Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-213-2012.pdf
PDF · 75.17 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/213/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. apríla 2013 takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý : H. Q. , nar. XX.XX.XXXX v Handlovej, okres Prievidza, trvale bytom Mesto M., prechodne bytom W., J., T. č. XX, W. XXX, PSČ: XXX XX, nezamestnaný,
j e v i n n ý , ž e
hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich detí a rozsudkom Okresného súdu Prievidzi, číslo 10C 49/2008-14 zo dňa 10. apríla 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. júna 2008 bol s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu svojich detí maloletého X. Q., nar. XX.XX.XXXX, sumou 2.500,- Sk (82,98 eur) a maloletého Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, sumou 2.000,- Sk (66,39 eur) mesačne vopred k rukám matky T. Q., rodenej D., teraz U. vždy do 20-teho dňa v mesiaci, tejto povinnosti sa v M., okres F., ako aj všade tam, kde sa zdržiaval a v mieste trvalého bydliska oprávnených osôb v období od 15. októbra 2011 do 11. októbra 2012 úmyselne vyhýbal tým, že v čase, keď nebol zamestnaný sa nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, teda nemal vážny záujem získať prácu a v čase, keď pracoval na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti F.X. W. s.r.o. od 01. decembra 2011 do 24. apríla 2012 jeho pracovný pomer sa skončil z dôvodu, že prestal chodiť do práce, počas obdobia neplnenia vyživovacej povinnosti má príjem z brigád, napriek tomu si vyživovaciu povinnosť pravidelne v súdom stanovenej výške neplní, čím zostal dlhovať za obdobie od 15. októbra 2011 do 02. apríla 2013 oprávnenej T. U., rodenej D. na nezaplatenom výživnom, s výnimkou uhradenej sumu vo výške 1.070 eur, celkovo sumu 1.616,66 eur, pričom trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi, číslo 2T 126/2011 zo dňa 27. júla 2011, právoplatným dňa 14. októbra 2011 bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2,3 písm. c) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 262/2011 Z.z.
a za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods.3 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného H. Q., vypočul poškodenú T. U., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.
Obžalovaný H. Q. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní nepoprel spáchanie trestnej činnosti. Uviedol, že je pravdou, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 10C 49/2008 mu bolo určené výživné na maloletých synov tak, ako je uvedené v obžalobe. Uviedol, že výživné matke maloletých detí neplatil z toho dôvodu, že je hospodárska kríza, pracuje len brigádnicky, keď nepracoval, tak sa nikdy nezaevidoval na Úrade práce, ani nepožiadal o poskytnutie dávok v hmotnej núdzi, nikdy nežiadal o zníženie výživného. Uviedol, že za deťmi chodil, kupoval im darčeky, naposledy to bolo v roku 2011. Ďalej obžalovaný uviedol, že u posledného zamestnávateľa neskončil z dôvodu, že nechodil do práce, ale z toho dôvodu, že zamestnávateľ nemal pre neho prácu. Na záver uviedol, že v súčasnej dobe je nezamestnaný, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, pričom sa im narodilo maloleté dieťa.
Poškodená T. U. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 10C 49/2008 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí celkom sumou 4.500,- Sk, pričom obžalovaný až do dňa hlavného pojednávania túto povinnosť si neplnil. Uviedla, že je pravdou, že obžalovaný jej za celé uvedené obdobie poslal na výživu dcér len sumu 1.070 eur, pričom 600 eur jej poslal tesne pred hlavným pojednávaním, poškodená sa vyjadrila k jej mesačnému príjmu. Na záver svojej výpovede poškodená uviedla, že neplnenie výživného nemalo nepriaznivé následky, výživu dokázala zabezpečiť.
Obžalovaný je okrem výpovede poškodenej T. U. z konania usvedčený aj listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 10C 49/2008 z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumou 4.500,- Sk. V spise sa nachádzajú správy z Úradu práce v F., z ktorých vyplýva, že obžalovaný nebol evidovaný na Úrade práce ako nezamestnaný. Zo správy Sociálnej poisťovne F. vyplýva, že obžalovaný nie je poberateľom žiadnych dávok. Ďalej zo správ vyplýva, že obžalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, ani motorového vozidla. V spise sa nachádzajú rodné listy maloletých detí a potvrdenia o návšteve školy. V spise sa nachádzajú aj správy od bývalých zamestnávateľov obžalovaného, pričom zo správy od posledného zamestnávateľa vyplýva, že pracovný pomer s obžalovaným bol skončený z dôvodu, že obžalovaný prestal chodiť do práce.
Z trestného rozkazu Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 126/2011 vyplýva, že obžalovaný bol dňa 27. júla 2011 uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov, pričom trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 14. októbra 2011.
Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný nepopiera spáchanie trestnej činnosti, z konania je jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodenej T. U. a listinnými dôkazmi. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi prispievať na výživu maloletých detí sumou 4.500,- Sk (149,37 eur). Z prevedeného dokazovania taktiež vyplýva, že obžalovaný za celé obdobie poslal matke maloletých detí výživné len vo výške 1.070 eur. Z dôvodu, že obžalovaný si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť voči svojim maloletým deťom, hoci už bol za taký čin v posledných 24 mesiacoch odsúdený, súd preto jeho konanie kvalifikoval tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2,3 písm. c) Trestného zákona. Podľa názoru súdu, obrana obžalovaného, že vyživovaciu povinnosť si nemohol plniť, je len
účelová, pretože z prevedeného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný keď pracoval, tak mal dostatočný príjem na úhradu výživného, resp. keď nepracoval, tak sa nezaevidoval na Úrade práce, nepožiadal o poberanie sociálnych dávok, z ktorých by mohol aspoň čiastočne vyživovaciu povinnosť plniť.
Obžalovaný H. Q. svojím konaním porušil záujem spoločnosti na tom, aby bola zabezpečená riadna výživa maloletého dieťaťa. Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť. Súd u obžalovaného nezistil poľahčujúcu, ani priťažujúcou okolnosť. Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť voči plneniu si svojich povinností voči maloletým deťom.
K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Nebol riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný a to trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 2T 126/2011 zo dňa 27. júla 2011.
Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia ustanovenia § 38 ods.2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici zákonom takto stanovenej trestnej sadzby v trvaní 16 mesiacov. Z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd mal za to, že takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.