Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/192/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová, členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská 6/A, IČO: 35 697 270, zastúpeného advokátom: Mgr. Martin Katriak, so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, proti odporkyni: P. H., nar. X.X.XXXX, bytom W., V. XX, o zaplatenie 836,95 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 9.2.2012 č.k. - 61 - v časti, ktorou súd návrh vo zvyšku zamietol a určil neprijateľné zmluvné podmienky, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý a ktorým súd určil zmluvné podmienky za neprijateľné, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd prvým odsekom výroku iba čiastočne vyhovel návrhu a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 35,48 Eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 5.3.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým odsekom výroku súd návrh vo zvyšku zamietol. Tretím odsekom výroku súd určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o pripojení č. A 3709026 zo dňa 22.4.2008 v spojitosti s Dodatkom zo dňa 22.4.2008 v čl. 2 2.5 Dodatku týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume 20.000,- Sk je neprijateľná. Obdobne štvrtým odsekom výroku súd určil, že zmluvná podmienka dojednaná v zmluve o pripojení č. A 4145060 zo dňa 19.12.2008 v spojitosti s Dodatkom zo dňa 19.12.2008 v čl. 4 Dodatku týkajúceho sa zmluvnej pokuty v sume 3.000,- Sk je neprijateľná. Posledným, piatym odsekom výroku súd rozhodol, že žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne citáciou ust. , , , , , , , , , a , v časti o náhrade trov s poukazom na Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne iba v časti. Predmetom konania je nesplnenie si povinnosti zo strany odporkyne vyplývajúcich z kúpnych (?) zmlúv, a to zaplatenie sumy 73,49 Eur, ktorá predstavovala poplatky za hovorné, splátky, pôžičky, poplatky za odpojenie. Faktúrou zo dňa 28.10.2009 bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 38,01 Eur za telefónnu stanicu č. XXXX XXX XXX, ktoré telefónne číslo bolo pridelené na základe zmluvy o pripojení č. A 1405642. Predmetná zmluva ale bola navrhovateľom zrušená a dňa 9.10.2009 bola odporkyni vrátená suma 26,22 Eur, čoho dôkazom je potvrdenka. Súd preto v časti zaplatenia sumy 38,01 Eur s príslušenstvom (návrh) zamietol. Súd zaviazal odporkyňu zaplatiť 35,48 Eur s príslušenstvom, keďže v tejto časti bol návrh dôvodný. Súd zároveň určil, že zmluvné podmienky týkajúce sa zmluvnej pokuty 20.000,- Sk a 3.000,- Sk sú neprijateľné v zmysle , pretože požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu. Súd tieto dojednania považoval za neprijateľné, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Súd preto návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvných pokút ako nedôvodný zamietol. Keďže každý z účastníkov mal v konaní úspech len čiastočný, súd v zmysle rozhodol, že žiadny z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo.

Proti tomuto rozsudku výslovne proti druhému, tretiemu a štvrtému výroku podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a zároveň nevyhlási zmluvnú podmienku v treťom a štvrtom výroku napadnutého rozhodnutia za neprijateľnú. Tiež si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vyčíslenú sumou 141,79 Eur. Za podstatný dôvod nesprávnosti napadnutého rozhodnutia považoval fakt, že súd pristúpil ex offo k posudzovaniu zmluvných podmienok a nevysporiadal sa zo základnými požiadavkami stanovenými , smernicou Rady 93/13/EHS ako aj judikatúrou ESD na takéto posudzovanie. Súd sa vôbec reálne nezaoberal okolnosťami, za ktorých bola zmluva - dodatok uzatvorené, či nebola daná podmienka individuálne dojednaná a či ňou bola zároveň spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, vzhľadom na všetky okolnosti. S poukazom na zmluvné dojednania s odporcom zdôraznil, že odporca porušil svoje povinnosti. Dôvodom uzatvorenia dodatku bola pre odporcu možnosť získať zvýhodnenie v cenách za telekomunikačné služby oproti platnému cenníku, ako aj získať telekomunikačné zariadenie a notebook za zľavnenú kúpnu cenu. Navrhovateľ pre využívanie týchto výhod požadoval, aby odporca zotrval v danom vzťahu a rovnako aby ďalej využíval jeho služby a platil za ne cenu. Pre zabezpečenie splnenia tejto podmienky bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá závisela predovšetkým od hodnoty benefitov a zariadení, ktoré odporca získal. Súd sa ale vôbec nezaoberal skutočnosťou, že dané zariadenia mohol odporca kúpiť rovnako aj bez akejkoľvek hrozby sankcie za nedodržanie svojich povinností, resp. ak nechcel byť viazaný hrozbou sankcie mohol si vybrať iné lacnejšie zariadenia, s ktorými by bola spojená zmluvná pokuta v nižšej sume. Rovnako sa súd nezaoberal skutočnosťou, že odporca mohol využívať aj služby navrhovateľa iba na základe uzatvorenej zmluvy o pripojení bez akejkoľvek doby viazanosti a bez akejkoľvek hrozby sankcie. Avšak už by platil za služby podľa platného cenníka. Možnosťou voľby a prispôsobenia si zmluvných podmienok podľa vlastných možností a podmienok je podľa názoru odvolateľa jednoznačne zabezpečená individuálnosť dohody o konkrétnych častiach dodatku medzi oboma stranami, kedy spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Pri posudzovaní podmienky, ktorá bola v zmluve uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa je potom aplikácia ustanovení o neprijateľných podmienkach vylúčená. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutia ESD vo veciach C-168/05, C-240/98 až C-244/98, C-40/08 ako i C-137/08. Vyslovil názor, že vzhľadom na skutkové okolnosti pri uzatváraní zmluvy mal spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a mohol vplývať na obsah dodatku aj pokiaľ išlo o zmluvnú pokutu. Považoval za nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzatvorením dodatku a to v prospech spotrebiteľa s prihliadnutím na výhodu získaných benefitov spojených s telekomunikačnými službami. Zdôraznil, že v zmysle rozhodnutia ESD vo veci C-237/02 niet pochýb o tom, že podmienka vyskytujúca sa v zozname nemusí byť nevyhnutne považovaná za nekalú a naopak podmienka v zozname sa nevyskytujúca môže byť posúdená za nekalú. Odpoveď by sa pritom mala dosiahnuť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a s ohľadom na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvárania. V ďalšom odvolateľ poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. , z ktorého zdôraznil, že dojednanie o zmluvnej pokute je vyvážené tým, že ani v prípade, kedy k dosiahnutiu zmluvou sledovaného cieľa nedôjde výlučne v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, nenáleží žalobkyni právo na dohodnutú odmenu a preto dospel k záveru, že práva a povinnosti zmluvných strán sú v rovnováhe, preto dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku žalovaného informovať žalobkyňu vopred o zamýšľanom predaji, neznamená takú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov, ktorá mohla by byť považovaná za značnú. Odvolateľ poukázal tiež na rozsudok NS ČR sp. zn. , z ktorého zdôraznil závery, že dojednanie o zmluvnej pokute nezakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných. Nevyhnutnosť dojednania o odmene pre žalobkyňu je vyvažovaná práve povinnosťou žalovaných po dobru trvania sprostredkovateľskej zmluvy nepreviezť bez dohody so sprostredkovateľkou predmet následnej zmluvy o prevode, k čomu má slúžiť zmluvná pokuta nútiaca žalovaných k plneniu dohodnutej povinnosti. K nadväznosti na citované rozhodnutie a zistený skutkový stav poukázal na to, že prvostupňový súd opomenul zisťovať či v danom prípade mohol alebo nemohol odporca individuálne ovplyvniť zmluvnú podmienku, ďalej opomenul aplikovať čl. 4 ods. /EHS. Na záver dal do pozornosti odvolaciemu súdu tiež rozhodnutia niektorých krajských súdov v obdobných veciach, v ktorých bolo rozhodnuté v prospech navrhovateľa, ktoré k odvolaniu pripojil. Rovnako za nesprávny považoval predmetný rozsudok v časti zamietnutia sumy 38,01 Eur, keďže táto suma predstavuje poplatky za hovorné a služby, ktoré odporca využil ešte do času, ako bol dodatok a zmluva o pripojení stornovaná. Keďže k stornu došlo dňa 9.10.2009 v čase od 27.9.2009 do 8.10.2009 odporca ešte využíval služby navrhovateľa, ale predmetnú poslednú faktúru už neuhradil, preto je nárok navrhovateľa v tejto časti dôvodný.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu navrhovateľa predložila písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že s odvolaním v plnom rozsahu nesúhlasí, nakoľko navrhovateľ v danom termíne nepodal písomné dôkazy o ktoré žiadal súd a z tohto dôvodu rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne. Rozsudky o ktoré sa právny zástupca navrhovateľa opiera považuje za diametrálne odlišné, nakoľko spoločnosť Orange porušila práva spotrebiteľa už pri podpise zmluvy. Má za to, že poškodená bola ona a nie navrhovateľ.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda v rozsahu druhého, tretieho a štvrtého výroku ako i v závislom výroku o náhrade trov konania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vzhľadom na rozsah navrhovateľom podaného odvolania, rozsudok prvostupňového súdu sa v prvom odseku výroku, teda vo vyhovujúcej časti stal právoplatným. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu boa potom iba tá časť rozsudku, ktorou bol návrh vo zvyšku zamietnutý a ktorou súd určil označené zmluvné podmienky za neprijateľné, včítane závislého výroku o náhrade trov konania.

V zmysle súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (ods. 3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 1.3.2010). V zmysle na konania začaté do 28.2.2010 sa použijú predpisy účinné od 1.3.2010.

V zmysle , účinného od 1.3.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2). Týmto ustanovením sa v zmysle spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 28.2.2010, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 1.3.2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov

Z cit. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. ods. 4 cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh aj bez návrhu účastníka konania - spotrebiteľa je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae) pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného , pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že prvostupňový súd sa náležitosťami odôvodnení súdnych rozhodnutí dôsledne neriadil. Z preskúmavaného rozsudku nie je možné zistiť, na základe ktorých ustanovení, na základe ktorých skutkových okolností a na základe akých úvah súd dospel k záveru, že na daný vzťah sú aplikovateľné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keď vôbec ani neuzavrel či zmluvy a dodatky uzavreté účastníkmi sú spotrebiteľskými zmluvami. Tento záver je pritom nevyhnutný ako prvý krok pre následnú aplikáciu noriem na ochranu spotrebiteľa. Následne prvostupňový súd fakticky nijako neodôvodnil svoj záver, že dané zmluvné podmienky obsiahnuté v uvedených zmluvách a dodatkoch sú neprijateľné. K takémuto záveru nijako nemôže postačovať púha citácia zákonného ustanovenia, prípadne obsahu zmluvy či dodatku. V odôvodnení absentujú úvahy súdu, ktoré okolnosti danej veci pri prijatí daného záveru zohľadnil a ako potom k predmetnému záveru dospel. Okrem toho s poukazom na citované znenia a 53a je vhodnejšie vo výroku vysloviť, nielen že určitá podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, ale že je neplatná z dôvodu neprijateľnosti. Naviac ods. 4 citovaného súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá má byť vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Keďže prvostupňový súd toto nerešpektoval, tretí a štvrtý odsek jeho výroku, ktorý bližšie nepopisuje zmluvnú podmienku, ktorá bola určená za neprijateľnú, je neurčitý.

Rovnako nezrozumiteľne vyznieva i tá časť odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, ktorou súd odôvodňuje zamietnutie istiny v sume 38,01 Eur, keď z odôvodnenia nie je možné jednoznačne zistiť, prečo prvostupňový súd v tejto časti žalobu zamietol, keďže poukazuje iba na to, že predmetná zmluva bola zrušená, avšak ďalej sa nezaoberá tým, čo predmetná istina 38,01 Eur predstavuje, teda akú platbu a za aké obdobie.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je teda možné zistiť pre rozhodnutie súdu podľa aplikovaných zákonných ustanovení relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je rozsudok nielen nepreskúmateľným odvolacím súdom, ale zároveň má znaky arbitrárnosti. V dôsledku toho neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonným ust. citovaného došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým k odňatiu účastníkov možnosti konať pred súdom. Následkom toho odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých častiach, ktorou bol návrh vo zvyšku zamietnutý a ktorými boli určené zmluvné podmienky za neprijateľné, ako i v závislom výroku o náhrade trov konania, s použitím ust. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude v rozsahu zrušenej časti rozhodnutia opätovne vo veci konať a žalobou uplatnený návrh navrhovateľa posúdiť v zmysle príslušných ustanovení, následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania. ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.