Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/3/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom mesto F., adresa na doručovanie F., A. X, zastúpený JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom v Martine, Holubyho 51, proti žalovanému: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., P. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom v Podbieli 177, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou na Okresný súd Martin 30.03.2012, doplnenou na výzvu súdu dňa 07.06.2012, následne postúpenou tunajšiemu súdu na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline z 25.10.2012 č. k. -48 (delegácia z dôvodu nutnosti), žalobca žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči žalovanému spätne ku dňu preukázaného ukončenia prípravy na povolanie vysokoškolským štúdiom, ďalej uložil žalovanému povinnosť vrátiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku výživné zaplatené po ukončení prípravy (žalovaného) na povolanie počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci ukončenia prípravy a tiež žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že posledné výživné bolo stanovené rozsudkom Okresného súdu Žilina dňa 15.12.2008 na sumu 89,62 eura potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. dňom 28.05.2009. Ani počas odvolacieho konania nemal žiadnu vedomosť ani informáciu, že žalovaný už neštuduje - nepripravuje sa na povolanie vysokoškolským štúdiom v riadnom dennom študijnom programe a je len formálne zapísaný kvôli poberaniu výživného. Žalovaný nikdy neodpovedal na jeho výzvu na predloženie potvrdenia o štúdiu a potvrdenia o riadne uzatvorených a ukončených semestroch štúdia. Uvedené informácie sa k nemu dostali až v marci 2012. Žalovaný zrejme ukončil štúdium absolvovaním všetkých skúšok a študijných povinností 1. semestra v 1. ročníku v školskom roku 2007/2008 na Masarykovej univerzite v Brne v marci 2008. Náväzne nie je vylúčené formálne zapísanie sa žalovaného na vysokoškolské denné štúdium na ďalších školách s prioritným účelom poberať výživné, avšak predpísanú účasť na ňom a jeho absolvovanie nie je možné potvrdiť, pretože nie známa existencia pravého dokladu potvrdzujúceho absolvovanie aspoň jedného uceleného ročníka, čo by potvrdilo oprávnenosť poberania výživného dospelým žalovaným. Žiadal, aby si súd vyžiadal stanoviská a potvrdenia o započítaných semestroch vysokoškolského štúdia žalovaného na jednotlivých vysokých školách a univerzitách. Žalovaný je od ukončenia letných prázdnin 2011, zrejme mesiacom september zapísaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) ako uchádzač o zamestnanie a poberá príspevok v nezamestnanosti súbežne s ostatnými aktivitami. Nie sú známe žiadne skutočnosti brániace tomu, aby sa žalovaný živil sám. Je mimoriadne výtvarne nadaný špičkový počítačový grafik - o čom svedčia jeho verejne publikované práce nielen printové tlačené, no aj publikovanie na internete,

realizované pre rôzne podujatia a projekty s celoštátnou pôsobnosťou, skupiny osôb a firmy v značne vysokých finančných hodnotách. Samotné preorientovanie sa na skupiny, o ktoré sa nezaujíma polícia a vyšetrovacie orgány SR, by mu určite priniesli stále zamestnanie so slušným príjmom a vnútorné uspokojenie života.

Na návrh zástupcu žalobcu prednesený na pojednávaní 04.02.2013 súd na pojednávaní 11.03.2013 postupujúc podľa pripustil zmenu žaloby v tomto znení:

„Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanému naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 15.12.2008 č. k. -175 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.05.2009 č. k. -214 vo výške 89,62 eura, a to počnúc dňom 19.09.2009.

Žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi prijaté výživné za obdobie od 01.10.2009 do 31.08.2013 v sume 3.136,72 eura do 7 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania“.

Žalovaný prostredníctvom zástupcu vo vyjadrení k žalobe z 31.01.2013, doručenom súdu na pojednávaní dňa 04.02.2013 žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca naposledy zaplatil súdom určené výživné vo výške 89,62 eura dňa 14.08.2012. S poukazom na § 62 Zákona o rodine uviedol, že za obdobie od 03.07.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. , až do dnešného dňa nemal možnosť sám sa živiť, čo okrem jeho tvrdenia dokazujú aj ním pripojené listiny (rozhodnutie o priznaní štipendia na Masarykovej univerzite (MU) v Brne - Fakulta informatiky z 09.06.2009, potvrdenie o návšteve vysokej školy - MU v Brne zo 17.09.2009, potvrdenie o návšteve vysokej školy - MU v Brne z 29.09.2009 v období od 09.07.2008 do 18.09.2009, rozhodnutie ÚPSVaR v Martine z 26.10.2009 o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 19.09.2009, rozhodnutie ÚPSVaR v Martine z 02.12.2009 o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 08.09.2009, potvrdenie ÚPSVaR v Martine z 02.12.2009 o evidencii uchádzača o zamestnanie v dňoch 19.09.2009 do 07.10.2009, potvrdenie o návšteve vysokej školy - MU v Brne - Filozofická fakulta v období od 08.10.2009 do 28.02.2010, potvrdenie o návšteve vysokej školy - MU v Brne - Filozofická fakulta v období od 01.03.2010 do 31.08.2010, potvrdenie o návšteve vysokej školy - UK v Bratislave - Filozofická fakulta v období od 01.09.2010 do 15.04.2011, potvrdenia ÚPSVaR v Martine o evidencii žalovaného ako uchádzača o zamestnanie od 16.04.2011 do 03.09.2012, potvrdenie o návšteve Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (VŠVU) od 04.09.2012. S ohľadom na tvrdenia žalobcu v žalobe uviedol, že už na základnej škole rád športoval - lyžovanie, basketbal, čoho sa z dôvodu nedostatku financií musel vzdať. Rád kreslil, ale nemohol chodiť na kreslenie, lebo to jeho matke finančne nevychádzalo. Žalobca o neho od roku 2002 ako opustil spoločnú domácnosť, prakticky nejavil záujem. Po skončení Gymnázia vo Vrútkach, kde zmaturoval v máji 2008, mal záujem študovať na VŠVU - odbor grafika a iné média, kde si podal prihlášku a aj na MU v Brne - informatika a TU Košice - Výtvarnú fakultu. Prijali ho len na MU v Brne, kde študoval informatiku 1 rok. Mal problém s matematikou a nespravil skúšku. Na tejto škole to bolo viac o matematike, ktorú neobľuboval. Počas štúdia na tejto škole sa pripravoval na prijímačky na VŠVU na ďalší rok. Na VŠVU sa robia talentové prijímačky, ktoré sú v januári a februári, kde sa musí každý uchádzač prezentovať určitým počtom prác a musí mať spravený vlastný book, ktorý tam donesie a robí aj prijímačky z jazyka a všeobecného prehľadu o umení, histórii... Nie sú to len kresby, ale aj grafické práce, čo je náročné finančne (lebo sa tlačia veľké formáty) aj časovo. Keďže nechodil na výtvarnú, tak sa zdokonaľoval v kresbe. Chodil na súkromné konzultácie z Brna do Bratislavy a do Banskej Bystrice. Na túto školu, ktorá je prestížnou v tomto odbore, je prijatých veľmi málo uchádzačov a je tam veľmi ťažké sa dostať. Je obvyklé, že na túto školu sa záujemcovia bežne dostanú na tretí, štvrtý alebo aj piatykrát. Problémom pre neho bolo to, že talentové skúšky boli v čase skúškového obdobia a jemu skúšky nevyšli preto, lebo od skončenia gymnázia chcel študovať to, čo ho baví a čomu podľa neho aj rozumie. Aby neprerušil štúdia a možnosť prípravy na VŠVU, tak prestúpil v Brne na Filozofickú fakultu - historické vedy, odbor etnológie, kde študoval rok, počas ktorého dochádzal do Bratislavy a Bystrice a pripravoval sa opäť na prijímačky na VŠVU. Neurobil jednu skúšku. Už v tomto čase si však uvedomil, že takýmto spôsobom to ďalej nepôjde, že bude lepšie, keď bude v Bratislave. Preto si podal prihlášku na VŠVU a na etnológiu (bolo možné zarátať skúšky z Brna), dejiny umenia a učiteľstvo výtvarnej výchovy na UK v Bratislave. Na etnológiu nebol prijatý a tak študoval dejiny umenia -

čo bol odbor najbližšie k tomu, čo vždy chcel študovať. V Bratislave ho na prijímacie skúšky pripravovali dvaja odborníci - akademickí maliari. Pre náročnosť prípravy sa rozhodol v apríli 2011 zo školy odísť. Prijímacie skúšky urobil, no nezobrali ho pre nedostatok miesta. Preto sa zaevidoval na ÚP v Martine. Hľadal si zamestnanie v Martine, ale pre absolventa strednej školy bolo a je ťažké nájsť prácu. Nenašiel si ju a nebola mu úradom ani ponúknutá. Stále sa však intenzívne pripravoval na prijímačky v Bratislave a v Banskej Bystrici, čomu podriadil všetok svoj voľný čas. Poznamenal, že štúdium či už informatiky, historických vied aj dejín umenia mu veľmi pomohlo dostať sa tam, kam od začiatku chcel. S prijímacími skúškami však súvisia mnohé iné kroky. Napríklad grafické návrhy sa pripravujú v počítači a potom sa tlačia. Aj napriek tomu, že jeho štúdium, jeho príprava na prijímacie skúšky boli veľmi náročné nielen časovo, ale aj finančne, vďaka matke to dokázal zvládnuť. Pomáhali mu aj známi z jeho a matkinej strany, ktorí ho podporovali v snahe a vytrvalosti a v tom, aby išiel študovať na túto školu. Dokázal to aj napriek nepriazni osudu. Iní by to po neúspechoch a finančných nárokoch s tým spojených vzdali. On však touto myšlienkou, štúdiom na tejto „vysnívanej“ škole žije, lebo ho to baví a nemá nič iné pred očami, iba jej skončenie. Napriek všetkým problémom, ktoré prežil, nakoniec sa tam dostal a teraz študuje na škole, na ktorej vždy študovať chcel. Nežil záhaľčivým spôsobom života. Vždy buď študoval a zdokonaľoval svoje vedomosti a popritom sa pripravoval na prijímacie skúšky. Každý rok po maturite podával prihlášku na tú istú školu a popritom hľadal, ak by to nevyšlo, čo by bolo k tomu, čo chcel študovať, najbližšie. Ak by bol chodil na výtvarnú už na základnej alebo strednej škole, tak by mu to bolo veľmi pomohlo pri prijímacích pohovoroch. Žalobca mal vždy problém prispievať na jeho výživu, čo aj len prisúdeným výživným. Matka aj napriek tomu, že sa snažila, nemohla všetko finančne utiahnuť. VŠ, ktorú teraz navštevuje, je veľmi náročná, okrem iného aj preto, že je tam subjektívne hodnotenie študenta, vyžaduje sa kreativita a je to štúdium náročné na financovanie. Sú potrebné veci na kreslenie, fotenie, papiere, farby, platne na grafiky, farby, uhlíky a pod. Hľadal si robotu, nosil na ÚP doklady o hľadaní. Ak by si túto povinnosť nesplnil, tak by ho vyradili z evidencie. Nemal možnosť zamestnať sa. Pre žiadne finančné skupiny nerobil. V mesiacoch september 2011 - február 2012 sa zúčastňoval súkromných konzultácií. Pokiaľ vie žalobca bol 3 roky tiež nezamestnaný, a nemohol si, ako tvrdil, nájsť prácu, hoci mal viacročnú prax. Nakoniec začal podnikať aj preto, lebo dávali finančný príspevok z ÚP. Žalobca robí z neho alkoholika, vyvrheľa a nevie ešte koho, tak ako robí z jeho matky „ľahkú“ ženu, čo nie je pravda a sú to len jeho výmysly. Išiel v nich až tak ďaleko, že keď študoval v Brne, vypisoval mu na školský e-mail nezmysly, ktoré mu znepríjemňovali štúdium na škole. To je dôvod, pre ktorý on aj matka o sebe utajujú, čo sa dá. Žalobca sa o neho sa roky, aj keď bol maloletý, v pozitívnom slova zmysle, nezaujímal. Platil mu do augusta minulého roku len súdom určené výživné. Skončenie strednej školy ešte neznamená schopnosť sám sa živiť, tak ako to vyžaduje zákon o rodine. Štúdium a príprava na štúdium na VŠ počas uvedeného obdobia svedčia, že sa nemohol zamestnať a mať tak pravidelný a adekvátny príjem. Skutočnosť, že nemal zabezpečené zamestnanie ani počas obdobia, po ktoré bol nahlásený ako nezamestnaný na príslušnom úrade práce, dokazuje, že je to veľmi zložité s voľnými pracovnými miestami, pre mladých ľudí priam tragické. Aj napriek tomu neviedol záhaľčivý spôsob života. Stále sa pripravoval na to, že bude študovať na VŠ v odbore, ktorý si zvolil. Je presvedčený o tom, že zákonná vyživovacia povinnosť žalobcu trvala a trvá aj v období od 19.09.2009 až do dnešného dňa preto, lebo nezanikla a toho času sa štúdiom na VŠ pripravuje na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zrušení výživného (vyživovacej povinnosti) je potrebné brať do úvahy aj kritérium dobrých mravov, prihliada aj na reálnu situáciu na trhu práce, celkovú nezamestnanosť v regióne.

Zástupca žalobcu v priebehu ďalšieho konania doplnil, že žalobca sa celý čas domáhal od žalovaného len toho, aby mu poskytol potvrdenia o návšteve školy, načo žalobca nereagoval. Pri poslednom osobnom stretnutí mu žalovaný povedal, aby mu žalobca zmizol zo života. Človek evidovaný na úrade práce je osobou spôsobilou sám sa živiť a osobou schopnou kedykoľvek nastúpiť do práce a takto ho definuje aj politika trhu práce. Schopnosť sám sa živiť je fyzický a psychický stav jedinca samostatne sa živiť. Nemá to nič spoločné s nezamestnanosťou. Podľa neho to, že žalovaný si teraz podal prihlášku a aktuálne študuje na VŠVU, kde sa prihlásil v septembri 2012, je len jeho reakcia na žalobu žalobcu, o ktorej sa vedie toto konanie. Ak by žalobca chcel ísť na takúto vysnívanú školu, mohol tam ísť študovať od septembra 2011 - v dobe, keď bol evidovaný na úrade práce. Z potvrdenia o návšteve školy, na ktorej má teraz žalovaný študovať, nie je zrejmé, že prečo by mala byť dĺžka štúdia 4 roky, ak ide o prvostupňové vysokoškolské štúdium, ktoré je podľa zákona o VŠ definované ako 3-ročné a nevyplýva z neho, ako reálne žalovaný študuje, teda či chodí na semináre, prednášky, na skúšky a teda či nie je schopný sám sa živiť. Nemyslí si, že by prihláška na štvrtú vysokú školu pred dovŕšením 25. roku veku zaväzovala žalobcu k pokračovaniu na platenie výživného. Takýmto štýlom by dospeli k záveru, že aj plnoleté 40-ročné

deti môžu žiadať výživné od svojich rodičov. Je ešte otázne, či žalovaný nebude musieť podať daňové priznanie za rok 2012, keďže v potvrdení daňového úradu z 25.07.2012 je žalovaný označený ako daňový subjekt. Vrátenia vyplateného výživného sa žalobca voči žalovanému domáha titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Doterajšia vysokoškolská kariéra žalovaného nevedie k výsledku tak, ako by mala viesť každého študenta vysokej školy. Pokiaľ žalovaný nebol opakovane prijatý na nejakú vysokú školu, sú to výsledky objektívnych kritérií, ktoré nemôžu byť na ťarchu žalobcu. V prípade, žeby žalovaný uspel, od r. 2008 mohol mať už bakalárske štúdium dávno skončené. Ani skutočnosť, že v r. 2009 nepodal prihlášku na školu, na ktorej teraz študuje a ani jeho následné neúspechy na prijímacom konaní nemôžu byť na ťarchu žalobcu. V r. 2009 v krátkom období a najmä od apríla 2011 do septembra 2012 bol žalovaný evidovaný na Úrade práce Martin ako uchádzač o zamestnanie tzn. ako voľná pracovná sila vtedy spôsobilá a schopná nastúpiť na výkon práce. Schopnosť sám sa živiť je v tomto splnená. Nesúhlasil s názorom protistrany, že len skutočne vykonávaná práca je dôvodom k zániku vyživovacej povinnosti. Ak by to tak bolo, zákonodarca by tieto dva termíny tzn. pracovať a schopnosť sa živiť nerozlišoval. Žiadny povinný rodič nenesie zodpovednosť za hospodársku situáciu v krajine a vzhľadom k tendenciám mladých ľudí, ktorých odišlo do zahraničia za prácou 250.000, ani v celom svete. Ďalšia rovina je tá, že žalovaný neoznámil povinnému rodičovi skutočnosť, že opakovane bol vylučovaný zo štúdia a že bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a neurobil tak ani na preukázané doporučené výzvy, v ktorých ho žalobca žiadal o preukázanie vysokoškolského štúdia. Z tohto dôvodu žalobca nemal inú možnosť, ako sa obrátiť s touto žalobou na súd, nakoľko školy mu odmietli poskytnúť informáciu aj v zmysle infozákona, či je žalovaný študentom a len z prostredia bývalých spolužiakov sa dozvedel, že neštuduje.

Žalobca na pojednávaní 04.02.2013 vypovedal, že sa rozhodol podať túto žalobu po tom, ako dlhší čas nemal prístup k informáciám ohľadne žalovaného, konkrétne doklady ohľadne jeho štúdia, ktoré od neho požadoval, ale bezúspešne. Predtým ako podal žalobu, sa dozvedel, že žalovaný je vedený na úrade práce a tiež zistil aj z informácií na internete, že má príjem zo svojej výtvarnej činnosti. Prostredníctvom internetu žalovaný ponúka na predaj svoje diela, z ktorých hodnota len jedného bola 86.000,- Sk bez DPH. Podľa jeho vedomostí je žalovaný daňovým subjektom. Ako daňový subjekt ho môže nahlásiť hocikto z krajiny Európskej únie, ktorý mu zaplatil nejaké peniaze. Žalovaný je v neľahkej situácii, pretože hoci si je vedomý, že je schopný sám sa živiť, je tlačený matkou do takýchto záležitostí. Na túto žalobu reagovala matka žalovaného tým, že v mene žalovaného podala prihlášku na VŠ, ktorú vlastnoručne podpísala. Žalovaný bol úspešný už pri prvých prijímacích pohovoroch na VŠ, kedy skončil na 7. mieste, ale vtedy ho nezobrali, pretože sa tam ozval na jedného z členov výberovej komisie a zrejme členovia tejto výberovej komisie zistili aj z jeho kresieb ako sa bude ďalej uberať jeho život. Nemieni syna podporovať v takých záležitostiach, ako sú neonacizmus, fašizmus, xenofóbia a drogové závislosti. Je presvedčený, že ani túto vysokú školu, kde teraz má študovať, nedokončí. Predložil vytlačené kresby z internetu uverejnené na internetovej stránke žalovaného, ktoré mal vytvoriť žalovaný s tým, že tieto veci sa potom predávajú. Ak je vôľou žalovaného, aby ho nekontaktoval a že mu má všetko splniť Š. C., tak on to rešpektuje. Žalovaného nevyhľadáva, neposiela mu darčeky. On v súčasnosti už nemá také príjmy, ako v minulosti a má problém vyrobiť len na odvody. Je platcom DPH, podnikajúcim v oblasti informatiky - predaj a inštalácia počítačov, výroba reklamy. Na základe vyporiadania jeho BSM s matkou žalovaného rozhodnutím súdu byt zostal bývalej manželke a on dostal výplatok z BSM 14.000,- eur, ktorý šiel celý na náhradu trov jeho advokátky, ako aj advokáta protistrany.

Zástupca žalovaného v priebehu konania naďalej žiadajúc žalobu v celom rozsahu zamietnuť uviedol, že podľa neho v danom prípade ide o špecifický prípad vzhľadom na okolnosti, ktoré podrobne popísal v písomnom vyjadrení. Aj keď protistrana namietla určité dielčie otázky, nenamietla hmotnoprávny obsah tohto vyjadrenia. Podľa jeho názoru nie je možné spätne zrušiť vyživovaciu povinnosť a túto je možné zrušiť až od podania žaloby. Tiež mu chýba právny titul, na podklade ktorého sa žalobca domáha vrátenia vyplateného výživného. Poprel, že by prihláška žalovaného na vysokú školu v roku 2012 mala byť reakciou na návrh žalobcu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Predsa na takýto typ školy sa podávajú prihlášky už skôr, lebo v mesiaci február bývajú talentové skúšky. Žalovaný sa opakovane hlásil na túto VŠ, o ktorú má záujem. Žalobcovi musí byť zrejmé, keď on bol cca 2 - 3 roky nezamestnaný, ako ťažko je sa uplatniť a aj žalobca sa začal sám živiť až potom, ako mu bol daný príspevok na podnikanie a teraz sa mu darí v celku úspešne. Pred dovŕšením 25. roku veku dieťaťa dieťa nemá nárok na podporu v nezamestnanosti. Žalovaný sa každý rok od skončenia strednej školy hlásil na VŠVU a popritom sa súbežne hlásil aj na iné VŠ, aby mal istotu, že sa niekde dostane. Opakovane sa hlásil na tú istú školu

len na VŠVÚ v Bratislave. V takýchto prípadoch ako je tento prípad je podľa neho súd povinný prihliadať na dobu štúdia žalovaného, aj keď neúspešného, pretože denné štúdium, ktorého absolvovanie až na niektoré obdobia, po ktoré bol žalovaný evidovaný na úrade práce, znamenalo skutočnosť, že nemal možnosť a teda schopnosť mať vlastný príjem. Žalobcom poskytované výživné ani zďaleka nepostačovalo na náklady súvisiace so štúdiom žalovaného za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha zrušenia vyživovacej povinnosti. Dostatočne bolo preukázané, že žalovaný prakticky od základnej školy mal snahu vyštudovať ten odbor, v ktorom v súčasnosti študuje. Preto výživné, ktoré žalobca počas štúdií na vysokých školách poskytoval, aj keď nie v dostatočnej výške, je spotrebované len pre účely tohto štúdia. Nespochybnil, že výška finančných prostriedkov vyplatená žalobcom žalovanému ako výživné predstavovala za obdobie od 01.10.2009 do 31.08.2013 žalovanú sumu 3.136,72 eura.

Žalovaný na pojednávaní dňa 11.03.2013 vypovedal, že za celé obdobie od skončenia gymnázia až do súčasnej doby pracoval len 2 alebo 3 mesiace, a to hneď po skončení gymnázia počas letných prázdnin, kedy pracoval vo Fotolabe v Martine. Už sa nepamätá, koľko vtedy zarobil. Od roku 2008 si opakovane každoročne, okrem roku 2009, podával prihlášky na VŠVU, kde chcel študovať odbor grafika a iné médiá. Keď bol na prijímačkách v roku 2008, vtedy skončil už v prvom kole. Súbežne si podal prihlášku aj na MU, Fakultu informatiky, odbor počítačová grafika a spracovanie obrazu. V tom roku si podal prihlášku ešte na ďalšie dve vysoké školy - Technickú univerzitu v Košiciach, Fakulta výtvarných umení, odbor nové médiá a na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Fakultu architektúry, odbor zrejme dizajn. Pokiaľ ide o jeho štúdium na MU, hoci sa tam ten odbor, ktorý tam študoval, javí dosť príbuzný s tým, čo teraz študuje, bolo to iné, pretože bol podstatne viac technicky zameraný, bolo tam dosť matematiky, funkcionálne programy a jednoducho nebolo v jeho schopnostiach toto štúdium zvládnuť. Skončil úspešne prvý semester a druhý nedokončil práve preto, že neuspel v matematike. Práve v tom roku sa jediný krát neprihlásil na prijímacie pohovory na VŠVU, pretože vtedy mu to jeho študijné povinnosti nedovoľovali, keďže štúdium mal náročné a náročná je aj samotná príprava na prijímačky na VŠVU. Keď v lete 2009 neúspešne ukončil štúdium počítačovej grafiky a spracovania obrazu, podal si prihlášku na Filozofickú fakultu tej istej univerzity, odbor etnológia, kde rovnako úspešne ukončil zimný semester a letný nedokončil. Toto štúdium mu niečo dalo aj pre terajšie štúdium, pretože tam bolo dosť filozofie, prierez dejinami umenia. Počas tohto štúdia sa dosť intenzívne pripravoval aj na prijímačky na VŠVU. V tomto prípade dôvodom neúspešného ukončenia štúdia na tejto škole bolo, že sa popri štúdiu intenzívne pripravoval na prijímačky na VŠVU, ktoré boli v roku 2010. Vtedy taktiež skončil už v prvom kole, teda neprešiel do druhého kola. Na VŠVU to býva tak, že každoročne sa tam hlási okolo 100 uchádzačov, z toho do druhého kola postúpi 20 až 30 a na štúdium je vybratých zhruba 8 až 10 uchádzačov ročne. Vtedy sa rozhodol, že lepšie bude, ak bude ďalej pokračovať v štúdiách v Bratislave, pretože cestovanie za konzultantmi a príprava v Brne bola náročnejšia, ako keby to robil v Bratislave. Podal si preto prihlášku na UK v Bratislave, odbor dejiny umenia. Počas tohto štúdia chodil konzultovať v súvislosti s jeho prípravou na prijímačky na VŠVU k akademickému maliarovi Doc. D. B. a tiež k F. A., ktorý mu pomohol aj vyhotovovať grafiky. Títo mu poskytovali konzultácie bezplatne, pretože ich oslovili jeho práce. Dejiny umenia na Filozofickej fakulte taktiež ukončil v II. semestri, kde v II. semestri neurobil všetky skúšky, ale v tom roku 2011, keď bol na prijímačkách na VŠVU, sa mu podarilo prvýkrát postúpiť do druhého kola, v ktorom však už nebol vybratý medzi prijatých uchádzačov. Vtedy pohorel na ústnom pohovore, kedy zlyhal na znalosti súčasných výtvarníkov, čo sa komisii moc nepáčilo. Vie, že sa im jeho domáce práce vtedy páčili. Keď neúspešne skončil štúdium na Filozofickej fakulte, od 16.04.2011 sa zaevidoval na úrade práce, kde bol až do zápisu po úspešných prijímačkách na VŠVU, teda do 03.09.2012. Počas obdobia jeho nezamestnanosti mu úrad práce nesprostredkoval žiadne zamestnanie a ani jemu sa nepodarilo nájsť si zamestnanie, hoci sa chodil každý mesiac hlásiť a ešte aj predkladal každý mesiac potvrdenia od zamestnávateľov, u ktorých si prácu hľadal. Je pravdou, že na internete zverejňuje svoje práce, ale neuvádza tam ceny svojich prác, ani tam nie je žiadna možnosť ich kúpy. Je rád, že sa môže takýmto spôsobom prezentovať a zviditeľniť. Tiež počas tohto obdobia, okrem pokračovania konzultácií s už uvádzanými osobami, bol na dvoch konzultáciách s prof. J. F. z VŠVU, kde sa za 1 konzultáciu bez ohľadu na dĺžku trvania platí 10,- eur. Na prijímačkách v roku 2012 ich vybrali desiatich, teda toľkí sú v ročníku na danom odbore. V rámci prijímačiek na VŠVU sa zisťuje jednak všeobecný prehľad, teda aké sú aktuálne výstavy a kde, prehľad v rámci aktuálnych umelcov a výtvarníkov, ďalej je tam znalosť dejín umenia a cudzieho jazyka. Zvládnutá musí byť figurálna kresba ako v rámci domácich prác, tak musí to zvládnuť človek na mieste pri prijímačkách, musí byť nachystané portfólio alebo book domácich prác. Na prijímačkách bolo 5 zadaní, na ktoré museli zareagovať a ktoré sa každý rok menia. Dejiny umenia a jazyk to boli v podstate testy. Teraz, keď študuje, býva v Bratislave

na priváte, kde bývajú traja v 3-izbovom byte a jeho náklady na privát sú 120,- eur mesačne. Ich škola nemá priamo internát a veľa ľudí, ktorí sú aj z ďalša ako on, nedostali internát. Domov chodieva podľa toho ako sa dá, raz za mesiac alebo raz za mesiac a pol. Teraz im začal nový semester 04.02.2012. Zimný semester úspešne ukončil. Bakalárske štúdium je 4-ročné, na čo nadväzuje 2-ročné magisterské štúdium. Štúdium je pomerne finančne náročné, pretože robia rytiny nielen do linolea, ale aj do kovových platní zo zinku alebo medi, ktoré už teraz zo školy nedostávajú. Taká platňa formátu A4 stojí 10,- eur zinková a 25,- eur medená. Na grafiku si musí kupovať chemické prípravky, farby. Jeho mesačné náklady sú určite nad 300,- eur každý mesiac. Nepožíva žiadne návykové látky. Terajšie štúdium ho veľmi baví, čo vidno aj na jeho výsledkoch. Teraz v I. semestri si mal vybrať dva odborné predmety, ktoré sa nezhodujú s jeho domovským odborom - grafikou. Vybral si grafický dizajn a fotografiu a oba skončil so stupňom A. Vzhľadom k tomuto úspechu dostal ponuku absolvovania semestra na katedrách týchto odborov, čo by v prípade využitia rozšírilo jeho zameranie. Takáto možnosť prichádza reálne do úvahy v 2. alebo 3. ročníku. Na škole, kde študuje, je zhruba 10 odborov a v každom odbore je v ročníku od 4 do tých 14 až 15 ľudí. Zo všetkých študentov študujúcich v 1. ročníku na VŠVU, ktorých je cca 100, sú asi siedmi, ktorí mali z oboch odborných predmetov hodnotenie A. Teraz sa už ani nevenuje nejakým iným koníčkom okrem štúdia. Potvrdil, že od žalobcu dostal jeden list, ktorým ho žalobca vyzval, aby mu predložil doklady o jeho štúdiu. Žalobca od neho žiadal index, ale oni indexy už nemajú, všetko je elektronicky. Na tento list nijako nereagoval, ani nekontaktoval žalobcu, lebo ho nerád kontaktuje po určitých jeho negatívnych skúsenostiach. Bral to ako samozrejmé, že žalobca vie, že študuje, lebo vie, že si zisťuje o ňom veci a má na neho aj telefónne číslo, takže keď chce mu môže zavolať. Viackrát ho telefonicky kontaktoval, spočiatku hovor aj dvíhal. Párkrát bol so žalobcom aj na osobnom stretnutí, ale bolo to také čudné, vždy to skončilo, že žalobca začal urážať jeho mamu alebo babku, tetu a vždy tá diskusia končila nejako pri peniazoch. Žalobcovi neoznámil, keď sa dal zaevidovať na úrad práce a ani jeho predchádzajúce neúspešné ukončenia vysokoškolského štúdia. Vyhotovoval grafiky - plagáty upútavajúce na kultúrne podujatie, z ktorých niektoré sa uskutočnili, niektoré nie. Aj v prípade, že sa podujatie uskutočnilo, za tieto grafiky nič finančné nedostal. Bral to ako svoju prezentáciu, ktorú by mohol ukázať aj v škole, s kým všetkým spolupracoval. Na VŠVU neexistuje externé štúdium. V súčasnosti ešte jeho matka poberá na neho rodinné prídavky.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy o výške výživného zo strany žalobcu na žalovaného bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina z 15.12.2008 sp. zn. , ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 28.05.2009 sp. zn. , právoplatným dňom 31.07.2009 a ktorým bol terajší žalobca zaviazaný platiť terajšiemu žalovanému k jeho rukám výživné vo výške 1.700,- Sk (56,42 eura) mesačne za obdobie od 01.08.2007 do 31.08.2008 a po 2.700,- Sk (89,62 eura) mesačne za obdobie od 01.09.2008 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s uložením povinnosti terajšiemu žalobcovi zaplatiť terajšiemu žalovanému zameškané výživné za obdobie od 01.08.2007 do 31.08.2008 v sume 13.000,- Sk (431,52 eura) a zameškané výživné za obdobie od 01.09.2008 do 15.12.2008 v sume 8.000,- Sk (265,55 eura), teda celkové zameškané výživné 21.000,- Sk (697,07 eura) v lehote do 4 mesiacov po právoplatnosti rozsudku.

Žalobca sa v tomto konaní domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti voči žalovanému počnúc dňom 19.09.2009, tvrdiac, že tento nadobudol schopnosť sám sa živiť a v tejto súvislosti aj vrátenia ním vyplatenej sumy výživného za obdobie od 01.10.2009 do 31.08.2013 vo výške 3.136,72 eura.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania (účastníci už nežiadali vykonať žiadne ďalšie dôkazy okrem tých, ktoré už súd vykonal, ako je to zrejmé z ich prednesu v závere posledného pojednávania), žalovaný po ukončení stredoškolského štúdia na gymnáziu vo Vrútkach (v školskom roku 2007/2008) si podal prihlášky na viaceré vysoké školy, konkrétne na VŠVU, kde chcel študovať odbor grafika a iné médiá (o podaní jeho prihlášky svedčí doložená pozvánka na prijímaciu skúšku na bakalárske štúdium z 11.12.2007), ďalej na MU v Brne, Fakultu informatiky, odbor počítačová grafika a spracovanie obrazu, tiež na Technickú univerzitu v Košiciach - Fakultu výtvarných umení, odbor nové médiá a na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave - Fakultu architektúry. Na bakalárske štúdium na VŠVU dennou formou v akademickom roku 2008/2009 prijatý nebol s tým, že preukázané vedomosti v prvom kole neboli dostatočné na postúpenie do druhého kola prijímacích skúšok. Prijatý bol len na MU, kde predčasne ukončil štúdium v druhom semestri, kedy neuspel na skúške z matematiky. Žalovaný k tomu uviedol, že odbor, ktorý tam študoval, hoci sa javí dosť príbuzný s tým, čo teraz študuje, bol podstatne viac

technicky zameraný, bolo tam dosť matematiky a nebolo v jeho schopnostiach toto štúdium zvládnuť. Uvedené štúdium, ako to vyplýva z potvrdenia danej univerzity z 29.09.2009, trvalo od 09.07.2008 do 18.09.2009, pričom z výpisu absolvovaných predmetov, ktorý žalovaný doložil, sú zrejmé jeho študijné výsledky. Dňom 19.09.2009 bol žalovaný rozhodnutím ÚPSVaR v Martine z 26.10.2009 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, kde bol evidovaný len do 07.10.2009 z dôvodu nástupu na sústavnú prípravu na povolanie dňom 08.10.2009, kedy nastúpil na Filozofickú fakultu MU, študijný odbor historické vedy, ktoré taktiež predčasne ukončil v druhom semestri, teda študoval na danom odbore v akademickom roku 2009/2010. Žalovaný k tomu uviedol, že dané štúdium mu niečo dalo aj pre terajšie štúdium, pretože tam bolo dosť filozofie a prierez dejinami umenia a počas neho sa dosť intenzívne pripravoval aj na prijímačky na VŠVU, ktoré boli v r. 2010, ktoré však rovnako neurobil ako prvýkrát v r. 2008, kedy tiež skončil už v prvom kole. Absolvovanie prijímacích pohovorov na VŠVU žalovaný doložil prihláškou z 18.11.2009, dokladom o zaplatení poplatku, pozvánkou na prijímaciu skúšku z 10.12.2009 a napokon rozhodnutím o neprijatí na štúdium v študijnom odbore grafika a iné médiá, odbor výtvarné umenie, z ktorého vyplýva, že žalovaný nesplnil podmienky - preukázanie potrebnej spôsobilosti na štúdium a dosiahnutie určitého počtu bodového ohodnotenia. Práve súbežnou prípravou na prijímačky na VŠVU so štúdiom na VŠ, čo malo byť spolu náročné, žalovaný odôvodnil neúspešné ukončenie letného semestra. V akademickom roku 2010/2011 žalobca študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Žalovaný svoje rozhodnutie ďalej študovať v Bratislave zdôvodnil tým, že to bude lepšie v súvislosti s pokračujúcou prípravou na prijímačky na VŠVU v súvislosti s cestovaním za konzultantmi a celkovou prípravou, kde mala byť možnosť započítania skúšok z Brna. Podľa výpovede počas tohto štúdia chodil konzultovať v súvislosti s jeho prípravou na prijímačky na VŠVU k akademickému maliarovi Doc. D. B. a tiež k F. A.. Aj dané štúdium ukončil predčasne (rozhodnutím dekana Filozofickej fakulty UK z 30.03.2011 bol žalovaný vylúčený zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek - nezískanie minimálne 15 kreditov za úspešne absolvované predmety v prvom semestri akademického roka 2010/2011, ale na prijímačkách na VŠVU v r. 2011 (doložená prihláška žalovaného z 21.10.2010 a zaplatenie poplatku) prvýkrát mal postúpiť do druhého kola, v ktorom však už neuspel a mal podľa výpovede žalovaného zlyhať na znalosti súčasných výtvarníkov (rozhodnutie rektora VŠVU o neprijatí zo 14.02.2011). V období od 16.04.2011 bol žalovaný evidovaný na ÚPSVaR v Martine až do 03.09.2012, keď od 04.09.2012 začal študovať na VŠVU, na ktorú predtým úspešne absolvoval obe kolá prijímačiek. Pritom prihlášku na štúdium na VŠVU si žalovaný podal už 16.11.2011, čo vylučuje žalobcom tvrdené jej „účelové“ podanie v súvislosti so žalobou žalobcu, o ktorej sa vedie toto konanie, podanej na Okresný súd Martin až 30.03.2012. Dokonca ešte pred začatím tohto konania sa konali samotné prijímačky a bolo vydané aj rozhodnutie rektora VŠVU o prijatí žalovaného na štúdium (rozhodnutie z 27.02.2012 č. j.: /štud.), na ktorý odbor (grafika a iné média) bol plánovaný počet prijatých uchádzačov 12. Aktuálne žalovaný úspešne ukončil zimný semester prvého ročníka a študuje v letnom semestri. Z výpisu výsledkov štúdia žalovaného vyplýva, že žalovaný v zimnom semestri dosiahol vážený študijný priemer 1,71, všetky skúšky vykonal v riadnom termíne (4 skúšky s výsledkom A - výborne, 2 skúšky s výsledkom B - veľmi dobre, 1 skúška s hodnotením C - dobre a 1 skúška s hodnotením D - dostatočne).

Z oznámení Daňového úradu Žilina, pobočka Martin z 25.07.2012 vyplýva, že žalovaný nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2011. Žalovaný nebol vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného podľa až 3, až 11 a Na žalovaného poberala jeho matka prídavky na dieťa nepretržite do apríla 2011 vrátane a opätovne ich poberá od septembra 2012 až do súčasnosti. Ako už bolo uvedené, žalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v obdobiach od 19.09.2009 do 07.10.2009 a od 16.04.2011 do 03.09.2012. Počas uvedených období, ako to vyplýva z oznámenia ÚPSVaR z 23.01.2013, žalovaný spolupracoval a plnil si svoje povinnosti týkajúce sa aktívneho hľadania zamestnania v zmysle Žalovaný poprel žalobcove tvrdenia, že by v období, odkedy žalobca chcel zrušiť vyživovaciu povinnosť voči žalovanému, mal mať príjem či už z nejakého zamestnania (vyjmúc jeho pracovnej činnosti počas letných prázdnin v r. 2008 v období po ukončení strednej školy do jeho nástupu na vysokú školu) alebo že by mal mať akýkoľvek príjem zo svojej umeleckej činnosti. V tomto smere síce žalobca tvrdil, že žalovaný mal mať príjem z predaja svojich diel, ale svoje tvrdenia nepreukázal, teda neuniesol ohľadne nich dôkazné bremeno. Z dokladov predložených žalovaným vyplýva, že tomuto bolo jedenkrát priznané štipendium, a to jednorazové vo výške 5.000,- Kč v r. 2009.

Nebolo medzi účastníkmi sporné (žalobca nerozporoval tvrdenia žalovaného) a preukazujú to aj žalovaným doložené listinné doklady, že tento sa opakovane každoročne hlásil len na štúdium na VŠVU

(okrem jednej výnimky v r. 2009), keď v r. 2008 a 2010 neuspel ani v prvom kole, v r. 2011 uspel v prvom kole a v druhom kole nebol zaradený medzi prijatých uchádzačov a v r. 2012 úspešne absolvoval prijímačky a bol prijatý na štúdium. Všetky doterajšie štúdiá žalovaného na VŠ boli realizované formou denného štúdia, pričom štúdium na VŠVU, ktoré žalovaný teraz absolvuje, môže podľa výpovede žalovaného prebiehať iba dennou formou.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pod schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť jeho schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu. Ojedinelý príjem dieťaťa (za ktorý v súdenom prípade súd považoval príjem, ktorý mal mať žalovaný počas letných prázdnin v r. 2008) neznamená nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť svedčiacu o trvaní vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa akceptuje štúdium za účelom získania, prípadne aj zvýšenia jeho schopnosti uplatniť sa na trhu práce, a to aj vo forme vysokoškolského štúdia, ak toto štúdium prebieha dennou formou (denná forma štúdia prezumuje závislosť študenta od výživy svojich rodičov). Súdna prax zastáva názor, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky spravidla ukončením jedného štúdia toho istého stupňa. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho zabezpečenia alebo vznikom nároku na dôchodok v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce z dôvodu nedostatku príležitostí alebo z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Pri posudzovaní toho, či je dieťa schopné samo sa živiť treba zobrať do úvahy ako záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo potrebné predpoklady na svoje čo najlepšie uplatnenie, tak aj na požiadavku včasnej realizácie uvedených daností, aby zo strany dieťaťa nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti, či už pre negatívny postoj k práci vôbec alebo k odmietaniu určitého druhu prác ako prác považovaných dieťaťom za neatraktívne, prípadne podradné, hoci by tieto práce dieťa bolo schopné vykonávať s ohľadom na svoje schopnosti a zdravotný stav. Dosiahnutím plnoletosti a ani inou časovou hranicou vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu nezaniká, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť. Samotná skutočnosť, že dieťa sa po skončení štúdia zaevidovalo do evidencie uchádzačov o zamestnanie ešte nepreukazuje, že dieťa nenadobudlo schopnosť samo sa živiť, ale ani opak, že už túto schopnosť nadobudlo. Je potrebné zisťovať, či dieťa malo objektívne možnosť uplatniť sa na pracovnom trhu prácou predovšetkým v odbore, ktorý vyštudovalo, poprípade aj inou prácou zodpovedajúcou jeho schopnostiam (poprípade aj po potrebnom zaškolení alebo rekvalifikácii, ktorú malo možnosť absolvovať) a zdravotnému stavu. Keďže náš právny poriadok nespája zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom s nadobudnutím plnoletosti dieťaťa a ani s inou vekovou hranicou, definujúc okamih zániku vyživovacej povinnosti nadobudnutím schopnosti dieťaťa samé sa živiť, je potrebné pristupovať pri skúmaní naplnenia tohto predpokladu individuálne a posudzovať to zo všetkých relevantných hľadísk.

Hoci z pohľadu toho, že žalovaný aktuálne študuje už na štvrtej vysokej škole, keď každú z prvých troch „neúspešne ukončil“ v letnom semestri prvého ročníka a pred terajším štúdiom bol viac ako rok nezamestnaným, by sa mohlo javiť, že žalovaný by mohol spĺňať charakteristiku tzv. večného študenta, ktorý ide z jednej školy na druhú a že takýto spôsob života mu vyhovuje možno aj z dôvodu, že sa mu nechce pracovať, súd posúdiac viaceré „špecifické“ okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť žalobcu k žalovanému - jeho synovi naďalej trvá. Súd poukazuje na osobitnosť vysokoškolského vzdelávania na VŠVU, ktorá je školou s umeleckým zameraním, kde jedným z najpodstatnejších predpokladov pre jej úspešné absolvovanie (včítane študijného programu

žalovaného) sú talentové predpoklady študenta. To, že žalovaný má talent (čo napokon potvrdzoval aj samotný žalobca, ale v inej súvislosti) nesporne preukazuje úspešné absolvovanie prijímacích pohovorov, ktorých súčasťou (v prvom kole) bolo 5 zadaní preverujúcich umelecké predpoklady uchádzača, keď už rok predtým v žalovaný v tejto časti prijímacích pohovorov vyhovel. Pritom VŠVU bola jedinou školou, na ktorú sa žalovaný opakovane každoročne hlásil a absolvoval prijímacie pohovory (vyjmúc prijímačiek konaných v r. 2009). Školy, na ktorých žalovaný do prijatia na VŠVU študoval, mali „styčné“ body, resp. bol tam určitý prienik pokiaľ ide o obsah štúdia, ale tieto, najmä štúdium na prvej z nich (ktorá mala mať študijný program podstatne viac orientovaný technicky, resp. prírodovedne než umelecky) malo presahovať schopnosti (danosti) žalovaného, ktorý v letnom semestri neurobil matematiku. Súd považuje za náležitú a logickú argumentáciu žalovaného pokiaľ tento poukazoval na náročnosť (prevažne časovú) prípravy na prijímacie pohovory na VŠVU, a to zvlášť v situácii, že žalovaný nemal absolvované tzv. základné umelecké vzdelanie, ktoré poskytujú základné umelecké školy. To, že žalovaný sa aj pred začatím štúdia na VŠVU pripravoval na dané štúdium a že k získaniu hlavne teoretických znalostí pre úspešné zvládnutie prijímačiek mu dopomohli aj „nedokončené“ štúdiá na VŠ predchádzajúce terajšiemu štúdiu s viacerými styčnými bodmi „potvrdzuje“ aj postupné zlepšovanie výsledkov žalovaného v prijímacích pohovoroch, v ktorých (na rozdiel od prijímačiek na školy či už technické alebo humanitné) je výrazne prítomný pri hodnotení ich úspešnosti aj subjektívny hodnotiaci prvok práve preto, že ide o umeleckú školu, ktorý môže byť uchádzačom do určitej miery vykrytý poznatkami uchádzača získanými v predchádzajúcich pre neho neúspešných prijímacích pohovoroch.

Žalobca nijako nerozporoval tvrdenia žalovaného ohľadne jeho aktuálnych študijných výsledkov, doložené aj výpisom z výsledkov jeho štúdia v zimnom semestri. Za terajšej situácie, ak žalovaný úspešne (podľa výpovede žalovaného nadpriemerne úspešne) pokračuje v štúdiu na VŠVU a ak súčasne žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že by mal žalovaný doteraz aspoň v určitom období viesť taký spôsob života, ktorý by bolo možné označiť za záhaľčivý, so závislosťou od omamných látok, v správaní ktorého by boli prejavy protiprávneho konania, resp. správanie ktorého by sa vymykalo pravidlám morálky a ani to, že by žalovaný mal mať príjem (nie jednorazového a ani symbolického charakteru) z predaja svojich diel umožňujúci mu uspokojovanie jeho nevyhnutných životných potrieb (opak tohto tvrdenia nepriamo preukazuje aj správa daňového úradu), alebo že by reálne mal možnosť takéhoto príjmu schopného trvale uspokojovať jeho životné potreby, ktorý by cielene odmietal, keď pravdivosť tvrdení žalobcu v takomto smere (že by mal žalovaný úspešne inzerovať predaj svojich diel) žalovaný popieral, prípadne že by žalovaný mal možnosť (počas obdobia svojej nezamestnanosti reálnu možnosť popri príprave na prijímačky na VŠVU) zamestnať sa, doposiaľ nedošlo podľa názoru súdu k skončeniu vyživovacej povinnosti žalobcu voči žalovanému a táto ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku trvala.

Súd už uviedol, že samotná skutočnosť, že žalovaný bol (naposledy viac ako rok) evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na jednej strane nepreukazuje nadobudnutie schopnosti sám sa živiť, hoci na strane druhej ani to, že túto schopnosť žalovaný nezískal. Oznámenie ÚPSVaR v Martine preukazuje, že žalovaný si riadne plnil svoje povinnosti uchádzača o zamestnanie, medzi ktoré patrí aj aktívne hľadanie si zamestnania, čo bol povinný tomuto orgánu v pravidelných intervaloch preukazovať. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že žalobca mal (a aj v súčasnosti má) ukončené (len) všeobecné stredoškolské vzdelanie (gymnázium) a nie odborné stredoškolské vzdelanie, ktoré pokiaľ by šlo o atraktívnejší odbor z hľadiska potrieb trhu, by zvyšovalo jeho šance ako absolventa strednej školy pre jeho uplatnenie. To, že žalobca je v súčasnosti odkázaný na výživu svojich rodičov, nepriamo preukazuje aj to, že na neho poberá jeho matka rodinné prídavky, ako na osobu považovanú z hľadiska tejto dávky za nezaopatrenú. Keďže žalobca žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, nevznikol mu s ohľadom na jeho vek, a to ani v období, kedy bol evidovaný ako nezamestnaný, nárok na dávky v hmotnej núdzi s príspevkami k dávkam ako osobe, ktorá by bola hmotne odkázaná na pomoc štátu, pretože pre účely jej poberania by musel byť spoločne posudzovaný so svojou matkou ( a 4 ods. 1 písm. c/ o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien).

S poukazom na vyššie uvedené potom súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol, vychádzajúc z toho, že vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanému stále trvá a že táto doteraz nezanikla, prečo bol neopodstatnený aj uplatnený nárok žalobcu na vrátenie vyplateného výživného žalovanému za žalované obdobie v žalovanej (medzi účastníkmi nespornej) výške.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému ako plne úspešnému účastníkovi, ktorému by zásadne s poukazom na prináležalo právo na náhradu vzniknutých trov, právo na ich náhradu s poukazom na nepriznal. Za okolnosť hodnú osobitného zreteľa súd považoval to, že žalovaný napriek písomnej výzve žalobcu danej listom z 30.03.2012, ktorou žalobca od neho opakovane požadoval o zaslanie potvrdenia o príprave žalovaného na budúce povolanie formou vzdelávania v dennom štúdiu na VŠ, zdôvodniac to práve svojou vyživovacou povinnosťou voči nemu, nielenže neposkytol žalobcovi požadovaný doklad, ale ani nijako na túto výzvu nereagoval. V tomto smere súd považoval požiadavku žalobcu za náležitú a „nereakciu“ žalovaného neospravedlňuje prípadná napätosť vzájomných vzťahov účastníkov, resp. zo strany žalobcu aj vo vzťahu k matke žalovaného a jej rodine. Ak preto žalovaný na požiadavku žalobcu ohľadne poskytnutia potrebných informácií týkajúcich sa skutočnosti, či naďalej trvá žalobcova vyživovacia povinnosť voči nemu alebo táto už zanikla, nijako nereagoval, možno považovať žalobcovo konanie, ak za uvedenej situácie podal žalobu, akú podal, za akceptovateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( ), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).