Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/131/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľky S.. Z. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX/XX, H. J. U., zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Kukorelliho 1505/52, Humenné proti odporkyni S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom SNP 2999/43, Humenné, zast. JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné o zaplatenie 50 eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á uhradiť navrhovateľke sumu 22, 58 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 22,58 eur od 22.5.2010 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti istiny a úroku z omeškania návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á uhradiť na účet Okresného súdu Humenné náklady za svedočné vo výške 412,36 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á uhradiť na účet Okresného súdu Humenné náklady za svedočné vo výške 339,59 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

P r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu uhradiť jej sumu 50 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22.5.2010 do zaplatenia a taktiež, aby ju zaviazal na úhradu trov konania. Vo svojom návrhu navrhovateľka uviedla, že je zapísaná v zozname prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ako prekladateľka pre nemecký jazyk. Odporkyňa si u nej dňa 14.4.2010 objednala vyhotovenie úradného prekladu celkovo piatich strán písaného textu sobášneho listu a rozsudku o rozvode manželstva z jazyka slovenského do jazyka nemeckého, za ktorý mala po odovzdaní úradného prekladu uvedených dokumentov uhradiť navrhovateľke sumu 50,- eur. Pri odovzdávaní úradného prekladu dňa 19.4.2010 odporkyňa odmietla sumu 50,- eur navrhovateľke uhradiť. Z toho dôvodu si navrhovateľka na zabezpečenie svojej splatnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o dielo zo dňa 14.4.2010 v zmysle ustanovení uplatnila na doklady, ktoré jej odporkyňa predložila spolu s ich úradnými prekladmi zádržné právo. Medzi účastníkmi konania došlo k platne uzatvorenej zmluve o dielo a navrhovateľka vyhotovila úradný preklad požadovaných dokumentov z nemeckého jazyka do jazyka slovenského riadne a včas, takže odporkyni vznikla povinnosť uhradiť odmenu za zhotovený preklad. Dňa 3.5.2010 zaslala navrhovateľka odporkyni výzvu na úhradu sumy, aby v lehote do 3 dní uhradila poštovou poukážkou na účet navrhovateľky sumu 50,- eur. Túto výzvu odporkyňa prevzala 18.5.2010 a napriek tejto výzve žalovanú sumu odporkyňa navrhovateľke neuhradila.

Spolu s návrhom na začatie konania predložila navrhovateľka poslednú výzvu na úhradu zo dňa 3.5.2010 a podací lístok zo dňa 3.5.2010, ako aj potvrdenie o prevzatí zásielky zo dňa 18.5.2010 odporkyňou.

Okresný súd v Humennom vo veci vydal dňa 13.7.2010 platobný rozkaz č. , ktorým zaviazal odporkyňu na úhradu sumy 50,- eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 22.5.2010 do zaplatenia a na úhradu trov konania.

Voči tomuto platobnému rozkazu podala v zákonom stanovenej lehote odporkyňa odpor, ktorá v tomto odpore uviedla, že tvrdenia, ktoré uvádza navrhovateľka sa nezakladajú na pravde. Keď jej priniesla text na preklad, tak navrhovateľka si vyžiadala čas na to, aby jej oznámila, aké náklady si to vyžiada. Mali sa stretnúť ešte 2-krát a pri tomto druhom stretnutí jej mala oznámiť, koľko bude potrebné za preklad zaplatiť. Až pokiaľ by s touto sumou odporkyňa súhlasila, mala navrhovateľka vykonať preklad. Napriek tomu, že tento postup navrhla sama navrhovateľka, nedodržala ho, neumožnila odporkyni vyjadriť sa k cene za tento preklad, ale priamo text preložila a požadovala od nej sumu, na ktorej sa nikdy nedohodli.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, pričom navrhovateľka vyhotovila preklad sobášneho listu v počte 3 strán a preklad rozsudku v počte 2 strán. Za preklad jednej strany si mohla navrhovateľka vyúčtovať sumu 20,- eur. Túto sumu za preklad však znížila na sumu 50,- eur za celý preklad. Keďže išlo o zmluvu o dielo účastníci konania sa dohodli na predmete diela, teda na preklade sobášneho listu a rozsudku a tak isto bola odporkyňa oboznámená s cenou, pretože už predtým si odporkyňa u navrhovateľky nechala vyhotoviť dva preklady a tento bol v poradí už tretí. Navrhovateľka ďalej uviedla, že 14.4.2010 ju navštívila odporkyňa v popoludňajších hodinách a žiadala preklad sobášneho listu a rozsudku, ktorý bol v dvoch vyhotoveniach. Jedno vyhotovenie bolo dvojstranové a druhé šesťstranové. Keďže na dvojstranovom vyhotovení bola pečiatka právoplatnosti, mala zato, že stačí preklad dvojstranového rozsudku. Ešte v ten istý deň vyhotovila tento preklad. Na druhý deň ráno ho dokončila, pretože s odporkyňou boli dohodnuté, že na druhý deň si tento preklad vyzdvihne. Dostavila sa až okolo obeda, pričom uviedla, že už preklad rozsudku nepotrebuje a že potrebuje len preložený sobášny list. Pretože odporkyňa sa jej vyhrážala políciou a ona jej vyšla v ústrety tým, že vykonala tieto preklady hneď a za dobrú cenu, tak vystúpila z auta, v ktorom sa stretla s odporkyňou a odišla preč.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že jej sestra ju požiadala, aby jej dala sobášny list, ktorý už bol preložený ale nebol zviazaný, aby ho dala zviazať a opečiatkovať navrhovateľke a tak isto jej dala dve vyhotovenia rozsudkov. Jeden rozsudok obsahoval dve strany a druhý rozsudok bol šesťstranový. Dvojstranový rozsudok nebol úradne overený, šesťstranový rozsudok bol úradne overený, takže najprv mala odporkyňa zistiť, či tento dvojstranový rozsudok bude postačovať pre účely našich úradov. Preto požiadala navrhovateľku, aby jej sobášny list zviazala, pričom preklad sobášneho listu predtým už navrhovateľka robila a navrhovateľka jej sama navrhla, že zistí, či je potrebné pre úradné účely na Slovensku dvojstranový alebo šesťstranový rozsudok. Tieto doklady jej odniesla cestou na Ukrajinu, kde išla spolu so svojím priateľom, pričom boli dohodnuté, že ak sa bude vracať z Ukrajiny v primeranom čase, zastaví sa ešte večer, aby jej navrhovateľka oznámila, ktorý z týchto rozsudkov je použiteľný. Keďže už išli neskoro večer tak sa u nej nezastavila, až okolo 14,00 hodiny poobede na druhý deň sa jej podarilo potom navrhovateľke dovolať, pričom ona oznámila, že už má urobené tieto preklady a kedy si pre nich prídem. Kvôli svojím zdravotným problémom prišla za ňou až pondelok spolu s kamarátom, pričom navrhovateľka si sadla k nej do auta, kde žiadala od nej peniaze za preklad listín, pričom dohoda bola úplne iná. Žiaden preklad od nej nežiadala, pričom sama navrhovateľka podotkla, že dvojstranový rozsudok nemusí byť použiteľný pre naše úrady. Žiadala navrhovateľku, aby jej vydala aspoň sobášny list, pričom ona s týmito listinami z auta vystúpila. Len skutočnosť, že sa odporkyňa u nej cestou z Ukrajiny nezastavila, navrhovateľka si svojvoľne rozhodla o tom, ktoré listiny má preložiť. Taktiež bolo potvrdené odporkyňou, že už si dávala u navrhovateľky robiť preklady, pričom odporkyňa ďalej uviedla, že vzhľadom k tomu, že sa nedohodli s navrhovateľkou, čo bude predmetom prekladov, tak sa nemohli dohodnúť samozrejme ani na cene. Z toho teda podľa právneho zástupcu odporkyne vyplýva, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy. Taktiež odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pri rokovaní medzi ňou a navrhovateľkou nebol nikto prítomný.

Ako svedkyňa bola vypočutá M. H. dňa 18.5.2011 na Okresnom súde v Humennom, ktorá uviedla, že u navrhovateľky si nechávala už predtým preložiť sobášny list, pričom použila vtedy nesprávny postup s tým, že si najprv tento sobášny list mala nechať overiť a až potom preložiť. Z toho dôvodu bol tento

sobášny list rozstrihnutý a boli narušené pečiatky, ktoré tam dávajú tlmočníci. Z toho dôvodu teda poprosila svoju sestru, aby tento sobášny list spolu s prekladom dala znovu nejako do jedného celku, pričom preklad tohto sobášneho listu tam už bol. Určite počítala s tým, že za zviazanie tohto prekladu bude požadovať navrhovateľka nejakú čiastku. Tak isto poprosila svoju sestru, aby sa u navrhovateľky informovala, či je rozvodový rozsudok potrebný pre tunajšie úrady celý, alebo jeho skrátená verzia, ktorá mala dve a pol strany. Pokiaľ by sestra zistila, ktorý rozsudok je potrebné použiť, tak by si ten 6- stranový rozsudok nenechávala prekladať, pretože jej to až tak veľmi nesúrilo. Pravidelne so sestrou komunikovala, pričom sestra jej povedala, že keď telefonovala s pani G., tá jej oznámila, že má preložené všetky listiny, ktoré jej tam nechala, pričom o takýto preklad ju nikto nežiadal. Pani G. by zaplatila za preklad rozsudku, išlo len o kratší rozsudok, čo mal dva a pol strany, ale navrhovateľka jej nevedela potvrdiť, či takýto rozsudok je pre tunajšie úrady postačujúci, alebo nie. Pokiaľ by navrhovateľka oznámila, že takýto kratší rozsudok pre úradné účely postačuje, tak by jej za preklad tohto rozsudku zaplatila.

Svedok S. Š. vo svojej výpovedi dňa 18.05.2011 uviedol, že s odporkyňou je v priateľskom pomere a spolu s ňou sa cestou na Ukrajinu zastavili u pani G., pričom odporkyňa jej zaniesla rodný alebo sobášny list na zviazanie. Presne si nepamätal o akú listinu išlo. Taktiež chcela poradiť, či ďalšie listiny, ktoré jej dávala na preklad môžu slúžiť aj pre tunajšie účely. Pani G. jej na to odpovedala, že momentálne to nevie povedať, ale že sa poradí so svojím právnikom, aby sa teda u nej cestou z Ukrajiny zastavili. Keďže sa vracali pomerne neskoro okolo 23,30 hodiny, tak už sa u nej nezastavili. Má vedomosť o tom, že odporkyňa sa pokúšala na druhý deň dovolať, ale pani G. jej nebrala telefón. Bol prítomný, keď sa ozvala navrhovateľka odporkyni, ale všetky ostatné skutočnosti, ďalej už vie iba od odporkyne.

K výpovedi svedkyne M. H., právny zástupca navrhovateľky uviedol, že túto výpoveď nepovažuje za dôveryhodnú, pretože svedkyňa je sestrou odporkyne. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka ako prekladateľka nemá povinnosť zisťovať údaje potrebné na to, či niektoré z listín môžu slúžiť ako podklad pre naše inštitúcie. Navrhovateľka má zato, že došlo k riadnej objednávke a k uzavretiu zmluvy o dielo, pričom navrhovateľka požadované listiny riadne preložila.

K výpovedi svedkyne M. H. a S. Š.Q., uviedol právny zástupca odporkyne, že objednávka bola urobená, avšak navrhovateľke bola vopred položená otázka, či je potrebná kratšia alebo dlhšia verzia a až na základe tohto zistenia mala vyhotoviť navrhovateľka preklad. Svedkovia túto skutočnosť potvrdili. Na tomto pojednávaní navrhla navrhovateľka odporkyni uhradiť aspoň preklad sobášneho listu, čo odporkyňa odmietla. Právny zástupca odporkyne ďalej uviedol, že zadávateľom v tomto prípade bola sestra odporkyne, pričom odporkyňa bola len sprostredkovateľkou, ktorá odovzdávala tieto listiny navrhovateľke. Podľa právneho zástupcu navrhovateľky je zadávateľom vždy ten, kto tlmočníkovi fyzicky odovzdá listiny na preklad a sestra odporkyne to žiadnym spôsobom urobiť nemohla. Takže zadávateľkou v tomto prípade bola odporkyňa. Navrhovateľka bola natoľko slušná, že nepreložila oba rozsudku a neúčtovala si za tento preklad.

Mimo pojednávania bola vypočutá svedkyňa S. H., dňa 29.9.2011, ktorá uviedla, že pozná navrhovateľku, odporkyňu nepozná, pričom bola v presne neurčený deň u navrhovateľky z dôvodu, že robila diplomovú prácu predmetom ktorej bol technický preklad a pani G. jej pomáhala s kontrolou tejto diplomovej práce. Pamätá si, že prišlo nejaké auto, z ktorého vystúpila pani s hnedými vlasmi. Nevedela však uviesť o čo išlo. Bavili sa o nejakom preklade s navrhovateľkou, pričom táto pani doniesla nejaké listiny. Išlo o sobášny a rozvodový list, pričom rozvodový list bol v dvoch verziách kratšej a dlhšej a ešte sa divila, že takéto dve vyhotovenia vlastne existujú. Neskôr sa rozprávali s pani Bednárovou o tom, že pani chcela preložiť kratšiu verziu rozsudku a tak isto sa bavili o cene, že to bude stáť 50,- eur, pretože navrhovateľka jej chcela dať nejakú zľavu. Navrhovateľka sa rozprávala s touto pani vo vnútri domu v predsieni a do kuchyne bolo počuť o čom sa rozprávajú s tým, že aj neskôr sa s navrhovateľkou bavili o týchto dvoch verziách pretože svedkyňa skončila štúdium prekladateľstva, takže ju to tiež zaujímalo. Svedkyňa ďalej na otázky účastníkov konania uviedla, že zadávateľom je ten kto prinesie preklad a fyzicky ho prekladateľovi odovzdá. S touto osobou sa jedná aj o cene, pretože často prinesú listiny osoby, ktoré s listinami nemajú nič spoločné a tieto listiny sa týkajú osôb, ktoré sa nachádzajú v zahraničí. Tlmočník a zadávateľ si stále môžu dohodnúť odmenu, ale vždycky väčšinou sa to riadi tlmočníckymi tabuľkami, kde sa stanovuje zhruba za jednu fyzickú stranu 20 eur. Pokiaľ ide o preklad do 24 hodín, je možno účtovať 100 % príplatok. Svedkyňa potvrdila, že si vypočula celý rozhovor medzi navrhovateľkou

a predmetnou pani, ale nevenovala mu väčšiu pozornosť, pričom s navrhovateľkou sa o tejto veci bavili ešte potom v kuchyni.

Na návrh právneho zástupcu odporkyne bol opätovne na pojednávaní dňa 10.1.2012 vypočutý svedok S. Š., ktorý uviedol, že keď prišiel s odporkyňou k navrhovateľke tak vystúpil taktiež z auta a bol asi meter a pol od odporkyne. Táto zazvonila, zaklopala, pričom po otvorení navrhovateľke odovzdala papiere. Jednoznačne počul, že jeden z týchto papierov mala navrhovateľka iba zviazať a u druhého mala zistiť u svojho právnika, či budú po apostilovaní platné. Po odpoveď si mali prísť pri spiatočnej ceste z Ukrajiny. Potom čo odovzdala odporkyňa navrhovateľke papiere, navrhovateľka jej povedala, že sa ponáhľa, pretože má tu na návšteve pani Q.. Pani Q. pozná, pretože je tiež prekladateľkou a v podstate sú s pani Q. nejaká vzdialená rodina. Po návrate z Ukrajiny sa však už u pani G. nezastavili. Svedok na otázku zo strany súdu, či počul odporkyňu povedať, že tie zvyšné strany nemá navrhovateľka prekladať uviedol: „Asi tak to povedala.“ Ďalej svedok uviedol, že aj s odporkyňou išiel na druhý deň po preklad ku navrhovateľke. Keďže pršalo tak si navrhovateľka sadla k ním do auta, pričom odporkyňa jej bola ochotná zaplatiť iba za preklad dvoch strán sobášneho listu a o ostatných jej povedala, že nech si ich nechá. Navrhovateľka odmietla zobrať peniaze a z auta vystúpila. Ďalej svedok uviedol, že listiny, ktoré odovzdávala odporkyňa navrhovateľke reálne videl a neboli nijakým spôsobom poškodené a nevedel uviesť, či na sobášnom liste bola pretrhnutá niť, ktorou bol sobášny list zviazaný. K výpovedi svedka právny zástupca navrhovateľky uviedol, že dňa 7.12.2010 sama odporkyňa uviedla, že listiny predávala navrhovateľke pred rodinným domom navrhovateľky a že nikto prítomný nebol. Svedok ďalej potvrdil, že nebolo vidno do rodinného domu, či niekto stál alebo nestál na chodbe rodinného domu. Odporkyňa svoju výpoveď ozrejmila tým, že pokiaľ uviedla na pojednávaní, že nikto nebol prítomný pri odovzdávaní týchto listín, bolo to z dôvodu, že v tom čase so svedkom Š.Č. boli veľmi čerstvo rozídení, pričom sa rozišli veľmi zle, veľmi spolu nevychádzali v tom čase, bol na ňu nazlostený, takže si myslela, žeby vo veci ako svedok aj keby prišiel vypovedať, tak by jej nijakým spôsobom nepomohol. Taktiež odporkyňa spochybnila skutočnosť, že v čase keď prišla odovzdať listiny navrhovateľke, bola u nej v dome prítomná pani Monika Krausová.

Ďalej navrhovateľka ozrejmila, že nie je možné rozviazaný sobášny list len tak zviazať, pretože tento už raz bol prekladaný a bol označený doložkou 190/2009. Preklady, ktoré vykonala navrhovateľka mali doložku 52/2010 a 53/2010 a číslo nemôže navrhovateľka len jednoduchým spôsobom zmeniť. Opätovne na tomto pojednávaní sa navrhovateľka opýtala, či je ochotná odporkyňa uhradiť aspoň za preklad sobášneho listu, k tomuto odporkyňa uviedla, že predtým to tak bolo, ale potom, čo zistila, aká je navrhovateľka klamárka, tak už tak nie je ochotná urobiť.

Ako svedkyňa bola vypočutá S. Š., ktorá uviedla, že navrhovateľku pozná iba z videnia a nie je s ňou ani v príbuzenskom ani v priateľskom pomere. Uviedla, že vie, čo je predmetom konania, pretože jej syn je priateľom odporkyne a má vedomosť o tom, že bol spolu s odporkyňou na stretnutí s navrhovateľkou ohľadom prekladu. Vie len uviesť, že bolo potrebné ešte zistiť, že či preklad, ktorý chcela dať odporkyňa urobiť je použiteľný ďalej pre právne úkony a že na tomto stretnutí boli traja a to navrhovateľka a odporkyňa a jej syn. Všetky informácie má iba od svojho syna a bližšie sa o tieto veci nezaujímala. Syn ju potom informoval o tom, že odporkyňa si zistila, že predmetné listiny nebudú použiteľné pre právne úkony a preto telefonicky navrhovateľke volala, aby tieto listiny neprekladala. Nakoniec však sa zistilo, že navrhovateľka už tento preklad vykonala a že žiada od odporkyne peniaze za tento preklad, pretože sa nepohodli, pričom navrhovateľka vravela, že odporkyňu dá na súd. Neskoršie jej už potom syn vravel, že beží súdne konanie a že nevie ako sa má zachovať, či má ísť svedčiť, keďže ide o už vtedy jeho bývalú priateľku. Ona mu na to povedala, aby išiel a svedčil. Taktiež svedkyňa uviedla, že pozná X. Q., pretože s jej mamou pracovala v domove dôchodcov a tiež potrebovala preložiť nejaké listiny do nemeckého jazyka.

Svedkyňa K.. X. Q. vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľka je jej kolegyňou a známou, odporkyňu nepozná. Svedkyňa ďalej uviedla, že odporkyňa jej vôbec nie je známa, že má vedomosť o tom, že navrhovateľka pre odporkyňu vykonávala nejaký preklad, ale nevedela uviesť o aký preklad išlo. Má vedomosť len o tom, že odporkyňa jej za tento preklad nezaplatila, ale bližšie okolnosti nepozná. Skutočnosť, že odporkyňa nezaplatila navrhovateľka za preklad, vie iba od navrhovateľky.

Ako svedok bol vypočutý aj S.. F. G., teda manžel navrhovateľky, pričom vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v jari asi pred dvoma rokmi prišla za jeho manželkou, teda za navrhovateľkou nejaká žena

ohľadom prekladu. Vošla do chodby cez vchodové dvere, ktoré boli zavreté, ale boli otvorené ďalšie dvere do chodby a do kuchyne, pričom na tejto chodbe sa rozprávala navrhovateľka s touto ženou o preklade. On bol v kuchyni vzdialený asi tri a pol metra od nich, pričom nevedel uviesť o čom konkrétne sa rozprávali, pretože tomu nevenoval pozornosť. Uviedol, že vedel len o tom, že išlo o nejaký preklad a keď išiel vonku z kuchyne, tak ich pozdravil. Svedok ďalej uviedol, že sa stáva, že k nej chodia ľudia domov, ktorí potrebujú preklad a že konkrétne odporkyni otvorila navrhovateľka. Tak isto svedok potvrdil, že pozná aj pani X. Q., ktorá často chodila za jeho manželkou a je tak isto prekladateľkou a chodila k nim na konzultácie.

Ďalej navrhovateľka uviedla, že zo strany odporkyne jej bol predložený sobášny list, pričom išlo o jednu stranu a táto strana bola poškodená. Bol jej predložený sobášny list preložený bez apostilu, ktorý je tam v súčasnosti, pričom preklad sobášneho listu bol poškodený, bola roztrhnutá šnúrka a tak preto preklad vyhodila. Pri rozsudku o rozvode nebol žiaden preklad.

Ako svedok bol vypočutý aj Z. J., ktorý uviedol, že odporkyňa je jeho sesternicou a on viezol doklady od sestry odporkyne z Nemecka, pretože pracuje ako vodič z povolania a často jazdí do Nemecka. V tom čase sa nachádzal v rovnakom meste ako sestra odporkyne, preto ho požiadala, aby previezol na Slovensko nejaké doklady s čím on súhlasil. Tieto doklady boli v priesvitnom obale uložené v obálke a tieto doklady odovzdal odporkyni. Svedok nevedel na čo sú tieto doklady, on ich iba prevzal a odovzdal.

Ďalej navrhovateľka ozrejmila, prečo nemohla použiť rovnaký preklad a iba zviazať poškodený sobášny list tým, že v roku 2009 bola vyškrtnutá zo zoznamu prekladateľov a v roku 2010 bola tam opätovne zapísaná a teda aj pečiatky z roku 2009 a 2010 sú odlišné. Preto nebolo možné na preklad z roku 2009 použiť novú pečiatku a tak isto aj tlmočnícka doložka bola úplne odlišná v roku 2009 a v roku 2010, pričom navrhovateľka predložila aj vzory týchto doložiek.

Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 6.11.2012 uviedol, že nikdy nenamietali právo navrhovateľky vyúčtovať si preklad týchto listín, ale namietali správnosť tohto vyúčtovania, pretože doposiaľ zo strany navrhovateľky odporkyni nebolo predložené žiadne vyúčtovanie, alebo spôsob tohto vyúčtovania. Na tomto pojednávaní predložila navrhovateľka rozdiel predložila vzor starej tlmočníckej doložky do roku 2010 a tak isto vyúčtovanie, z ktorého vyplýva, že za preklad apostilu k sobášnemu listu si účtuje sumu 19,92,- eur, za vyhotovenie prekladateľského úkonu 2,66,- eur, za preklad dvoch strán rozvodového konania si účtuje sumu 39,84,- eur, za vyhotovenie 2,66,- eur, pričom celková suma je vo výške 65,08,- eur.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.11.2012 navrhovateľka uviedla prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o dielo a k uzavretiu tejto zmluvy došlo dňa 14.4.2012, takže odporkyňa požiadala navrhovateľku o vykonanie prekladu z jazyka nemeckého do jazyka slovenského a to sobášneho listu a rozvodového rozsudku. Svedkyňa H. v konaní vo svojej výpovedi dňa 29.9.2011 potvrdila, že odporkyňa žiadala navrhovateľku, aby tento preklad vykonala urýchlene, ako aj to, že sa dohodli na odmene 50,- eur. Navrhovateľka preklad vyhotovila, pričom odporkyňa uviedla, že navrhovateľka jej chcela dať tento preklad, avšak nesúhlasila s odmenou. O tom, že bol preklad skutočne vyhotovený svedčí aj výpoveď svedka Š., ktorý uviedol, že odporkyňa bola ochotná za vyhotovenie dvoch strán prekladu zaplatiť. Uviedol to dňa 10.1.2012. Takže z jeho výpovede jednoznačne vyplýva, že preklad bol vyhotovený, ale odporkyňa odmietla zaplatiť navrhovateľke cenu, na ktorej sa dohodli. Odporkyňa spočiatku tvrdila, že pri dohadovaní podmienok nebol okrem nej a navrhovateľky nikto prítomný. V priebehu konania spomenula svedka Š., ktorý v konečnom dôsledku potvrdil len tú skutočnosť, že navrhovateľka skutočne preklad vykonala. V zmysle ustanovení zadávateľom je ten, kto o preklad požiada a donesie listiny bez ohľadu na to kto je vlastníkom týchto listín. Prekladateľ je zodpovedný len za správnosť prekladu a nemá právo posudzovať pravosť listiny a nevyzvedať na aký účel a pre aký úrad je tento doklad a preklad potrebný. Tieto zásady platia pre všetkých prekladateľov.

Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na to, že navrhovateľka nemala právo žiadať odmenu za preklad sobášneho listu, pretože tento preklad bol už vyhotovený v roku 2000. Navrhovateľka k tomuto tvrdeniu uvádzala, že na preklade sobášneho listu bolo násilne odtrhnuté zlepenie cez okrúhlu úradnú pečiatku so štátnym znakom, čím bol poškodený samotný papier aj s

prekladom. Apostil, ktorý je súčasťou originálneho dokumentu nemožno len tak pripojiť ako prílohu až za poškodenú staršiu doložku, preto bolo potrebné pre tento preklad vyhotoviť novú prekladateľskú doložku, pretože táto má od roku 2004 iné predpísané znenie než to bolo v roku 2000. Všetky tieto okolnosti nedovoľovali navrhovateľke použiť starý preklad. Podľa je prekladateľská činnosť špecializovaná odborná činnosť, ktorá sa vykonáva za podmienok ustanovených v tomto zákone pre potreby zadávateľa a výsledkom je úkon a to preklad. Z ustanovení a tohto zákona vyplýva, že prekladateľ je oprávnený so zadávateľom konzultovať úlohy vyplývajúce z požiadaviek zadávateľa, na druhej strane má zadávateľ právo pred vykonaním prekladu prekonzultovať preddavok a možnosť vykonať preklad v požadovanej lehote, ale z ustanovení tohto zákona nevyplýva, žeby mohol požadovať od prekladateľa zaujatie stanoviska k obsahu prekladaných listín, nakoľko výsledkom činnosti prekladateľa má byť preklad v písomnej podobe. Skutočnosť, že prekladateľovi za písomný preklad patrí odmena podľa dohody, alebo podľa tarify, ktorá je upravená vo vyhláške č. vyplýva aj z toho, že táto vyhláška pri prekladateľoch nepočíta z hodinovou odmenou, ako je to pri znalcoch, nakoľko výsledkom činnosti prekladateľa je písomný preklad a ten je odmeňovaný za každú stranu vyhotoveného prekladu. Pokiaľ by si navrhovateľka účtovala odmenu podľa vyhlášky 491/2004 výška jej odmeny by dosiahla najmenej sumu 65,08,- eur a je vypočítaná nasledovne za preklad apostilu k sobášnemu listu odmena vo výške 19,92,- eur, vyhotovenie prekladateľského úkonu - zošitie, prelepenie, opečiatkovanie a podobne, plus paušálne výdavky vo výške 2,66,- eur, preklad dvoch strán rozvodového rozsudku odmena vo výške 39,84,- eur (dvakrát 19,92,- eur) a hotové výdavky vo výške 2,66,- eur za vyhotovenie prekladu rozsudku. Do tejto sumy si navrhovateľka nezahrnula zvýšenie odmeny od 50 % za neodkladné vyhotovenie prekladu, ani počet listov prekladu, prípadne prepracovanie poškodenej strany. V tomto prípade má teda navrhovateľka zato, že vyhotovila požadovaný preklad na základe pokynov a objednávky odporkyne, pričom sa dohodli na odmene vo výške 50,- eur. V zmysle vyhlášky by táto suma bola vyššia. Odporkyňa však túto sumu neuhradila, preto považuje navrhovateľka za dôvodnú.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.12.2012 odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že vo svojom písomnom vyjadrení navrhovateľka dňa 9.11.2012 uvádza, že dňa 14.4.2012 došlo k uzavretiu zmluvy, pričom v tento deň bola odporkyňa pracovne v zahraničí. Ďalej navrhovateľka uvádza, že: „O tom, že bol preklad žalobkyňou skutočne vyhotovený, svedčí aj výpoveď svedka Š. na pojednávaní dňa 10.1.2012, kde uviedol, žalovaná bola ochotná zaplatiť žalobkyni len za vyhotovený preklad dvoch strán.“ Navrhovateľka bližšie neuviedla o aké dve strany prekladu sa jedná. Navrhovateľka nepoprela prítomnosť svedka v deň keď si prišli pre dokumenty, ktoré patrili sestre odporkyne a že sedela spolu s nimi v aute. Potom teda súd musí akceptovať výpoveď tohto svedka Martina Š. ako závažnú a pravdivú a zobrať do úvahy to čo svedok povedal a to že navrhovateľke odporkyňa chcela zaplatiť za sobášny list a odmietla jej zaplatiť za preklad dokladu o rozvode z dôvodu, že na tomto preklade sa nedohodli. Tak isto pán Š. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka to odmietla so slovami, že buď zaplatí odporkyňa všetko, alebo nič. Nevidí dôvod zaplatiť odporkyni za dokumenty, ktoré ešte nedostala späť, pretože táto ich odmieta vydať a od 14.04.2010 ich protiprávne zadržiava. Taktiež zo strany navrhovateľky nebolo preukázané, žeby nanovo preložila sobášny list, pretože nepredložila žiadne dôkazy o novom preložení tohto sobášneho listu a nedoložila ani starú stranu sobášneho listu. Je tu teda pochybnosť o tom, že či navrhovateľka vôbec tento nový preklad urobila. Tak isto svedok Š. potvrdil, že žiaden z týchto prekladov nepotrebovala odporkyňa súrne, žiaden z nich nebol špinavý, zničený, alebo potrhaný a len na sobášnom liste bola prestrihnutá šnúrka. Tak isto aj svedkyňa M. G. dosvedčila, že všetko bolo čisté a v poriadku okrem sobášneho listu, na ktorom bola prestrihnutá šnúrka. Nič z toho, čo doložila odporkyňa navrhovateľke nepotrebovala súrne a žiaden z dokumentov nebol poškodený, čo potvrdil aj svedok Z. J.. Takže všetci svedkovia potvrdili, že sobášny list nebol nijakým spôsobom poškodený okrem šnúrky na tomto sobášnom liste a tak isto dvaja svedkovia potvrdili, že od navrhovateľky žiaden preklad nepotrebovala súrne. Dokumenty mali slúžiť na vyhotovenie nového pasu pre sestru odporkyne, pričom tieto dokumenty boli navrhovateľke odnesené dňa 14.04.2010 a platnosť pasu jej sestry končila až 31.10.2012, takže na vyhotovenie potrebných dokumentov mala viac ako 2 roky. Odporkyňa ďalej uviedla, že netvrdí, žeby si navrhovateľka nemala vyúčtovať za výmenu strany sobášneho listu, kde bola pečiatka a zápis zo zoznamu, ale nemala si účtovať za preklad tohto sobášneho listu a to z dôvodu, že tento úkon už raz vykonala a za tento úkon mala zaplatenú aj odmenu. Ďalej odporkyňa uviedla, že medzi ňou a navrhovateľkou nemohlo dôjsť k dohode o konkrétnom preklade o čom svedčí ten fakt, že pokiaľ by tak bolo, tak by jej nenechávala obidve verzie dokladu o rozvode. Ďalej uviedla, že nie je dôvod prečo by jej dala obe verzie a prečo by prevzala navrhovateľka aj dlhšiu verziu o rozvode pokiaľ by už v tej chvíli boli dohodnuté, ktorú verziu bude prekladať. Aj svedok S. Š. dosvedčil, že sa nedohodla na preklade dokumentov a že cestou z Ukrajina mali zájsť k navrhovateľke. Pokiaľ

navrhovateľka tvrdí, že jej povinnosťou je urobiť preklad a nie poskytovať im informácie, tak sa nemala sama ponúknuť, že zistí, či na Slovensku uznajú úrady neapostilovaný preklad dokladu. Tak isto pán Š. potvrdil, že navrhovateľka sa sama ponúkla zistiť informácie, ktoré potrebovala vedieť a až na základe toho malo byť rozhodnuté, ktorá verzia bude prekladaná lebo len táto bude potrebná a použiteľná.

Na pojednávaní dňa 12.3.2013 bola opätovne vypočutá svedkyňa K.. X. Q., ktorá uviedla, že pozná iba navrhovateľku, ktorá je jej kolegyňou a nepozná pána Š. a tak isto nevie, prečo ju tento označil, že sú v nejakom príbuzenskom pomere, pretože nie je s ním v žiadnom príbuzenskom ani inom zväzku alebo priateľskom pomere. Ďalej uviedla, že pozná pani S. Š., ktorá je jej klientkou. Ďalej svedkyňa uviedla, že vysokú školu skončila v roku 2004 a po skončení vysokej školy pracovala ako zárobkovo činná osoba vo svojom odbore týkajúcom sa prekladov. V roku 2010 si vykonala skúšku na oficiálne prekladateľstvo s tým, že od roku 2011 túto prácu vykonáva oficiálne. Opätovne uviedla, že nie je s pánom S. Š. v žiadnom príbuzenskom pomere. S. Š. bola kolegyňou jej mamy v čase keď pracovala v domove dôchodcov a ona nemá žiadnu vedomosť, žeby s nimi bola v nejakom príbuzenskom pomere. K. Š. nepozná a nikdy sa s ním nestretla.

Vo svojej záverečnej reči navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že bolo preukázané, že došlo k prekladu odporkyňou požadovaných listín. Z toho dôvodu patrí navrhovateľke odmena v zmysle vyhlášky. Tak isto má zato, že bolo v konaní preukázané, že došlo k objednávke tohto prekladu, čo nepriamo potvrdil aj pán Š. a z toho dôvodu navrhuje navrhovateľka, aby súd žalobe vyhovel a priznal jej náhradu trov konania.

Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že medzi účastníkmi konania k žiadnej dohode ohľadom prekladu nedošlo. Došlo k rozhovoru predmetom ktorého bolo, že odporkyňa si premyslí, ktorý preklad bude potrebovať, takže navrhovateľka svojvoľne bez súhlasu odporkyne vykonala preklad listín, na ktoré nemala poverenie. Rovnako bolo svedkami preukázané, že žiadna z listín, ktoré odovzdala odporkyňa navrhovateľke neboli poškodené a bolo potrebné ich iba zviazať. Tak isto poukázal nato, aby si súd vykladal výpoveď pána Š.Q. tak, ako to tento vo svojej výpovedi uviedol a nie voľne. Preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol a uplatnil si trovy konania.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.

Podľa prekladateľská činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone prekladateľmi pre potreby zadávateľa. Úkonom prekladateľskej činnosti je najmä preklad.

Podľa § 23 ods. 1 hore uvedeného zákona, úkon tlmočníckej činnosti možno vykonať len ústne a úkon prekladateľskej činnosti len písomne.

Podľa zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela) že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa , ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu uhradiť jej sumu 50,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 22.5.2010 do zaplatenia a na úhradu trov konania z dôvodu, že odporkyňa si u navrhovateľky objednala vyhotovenie úradného prekladu celkovo 5 strán písaného textu a to sobášneho listu a rozsudku o rozvode manželstva z jazyka nemeckého do jazyka slovenského, za ktorý mala odporkyňa navrhovateľka pri odovzdaní úradného prekladu uvedených dokumentov zaplatiť sumu 50,- eur.

Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že k prvého stretnutiu medzi navrhovateľkou a odporkyňou došlo dňa 14.4.2010, čo nepopiera ani jedna zo zúčastnených strán. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.11.2012 uvádza dátum 14.4.2012, ide nepochybne o preklep a o chybu v písaní vzhľadom aj na tú skutočnosť, že návrh bol podaný dňa 11.06.2010. Je možné teda ustáliť, že k prvému stretnutiu medzi navrhovateľkou a odporkyňou došlo dňa 14.4.2010, čo nepoprela ani navrhovateľka ani odporkyňa. Navrhovateľka

uvádza, že odporkyňa si u nej objednala preklad sobášneho listu a rozsudku o rozvode manželstva z jazyka nemeckého do jazyka slovenského. Na druhej strane odporkyňa tvrdí, že pri prvom stretnutí žiadala iba zviazanie sobášneho listu, ktorý už bol preložený ale bola na ňom prestrihnutá šnúrka a tak isto predložila navrhovateľke dve vyhotovenia rozsudku o rozvode, skrátenú verziu o rozsahu dvoch strán a dlhšiu verziu o rozsahu šiestich strán, pričom medzi nimi bolo dohodnuté, že navrhovateľka zistí, ktorá z týchto verzií rozsudku je použiteľná pre právne úkony v Slovenskej republike a následne nato sa potom dohodnú na preklade týchto listín. V danom prípade je nepochybné, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej mal byť preklad listín za ktorý mala uhradiť odporkyňa určitú cenu. Medzi účastníkmi konania však bola sporný jednak predmet diela a jednak cena za vyhotovenie tohto diela, teda za vyhotovenie prekladu. Navrhovateľka vo svojej výpovedi tvrdí, že odporkyňa žiadala od nej preklad sobášneho listu a rozsudku, ktorý bol v dvoch vyhotoveniach. Jedno bolo dvojstranové a jedno šesťstranové. Na dvojstranovom vyhotovení bola vyznačená právoplatnosť a mala zato teda, že stačí preklad tohto dvojstranového rozsudku. V rovnaký deň t.j. 14.4.2010 vyhotovila preklad a na druhý deň už len dokončila zošitie a opečiatkovanie týchto prekladov, pretože s odporkyňou bola dohodnutá, že táto si na druhý deň pre preklad príde. Dostavila sa až okolo obeda, pričom uviedla, že potrebuje len preložený sobášny list. Keďže sa jej odporkyňa vyhrážala políciou, navrhovateľka zobrala preložené listiny a vystúpila z auta a odišla preč. Je potrebné podotknúť, že účastníčky konania obe zhodne potvrdili, že druhé stretnutie sa vykonalo v aute. Odporkyňa k tomuto uviedla, že o preklad týchto listín ju požiadala sestra. Dala jej sobášny list, ktorý bol preložený avšak nebol zviazaný, pretože skôr než ho dala úradne overiť ho nechala preložiť, preto ho musela rozstrihnúť, ďalej dve vyhotovenia rozsudku o rozvode. Jeden rozsudok obsahoval 2 strany a druhý 6 strán, pričom dvojstranový nebol úradne overený. Navrhovateľka mala najprv zistiť, či tento dvojstranový rozsudok bude postačujúci pre účely našich úradov a tak isto ju požiadala, aby tento sobášny list zviazala, pričom preklad tohto sobášneho listu vykonávala už skôr. Tieto listiny jej zaniesla cestou na Ukrajinu, kde išla so svojím priateľom s tým, že keď sa bude vracať späť oznámi navrhovateľke preklad ktorého rozsudku má vykonať. Keďže sa vracali neskoro tak už to neoznámila a s navrhovateľkou sa spojila na druhý deň poobede, ktorá jej oznámila, že už má urobené tieto preklady. Prišla za ňou až neskôr, pričom aj odporkyňa potvrdila, že toto stretnutie sa odohralo v aute a žiadala peniaze za preklad týchto listín. Keďže odporkyňa od nej žiaden preklad nežiadala, pričom sama navrhovateľka podotkla, že dvojstranový rozsudok nemusí byť prijateľný pre naše úrady, odmietla zaplatiť za tento preklad. Žiadala navrhovateľku, aby jej vydala aspoň sobášny list, pričom ona aj s týmito všetkými listinami z auta vystúpila.

Ako svedkyňa bola v konaní vypočutá aj sestra odporkyne, ktorá tieto listiny odporkyni poslala s tým, že sobášny list bol rozstrihnutý a boli narušené pečiatky, ktoré tam dáva tlmočník. Preto požiadala sestru, aby znovu u pani Bednárovej nejakým spôsobom tento sobášny list aj s prekladom dala do jedného celku, pričom preklad tohto sobášneho listu tam bol. Určite počítala s tým, že za zviazanie tohto sobášneho listu bude musieť zaplatiť nejakú sumu. Ďalej jej poslala dva rozsudky o rozvode manželstva, jeden šesťstranový a druhý dva a polstranový, aby sa spýtala pani G., ktorý z týchto rozsudkov je prijateľný pre tunajšie úrady. Pokiaľ by bolo zistené, že je potrebný ten rozsudok, ktorý má šesť strán, tak tento nemala nechávať prekladať, pretože v tej chvíli nepotrebovala tieto doklady tak súrne. Pokiaľ by bolo preukázané, že pre úradné účely postačuje aj kratší rozsudok, ktorý mal dve a pol strany, tak by za preklad tohto rozsudku svedkyňa zaplatila. Ale sama pani navrhovateľka uviedla, že nevie, či tento rozsudok bude postačovať.

Teda aj z výpovede tejto svedkyne vyplýva, že sobášny list bol už predtým preložený avšak bol poškodený, boli narušené pečiatky tlmočníka a tak isto bola rozstrihnutá šnúrka. Rovnako potvrdila, že rozsudky o rozvode boli dva kratší a dlhší s tým, že k prekladu malo dôjsť iba v tom prípade, keď sa zistí, ktorý z týchto rozsudkov je použiteľný pre právne úkony na území Slovenskej republiky.

Na pojednávaní dňa 7.12.2010 uviedla odporkyňa, že listiny dávala navrhovateľke pred rodinným domom navrhovateľky a nikto pritom nebol prítomný. Navrhovateľka k tomuto uviedla, že tieto listiny jej nedávala pred dvermi, alebo bolo to v zádverí, pričom skutočnosť, že sa rozprávala s odporkyňou počul aj jej manžel a ešte jedna spolupracovníčka, ktorá sa u nej učila vyhotovovať preklady.

Odporkyňa navrhla potom vypočuť ako svedkov svoju sestru Adriánu Kusú a tak isto svedka S. Š., ktorý uviedol, že je s odporkyňou v priateľskom pomere a že spolu s odporkyňou sa cestou na Ukrajinu zastavili u navrhovateľky, pričom odporkyňa jej niesla na zviazanie rodný alebo sobášny list

a chcela poradiť, či ďalšie listiny, ktoré jej dávala po preklade môžu slúžiť pre tunajšie úrady, načo je pani navrhovateľka uviedla, že sa poradí so svojím právnikom a teda aby sa u nej zastavili keď sa budú vracať z Ukrajiny. Keďže sa vracali pomerne neskoro, tak sa už u pani Bednárovej nezastavili, pričom neskoršie mu odporkyňa povedala, že jej telefonovala navrhovateľka a že navrhovateľka jej listiny preložila, avšak nevedela uviesť, či budú použiteľné pre tunajšie úrady. Na pojednávaní dňa 10.1.2012 bol opätovne vypočutý svedok S. Š.Q., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že keď sa zastavil s odporkyňou u navrhovateľky, tak takisto vystúpil z auta. Spolu s odporkyňou išiel ku vchodovým dverám, pričom stál asi jeden a pol metra od odporkyňa. Odporkyňa zazvonila, alebo zaklopala, pričom po otvorení navrhovateľkou jej odovzdala papiere. Jednoznačne počul, že jeden z týchto papierov mala navrhovateľka iba zviazať a tých druhých mala zistiť u svojho právnika, či budú po apostilovaní platné, pričom po odpoveď sa mali zastaviť na spiatočnej ceste z Ukrajiny. Potom čo odovzdala odporkyňa navrhovateľke papiere tak uviedla, že sa ponáhľa, pretože má návštevu a povedala, že ide o pani Q., ktorú pozná, pretože tak isto prekladá a sú nejakí vzdialení príbuzní. Svedok potvrdil, že vo vnútri rodinného domu nebol, do vnútra rodinného domu nevidel, videl iba vchodové dvere.

Svedkyňa S. H. uviedla, že v presne neurčený deň bola u pani G. s tým, že boli v kuchyni. Z auta vystúpila nejaká pani, ktorá sa s pani G. bavila o nejakom preklade. Táto pani doniesla listiny, išlo o sobášny a rozvodový list, pričom rozvodový list bol v dvoch verziách, pričom ona sa divila, že existujú vôbec dve takéto vyhotovenia. Potom sa rozprávala v kuchyni s pani G. a pokiaľ si pamätá, tak táto pani chcela preložiť tú kratšiu verziu a bavili sa o cene 50,- eur, pričom jej pani G. dala zľavu. S dotyčnou pani sa pani G. bavila vo vnútri domu v predsieni, takže bolo počuť do kuchyne o čom sa rozprávala pani G. s predmetnou pani na chodbe. Skutočnosť, že k rozhovoru medzi navrhovateľkou a odporkyňou došlo v chodbe rodinného domu, pričom vchodové dvere boli zavreté, pretože boli otvorené ďalšie dvere vedúce do domu a do kuchyne potvrdil aj svedok S.. F. G., manžel navrhovateľky. Tento uviedol, že bol v kuchyni asi tri a pol metra od nich, avšak nevedel uviesť o čom konkrétne sa rozprávali, iba vedel, že išlo o nejaký preklad. Keď odchádzal z kuchyne tak ich vlastne pozdravil.

Svedok Z. J. vo svojej výpovedi potvrdil, že prevážal listiny od sestry odporkyne k odporkyni. Aj touto svedeckou výpoveďou je nepochybné, že listiny, ktoré boli predmetom prekladu patria sestre odporkyne a aj touto svedeckou výpoveďou bolo preukázané, že práve odporkyňa požiadala navrhovateľku na pokyn svojej sestry o preklad týchto listín. Svedkyňa

S. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že všetky okolnosti, ktoré vie o tomto prípade vie iba od svojho syna, ktorý je priateľom odporkyne. Táto svedkyňa však uviedla, že pozná pani X. Q., pretože s jej mamou pracovali spoločne v domove dôchodcov a taktiež potrebovala nejaké listiny preložiť do Nemeckého jazyka. Táto svedkyňa nepotvrdila, žeby bola s X. Q. v príbuzenskom pomere tak, ako to vo svojej výpovedi tvrdil jej syn. Svedkyňa uviedla, že sa s ňou syn radil, či má ísť svedčiť, pretože v tom čase boli s odporkyňou rozídení, načo mu ona odpovedala, že nezáleží na tom, že sa s odporkyňou rozišiel, sú bývalí priatelia, ale z ľudského hľadiska je jeho povinnosťou ísť svedčiť a povedať pravdu.

Svedkyňa X. Q. vo svojej výpovedi uviedla, že nepozná odporkyňu. S navrhovateľkou sú známe a vo svojej výpovedi uviedla, že odporkyňa jej vôbec nie je známa a odporkyňa nebola u navrhovateľky v tom istom čase, kedy aj ona. Má vedomosť o tom, že medzi účastníčkami konania ide o nejaký preklad, ale vie to iba od navrhovateľky. Tak isto od navrhovateľky vie, že odporkyňa jej za tento preklad nezaplatila. Rovnako táto svedkyňa keď bola opakovane vypočutá, poprela, žeby bola v akomkoľvek príbuzenskom pomere s pánom Š. a uviedla tú istú skutočnosť ako S. Š., že jej mama pracovala s S. Š. v domove dôchodcov.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázanú len tú skutočnosť, že predmetom zmluvy o dielo bol sobášny list, ktorý už bol raz preložený avšak mal poškodenú šnúrku a prekladateľské pečiatky. Skutočnosť, že mala navrhovateľka dať do poriadku tento sobášny list potvrdili aj odporkyňa aj jej sestra. Avšak domnievali sa, že v tomto prípade by nemalo ísť o nový preklad, pretože táto listina už bola preložená, ale že bude iba nejakým spôsobom zviazaná, za čo samozrejme boli ochotné uhradiť nejakú sumu. Z ustanovení však vyplýva, že úkonom prekladateľskej činnosti je najmä preklad. Súd má zato, že prekladateľka teda v tomto prípade navrhovateľka zodpovedá za preklad listiny, ktorá jej je predložená zadávateľom a nie je možné hoci aj vyhotovený preklad len úradne overiť a zviazať. Podľa ustanovení písomne vyhotovený preklad obsahuje úvodnú časť s označením preklad, označenie zadávateľa, prílohy

a prekladateľskú doložku, pričom podľa odseku 5 táto prekladateľská doložka obsahu identifikačné údaje prekladateľa, označenie odboru, v ktorom je prekladateľ oprávnený vykonávať úkony prekladateľskej činnosti a poradové číslo prekladu, pod ktorým je úkon prekladateľskej činnosti zapísaný v denníku. Prekladateľskú doložku vyhotoví prekladateľ v jazyku odboru, v ktorom je zapísaný do zoznamu a pripojí ju k poslednej strane prekladu. Podľa ods. 9 § 23 hore citovaného zákona, rovnopis prekladu prekladateľ uschováva 10 rokov od jeho vyhotovenia. Z vyššie uvedených ustanovení zákona je teda možné vyvodiť, že predmetom činnosti prekladateľa je preklad a v danom prípade nebolo možné, aby už vyhotovený preklad navrhovateľka iba zviazala a overila. Je nepochybné, že z hore citovaných ustanovení vyplýva, že táto musela vyhotoviť preklad tejto listiny a postupovať v zmysle hore citovaných ustanovení zákona. Preto má súd zato, že v tejto časti ohľadom sobášneho listu došlo k medzi účastníkmi konania k uzavretiu zmluvy o dielo predmetom ktorého bol preklad sobášneho listu. Čo sa týka rozsudkov o rozvode, bolo nepochybne preukázané a účastníčky konania to zhodne potvrdili, že zo strany odporkyne boli predložené navrhovateľke dva rozsudky jeden šesťstranový a jeden dvojstranový. Rovnakú skutočnosť potvrdila aj sestra odporkyne vo svojej písomnej výpovedi. Avšak súd má zato, že nebolo preukázané k akej dohode došlo medzi navrhovateľkou a odporkyňou ohľadom týchto rozsudkov. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že navrhovateľka mala najprv zistiť, ktorý z týchto rozsudkov by mal slúžiť pre úradné účely v Slovenskej republiky tak táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola a tak isto do povinnosti prekladateľky nepatrí zisťovanie takýchto údajov a poskytovanie takýchto informácií. Tak isto z vykonaného dokazovania nevyplýva, prečo navrhovateľka napriek tomu, že jej boli predložené dva rozsudky o rozvode preložila práve rozsudok dva a pol stranový, za ktorý si potom účtovala odmenu za preklad. Čo sa týka svedeckých výpovedí, ktoré by mali potvrdzovať výpoveď jednej alebo druhej strany, tak odporkyňa pri svojej prvej výpovedí uviedla, že pri prvom stretnutí s navrhovateľkou dňa 14.4.2010 nebol nikto prítomný a nikto nepočul na čom sa navrhovateľka s odporkyňou dohodli. Až neskôr požiadala o výsluch svedka S. Š., ktorý potvrdil, že stál meter a pol od odporkyne, keď sa dohadovala s navrhovateľkou, pričom stáli vonku. Ohľadom skutočnosti, kde sa navrhovateľka s odporkyňou rozprávali, či v predsieni v dome navrhovateľky alebo vonku existujú rozporuplné výpovede. Svedok Š. uviedol, že sa rozprávali vonku, pričom bol meter a pol od nich a počul rozhovor o čom sa navrhovateľka s odporkyňou rozprávajú. Uviedol, že odporkyňa zazvonila alebo zaklopala a po otvorení navrhovateľkou jej odovzdala papiere, pričom počul o čom sa rozprávajú. Na druhej strane manžel navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka sa s odporkyňou rozprávala pri zavretých vchodových dverách v predsieni ich rodinného domu, pričom boli otvorené ďalšie dvere smerujúce do kuchyne a do chodby, takže počul, že sa rozpráva navrhovateľka s odporkyňou, ale obsahu ich rozhovoru nevenoval pozornosť. Ďalej bolo sporné, či v čase keď navštívila odporkyňa navrhovateľku bola prítomná svedkyňa S. H. alebo svedkyňa X. Q.. Svedkyňa S. H. potvrdila, že bola pritom, keď prišla jej neznáma pani za pani G., v tom čase sedela v kuchyni, pričom táto pani doniesla sobášny a rozvodový list, pričom rozvodový list bol v dvoch verziách. Neskoršie sa už potom o všetkých ďalších okolnostiach bavila s pani Bednárovou. Paní X. Q. však vo svojej výpovedi uviedla, že odporkyňu vôbec nepozná. Nikdy sa s ňou nestretla a o skutočnosti, že navrhovateľka vykonávala pre odporkyňu nejaký preklad, tak vie iba od navrhovateľky, rovnako ako skutočnosť, že jej odporkyňa nezaplatila. Tak isto tu bol spor v tom, či pani Q. je v príbuzenskom pomere s rodinou Š., čo tvrdil svedok S. Š.. Svedkyňa X. Q. však jednoznačne odmietla príbuzenský pomer s rodinou Š. a uviedla, že jej mama pracovala s pani S. Š. v domove dôchodcov čo potvrdila aj svedkyňa S. Š., ktorá nikde vo svojej výpovedi neuviedla, žeby bola v príbuzenskom pomere s pani X. Q.. Ďalší navrhovaný výsluch svedka S. Š., tak ako to navrhoval právny zástupca odporkyne, ohľadom príbuzenského pomeru rodiny Š. a Q. sú nepovažoval za potrebný, pretože pani Q. potvrdila, že nebola prítomná pri dohode medzi navrhovateľkou a odporkyňou a všetky skutočnosti ohľadom prekladu má iba od navrhovateľky. Všetky tieto rozporuplné výpovede svedka, ako aj samotných účastníkov konania týkajúce sa toho kde konkrétne sa navrhovateľka s odporkyňou po prvýkrát rozprávali, či vo vnútri domu, alebo pred dverami, či bol alebo nebol niekto prítomný keď sa spolu dohadovali vedú súd k pochybnostiam ohľadom hodnovernosti týchto svedeckých výpovedí. Súd má zato, že jednoznačne nebolo preukázané, žeby došlo zo strany odporkyne k objednaniu si prekladu rozvodového rozsudku, či už v rozsahu dvoch alebo šiestich strán. Keďže navrhovateľka vyhotovila preklad rozvodového rozsudku o rozsahu dvoch strán bez toho, aby bolo preukázané, že takáto objednávka jej zo strany odporkyne bola zadaná, súd v tejto časti návrh navrhovateľky zamietol.

Ako už bolo vyššie uvedené súd mal zato, že na základe platnej objednávky a zmluvy o dielo vyhotovila navrhovateľka preklad sobášneho listu, za ktorý jej patrí odmena podľa vyhlášky č. . Za preklad sobášneho listu v rozsahu jednej strany jej podľa ustanovení tejto vyhlášky patrí odmena vo výške 19,,- eur a za vyhotovenie prekladateľského úkonu jej patrí odmena 2,,-

eur, čo vlastne uvádza aj samotná navrhovateľka vo svojom vyúčtovaní, ktoré sa nachádza na čl. 117 súdneho spisu, kde si účtuje navrhovateľka za preklad apostilu k sobášnemu listu sumu 19,92 eur a za vyhotovenie prekladateľského úkonu si účtuje sumu 2,66 eur. Takže za preklad apostilu k sobášnemu listu patrí navrhovateľke odmena vo výške 22,58,- eur v zmysle vyhlášky č.

Ako bolo vyššie uvedené nebolo v konaní preukázané, žeby medzi účastníkmi konania došlo k dohode o cene v hodnote 50,- eur tak, ako to požaduje navrhovateľka vo svojom návrhu a takisto už vyššie bolo uvedené, že ohľadom prekladu rozvodového rozsudku súd mal zato, že nebol v konaní jednoznačne preukázané, žeby k takejto objednávke zo strany odporkyne došlo. V tejto časti súd návrh zamietol. Keďže súd zaviazal odporkyňu na úhradu sumy 22,58,- eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol, úspešnosť navrhovateľky bola vo výške 45,16 % a úspešnosť odporkyne teda vo výške 54,84 %. Takže úspešnosť odporkyne v tomto konaní predstavuje 9,68 %.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Podľa vyhlášky č. v znení vyhlášky č. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľka si uplatnila úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy od 22.5.2010 do zaplatenia. Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy obdržala odporkyňa dňa 18.5.2010. Vo výzve bola uvedená lehota na zaplatenie do troch dní od prevzatia výzvy. Keďže odporkyňa výzvu prevzala dňa 18.5.2010, posledný deň lehoty na zaplatenie bol 21.5.2010 a preto súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 22.58 eur od 22.5.2010 do zaplatenia. Keď zvyšnú sumu súd navrhovateľke nepriznal, zamietol návrh aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania.

Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V danom prípade súd vypočul svedkyňu a to M. H., ktorej priznal uznesením č. zo dňa 31.5.2011 náhradu hotových výdavkov vo výške 751,97,- eur, ktoré jej majú byť vyplatené zo štátnych prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že neúspešnosť navrhovateľky bola vo výške 54,84 % súd ju zaviazal zo sumy 751,97,- eur zaplatiť 54,84 %, čo predstavuje sumu 412,36,- eur. Neúspešnosť odporkyne v tomto konaní predstavuje 45,16 %, preto ju súd zo sumy 751,97,- eur zaviazal uhradiť 45,16 %, čo predstavuje sumu 339,589 po zaokrúhlení 339,59,- eur. Uvedené sumy sú navrhovateľka a odporkyňa povinné uhradiť na účet Okresného súdu Humenné do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa ustanovení ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade ani jeden z účastníkov konania nebol celkom úspešný, ako bolo vyššie uvedené úspešnejšia bola odporkyňa, preto jej súd priznal náhradu trov konania, pričom výška týchto trov je 9,68% z uplatnených trov konania zo strany odporkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov prostredníctvom tunajšieho súdu. V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.