Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_BB-20Sa-12-2022.pdf
PDF · 108.53 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-20Sa/12/2022
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, pred sudkyňou JUDr. Darinou Štoffovou, v právnej veci žalobcu: LikoSpol, a.s., Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 35 730 234, zast.: Consilior Iuris, s.r.o., Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: 47 231 157, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 04.07.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislava dňa 08.07.2019, sa žalobca domáha, aby súd vydal uznesenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť konať vo veci odvolania žalobcu zo dňa 31.10.2002 voči Dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Bratislava II č. 601/2100/134141/2002/Tak zo dňa 10.10.2002 (ďalej len „dodatočný platobný výmer I“) a vydať v tomto konaní rozhodnutie o odvolaní žalobcu zo dňa 31.10. 2002 doplnenom podaním zo dňa 05.06.2014 (ďalej aj „odvolanie I“), a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Uznesením č.k. 8Sa/50/2019-67 zo dňa 04.07.2022 bola vec postúpená Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu miestne príslušnému. Tento súd nesúhlasil s postúpením veci a predložil ju na rozhodnutie Najvyššiemu správnemu súdu SR. Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. 6Spp/2/2022 zo dňa 24.08.2022 rozhodol, že na konanie je vecne a miestne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici. 3. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-20Sa/12/2022.
4. Žalobca v odôvodnení rozhodnutia opísal, že Daňový úrad Bratislava II (ďalej len „príslušný daňový úrad“) vydal dňa 10.10.2002 dodatočný platobný výmer I, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2001 v sume 3 750 000 slovenských korún. V poučení daňový úrad neuviedol lehotu na podanie odvolania, v dôsledku čoho mal žalobca podľa § 30 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania príslušného daňového úradu (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) zákonnú šesťmesačnú lehotu na podania odvolania. V tejto
lehote podal dňa 31.10.2002 odvolanie, ktoré daňový úrad zamietol listom zo dňa 14.11.2002 číslo 601/2200/142468/2002 (ďalej len zamietnutie I“) neobsahujúcim náležitosti rozhodnutia.
5. Dňa 04.08.2004 vydal daňový úrad na základe návrhu žalobcu rozhodnutie o povolení obnovy konania vo veci dane z príjmov právnických osôb za rok 2001 a následne dňa 24.08.2004 vydal rozhodnutie číslo 601/230/134051/04/Tak (ďalej len „rozhodnutie II“). Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie (ďalej len „odvolanie II“), ktoré daňový úrad listom zo dňa 18.10.2004, číslo 601/340/14991/04/Múč zamietol (ďalej len „zamietnutie II“). Následne bolo v odvolacom konaní vydané rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR (právneho predchodcu žalovaného) zo dňa 29.12.2004 číslo II/256/15856/2004-1091, ktorým Daňové riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutie II. Toto rozhodnutie žalobca napadol správnou žalobou, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1S/60/2005-28 zo dňa 19.10.2006 bolo rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd konštatoval, že odvolacie konanie bolo právoplatne skončené 21.10.2004 doručením listu daňového úradu o zamietnutí odvolania (zamietnutím II), preto Daňové riaditeľstvo SR ako žalovaný nemohol vecne preskúmavať prvostupňové rozhodnutie. Tento záver považuje žalobca za nesprávny, poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.2011 sp. zn. 3Sžf/41/2010, kde bolo konštatované, že list nie je možné hodnotiť ako rozhodnutie – individuálny správny akt. Preto v odvolacom daňovom konaní nevznikla prekážka ukončenia daňového konania pred vydaním napadnutého rozhodnutia.
6. Žalobca podaním zo dňa 05.06.2014 požiadal Daňový úrad Bratislava, aby bolo rozhodnuté o jeho odvolaní I, pričom zároveň odvolanie doplnil. V odpovedi žalovaného zo dňa 28.08.2014 bolo uvedené, že daňové konanie bolo právoplatne skončené, preto nie je možné vyhovieť jeho žiadosti a rozhodnúť o odvolaní I proti dodatočnému platobnému výmeru I. Listom zo dňa 23.03.2015 žiadal žalobca opätovne o bezodkladné rozhodnutie o jeho odvolaní I (podanie označené ako Opätovná žiadosť o rozhodnutie o odvolaní). Túto žiadosť žalobca adresoval Finančnému riaditeľstvu SR, doručil ju však do podateľne Daňového úradu Bratislava. Keď nedostal odpoveď, dňa 13.07.2017 podal priamo žalovanému (odboru vnútornej kontroly) sťažnosť na nečinnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Žalobcovi bolo oznámené, že sťažnosť v časti, v ktorej namieta nečinnosť žalovaného, ktorý nerozhodol o jeho odvolaní I bola odložená z dôvodu, že od namietanej skutočnosti uplynulo viac ako päť rokov. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti, v ktorej namietal nečinnosť – nevybavenie jeho opätovnej žiadosti zo dňa 23.03.2015, bola sťažnosť prešetrená a bolo konštatované, že daňový úrad pochybil, keď podanie (Opätovnú žiadosť o rozhodnutie o odvolaní adresovanú žalovanému) nepredložil Finančnému riaditeľstvu SR. V nadväznosti na podanú sťažnosť zaslal žalovaný žalobcovi stanovisko č. 101882527/2017 zo dňa 05.09.2017, kde uviedol, že daňový úrad síce odvolanie I žalobcu zamietol listom, ktorý nemá náležitosti rozhodnutia, ale nemožno povedať, že vo veci podaného odvolania bol nečinný. Predmetné oznámenie obsahuje bezpochyby konečnú informáciu, že odvolanie zamieta s presným uvedením dôvodov zamietnutia a možno ho teda považovať za správny akt orgánu verejnej správy, ktorý je svojou povahou rozhodnutím o právach a povinnostiach daňového subjektu. Preskúmavať možno len rozhodnutie, ktoré existuje, pričom v tomto prípade z dôvodu, že dodatočný platobný výmer I bol zrušený novým rozhodnutím daňového úradu po povolení obnovy konania, nie je naplnený primárny predpoklad pre rozhodovanie o odvolaní proti zrušenému rozhodnutiu.
7. Okrem opätovnej žiadosti o rozhodnutie o odvolaní podal žalobca dňa 30.10.2015 Generálnej prokuratúre SR podnet na preskúmanie postupu žalovaného vo veci namietanej nečinnosti. Generálna prokuratúra SR žalobcovi v odpovedi zo dňa 19.01.2016 uviedla, že nie sú splnené podmienky na prijatie opatrení prostriedkami prokurátorského dozoru, a preto podnet odkladá.
8. Žalobca zotrváva na tom, že list zo dňa 14.11.2002, ktorým správca dane odmietol odvolanie I nepredstavuje prekážku, aby žalovaný rozhodol o podanom odvolaní žalobcu zo dňa 10.10.2002 voči dodatočnému platobnému výmeru I.
9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zosumarizoval chronologicky priebeh udalostí od vydania dodatočného platobného výmeru I až po rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 60/2005. Zdôraznil, že žalobca sám požiadal o obnovu konania vo veci vyrubenia dane za rok 2001 (hoci súčasne namieta, že nebolo možné konanie obnoviť, pretože nebolo právoplatne skončené), pričom vydaním nového rozhodnutia v obnovenom konaní bolo pôvodné rozhodnutie (dodatočný platobný výmer I) zrušené. Proti novému rozhodnutiu (rozhodnutiu II) bolo
podané odvolanie, ktoré bolo zamietnuté (taktiež listom), avšak súd skonštatoval, že konanie bolo riadne právoplatne skončené rozhodnutím o zamietnutí odvolania v zmysle § 47 ods. 5 písm. a) a c) zákona č. 511/1992 Zb. Rozhodnutím II bol zrušený dodatočný platobný výmer I, pričom nie je možné preskúmavať rozhodnutie, ktoré bolo zrušené. Preto žalovaný konštatuje, že nie je nečinný vo veci odvolania I proti dodatočnému platobnému výmeru I, ktorý neexistuje. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na zhodné stanovisko Generálnej prokuratúry SR zo dňa 19.01.2016 o tom, že konanie vo veci vyrubenia dane z príjmov právnických osôb za rok 2001 je právoplatne skončené. Odstránenia nečinnosti sa pritom možno domáhať len v začatom administratívnom konaní.
10. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca tak, že považuje žalobu za dôvodnú, pretože konanie vo veci určenia dane z príjmov právnickej osoby za rok 2001 nie je právoplatne skončené, list, ktorým príslušný daňový úrad zamietol jeho odvolanie zo dňa 31.10.2002 neobsahuje pre rozhodnutie podstatné náležitosti podľa ustanovenia § 30 ods. 2 písm. e), f) a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., teda v žiadnom prípade ho nemožno považovať za rozhodnutie o zamietnutí odvolania v zmysle § 47 ods. 5 písm. b) citovaného zákona. Rozhodnutie o povolení obnovy konania považuje za nezákonné, pretože nie je možné obnoviť konanie, ktoré nie je právoplatne skončené. Navyše, v rozhodnutí správca dane povolil obnovu iba v určitom rozsahu.
11. Podľa § 242 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
12. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
13. Podľa § 246 ods. 2 SSP k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
14. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
15. Podľa čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR: (1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. (2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
17. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
18. Podľa § 47 zákona č. 511/1992 Zb.: (1) Správca dane, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté, môže rozhodnúť o odvolaní sám, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Správca dane môže rozhodnúť o odvolaní i v prípade, že mu vyhovie iba čiastočne. Proti takémuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné. (2) Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať
odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí správca dane vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. (3) Ak správca dane o odvolaní podľa odsekov 1 a 2 nerozhodne sám, postúpi odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. (4) Predkladacia správa musí obsahovať najmä tieto údaje: zhrnutie výsledkov doplneného konania, b) stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania, c) návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní. (5) Správca dane odvolanie zamietne, ak a) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné, b) je podané po určenej lehote, c) je podané osobou na to nepríslušnou. (6) Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sa nemožno odvolať.
19. Podľa § 52 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje, ak sa ho dôvod obnovy týka. Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať.
20. Z ustanovenia § 244 ods. 1 SSP vyplýva, že súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy zákon priznáva len takej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá ako účastník administratívneho konania neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre, teda žalobcovi, ktorý sa bezúspešne pokúsil dosiahnuť nápravu zákonom stanovenými prostriedkami. Ďalej z ustanovenia § 246 ods. 2 SSP vyplýva žalobcovi povinnosť pripojiť k žalobe oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Súd má za to, že zákonné podmienky § 246 ods. 2 SSP boli v preskúmavanej veci splnené, keď, hoci sťažnosť žalobcu z júla 2017 v časti namietanej nečinnosti žalovaného (nerozhodnutia o odvolaní I) bola odložená z dôvodu, že od namietanej skutočnosti uplynulo už viac ako päť rokov, bol prešetrený jeho podnet na Generálnu prokuratúru SR a k žalobe bolo pripojené vybavenie podnetu prokurátorom. Podnet na prokuratúru bol podaný 30. 10. 2015 potom, ako sa žalobca podaním z 05.06.2014 domáhal, aby bolo rozhodnuté o jeho odvolaní I.
21. Generálna prokuratúra SR v odpovedi na podnet (odpoveď zo dňa 19.01.2016) zosumarizovala skutkové okolnosti veci a konštatovala, že konanie vo veci vyrubenia dane z príjmov právnických osôb za rok 2001 je právoplatne skončené, preto nie sú splnené podmienky na prijatie opatrení prostriedkami prokurátorského dozoru. Rozhodnutím zo dňa 24.08.2004 (rozhodnutím II) správca dane vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie roka 2001 a zrušil dodatočný platobný výmer I (rozhodnutie zo dňa 10.10.2002), preto jeho preskúmanie neprichádza do úvahy.
22. Žalobca k žalobe priložil aj stanovisko žalovaného zo dňa 05.09.2017, v ktorom mu na základe opätovnej žiadosti o rozhodnutie o odvolaní I žalovaný napísal, že nie je možné rozhodnúť o odvolaní I proti dodatočnému platobnému výmeru I, pretože tento bol zrušený dodatočným platobným výmerom II a odvolacie konanie proti tomuto rozhodnutiu bolo právoplatne skončené 21.10.2004 rozhodnutím o zamietnutí odvolania.
23. Nečinnosť orgánu verejnej správy je definovaná v ustanovení § 3 ods. 1 písm. d) SSP, v zmysle ktorého nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Protiprávnosť je daná tým, že povinnosť orgánu verejnej správy riadne a včas uskutočniť konkrétne administratívne konanie vyplýva vždy zo znenia príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne má aj ústavno-právny rozmer. Protiprávnosť teda znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou orgánu verejnej správy konať. Takáto povinnosť konať vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánu verejnej správy, vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravená v zákonnej forme. Povinnosť orgánov verejnej správy konať bez prieťahov má svoj ústavno-právny základ priamo vymedzený v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a možno ju vyabstrahovať aj z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, pretože nečinnosť orgánu verejnej správy narúša aj princíp právnej istoty. Súčasne pre orgány štátnej správy a štátne orgány platí aj povinnosť konať spôsobom ustanoveným zákonom podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Napokon požiadavka na konanie orgánu verejnej správy bez prieťahov vyplýva aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
24. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba.
V prípade, ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, je treba sa domáhať súdnej ochrany postupom podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku.
25. Žiadny subjekt však nie je oprávnený domáhať sa určenia nečinnosti v už skončenom administratívnom konaní alebo nečinnosti už odstránenej alebo odpadnutej. Podstatou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy totiž je odstránenie existujúcej nečinnosti a nie jej určovanie (komentár k Správnemu súdnemu poriadku, vydavateľstvo C.H. Beck, rok vydania 2018, s. 1198).
26. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) namietaný postup žalovaného, za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
27. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu vyplýva, že na základe daňovej kontroly príslušný daňový úrad vydal dňa 10.10.2001 Dodatočný platobný výmer (dodatočný platobný výmer I), ktorým uložil žalobcovi ako daňovému subjektu zaplatiť rozdiel na dani z príjmov právnických osôb za rok 2001. Dodatočný platobný výmer obsahoval poučenie, že je proti nemu možné podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok, v poučení nebola určená lehota na podanie opravného prostriedku, dôsledkom čoho bolo, že opravný prostriedok mohol byť podaný do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia (§ 30 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. platný a účinný v čase vydania rozhodnutia). Dodatočný platobný výmer I bol žalobcovi doručený dňa 16.10.2002. Príslušný správca dane listom zo dňa 14.11.2002 zamietol odvolanie žalobcu z dôvodu jeho oneskoreného podania (odvolanie I zo dňa 31.10.2002 podané na pošte dňa 05.11.2002). Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca zamietnutie odvolania spochybnil (domáhal sa jeho jeho preskúmania). Žalobca dňa 13.02.2004 podal návrh na obnovu konania s odôvodnením, že po skončení konania vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a kontrolovaný subjekt ich nemohol použiť v pôvodnom konaní bez svojho zavinenia (skončilo sa súdne konanie týkajúce sa zmluvy o vklade časti podniku). Príslušný daňový úrad obnovu konania vo veci danej z príjmov za rok 2001 povolil (výrok rozhodnutia). Pokiaľ žalobca namieta, že obnova bola povolená len v rozsahu preverenia oprávok k opravnej položke k hmotne nadobudnutému majetku na základe Zmluvy o predaji časti podniku ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, uvedené sa vzťahovalo k žalobcom tvrdenému dôvodu obnovy, nemalo to však vplyv na skutočnosť, že dodatočný platobný výmer I bol ako celok zrušený novým rozhodnutím (rozhodnutím II) vo veci dane z príjmov právnických osôb (žalobcu) za celý rok 2001.
28. Rozhodnutie II bolo žalobcovi doručené 30.08.2004, odvolanie voči nemu príslušný daňový úrad zamietol z dôvodu, že nebol napadnutý výrok rozhodnutia a bolo podané osobou na to nepríslušnou. Následne však o odvolaní rozhodlo aj Daňové riaditeľstvo SR, pracovisko Bratislava (Rozhodnutím zo dňa 29.12.2004 č. II/256/15856/2009-1091) a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave na základe žaloby podanej na preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Bratislava v rozsudku sp. zn. 1S 60/2005 konštatoval, že správca dane postupom podľa § 47 ods. 5 písm. a) a c) zákona č. 511/1992 Zb. odvolanie zamietol (zamietnutie II doručené žalobcovi 21.10.2004), čím bolo odvolacie konanie skončené.
29. Správny súd v tomto konaní nepreskúmava postup správcu dane týkajúci sa rozhodnutia II a odvolania proti nemu podanému, pre toto konanie je však podstatný a kľúčový záver Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 1S 60/2005 o tom, že odvolacie konanie proti rozhodnutiu II bolo právoplatne skončené dňa 21.10.2004. To znamená, že rozhodnutie II, ktorým bol dodatočný platobný výmer I zrušený, je právoplatné (t.j. nezmeniteľné a nespochybniteľné).
30. Ak teda bol dodatočný platobný výmer I právoplatne zrušený, nemožno sa domáhať jeho prieskumu, t.j. rozhodovať o opravných prostriedkoch podaných proti nemu. Zrušené, teda už neexistujúce rozhodnutie nemožno preskúmať. Z tohto dôvodu nemožno hovoriť o nečinnosti orgánu verejnej správy – nečinnosti spočívajúcej v nerozhodnutí o odvolaní I, keď rozhodnutie, ktoré je predmetom odvolania neexistuje. Ako správne argumentoval žalovaný vo vyjadrení k žalobe (ako aj skoršom liste žalobcovi), administratívne konanie, v ktorom žalobca namieta nečinnosť bolo právoplatne skončené (konanie vo veci vyrubenie dane z príjmov právnických osôb za rok 2001 bolo právoplatne skončené rozhodnutím II) a odstránenia nečinnosti sa možno domáhať len v začatom, t.j. neskončenom konaní.
31. Pokiaľ žalobca namieta, že ak nebolo rozhodnuté o jeho odvolaní I, samotné rozhodnutie o povolení obnovy konania je nezákonné, súd konštatuje, že to bol žalobca, kto obnovu konania navrhol, správca dane obnovu konania povolil a následne vydal nové rozhodnutie (rozhodnutie II), ktorý zrušil pôvodné rozhodnutie (dodatočný platobný výmer I). Ak je žalobca toho názoru, že obnova konania bola nezákonná, mal túto nezákonnosť namietať v čase po vydaní nového rozhodnutia vo veci (rozhodnutia II). Žalobca ako daňový subjekt má vystupovať s náležitou obozretnosťou so zreteľom na zásadu vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) a využívať primerané prostriedky právnej ochrany v riadnom čase a riadnym spôsobom.
32. Správny súd v tomto konaní nepreskúmava postup príslušného daňového úradu, ktorý zamietol listom odvolanie žalobcu zo dňa 31.10.2002 (odvolanie I), predsa však poznamenáva, že správca dane nebol vo veci odvolania nečinný, keď ho zamietol, hoci listom (k tomu pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2013 sp. zn. 5Sžnč/6/2012, predmetom ktorého bol návrh proti nečinnosti v situácii, keď správca dane zamietol listom odvolania daňového subjektu podané po lehote a súd konštatoval, že daňový úrad nebol vo veci podaných odvolaní nečinný, keď o nich rozhodol v zmysle platnej právnej úpravy, t.j. podľa Daňového poriadku tak, že odvolania zamietol. Skutočnosť, že navrhovateľ nepovažuje tento postup za správny, neznamená nečinnosť orgánu verejnej správy).
33. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.2011 sp. zn. 3 Sžf/41/2010 správny súd uvádza, že ide o rozhodnutie vo veci , v ktorej Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 2S/65/2005 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 29.12.2004, ktorým daňové riaditeľstvo potvrdilo rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dani z príjmov právnických osôb. V danom prípade správca dane najprv zamietol odvolanie daňového subjektu listom ako podané osobou na to nepríslušnou. O doplnenom odvolaní následne rozhodlo Daňové riaditeľstvo SR. Najvyšší súd SR v tomto prípade list správcu dane nepovažoval za rozhodnutie (z dôvodu, že neobsahuje podstatné náležitosti rozhodnutia a jeho forma nezodpovedá rozhodnutiu), teda konštatoval, že v odvolacom daňovom konaní formálne nevznikla prekážka ukončenia daňového konania pred vydaním rozhodnutia. Opačne obdobný postup správcu dane posúdil Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1S/60/2005 (konštatoval, že zamietnutím odvolania bolo odvolacie konanie právoplatne skončené). Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf/41/2010 uviedol, že ak iný senát má na druhovo rovnakú vec odlišný názor, nejde o porušenie právneho poriadku. V každom prípade však závery žalobcom citovaného rozhodnutia nič nemenia na tom, že z obsahu spisu nevyplýva, že by sa žalobca prieskumu oznámenia o zamietnutí odvolania I domáhal a nijako sa nedotýkajú záveru, že dodatočný platobný výmer I (rozhodnutia o odvolaní proti ktorému sa žalobca domáha) bol právoplatne zrušený.
34. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 11.03.2014, sp. zn. 4 Sžf/1/2014, aj keď oznámenie o zamietnutí odvolania nemá formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní, svojimi procesnými dôsledkami významne zasahuje do ústavne chráneného práva účastníka konania na prejednanie veci, preto je takéto oznámenie i bez formálnych znakov rozhodnutia spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Podľa zbierkového rozhodnutia R č. 181/2003, všeobecný súd musí v merite preskúmať a rozhodnúť každú vec týkajúcu sa základných práv a slobôd, aj keď je podľa § 248 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku alebo podľa iného ustanovenia zákona vylúčená zo súdneho prieskumu.
35. Pretože odstránenia nečinnosti sa možno domáhať len v začatom (rozumej neskončenom) administratívnom konaní, ktoré v tomto prípade skončené je, správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 249 SSP zamietol.
36. Pokiaľ žalobca v žalobe žiadal, aby správny súd priznal žalobe odkladný účinok, správny súd uvádza, že v konaní o žalobe proti nečinnosti nie je možné priznať žalobe odkladný účinok, pretože jeho priznanie prichádza do úvahy len v prípade už vydaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
37. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože hoci bol v konaní úspešný, nebola splnená podmienka na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Banskej Bystrici na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do 10 dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.