Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_35C-121-2012.pdf
PDF · 150.75 KB
Case nature
Subarea
35C/121/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu: M.. M. G., D..: XX.X.XXXX, N.: L. X, XXX XX G., v zastúpení JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom, Kuzmányho 57, 040 01 Košice, proti žalovanej: L. Z., D..: XX.X.XXXX, N.: N. XX, XXX XX G., v zastúpení JUDr. Jánom Čisárom, advokátom, Murgašova 3, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie sumy 16.282,50 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 16.282,50 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.052,50 EUR od 6.1.2011 do 11.4.2011, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.052,50 EUR od 6.2.2011 do 11.4.2011, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.052,50 EUR od 6.3.2011 do 11.4.2011, 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.157,50 EUR od 1.6.2011 do 30.12.2011, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.057 EUR od 31.12.2011 do 30.3.2012, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.017 EUR od 31.3.2012 do 22.6.2012, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.917 EUR od 23.6.2012 do 25.9.2012, 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.867 EUR od 26.9.2012 do zaplatenia, 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.052,50 EUR od 6.4.2011 do 29.4.2011, 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.052,50 EUR od 6.5.2011 do 24.6.2011, 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 205,50 EUR od 25.6.2011 do 30.6.2011, 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.052,50 EUR od 6.6.2011 do 22.7.2011, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.452,50 EUR od 23.7.2011 do 1.8.2011, 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.052,50 EUR od 6.7.2011 do 31.8.2011, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.152 EUR od 1.9.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.052,50 EUR od 6.8.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.052,50 EUR od 6.9.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.052,50 EUR od 6.10.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.052,50 EUR od 6.11.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.052,50 EUR od 6.12.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 2.405,57 €, ktorú je žalovaná p o v i n n á nahradiť žalobkyni k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Dušana Pavčíka, advokáta, Kuzmányho 57, Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.11.2011 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 14.520,- € spolu s úrokom z omeškania
- 9 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.1.2011 do 11.4.2011,
- 9 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.2.2011 do 11.4.2011,
- 9 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.3.2011 do 11.4.2011,
- 9,25 % ročne zo sumy 5.157,50 € od 1.6.2011 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.4.2011 do 29.4.2011,
- 9,25 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.5.2011 do 24.6.2011,
- 9,25 % ročne zo sumy 205,50 € od 25.6.2011 do 30.6.2011,
- 9,25 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.6.2011 do 22.7.2011,
- 9,5 % ročne zo sumy 1.452,50 € od 23.7.2011 do 1.8.2011,
- 9,25 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.7.2011 do 31.8.2011,
- 9,25 % ročne zo sumy 1.152 € od 1.9.2011 do zaplatenia,
- 9,5 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.8.2011 do zaplatenia,
- 9,5 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.9.2011 do zaplatenia,
- 9,5 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.10.2011 do zaplatenia,
- 9,5 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 8.11.2011 do zaplatenia,
ako aj k náhrade súdneho poplatku.
Svoj návrh odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti parc.č. XXX, parc.č. XXX a domu s.č. XX, domu s.č. XXX stojacich na uvedených parcelách, v katastrálnom území Z. O., obec G. - Z. O., okres G. L., zapísané na LV č. XXXXX, pričom ďalší podieloví spoluvlastníci V. O. M. - O., Z. Z., O. Z. V. K. Z. splnomocnili žalobkyňu na zastupovanie vo veci správy a údržby horeuvedenej nehnuteľnosti pri prenájme nebytových priestorov v predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 31.1.2004 uzavrela žalobkyňa so žalovanou Zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej prenajala žalobkyňa žalovanej nebytové priestory nachádzajúce sa vo vyššie uvedenej nehnuteľnosti na obchodné účely, a to na predaj textilu. Dňa 28.4.2008 došlo medzi žalobkyňou a žalovanou k dohode o zmene Zmluvy o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej bola zmenená výška nájomného z pôvodných 59.800,- Sk (1.985,- €) mesačne na sumu 66.250,- Sk (2.199,10 €) s účinnosťou odo dňa 1.6.2008. Dňa 31.3.2010 došlo opätovne k dohode o zmene Zmluvy o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej sa zmenila výška nájomného na sumu 2.052,50 € mesačne s účinnosťou od 1.4.2010. Splatnosť nájomného bola určená mesačne vopred najneskôr do piateho dňa bežného mesiaca. Žalovaná od začiatku roku 2011 prestala uhrádzať mesačné nájomné a keďže nájomné za mesiac január, február a marec 2011 nezaplatila, dňa 11.4.2011 došlo z jej strany k uznaniu dlhu na nájomnom v celkovej výške 6.157,50 € predstavujúcej nedoplatok za mesiace január, február a marec 2011, ktorý dlh sa zaviazala splatiť v mesačných splátkach po 1.000,- €, najneskôr do posledného dňa v mesiaci počnúc mesiacom apríl 2011 pod ťarchou sankcie straty výhody splátok. Dňa 29.4.2011 zaplatila žalovaná splátku 1.000,- €, čím sa nedoplatok za mesiace január, február a marec 2011 znížil na sumu 5.157,50 €. Ďalšie splátky nezaplatila, preto sa stal dlh splatným v celej výške. Pokiaľ ide o nájomné za ďalšie mesiace, žalovaná ho platila veľmi nepravidelne a to za apríl 2011 zaplatila sumu 2.052,50 €, za máj 2011 zaplatila dňa 24.6.2011 sumu len 1.847,- € a dňa 30.6.2011 len 205,50 €, za jún 2011 zaplatila dňa 22.7.2011 sumu 600,- €, dňa 1.8.2011 sumu 1.452,50 €, za júl 2011 zaplatila dňa 31.8.2011 sumu 900,- €, zostatok vo výške 1.152,50 € neuhradila, takisto neuhradila ani mesačné nájomné 2.052,50 € za mesiace august, september, október 2011. Žalobkyňa zaslala dňa 21.9.2011 žalovanej pokus o zmier, v ktorom ju vyzvala na zaplatenie nedoplatku na nájomnom spolu vo výške 10.415,- €. Žalovaná nezaplatila ani za november 2011, takže dlh žalovanej na nájomnom voči žalobkyni ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 14.520,- €.
Súd dňa 28.2.2012 vydal platobný rozkaz č.k. 35Ro/501/2011-18, proti ktorému žalovaná v zákonnej 15- dňovej lehote podala odpor, v ktorom uviedla, že po podaní platobného rozkazu uhradila žalobkyni dňa 30.12.2011 sumu 100,- €, ktorá skutočnosť nie je zohľadnená v platobnom rozkaze. Žalovaná sa dostala do druhotnej platobnej neschopnosti a nie je schopná napriek všetkým opatreniam, ktoré prijali, uvedený
záväzok splácať. V podnikaní skrachovala a momentálne žije 6-členná rodina z manželovho dôchodku 400,- €. Je v ťažkej životnej situácii a momentálne je schopná splácať dlh mesačne v sume 100,- €. Vo vlhkej splesnivenej pivnici sa im znehodnotil tovar v nákupných cenách 3.300,- €, preto ho vyhodili do kontajnera a dostali sa do platobnej neschopnosti, čím požadujú zľavu z ceny nájmu vo výške 20 %. Taktiež vylepšili vzhľad interiéru nájomných priestorov so súhlasom žalobkyne a toto žiadajú zohľadniť, pretože týmto sa bezdôvodne obohatila. Až vylepšením priestorov sa interiér začal podobať na značkovú predajňu. Do vylepšenia priestorov investovala žalovaná cca 3.000,- € a preto žiada uvedené sumy zohľadniť a vznáša započítaciu námietku.
Žalovaná sa podaním zo dňa 18.6.2012 zároveň vyjadrila, že vznáša započítaciu námietku, lebo žalobkyni do interiéru priestorov investovala cca 3.000,- € a do vlhkých priestorov, kde sa jej znehodnotil tovar v sume 3.300,- € a preto požaduje zľavu z ceny nájmu, pričom poukazuje na znehodnotenie tovaru. Suma nájmu 795.000,- Sk ročne sa stala pre ňu likvidačnou v súvislosti s krízou. Žiadala zvážiť odpustenie úrokov z omeškania a zľavu z nájmu vo výške 20 %. Úroky z omeškania sú pre ňu tiež likvidačné.
Podaním zo dňa 2.10.2012 žalobkyňa upravila svoj návrh na začatie konania z dôvodu čiastkových úhrad žalovanej a zároveň z dôvodu, že žalovaná nezaplatila nájomné za mesiac december 2011 a v tejto časti sa jedná o rozšírenie žaloby. Z tohto dôvodu žiadala žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 16.3332,50 € s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.1.2011 do 11.4.2011, 9 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.2.2011 do 11.4.2011, 9 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.3.2011 do 11.4.2011, 9,25 % ročne zo sumy 4.917,50 € od 1.6.2011 do zaplatenia (z pôvodnej sumy 5.157,- € bolo odpočítaných 240,- €), 9 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.4.2011 do 29.4.2011, 9,25 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.5.2011 do 24.6.2011, 9,25 % ročne zo sumy 205,50 € od 25.6.2011 do 30.6.2011, 9,25 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.6.2011 do 22.7.2011, 9,5 % ročne zo sumy 1.452,50 € od 23.7.2011 do 1.8.2011, 9,25 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.7.2011 do 31.8.2011, 9,5 % ročne zo sumy 1.152,- € od 1.9.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.8.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.9.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.10.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 8.11.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.12.2011 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 871,20 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podaním zo dňa 2.10.2012 žalobkyňa sa vyjadrila k odporu žalovanej, kedy uviedla, že skutočnosť, že žalovaná skrachovala, nijako neospravedlňuje jej zmluvný záväzok zaplatiť žalobkyni dlžné nájomné, keďže žalovaná mohla kedykoľvek Zmluvu o nájme vypovedať, resp. sa so žalobkyňou dohodnúť na ukončení nájmu, aby jej dlh ďalej zbytočne nenarastal. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej, že sa v jej priestoroch pivnice znehodnotil tovar v hodnote 3.300,- €, žalobkyňa o tejto skutočnosti nemá žiadnu vedomosť a dozvedela sa to prvýkrát z podaného odporu, keďže ju o tom žalovaná vôbec neinformovala a zároveň žalovaná toto svoje vyjadrenie nijako súdu nepreukázala, neposkytla jediný dôkaz, že sa tak skutočne stalo a kto by bol za to zodpovedný. Počas celej doby nájmu žalovaná ani raz nenamietala závadnosť prenajatých nebytových priestorov a to ani v ústnej, ani v písomnej forme. Pokiaľ ide o vylepšenie priestorov, žalobkyňa nikdy nedala žalovanej súhlas na vylepšenie a z toho dôvodu odmieta započítať námietku, keďže žalovaná rovnako ani v tomto prípade nepodložila svoje tvrdenie žiadnym dôkazom, ktorý by preukázal, že k vylepšeniu došlo a ktorým by bola vyčíslená a zdokladovaná suma, o ktorú sa jedná. Žalobkyňa odmieta návrh žalovanej splácať sumu vo výške 100,- € mesačne. Pokiaľ sa jedná o odpustenie úrokov, žalobkyňa uvádza, že požaduje iba zákonné úroky, ktoré jej priznáva Občiansky zákonník.
Vyjadrením zo dňa 11.10.2012 žalovaná opätovne poukázala na svoju platobnú neschopnosť a žiadala v zmysle § 8 zákona č. 116/1990 pomernú zľavu z nájomného a to vo výške 1/3 žalovanej sumy.
Podaním zo dňa 31.10.2012 žalobkyňa opätovne upravila svoj návrh na začatie konania z dôvodu čiastočných úhrad žalovanej a zároveň rozšírenia žalobného petitu a žiadala, aby žalovaná bola zaviazaná k zaplateniu sumy 16.282,50 € s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.1.2011 do 11.4.2011, 9 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.2.2011 do 11.4.2011, 9 % ročne zo sumy
2.052,50 € od 6.3.2011 do 11.4.2011, 9,25 % ročne zo sumy 5.157,50 € od 1.6.2011 do 30.12.2011, 9 % ročne zo sumy 5.057,- € od 31.12.2011 do 30.3.2012, 9 % ročne zo sumy 5.017,- € od 31.3.2012 do 22.6.2012, 9 % ročne zo sumy 4.917,- € od 23.6.2012 do 25.9.2012, 8,75 % ročne zo sumy 4.867,- € od 26.9.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.4.2011 do 29.4.2011, 9,25 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.5.2011 do 24.6.2011, 9,25 % ročne zo sumy 205,50 € od 25.6.2011 do 30.6.2011, 9,25 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.6.2011 do 22.7.2011, 9,5 % ročne zo sumy 1.452,50 € od 23.7.2011 do 1.8.2011, 9,25 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.7.2011 do 31.8.2011, 9,5 % ročne zo sumy 1.152,- € od 1.9.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.8.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.9.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.10.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.11.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 2.052,50 € od 6.12.2012 do zaplatenia, a trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 871,20 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Uznesením zo dňa 12.11.2012 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania zo dňa 31.10.2012.
Podaním zo dňa 4.2.2013 žalovaná uviedla, že sporové strany sa dohodli, že pri skončení nájmu žalobkyňa zohľadní všetky investície, ktoré investuje žalovaná do zlepšenia nájomných priestorov, čo predstavuje 3.000,- € - investícia do vylepšenia nájomných priestorov, 1.000,- € do vylepšenia nákladov a úpravu fasád na Hlavnej ulici v Košiciach, 400,- € - investícia do zadných priestorov, 800,- € do zabezpečovacieho zariadenia alarmu, celkom investícia 5.200,- €. 3.300,- € mala škodu v súvislosti so znehodnotením tovaru vplyvom vlhkých skladovacích priestorov a zároveň 2.000,- €, kedy sa sporové strany dohodli na zľave z nájmu za posledný mesiac ústne, lebo jeden mesiac prerábali prenajaté priestory po firme SONY, tovar nepredávali. Žalobkyňa si nakoniec aj túto sumu uplatnila a zvýšila svoj nárok oproti ústnej dohode sporových strán, čo považuje žalovaná za nekorektné, v rozpore s dobrými mravmi. Preto žiadala vo veci zohľadniť primeranú zľavu v zmysle jej vyjadrenia, lebo nikto sa nemôže obohacovať na úkor druhého.
Súd vykonal dokazovane predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.1.2004 súd zistil, že spoluvlastníci nehnuteľnosti C. O. A., O. M. Z.Á., obe zastúpené žalobkyňou, ako aj samotná žalobkyňa na strane prenajímateľa prenechali žalovanej ako nájomcovi nebytové priestory nachádzajúce sa v G., D. C. Č.. XX, so samostatným vchodom a výkladom z ulice, pozostávajúce z 3 miestností na prízemí a 1 miestnosti v suteréne, o rozlohe spolu 158 m2 na obchodné účely ako predajňu textilu s účinnosťou od 1.3.2004 na dobu neurčitú, za dohodnuté nájomné vo výške 59.800,- Sk mesačne, splatné vždy 2 mesiace vopred, najneskôr do 5.dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa platí. V zmysle článku VIII. sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek opravy a úpravy nebytových priestorov, najmä stavebné, môže nájomca vykonať iba po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa v súlade so stavebným zákonom a súhlasom pamiatkového úradu, po obdržaní všetkých potrebných súhlasov v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. V zmysle článku IX. bežnú údržbu, opravu a úpravu prenajatých priestorov a ich prispôsobenie pre vlastné prevádzkové účely, si nájomca zabezpečí sám na vlastné náklady, bez nároku na náhradu, aj v prípade skončenia nájmu. Odstránenie závad, ktoré je povinný vykonať prenajímateľ a ktoré sa vymykajú z bežnej opravy a úpravy priestorov, je nájomca povinný nahlásiť neodkladne a o opravu požiadať prenajímateľa písomne. Priestory nájomca preberá bez základnej hygienickej maľby, ktorú si na vlastné náklady bez nároku na náhradu zabezpečí sám s tým, že po skončení nájmu prenajímateľ taktiež nebude požadovať od nájomcu vykonanie hygienickej maľby pri odovzdávaní priestorov. V zmysle článku XI. je nájomca povinný udržiavať priestory v stave, v akom mu boli odovzdané a na vlastné náklady zabezpečiť a dodržiavať bezpečnostné, hygienické a protipožiarne opatrenia v prenajatých priestoroch. V zmysle článku XIII. reklamné a firemné tabule, obvyklé návestia poskytujúce údaje o nájomcovi, jeho činnosti, môže umiestniť tento len s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa, pamiatkového úradu a ohlásení na Mestskom úrade m.č. G. - Z. O., za predpokladu, že nepoškodí budovu. Do 3 dní po skončení nájmu je povinný tieto odstrániť na vlastné náklady.
Dňa 28.4.2008 uzavreli prenajímateľ a nájomca Dohodu o zmene zmluvy o nájme nebytových priestorov, kde došlo k úprave nájomného na sumu 66.250,- Sk mesačne, ktoré má byť splatné mesačne vopred, najneskôr do 5.dňa bežného mesiaca. Dňa 31.3.2010 došlo k uzavretiu ďalšej Dohody o zmene zmluvy o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej prenajímateľ a nájomca upravili výšku nájmu na sumu 2.052,50 € mesačne, splatné mesačne vopred, najneskôr do 5.dňa bežného mesiaca.
Dňa 11.4.2011 žalovaná písomne uznala svoj dlh na nájomnom za prenájom nebytových priestorov D. C. Č.. XX S. G., v celkovej výške 6.157,50 €, čo predstavovalo nedoplatok za mesiace január, február, marec 2011 vo výške 2.052,50 € za každý mesiac osobitne. Tento dlh uznala čo do základu a výšky a zaviazala sa ho splácať v mesačných splátkach, vždy najneskôr do posledného dňa v mesiaci, počnúc mesiacom apríl 2011 po 1.000,- € na účet prenajímateľa, to všetko pod ťarchou sankcie straty výhody splátok a pod ťarchou dohodnutej sankcie z omeškania vo výške 5,- € za každý deň omeškania, za každý hoci len čiastočne zaplatený mesačný nájom osobitne.
Listom zo dňa 21.9.2011 vyzvala žalobkyňa pokusom o zmier žalovanú k úhrade nedoplatku vo výške 10.415,- €, vrátane nedoplatku za mesiac september 2011.
Z výpisu z LV č. XXXXX, kat. územie: Z. O. súd zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností - parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX o výmere X.XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spolu s domom s.č. XX postaveného na parcele č. XXX a s domom meštianskym C. XX, Z..Č.. XXX postavený na parc.č. XXX, to všetko v podiele 156/420. Spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov predstavujú 142/420, 122/840, 61/840, 61/840.
Z príkazu na úhradu Slovenskej sporiteľni zo dňa 30.12.2011 súd zistil, že na účet žalobkyni bola zaslaná suma 100,- €.
Z rukou písaného potvrdenia zo dňa 4.7.2012 súd zistil, že podpísaná žalobkyňa potvrdila prevzatie zálohy na odkúpenie poplašného zariadenia v sume 18.000,- Sk, vešiakov v počte 60 ks - 1.200,- Sk, spolu vo výške spolu 19.200,- Sk.
Listom zo dňa 24.2.2004 žalobkyňa udelila žalovanej súhlas s umiestnením firemnej tabule v zmysle nájomnej zmluvy, ako aj so zmenou farby rámu výkladu, v zmysle jej žiadosti zo dňa 20.2.2004.
Listom zo dňa 3.11.2011 žalobkyňa dala žalovanej výpoveď z nájmu nebytových priestorov s predpokladaným dátumom ukončenia nájmu po uplynutí mesačnej výpovednej lehoty 31.12.2011 s tým, že eviduje u žalovanej nedoplatok na nájomnom vo výške 12.467,50 €, vrátane nedoplatku za október 2011. V prípade, že nájom bude ukončený výpoveďou dňa 31.12.2011 k vyrovnaniu celkového nedoplatku je nutné, aby žalovaná jej uhradila celkovo 16.572,50 €. Uvedený list žalovaná osobne 4.11.2011.
Dňa 4.1.2012 boli prenajaté nebytové priestory prevzaté od nájomníka, čo potvrdili tak žalobkyňa, ako aj žalovaná svojimi podpismi na zázname o prevzatí priestorov.
Žalovaná predložila v konaní zoznam záväzkov k 10.1.2003 voči rôznym inštitúciám, v celkovej výške 107,685,- €.
Žalobkyňa v konaní vypovedala, že keď pred dvanástimi či pätnástimi rokmi prenajímala tento nebytový priestor žalovanej na C. X., v tom čase nemala problém s platobnou disciplínou. Počas celej doby trvania nájmu boli určené primerané sadzby za nájom a primerané nájomné. Neskôr sa objavili problémy s platobnou disciplínou u žalovanej, čo sa snažila vyrovnať a preto žalobkyňa jej to tolerovala a
neuplatňovala voči nej žiadne sankcie. Počas trvania nájmu ani raz zo strany žalovanej nepočula, že by bolo potrebné tento nebytový priestor akýmkoľvek spôsobom opraviť, resp., že vykazuje akúkoľvek závadu, ktorá by mala vplyv na užívanie nebytových priestorov. Taktiež žalobkyňa nemala ani vedomosť o tom, že by došlo v týchto priestoroch k nejakému znehodnoteniu, resp. poškodeniu tovaru žalovanej. Pred žalovanou bola v tomto nebytovom priestore Z.Č. I., ktorí mali v pivničných priestoroch prezentačnú miestnosť pre veľkoplošné obrazovky a teda už z toho pohľadu vôbec nevidí, že by tam mal byť nejaký problém, nejaký závadný stav priestorov, kde by mal byť znehodnotený tovar, ktorý nájomkyňa - žalovaná užívala len ako sklad. Čo sa týka výšky nájmu, zo sledu všetkých dodatkov k nájomnej zmluve je zrejmé, že vlastne došlo k jeho zníženiu. Posledné 3 roky u žalovanej bola platobná disciplína veľmi zlá a preto zaslala žalobkyňa žalovanej pokus o zmier. Koncom roka 2010 v novembri, resp. v decembri dala žalovanej výpoveď, avšak táto ju uprosila, že jej problémy sú len prechodného charakteru, že rozbieha s manželom nejaké aktivity, ktoré vykryjú nedoplatky, ktoré mali. Avšak nedoplatok nakoniec nebol znížený, dokonca sa zvýšil, preto došlo zo strany žalovanej k uznaniu dlhu, kedy sa zaviazala popri bežnom nájomnom platiť ešte aj 1.000,- € dlžné nájomné. Toto ona raz zaplatila, potom opätovne nie. V auguste 2011 ju žalobkyňa vyzývala, aby zaplatila nedoplatky, aby uzavrela splátkový kalendár, resp. bola ochotná v tom čase aj ukončiť tento nájomný vzťah, keďže mala žalovaná problém s platobnou disciplínou, aby teda odišla z týchto priestorov ihneď, aby sa nenavyšovalo nájomné a nedoplatok.
Žalovaná v konaní vypovedala, že Z. O. G. sa stretla v júni 2002, kedy obsadili priestor vo dvore, kde si zriadili predajňu textilu. Ako prvú vec bolo treba odkúpiť alarm za 25.000,- Sk, čiže to bola prvá investícia. V marci 2004 sa uvoľnila predajňa Z., kedy predchádzajúci nájomca celý priestor zdevastoval, vytrhal trezory zo zeme, čiže žalobkyňa musela opraviť celé podlahy, vyvakovala stenu do hĺbky 5 cm, dala do poriadku výklad a upravili 2 zadné priestory, kde dali podlahy a linoleum, zhruba v hodnote 3.000,- €. Toto jej nikdy zohľadnené nebolo aj napriek tomu, že sa takto ústne so žalobkyňou dohodla. Zmluvu podpísala hotovú takú, akú im predložila žalobkyňa. Otázka zohľadnenia investícií tam nebola napísaná, vlastne takúto klauzulu nemá nikto z nájomcov vo dvore, ani ostatní nájomcovia, ktorým žalobkyňa prenajíma priestory. Zmluvu pred podpisom riadne prečítala, avšak ústne jej bolo povedané žalobkyňou, že jej investície sa zohľadnia. Medzi nimi neboli zlé vzťahy, kým platili včas nájom. Prvý problém nastal v roku 2009, keď im žalobkyňa zvýšila nájom z 59.800,- Sk na 2.200,- €, čo nevládali platiť. Taktiež dohodu o zmene zmluvy prečítala, súhlasila s ňou a podpísala, pretože nebola iná možnosť, nemohla opustiť priestory, pretože mala podpísané dodávateľské zmluvy s dodávateľmi, kde má klauzulu, že ak neodoberie tovar, na ktorom sa dohodli, tak má 20 % storno poplatok. V decembri 2010 sa dostala do situácie, že nedokázala včas uhrádzať mesačné splátky a od augusta 2011 už nedokázala uhrádzať nájom vôbec. V októbri 2011 jej žalobkyňa dala podpísať papier, že ak neuhradí dlžoby, tak bude vypovedaná z priestorov. Čo sa týka znehodnotenia tovaru, žalovaná zistila, že tento je znehodnotený, až vtedy, keď ho doniesla domov priebežne od 28.12.2011, začala ho prebaľovať a vtedy zistila, že je to napadnuté moľami. V júni 2002 bolo žalobkyni povedané, že všetky investície, ktoré urobí, má urobiť na vlastné náklady, pretože žalobkyňa na to peniaze nemá. V roku 2004, kedy sa dostali z nebytových priestorov vo dvore do nebytových priestorov D. C., manžel žalobkyne všetko fotil a povedal, že to bude zohľadnené pri ich odchode z prenajatých priestorov. Okrem iného posledný týždeň vo februári roku 2004 za 1 týždeň platili nájom aj za zadné priestory, aj za predné, pričom nebolo zohľadnené na nájme, že v priestore vpredu, ktorý prerábala, ešte nepredávala. Aj toto jej bolo manželom žalobkyne prisľúbené, že bude zohľadnené pri ich odchode. Čo sa týka skladových priestorov v pivnici, v roku 2004 si aj toto manžel žalobkyne fotil, žalovaná tam chcela urobiť vetranie, aby to bol riadne predajný priestor, kedy jej žalobkyňa povedala, že si to má urobiť na vlastné náklady. Avšak nakoniec k prerábke týchto priestorov zo strany žalovanej nedošlo. Čo sa týka vykurovania gamatkou, manžel žalobkyne hovoril, že si tam majú zaviesť elektrické kúrenie a ak sa im nepáči priečelie obchodu a výkladu, že si to majú dať urobiť na vlastné náklady - drevené rámy, t.j. že nič im zohľadňovať nebudú, lebo oni na to peniaze nemajú. Do zadných priestorov žalovaná investovala zhruba 400,- €, do predných priestorov zhruba 3.000,- €. Do priečelia sa investovalo 1.000,- €, lebo bolo potrebné obrúsiť celý železný rám, vymaľovať ho a urobiť fasádu, čo dali urobiť niekedy v roku 2008. V roku 2009, kedy bola kríza a nešiel predaj, žalobkyňa zvýšila nájom na 2.200,- €, kedy manžel žalovanej chodil za ňou a žiadal ju o zníženie nájmu. Toto urobila až v roku 2010 z 2.190,- € na 2.050,- €. Žalovaná ďalej vysvetlila znehodnotenie tovaru v pivnici, ktorej stav bol zrejmý už v roku 2004 ako neprerobený tak, že predchádzajúci nájomca tam mal posluchovú predajňu, vykurovalo sa tam, avšak od kedy tam bola žalovaná, sa tam nekúrilo, lebo tam mala len sklad. V tom priestore teda nebol žiadny vykurovací systém, žiadne zariadenie, žiadny radiátor. Preto tam každé 2 týždne dávali cerezit - stop vlhkosti, odvhčovací systém. Táto miestnosť sa nevetrala,
bolo to stuchnuté. Manžel žalovanej chodil za žalobkyňou, nech im to zohľadní, jej odpoveď bola, že radšej urobí samostatný vchod a ďalšiu predajňu, akoby im to mala zohľadniť v nájme. Znehodnotený tovar bol kúpený v apríli a aj predtým bol tam znehodnotený tovar, pretože z vedľajšej predajne - O. G. tam prešli šváby. Túto vadu prenajatých nebytových priestorov uplatňovala žalovaná takým spôsobom, že jej manžel bol niekoľkokrát osobne za žalobkyňou a to cca rok pred odchodom z prenajatých priestorov. Zodpovednosť z vád daného prenajatého nebytového priestoru si žalovaná u žalobkyne neuplatnila písomne, pretože za celý ten čas - 11 rokov, čo tam boli, žalobkyňa s nimi komunikovala ústne, resp. prostredníctvom správcu, prevádzkovateľa pána H.F.. Sumu 19.200,- Sk zaplatila žalovaná žalobkyni za odkúpenie poplašného zariadenia a 60 kusov vešiakov, ktoré chcela kúpiť, pretože ich potrebovala. Uvedenú sumu si neuplatnila ako daňový výdavok, nemala na to žiadnu faktúru, bol to len ten jeden papier medzi ňou a žalobkyňou, čiže do účtovníctva to nedávala, preto to považuje za investíciu do prenajatých nebytových priestorov. Žalovaná sa domnievala, že už za december 2011 jej nebude naúčtovaný nájom, že žalobkyňa jej zohľadní investície do prenajatých priestorov a nájom za december 2011 pýtať nebude. V čase odovzdávania prenajatých nebytových priestorov v januári 2012 si neuplatnila zhodnotenie prenajatého nebytového priestoru, resp. investície vo vzťahu k žalobkyni na danom zázname, pretože bola medzi ňou a žalobkyňou len ústna dohoda. Suma znehodnoteného tovaru 3.300,- € predstavuje nákupnú hodnotu tovaru, keďže je nepredajný.
Podľa § 720 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len citovaný zákon), tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa § 7 citovaného zákona, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 8 citovaného zákona, ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.
Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
Podľa § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 668 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá nájomca za škodu tým spôsobenú a nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosť alebo obmedzenú možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili.
Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 136 ods.2 veta prvá Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou ako podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností - nebytových priestorov nachádzajúcich sa na C. XX S. G. a zároveň splnomocnenou zástupkyňou ostatných spoluvlastníkov došlo k uzavretiu zmluvy o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej došlo k ich prenechaniu do užívania žalovanej na podnikateľské účely - predaj textilu na dobu neurčitú za dohodnuté nájomné, ktoré v zmysle uzatvorených dodatkov k zmluve predstavovalo od 1.4.2010 sumu 2.052,50 € mesačne. Uvedené nájomné malo byť splatné mesačne vždy do 5-teho dňa bežného mesiaca vopred.
Ak vlastníctvo k tej istej veci patrí viacerým osobám, ide o spoluvlastníctvo. Podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel vymedzujúci ideálnu mieru účasti spoluvlastnícka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. V zmysle § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony ohľadne celej veci zakladajú solidárne práva a záväzky pre všetkých účastníkov spoluvlastníckeho vzťahu. Nie je teda rozhodujúce, či právny úkon vybavoval niektorý zo spoluvlastníkov z vlastnej vôle alebo so súhlasom ostatných, alebo či konali v nejakej záležitosti všetci spoluvlastníci spoločne. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že uplatnenie daného nároku titulom nedoplatku na nájomnom voči žalovanej len žalobkyňou ako jednou z podielových spoluvlastníkov citovaných nehnuteľností, nie je prekážkou pre rozhodnutie vo veci samej.
V konaní nebola medzi účastníkmi konania sporná skutočnosť, že žalovaná predmetné prenajaté nebytové priestory užívala do dňa 3.1.2012, taktiež nebolo sporné, že po čase v roku 2009 a nasledujúce roky začala mať problémy s platobnou disciplínou vo vzťahu ku žalobkyni, kedy až do rozhodnutia vo veci samej súdom narástol dlh žalovanej na nájomnom (so zarátaním všetkých čiastočných úhrad) na sumu 16.282,50 €. Výpočet predmetnej sumy žalovaná nenamietala, tento nebol sporný medzi účastníckymi stranami. Žalovaná však požadovala zohľadniť jej investície do predmetu nájmu na základe ústnej dohody medzi ňou a žalobkyňou ako započítaciu námietku vo konaní.
Na základe tejto obrany žalovanej súd podrobne preskúmal znenie Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.1.2004 v znení jej dodatkov a mal za to, že otázka ohľadom nákladov predstavujúcich investície do prenajatej nehnuteľnosti tam bola bez pochýb sformulovaná tak, že tieto
všetky vylepšenia, prispôsobenie si priestorov pre vlastné prevádzkové účely a potreby či akékoľvek investície do nebytových priestorov si zabezpečuje nájomca (žalovaná) sám na vlastné náklady bez nároku na ich náhradu pri ukončení nájmu. Uvedenú skutočnosť vlastne potvrdila i sama žalovaná vo svojej výpovedi, kedy uviedla, že v zmluve otázka zohľadnenia investícií nebola, pretože žiaden z nájomcov takúto vo svojej zmluve uzavretej so žalobkyňou vlastne nemal. Žalovaná tvrdila, že prísľub zohľadnenia investícií do prenajatých priestorov jej bolo daný žalobkyňou ústne. Žalovaná však v rozpore so svojim vyššie uvedených tvrdením v konaní niekoľkokrát opakovane vypovedala, že žalobkyňa resp. jej manžel jej povedali, že všetky investície, ktoré urobí, má urobiť na vlastné náklady, pretože žalobkyňa na to peniaze nemá. Aj napriek tomu, že zo samotnej výpovede žalovanej vyplynul pravý opak, súdu nedá nepodotknúť, že dohodnuté znenie zmluvy o nájme nebytových priestorov nebolo možné zmeniť a upraviť len ústnou formou, nakoľko zmluva bola vyhotovená v písomnej forme a teda i pre všetky zmeny, dodatky a akékoľvek úpravy bola s poukazom na § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka obligatórne potrebná písomná forma. Na túto skutočnosť, ktorá tvorila základ obrany žalovanej, súd teda prihliadnuť ani nemohol.
Žalovaná si ďalej v konaní uplatnila nárok na pomernú zľavu z nájomného v zmysle § 8 zákona č. 116/1990 Zb. z dôvodu znehodnotenia tovaru v prenajatých nebytových priestoroch.
Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, to znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo aspoň označiť dôkazy osvedčujúce ich pravdivosť. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd nahromadením dostatočných podkladov vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak účastník nesplní svoju povinnosť predloženia dôkazov spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena a súdu neostáva nič iné, len na okolnosti a skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané neprihliadať.
Skutočnosť ohľadom znehodnotenia tovaru uviedla žalovaná prvý krát až v priebehu súdneho konania. Na tvrdený nevyhovujúci stav nebytových priestorov, ktorý by mohol mať za následok škodu na jej tovare v skladových pivničných priestoroch, žalovaná nikdy žalobkyňu neupozornila, v konaní to ostalo len jej ničím nepodloženým tvrdením. Taktiež znehodnotenie tovaru nepodporila žiadnymi relevantnými dôkazmi, či už o samotnom vzniku tejto škody ako aj jeho výške a preto súd s prihliadnutím na to, že súdne konanie je konaním dôkazným, nakoniec konštatoval, že v tomto smere žalovaná neuniesla svoje dôkazné bremeno a preto ani k tejto jej námietke súd neprihliadal.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd potom rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 16.282,50 € s príslušenstvom predstavujúcim úrok z omeškania uplatnený v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.. Súd skúmal i sadzbu žalobkyňou požadovaného úroku z omeškania a mal za to , že táto je pri jednotlivých čiastkových dlžných sumách
uplatnená správne, vždy s pripočítaním 8 percentuálnych bodov ku sadzbe Európskej centrálnej banky platnej ku tomu-ktorému dňu začatia plynutia omeškania.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa § 14 ods. 1 písm. vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny,
d) vypracovanie právneho rozboru veci okrem trestnoprávnej veci,
e) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,
f) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Podľa § 15 vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 s prihliadnutím na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalobkyni priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z.: prevzatie a príprava zastúpenia - 5.11.2011, podanie žaloby - 9.11.2011, vyjadrenie k odporu - 4.10.2012,
účasť na pojednávaní - 16.10.2012, každý úkon po 303,74 € (vypočítaný zo sumy 14.520,- €) plus 2x režijný paušál po 7,41 € (za úkony v roku 2011) a 2x režijný paušál po 7,63 € (za úkony v roku 2012) s pripočítaním 20% DPH, ďalej za úkony: úprava návrhu - 31.10.2012, účasť na pojednávaní - 5.12.2012, 6.3.2013, 3.4.2013. každý úkon po320,34 € (vypočítaný zo sumy 16.282,50 €) plus 2x režijný paušál po 7,63 € (za úkony v roku 2012) a 2x režijný paušál po7,81 € (za úkony v roku 2013) s pripočítaním 20% DPH. Celková výška trov právneho zastúpenia by teda predstavovala sumu 3.068,74 €, avšak o trovách konania súd rozhodol v súlade s § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko dospel k záveru, že na strane žalovanej sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí žalobkyni náhradu trov konania sčasti priznať.
V citovanom ustanovení § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 142 ods. 1 či § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedošiel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. A tak napriek úspechu vo veci, resp. procesnému zavineniu protistrany súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba použiť § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na sociálne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Súd môže prihliadnuť aj na správanie žalobcu a žalovaného pred podaním žaloby ako aj počas súdneho konania.
V tomto konkrétnom prípade súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa práve v majetkovom a sociálnom postavení žalovanej, ktorú nemožno považovať za osobu tzv. ekonomicky silnú, nakoľko jej celková zadĺženosť voči rôznym bankovým a iným inštitúciám či osobám je enormná. Vzhľadom na túto skutočnosť súd potom považoval za primerané a spravodlivé zaviazať neúspešnú žalovanú na náhradu trov právneho zastúpenia, ale v zníženej výške v rozsahu len 50%, t.j. 1,.534,37 €. Súd však priznal v plnom rozsahu žalobkyňou uhradený súdny poplatok 871,20 €, takže celkovo súdom priznané trovy konania dosahujú sumu 2.405,57 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.