Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CbZm-4-2012.pdf
PDF · 83.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7CbZm/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Y. súd Trnava sudcom JUDr. Rastislavom Kreslom, v právnej veci žalobkyne: V., právne zastúpená: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, Bratislava, Einsteinova 25, proti žalovanej: Q., právne zastúpená: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Trnava, Námestie SNP 3, o zaplatenie zmenkovej sumy 3.900,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd ponecháva v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 7Zm/9/2012-12 zo dňa 27.03.2012.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom súdu doručeným dňa 23.02.2012 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej zmenkovú sumu 3.900,- Eur so 6%-ným úrokom ročne od 30.06.2010 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu a trovy konania z titulu neuhradenej zmenkovej sumy.
Zmenkovým platobným rozkazom č.k. 7Zm/9/2012-12 zo dňa 27.03.2012 súd návrhu v skrátenom konaní v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná podala v zákonnej lehote námietky, preto súd nariadil vo veci pojednávanie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä so žalobou, s vlastnou zmenkou, so zmenkovým platobným rozkazom, s písomnými námietkami podanými žalovanou, ako aj s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaná vystavila dňa 30.12.2009 vlastnú zmenku na zmenkovú sumu 3.900,- Eur s dátumom splatnosti 30.06.2010. Na zmenke je vyznačené miesto platenia - V.. Z dôvodu, že žalovaná zmenkovú sumu neuhradila, žalobkyňa si uplatnila jej zaplatenie na súde.
V námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu doručených súdu dňa 16.04.2012 žalovaná uviedla, že zmenku podpísala, ale peňažné prostriedky od žalobkyne nikdy neprevzala. Zmenku podpísala z dôvodu, že ju o to požiadal W. ktorý si potreboval požičať žalovanú sumu od žalobkyne a nechcel, aby táto vedela, že pôžička je pre jeho osobu. Žalovaná mu chcela pomôcť, nakoľko v rozhodnom čase mal vysoký príjem a nebol dôvod pochybovať, že peniaze si požičiava cez jej osobu v snahe utajiť túto skutočnosť pred svojou rodinou. Peňažné prostriedky boli odovzdané manželke W..
Žalovaná v konaní pred súdom uviedla, že v septembri 2009 prišiel za ňou p. X. s tým, že potrebuje požičať finančné prostriedky na krátku dobu jeden až tri mesiace. Nakoľko medzi ním a žalobkyňou boli v tom čase narušené vzťahy, požiadal ju, či by nemohol peniaze požičať na žalovanú. Neskôr sa telefonicky ozval, že za žalovanou príde jeho manželka, s ktorou budú dohodnuté všetky formality. Následne na to sa žalovaná stretla s manželkou p. X. v jej motorovom vozidle, kde žalovaná dopísala údaje o svojej osobe a podpísala zmenku bez toho, aby jej bola odovzdaná akákoľvek peňažná hotovosť. Ostatné údaje boli v čase podpisovania zmeny už vyplnené. Žalobkyňa kontaktovala žalovanú až po splatnosti zmenky v roku 2010 a pýtala sa na úhradu zmenky. Žalovaná následne zavolala p. X. ktorý jej oznámil, že to zaplatí. Neskôr ju požiadal, aby zaplatila splátku vo výške 100,- Eur, čo žalovaná odmietla. Žalovaná nikdy nekontaktovala žalobkyňu za účelom poskytnutia pôžičky.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že ju žalovaná telefonicky kontaktovala za účelom požičania sumy 3.900,- Eur na obdobie pol roka. Peniaze mala prevziať sestra žalobkyne a odovzdať žalovanej. Údaje na zmenke okrem údajov o žalovanej vyplnila žalobkyňa. Po splatnosti zmenky komunikovala so žalovanou, ktorá chcela zmenkovú sumu splácať. Žalovaná počas dvoch rokov nikdy nespomínala, že by peniaze neprevzala.
Svedok W. na pojednávaní uviedol, že peniaze pre žalovanú vybavoval on tak, že ju za žalobkyňou poslal. Žalobkyňa je jeho bývalá švagriná a žalovaná bývalá kolegyňa. Peniaze nikdy neobdržal a predmetnú zmenku nikdy nevidel. V roku 2009 mal sám od žalobkyne požičané peniaze a v prípade, že by nemali medzi sebou dobrý vzťah, nikdy by mu ich nepožičala.
Svedkyňa R., sestra žalobkyne na pojednávaní uviedla, že účastníčky konania sa poznali dávnejšie, sama im poskytla kontakt. Hotovosť spolu so zmenkou prevzala od žalobkyne doma a v ten istý deň ju zaniesla žalovanej, ktorá jej v aute podpísala zmenku a svedkyňa jej odovzdala hotovosť v sume uvedenej na zmenke.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový), ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
Podľa § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) majiteľ môže postihom žiadať:
- zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané,
- šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti,
- trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy,
- odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
Zmenka z mysle vyššie citovaného zákona je cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, z ktorej právoplatnému majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho. Zmenka je individuálne emitovaný, obchodovateľný cenný papier, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu. Predstavuje abstraktný cenný papier, čo znamená, že zmenkové záväzky sú samostatné, sú akcesorické len k samotnej zmenkovej listine a nie sú závislé od príčinného vzťahu, aj keď bol takýto vzťah zmenkou zabezpečený. Zmenkový zákon pripúšťa, aby sa dlžník za určitých podmienok bránil proti povinnosti zmenku zaplatiť aj tzv. kauzálnymi námietkami.
Podľa názoru súdu, zo strany žalovanej nedošlo k takej námietke, ktorá by spochybňovala nárok žalobkyne na zaplatenie zmenkovej sumy alebo preukazovala, že nadobúdateľ zmenky, t.j. žalobkyňa, nebola pri jej nadobudnutí dobromyseľná. Námietka takéhoto charakteru počas celého konania nebola zo strany žalovanej vznesená. V súvislosti s dokazovaním súd záverom konštatuje, že žalovaná vo svojich námietkach uviedla, že zmenkovú sumu nikdy neprevzala, ktorá skutočnosť nebola v konaní pred súdom preukázaná a naopak výpoveďou svedkyne R., ktorá mala hotovosť žalovanej odovzdať, vyvrátená. Žalovaná sama potvrdila, že zmenku podpísala, čím sa zaviazala na zaplatenie zmenkovej sumy žalobkyni. Aj v prípade, ak by žalovaná súhlasila s tým, že peniaze budú poskytnuté tretej osobe, bez toho, aby sa o tom žalobkyňa dozvedela, nezbavuje to žalovanú povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu žalobkyni, ktorá ako sa v konaní preukázalo, bola v čase nadobudnutia zmenky dobromyseľná.
Zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, čo znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované len samotnou zmenkovou listinou. Keďže zmenka je listinným cenným papierom, aj v jej prípade platí zásada, že forma, v ktorej je vydaná, zároveň určuje jej obsah. Zmenka, z ktorej si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje práva, obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 75 Zmenkového a šekového zákona pre vlastnú zmenku a je preto z formálneho hľadiska platnou zmenkou.
Nakoľko mal súd za preukázané, že žalobkyni vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 3.900,- Eur, úrokov a zmenkovej odmeny, a tento nárok nebol spochybnený odôvodnenou námietkou zo strany žalovanej, ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 7Zm/9/2012-12 zo dňa 27.03.2012.
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.