Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/256/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Kim Jarolim Im- und Export GmbH, IČ HRB4385, so sídlom Kirschenweg 2, 972 32 Giebelstadt-Sulzdorf, Nemecká spolková republika, právne zast.: MARKECHOVA JMJ LEGAL, advokátska kancelária s.r.o., IČO 45 606 960, so sídlom AK Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, proti povinnému: GYNEX s.r.o., IČO 31 373 054, so sídlom Na Lánoch 10, 821 04 Bratislava o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 33700 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom Mgr. Angelika Slopovská, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 16, 811 01 Bratislava, pod sp. zn. 152EX 41/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Angelika Slopovská, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 16, 811 01 Bratislava, pod sp. zn. 152EX 41/23 z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania spojených s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 310,77 Eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.01.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 33700 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. - 744 zo dňa 06.05.2022 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. - 805 zo dňa 10.11.2022.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 06.02.2023 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Angelika Slopovská vydaním poverenia pod sp. zn. s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2023:6123225289.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 152EX 41/23.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 09.02.2023, podaným na poštovú prepravu dňa 14.02.2023 a doručeným súdnemu exekútorovi dňa 16.02.2023 domáhal zastavenia exekúcie. Ako dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená uviedol, že v decembri 2022 bol prostredníctvom právneho zástupcu v predmetnom súdnom konaní, ktorého sa týka exekučný titul podaný mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie, cestou Okresného súdu v Banskej Bystrici na Najvyšší súd SR voči Uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. - 805 zo dňa 10.11.2022. Dovolaním sa povinný domáha, aby cit.: „Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. - 805 z 10.11.2022 v celom rozsahu výrokov I., II., III. zrušuje a vec vracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.“ Spis po vybavení úkonov prvoinštančného súdu bude zaslaný na Najvyšší súd SR. Podaným dovolaním sa povinný domáha toho, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na nové konanie. Došlo by tým k zrušeniu právoplatnosti/ vykonateľnosti exekučného titulu, na základe ktorého sa začalo toto exekučné konanie - rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici o povinným podanom odvolaní. Dôvodom na podanie dovolania sú vady procesného charakteru, keď povinnému bolo postupom odvolacieho súdu odňaté právo konať pred

súdom tým, že odvolanie bez jeho meritórneho prejednania odmietli z čisto formalistických dôvodov. Zároveň v danej veci povinný podáva aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, o ktorom rozhoduje dovolací súd. Povinný tu chce doplniť tiež, že o podaní dovolania vedela právna zástupkyňa oprávneného, keďže jej ho súd v januári 2023 už zasielal. Oprávnený teda mal vopred informáciu o podaní mimoriadneho opravného prostriedku zo strany povinného a ak napriek tomu podal návrh na výkon exekúcie, môže byť zodpovedný za škodu, ktorá tu vznikne. Vzhľadom na to, že v exekučnom konaní je navrátenie do predošlého stavu vylúčené, je vzhľadom na podanie nie zjavne nedôvodného mimoriadneho opravného prostriedku a tým okolnosť, z dôvodu ktorej vy prebiehajúca exekúcia nebola prípustná, daný dôvod na povolenie jej odkladu súdnym exekútorom alebo dôvod na jej zastavenie súdom keď možno predpokladať, že podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekučný titul bude zrušený alebo odklad jeho vykonateľnosti bude povolený. Oprávnený odkladom ani zastavením exekúcie ujmu neutrpí, keďže disponuje dostatočným podnikateľským majetkom, má vlastné podnikateľské aktivity a na vymoženie danej pohľadávky nie je existenčne odkázaný.

4. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie právny zástupca uviedol, že povinný odôvodňuje svoj návrh na odklad exekúcie poukazom na ustanovenie § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého platí, že exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ak po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. V danom prípade však k vyššie uvedenému, t. j. k odkladu vykonateľnosti exekučného titulu po začatí exekúcie nedošlo; ako uvádza aj povinný, povinný len požiadal o odloženie vykonateľnosti uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. -805 zo dňa 10.11.2022 (ďalej aj len „Uznesenie“). O vyššie uvedenom návrhu však nebolo dosiaľ rozhodnuté. Navyše oprávnený s návrhom povinného na odloženie vykonateľnosti Uznesenia jednoznačne nesúhlasí (čo riadne oznámil aj príslušnému súdu vo svojom vyjadrení) a má za to, že neexistuje dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by takýto výnimočný postup (ktorým by boli zásadným spôsobom prelomené právne účinky právoplatného Uznesenia) umožňoval. S ohľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že v danom prípade nie je naplnený dôvod podľa § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, na ktorý poukazuje povinný vo svojom Návrhu ako ani žiadny iný zo zákonných dôvodov odkladu exekúcie. Návrh povinného na odklad exekúcie tak oprávnený považuje za nedôvodný, trvá na riadnom vedení exekučného konania voči povinnému a žiada, aby bol návrh povinného na odklad exekúcie zo strany súdnej exekútorky v plnom rozsahu zamietnutý. Povinný odôvodňuje svoj návrh na zastavenie exekúcie poukazom na ustanovenie § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého platí, že súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak bol exekučný titul zrušený. V danom prípade však k vyššie uvedenému, t. j. k zrušeniu exekučného titulu nedošlo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) proti exekučnému titulu nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie. Podanie dovolania nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu a nemá ani suspenzívny účinok, t. j. nezakladá ako také odklad vykonateľnosti. Exekučný titul predložený oprávneným v tomto exekučnom konaní spolu s jeho návrhom na vykonanie exekúcie je právoplatný a vykonateľný a spĺňa tak všetky predpoklady vedenia exekúcie proti povinnému ako dlžníkovi, pričom niet žiadneho dôvodu pre jej zastavenie. Pre úplnosť v tejto súvislosti oprávnený uvádza, že tvrdenie povinného o tom, že možno predpokladať, že exekučný titul bude zrušený, považuje za ničím nepodložený subjektívny (právny) názor povinného, ktorý v žiadnom prípade nezakladá žiadny z dôvodov zastavenia exekúcie (ako ani jej odkladu). Hoci to nie je podľa nášho názoru pre merito tohto konania podstatné, pre poriadok veci zdôrazňujeme, že povinnému nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred súdom; Krajský súd v Banskej Bystrici postupoval v súlade a v intenciách príslušných ustanovení zákona. Bol to naopak povinný ako žalovaný (resp. jeho právny zástupca), ktorý nesplnil požiadavky stanovené príslušnými právnymi predpismi (konkrétne doručil odvolanie bez príslušnej autorizácie) a ktorý sám svojim vlastným konaním, resp. nekonaním znemožnil vedenie odvolacieho konania. Zároveň si dovoľujeme uviesť, že tvrdenia povinného o tom, že oprávnený „odkladom ani zastavením exekúcie ujmu neutrpí“ a „na vymoženie danej pohľadávky nie je odkázaný“ za stavu, keď oprávnenému okrem pohľadávky, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, dlží ďalšiu sumu vo výške 668.077,69 EUR plus príslušenstvo (ktorá je predmetom iného exekučného konania vedeného pod sp.zn. , 152EX 163/22) považujeme za priam opovážlivé. Na dokreslenie obrazu o prístupe povinného k jeho dlhom si v tejto súvislosti dovoľujeme poukázať aj na to, že povinný má podľa verejne dostupných informácií (pozri napr. nasledovný odkaz: https://www.finstat.sk/31373054/dlhy_a_pohladavky alebo odkaz na register poverení na vykonanie exekúcie: https://obcan.justice.sk/poverenia/rozsirene-vyhladavanie/ hladaj?searchType=po&ico=31373054&page=0) viacero dlhov aj voči štátnym inštitúciám ako aj je

voči nemu vedených viacero exekučných konaní. Povinný sa pravdepodobne domnieva, že ani títo ďalší veritelia (štátne inštitúcie) nie sú na vymoženie ich pohľadávok zo strany povinného „odkázané“. Uvedené domnienky, resp. vnímanie povinného ho však žiadnym spôsobom nezbavuje jeho právnej povinnosti dané pohľadávky uspokojiť a rozhodne uvedené nie je dôvodom pre zastavenie alebo odklad exekúcie. S ohľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že v danom prípade nie je naplnený dôvod podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, na ktorý poukazuje povinný vo svojom Návrhu ako ani žiadny iný zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie tak oprávnený považuje za nedôvodný, trvá na riadnom vedení exekučného konania voči povinnému a žiada, aby bol návrh povinného na zastavenie exekúcie návrh zamietnutý, resp. aby príslušný exekučný súd vydal uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietne a oprávnenému prizná nárok na náhradu trov konania.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa 28.02.2023. Súdny exekútor ďalej uviedol, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené do elektronickej schránky dňa 09.02.2023. Návrh na zastavenie predmetnej exekúcie podpísaný konateľom povinného bol podaný na poštovú prepravu dňa 14.02.2023. Návrh na zastavenie exekúcie bol teda podaný v zákonnej lehote.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 243p ods. 2 Exekučného poriadku, v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa postupuje podľa doterajších predpisov. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom od 1. apríla 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023.

11. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je

formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

12. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.

13. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. K namietaným skutočnostiam súd uvádza, že povinný ako hlavný dôvod zastavenia exekúcie uviedol, že podal mimoriadny opravný prostriedok

- dovolanie. Pokiaľ ide o dovolanie, to nemá suspenzívne účinky, čo znamená, že podanie dovolania nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Zákon síce umožňuje dovolaciemu súdu na základe návrhu dovolateľa odložiť vykonateľnosť alebo právoplatnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú na to splnené podmienky, avšak z návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplýva, že napriek tomu, že spolu s dovolaním mal byť podaný návrh na odklad vykonateľnosti, nebolo o tomto návrhu do podania návrhu na zastavenie exekúcie rozhodnuté. Napriek tomu ani samotný návrh na odklad vykonateľnosti nemá žiaden účinok vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, a to až do času kým dovolací súd o tomto návrhu rozhodne. Avšak za danej situácie aj v prípade, že by bolo návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu vyhovené po momente začatia exekúcie, sa nejedná o dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Takáto skutočnosť môže byť nanajvýš dôvodom na odklad exekúcie súdnym exekútorom a to v zmysle ust. § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zostali nezmenené.

14. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.

15. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podané návrhy na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodné.

16. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

19. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

23. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami , ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnej veci

súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a preto je potrebné v tejto súvislosti konštatovať, že úspech vo veci mal oprávnený.

24. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 33700 eur, odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje 246,46 eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon právnej služby (1 x 246,46 eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2023 (1 x 12,52 eur) a 20% DPH ( 51,79 eur) tak predstavujú celkovo sumu 310,77 eur.

25. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.