamu, že i zo samotného správania sa poškodenej nemožno hovoriť ako o správaní sa osoby, voči ktorej má byť používané neprimerané príkorie. Poškodená sama na obžalovaného slovne, ale i fyzicky útočí, pri hádkach resp. v čase vyvolávania hádok, keď prebieha spolužitie bez problémov, navštevuje s ním spoločne obchody, navštevuje ho v nemocnici počas jeho hospitalizácie, stará sa o neho počas tejto hospitalizácie, vybavuje mu predčasný návrat do spoločnej domácnosti, pri rozhovoroch s psychológom pri intervencii v súvislosti s ňou podaným návrhom o rozvod vystupuje dominantne, hašterivo, neprezentuje žiadne prvky týrania. Súd je názoru, že skutočne išlo o narušené manželské spolužitie, ktoré mohlo u poškodenej vyvolať psychické problémy, vyvolávajúce až stav, aký konštatoval znalec, no rovnaké problémy dané spolužitie vyvolávala i u obžalovaného. Bolo nesporné, že došlo k drobným ublíženiam na zdraví konaním obžalovaného, resp. i k prvkom schválností, no vzhľadom na dobu, ktorá od ich spáchania uplynula, uplynutie doby premlčania priestupku - dvoch rokov, tak ako to stanovuje zákon o priestupkoch, súd toto konanie obžalovaného nemohol pre premlčanie priestupku postúpiť orgánu príslušnému na prejednanie priestupku - napr. konania z 8.2.2011, 14.2.2011, 15.2.2011).

S poukazom na vyššie uvedené dôkazy, vyššie uvedené skutočnosti potom súd dospel k záverom, že konanie obžalovaného nenapĺňa zákonné znaky žalovaného zločinu resp. zákonné znaky niektorého iného z trestných činov uvedených v osobitnej časti , konanie obžalovaného nie je možné prejednať už ani ako priestupok, a preto potom rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.