Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4P-276-2012.pdf
PDF · 86.52 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4P/276/2012
Rozhodnutie
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. X. F., maloleté dieťa zastúpené v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov X. F., bytom O. V. O., Z. Y. č. XXX/X a Q. F., bytom I., Š. P. č.X, zast. JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom so sídlom Trnava, Hlavná č.23, o zmenu zverenia do osobnej starostlivosti otca, takto
rozhodol:
I. „Maloletý X. F., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Matka maloletého je povinná prispievať na výživu mal. X. sumou 50,- Eur mesačne, s účinnosťou od 19.10.2012, ktorú sumu bude platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca.“
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.10.2012 do 31.03.2013, vo výške 94,35 Eur, je matka povinná splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným, k rukám otca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.
IV. Matka maloletého, je oprávnená stretávať sa s mal. X. každý nepárny víkend od piatku 16,00 hod. do nedele 16,00 hod., počas letných prázdnin 32. a 33. týždeň v roku, od pondelka 32. týždňa od 8,00 hod. do nedele 33. týždňa do 16,00 hod. Počas jarných prázdnin od pondelka 8,00 hod. do stredy 16,00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 9,00 hod. do 25.12. do 16,00 hod. a každý nepárny rok od 31.12. od 9,00 hod. do 01.01. do 16,00 hod.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 7C/100/2008-144 zo dňa 22.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 19Co/237/2009-185 zo dňa 24.09.2009, v časti zverenia a výživného na mal. X..
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 11.10.2012, žiadal otec maloletého X., aby bolo dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu, že maloletý prejavil vôľu s ním bývať. V dôvodoch návrhu uviedol, že po rozvode manželstva s matkou, si začali so synom X. lepšie rozumieť, maloletý sa mu v poslednej dobe zdôveruje s osobnými vecami, ktoré nie je ochotný povedať matke. Maloletý vyslovil želanie ísť na strednú školu, kde bude môcť študovať odbor výpočtová technika a túto si vybral v Trnave - Stredné odborné učilište energetické, odbor výpočtová technika. V poslednom období zaznamenal opakované sťažnosti maloletého, týkajúce sa zbytočných konfliktov medzi ním a matkou, resp. sestrou Q.. Poukázal
na to, že má všetky podmienky pre starostlivosť o maloletého, žije v spoločnej domácnosti s družkou, S. Q., ktorá súhlasí s tým, aby maloletý býval spolu s nimi. Maloletý si rozumie nielen s jeho družkou, ale aj s jej dcérou, ktorá je v rovnakom veku. Pre prípad zverenia mal. X. do jeho osobnej starostlivosti, navrhoval, aby matka na mal. X. prispievala sumou 80,- Eur mesačne. Súčasne navrhol upraviť styk matky s maloletým.
Matka súhlasila so zverením mal. X. do osobnej starostlivosti otca, rešpektovala vôľu maloletého, hoci ako uviedla, nebola si vedomá ničoho, čím by maloletému ublížila, či už psychicky alebo fyzicky. Ich vzťah bol dlhodobo úprimný, zveroval sa jej, čo ho trápi, či už v škole medzi kamarátmi alebo na futbale. Uviedla, že jeho správanie sa zmenilo po týždni, ktorý trávil počas prázdnin u otca, ostal tichý, začal sa zatvárať v izbe, prestal s ňou komunikovať. Dňa 19.10.2012 utiekol maloletý bez jej vedomia k navrhovateľovi do I. , s tým, že tu hneď začal navštevovať základnú školu. Nesúhlasila s návrhom na výšku výživného, poukazovala na svoj nízky príjem, z ktorého uhrádza náklady spojené s užívaním bytu, splátky pôžičky a hypotekárneho úveru, ktoré si musela vziať z dôvodu povinnosti vyplatiť otcovi maloletého vyrovnávací podiel pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po odchode maloletého, prispievala otcovi na jeho výživu sumou 35,- Eur, počnúc novembrom 2012.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil správy o príjmoch oboch rodičov, správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, vyjadrenie mal. X. k zmene zverenia a pripojený spis tunajšieho súdu sp. zn. 7C/100/2008 a zistil tento skutkový stav.
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7C/100/2008-144 zo dňa 22.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/237/2009-185 zo dňa 24.09.2009, bolo manželstvo rodičov mal. X. rozvedené, maloleté deti, X. a Q., boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. X. sumou 200,- Eur mesačne, z toho 165,- Eur k rukám matky a 35,- Eur na osobitný účet maloletého, titulom tvorby úspor. Na mal. Q. bolo stanovené výživné vo výške 165,- Eur, z toho suma 135,- Eur k rukám matky a 35,- Eur na osobitný účet maloletej, titulom tvorby úspor. Otázka zverenia mal. detí do starostlivosti matky v tomto konaní nebola sporná. Sporná bola len otázka vo veci určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. V období rozhodnutia o výške výživného, mala matka priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 337,- Eur a otec maloletých detí vo výške 1.134,- Eur.
Maloletý X. má v súčasnosti XX rokov, je žiakom Ô. ročníka základnej školy. Po nedorozumeniach a konfliktoch, jednak s matkou a so svojou mladšou sestrou, sa rozhodol odísť zo spoločnej domácnosti a od 19.10.2012, býva spolu s otcom v I.. Rodičom nie sú známe konkrétne príčiny odchodu maloletého, X. navyše prestal komunikovať s matkou, pričom ona sama nevie, čím mu mohla ublížiť. Matka však rešpektuje vôľu dieťaťa zostať s otcom, ako aj to, či sa maloletý bude chcieť s ňou v budúcnosti stretávať. Napriek tomu žiadala, aby súd jej styk s maloletým X. upravil.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava súd zistil, že mal. X. chce zostať aj naďalej bývať s otcom, pričom príčinu zmeny vysvetlil v konfliktnom vzťahu s mladšou desaťročnou sestrou Q. a postojom matky k jeho riešeniu. Vzhľadom na negatívne poznačený vzťah syna a matky, aj súrodenecký vzťah medzi X. a Q., bola otcovi maloletých detí ponúknutá zo strany Úradu možnosť spolupráce.
Pokiaľ ide o materiálne predpoklady otca k výkonu osobnej starostlivosti, bolo zistené, že otec so svojou družkou bývajú v dvojizbovom rodinnom dome, podkrovie domu stále rekonštruujú. Ide o tri izby a toaletu s kúpeľňou, kde by mal mať maloletý vlastnú izbu. Rekonštrukcia by mala byť podľa vyjadrenia otca ukončená v júni 2013. V súčasnej starostlivosti otca o mal. X. neboli zistené žiadne nedostatky a otec maloletého má pre výchovu dieťaťa vytvorené vhodné podmienky.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských povinností.
Podľa § 163 Občianskeho súdneho poriadku možno rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Z citovaných ustanovení je zrejmé, že zákon umožňuje, aby bolo rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov zmeniteľné do budúcna, a to vtedy, ak sa podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Musí ísť o podstatnú a závažnú zmenu pomerov, ktorá bude hmotnoprávnym základom pre nové rozhodovanie.
Súd vôľu maloletého X., ktorý je vo veku, kedy je schopný sa samostatne rozhodnúť, s ktorým rodičom chce žiť, rešpektoval, a zmenil pôvodné rozhodnutie, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky.
Aj v tomto konaní bola však sporná otázka výšky výživného, keď matka poukazovala na jej neschopnosť platiť výživné v navrhovanej výške 80,- Eur.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Matka pracuje s priemerným mesačným čistým zárobkom vo výške 408,- Eur a preukázala povinnosť platiť splátku pôžičky vo výške 100,- Eur a splátku úveru zo Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 88,24 Eur mesačne.
Otec maloletého má priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 1.849,- Eur.
Ak má súd rozhodovať o výške výživného, musí porovnávať pomery na strane oprávnenej i povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa určenie výživného má vzťahovať. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s dieťaťom alebo zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými alebo majetkovými pomermi.
Súd porovnal príjmy a výdavky oboch rodičov v období ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti so súčasnými možnosťami a schopnosťami rodičov a dospel k záveru, že matke sa zvýšil príjem za ostatné štyri roky o sumu 71,- Eur a otcovi o sumu 715,- Eur, čo je desaťnásobne viac.
Za danej situácie nie je preto možné určiť matke mal. X. výživné vo výške 80,- Eur, a to najmä s prihliadnutím na to, že jej výdavky spojené s úhradou splátok pôžičky a úveru sú z pohľadu súdu nevyhnutné pre zabezpečenie bývania nielen matky, ale aj maloletej dcéry. Vzhľadom na príjem otca súd považoval za primerané výživné vo výške 50,- Eur mesačne.
Súd určil matke maloletého povinnosť prispievať na jeho výživu, s účinnosťou od 19.10.2012, odkedy je maloletý X. v domácnosti otca. Pri zohľadnení úhrad výživného v sume 35,- Eur od 11/2012 do 3/2013, bol nedoplatok na zročnom výživnom stanovený vo výške 94,35 Eur. (mala dať 269,35 Eur za 5 mesiacov
a alikvotnú časť 10/2012 a dala za 5 mesiacov 175,- Eur). Súd povolil matke maloletého nedoplatok splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur podľa § 160 ods. 1 O.s.p..
Otázka úpravy styku matky s maloletým X. nebola medzi rodičmi sporná.
Toto konanie možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca,
§ súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).