Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-9-2023.pdf
PDF · 84.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/9/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, v trestnej veci obvineného H. H., pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, prejednal na neverejnom zasadnutí dňa 10. augusta 2023 sťažnosť obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec- pracovisko Veľký Krtíš sp. zn. 28T/8/2023 zo dňa 24.07.2023, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného H. H. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením sp. zn. 28T/8/2023 zo dňa 24.07.2023 samosudca Okresného súdu Lučenec- pracovisko Veľký Krtíš podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 72 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, ponechal obvineného H. H. vo väzbe. Zároveň súd väzbu obvineného nenahradil podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dohľadom probačného a mediačného úradníka, keď mal za to, že účel väzby v tomto štádiu trestného konania nie je možné nahradiť týmto trestnoprávnym inštitútom.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú doručil okresnému súdu prostredníctvom svojho obhajcu dňa 27.07.2023. Uviedol, že plne spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní a na svojom výsluchu dňa 24.07.2023 krátkou cestou predložil konajúcemu súdu listiny, ktoré preukazujú potrebnú prítomnosť obvineného doma v D.. Skutok, ktorý mu je kladený za vinu bol len skratom v jeho živote, pretože mal krátkodobo finančné problémy. Zdôraznil, že má malé dieťa navštevujúce materskú školu, ktoré potrebuje otcovskú lásku, podporu a výchovu. Mal za to, že ďalšie trvanie väzby nie je potrebné, pretože pochopil závažnosť svojho konania, svoj čin úprimne oľutoval a odlúčenie od rodiny považoval za najväčší trest.
V ďalšej časti sťažnostných dôvodov poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na jeho vek, maloleté dieťa a chorú manželku a matku, by mala byť väzba nahradená podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odovzdaním dohľadu nad obvineným, do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu, ktorým by sa dosiahla rýchlejšia a efektívnejšia náprava páchateľa a jeho začlenenie do normálneho spoločenského života. Samotný pobyt na slobode s pravidelným výkonom práce a pod riadnym vecným dohľadom súdu, by bol podľa obvineného efektívnejším. Obvinený bol presvedčený, že svojím konaním preukázal ochotu spolupracovať, nemá dôvody na útek z D., kde má rodinu a pracovné zázemie a zároveň dodal, že bude riadne a zodpovedne pristupovať k samotnému priebehu konania. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie a vo veci rozhodol sám tak, že obvineného prepustí z väzby na slobodu s uložením primeraných opatrení v zmysle ust. § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nebola dôvodne podaná, pretože aj v súčasnom štádiu trestného konania trvajú zákonné dôvody jeho útekovej a preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku.
Ako krajský súd zistil, dňa 14.07.2023 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš obžalobu sp. zn. Pv 40/23/6610 na obvinených H. H., K. R. a O. H., pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na skutkovom základe, ako je uvedené v tejto obžalobe.
Obvinený H. H. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 0Tp/6/2023 zo dňa 19.01.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tpo/5/2023 zo dňa 08.02.2023 z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku. Väzba sa vykonáva v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, začiatok plynutia lehoty väzby bol ustálený na deň 18.01.2023 o 11:20 hod.
Krajský súd poukazuje na to, že po podaní obžaloby prokurátorom príslušnej okresnej prokuratúry bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby obvineného v tomto štádiu trestného konania s poukazom na ust. § 238 ods. 4 Trestného poriadku, a to prednostne a urýchlene.
Podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest.
Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,
a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.
Podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku, ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331 ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní. Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku, obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. k v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania, najneskôr do piatich pracovných dní po predložení celého doposiaľ získaného spisového materiálu, so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd po preskúmaní predloženého trestného spisu musí konštatovať, že konanie a následné uznesenie Okresného súdu Lučenec- pracovisko Veľký Krtíš, ktorým bolo rozhodnuté o ponechaní obvineného vo väzbe, bez pochýb zodpovedá zistenému stavu veci, je teda vecne správne, pričom odôvodnenie uznesenia okresný súd učinil zodpovedajúcim zákonným spôsobom, dostatočne a presvedčivo.
Krajský súd preskúmal predložený spisový materiál v rozsahu rozhodnutia o väzbe a po prihliadnutí na existujúcu dôkaznú situáciu zdôrazňuje, že zákonné materiálne podmienky väzby obvineného sú naďalej zachované. Od posledného rozhodovania o väzbe sa procesná situácia v prospech obvineného nezmenila, na základe doposiaľ vykonaných dôkazov možno naďalej dospieť k existencii dôvodného podozrenia, že skutok, pre ktorý bolo obvinenému vznesené obvinenie, sa stal a možno ho posúdiť ako trestný čin. Práve existencia dôvodného podozrenia, že obvinená osoba spáchala trestný čin, je nevyhnutnou podmienkou regulárnosti jej vzatia a držania vo väzbe. Krajský súd dáva do pozornosti, že v tejto trestnej veci boli v prípravnom konaní získané dôkazy takej kvality, na základe ktorých po ich vzájomnom hodnotení jednotlivo aj v ich súhrne možno aj v tomto štádiu trestného konania dospieť k dostatočnej miere dôvodnosti podozrenia, že obvinený sa dopustil žalovanej trestnej činnosti, a že tento skutok spáchal obvinený spolupáchateľstvom. Navyše podanie obžaloby len umocňuje presvedčenie o dôvodnosti trestného stíhania vedeného proti obvinenému. Dôvodnosť jeho obvinenia zo spáchania stíhaného trestného činu v miere zodpovedajúcej vyššiemu stupňu pravdepodobnosti odôvodňujú skutočnosti ozrejmené doposiaľ vykonanými dôkazmi, na jednej strane výpoveďou samotného obvineného, ktorý spáchanie skutku priznal, ale aj výpoveďou doposiaľ vypočutých svedkov, predovšetkým K. T., J. B., E. R., A. F. a G. M., ktorí podrobne opísali priebeh skutku, pre ktorý je obvinený trestne stíhaný. N. zistené skutočnosti sú podporené aj zabezpečenými listinnými dôkazmi, predovšetkým zápisnicou o ohliadke miesta činu, znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 31.03.2023, znaleckým posudkom č. 14/2023 zo dňa 14.05.2023, analýzou znaleckých posudkov č. 7/2023 a č. 14/2023 a podobne.
Ani na dôvodoch väzby sa doposiaľ nič nezmenilo, sú rovnaké tak, ako ich ustálil okresný súd, keď rozhodoval o vzatí obvineného do väzby a na ktorých zotrval, keď rozhodoval o ponechaní obvineného vo väzbe po podaní obžaloby. Naďalej trvá dôvodná obava z úteku alebo skrývania sa obvineného v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. V naznačených súvislostiach krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že obvinený je v súčasnosti trestne stíhaný za zločin s vyššou mierou závažnosti (spoločenskej nebezpečnosti), za ktorý mu hrozí trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov až 10 rokov, čo možno považovať za vysoký trest. Prirodzene, len samotná hrozba vysokým trestom sama osebe neodôvodňuje dôvod útekovej väzby, v prejednávanom prípade však existujú konkrétne skutočnosti, na základe ktorých možno konštatovať, že uloženie vysokého trestu u obvineného aj reálne hrozí, a to najmä s poukazom na mieru zdokumentovania stíhanej trestnej činnosti a kvalitu zabezpečených dôkazov, neopomínajúc samotné priznanie skutku zo strany obvineného. Neušlo pozornosti krajského súdu, že obvinený je ukrajinskej národnosti s obvyklým pobytom v Poľsku. Obvinený neovláda slovenský jazyk a na území Slovenskej republiky nemá žiadne preukázateľné väzby. V neprospech obvineného svedčí aj tá skutočnosť, že v čase spáchania stíhaného skutku sa pokúsil o útek, keď vozidlom unikal pred hliadkou polície, napriek tomu, že bol vyzvaný k zastaveniu vozidla. Hodnotiac prezentované, je evidentné, že nemožno objektívne zabezpečiť nevyhnutnú prítomnosť obvineného na jednotlivých úkonoch trestného konania na území Slovenskej republiky inak, než jeho vzatím do väzby. Obava z úteku alebo možného skrývania sa je umocnená aj tou skutočnosťou, že obvinený žije s manželkou a dieťaťom v D., teda dobrá miestna znalosť zahraničných pomerov by mohla obvinenému umožniť vyhýbať sa úkonom trestného konania pobytom na rôznych miestach v zahraničí. Na základe uvedeného je preto dôvodné konštatovať, že obava, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, je daná, preto existujú dôvody útekovej väzby v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o dôvodnú obavu z pokračovania v trestnej činnosti v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, krajský súd si aj v tomto prípade osvojil správny záver okresného súdu, že obvinenému nie je možné zabrániť v ďalšom páchaní trestnej činnosti inak, ako jeho vzatím do väzby. V prípade obvineného boli jednoznačne preukázané konkrétne okolnosti nasvedčujúce dôvodnosti obavy, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Tieto spočívajú najmä v závažnosti spáchanej trestnej činnosti, v spôsobe spáchania trestného činu a pohnútke (finančný motív). V prípade obvineného sa malo jednať o spáchanie skutku za účelom získania finančných prostriedkov v dôsledku finančnej núdze, pričom z doteraz zabezpečených dôkazov vyplynulo, že obvinený potreboval zarobiť peňažné prostriedky na živobytie, preto prijal ponuku na prevoz iných osôb. Krajský súd zároveň prisvedčil záveru okresného súdu, keď poukázal, že obvinený doposiaľ nepreukázal súdu žiadny stabilný príjem ani zamestnávateľa. V dôsledku absencie stáleho príjmu obvineného tento nemá dostatok materiálnych prostriedkov pre zabezpečenie vlastnej obživy i obživy svojej rodiny, z ktorého dôvodu, odmeny ponúkané za prevádzanie osôb pôsobia vysoko motivačne. Krajský súd dáva do pozornosti, že v prípade stíhaného skutku, právne kvalifikovaného ako trestný čin prevádzačstva podľa § 355 Trestného zákona, sa jedná o tzv. dištančný
delikt, ktorého sa obvinený mal dopustiť napriek hroziacim postihom na území Maďarska alebo na území Slovenskej republiky, čo zvyšuje nebezpečenstvo konania obvineného a dôvodnú obavu z jeho opakovania. Zhodnotením všetkých doteraz uvedených skutočností krajský súd v zhode s názorom okresného súdu dospel k presvedčeniu o dôvodnosti obavy z pokračovania trestnej činnosti obvineným, ktorá naďalej trvá a k naplneniu dôvodov tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V danom prípade boli splnené aj formálne podmienky rozhodovania o väzbe vrátane dodržania postupu podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku, pričom doterajšia dĺžka trvania väzby obžalovaného zodpovedná zákonnému ustanoveniu § 76 Trestného poriadku.
Krajský súd považoval za správny postup okresného súdu pokiaľ dohľad probačného a mediačného úradníka podľa ust. § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nepovažoval za dostatočný pre nahradenie účelu väzby obvineného, a to aj s ohľadom na existenciu vážnych rodinných dôvodov. Sám pritom v sťažnostnom konaní opätovne skúmal, či účel väzby obvineného nemožno dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V tejto súvislosti dospel k záveru, že v posudzovanom prípade zatiaľ nie je možné účel útekovej a preventívnej väzby obvineného dosiahnuť týmto náhradným trestnoprávnym inštitútom, a to s ohľadom na okolnosti prejednávaného prípadu, najmä povahu a závažnosť trestnej činnosti, ako aj pohnútku obvineného (získanie finančných prostriedkov v dôsledku finančnej núdze), ktorá skutočnosť nedáva záruku za to, že by podmienky probačného dohľadu dodržiaval. Krajský súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že obvinený je ukrajinským občanom s tvrdeným pobytom na území Poľska a bez akýchkoľvek väzieb na územie Slovenskej republiky, z ktorého dôvodu sa nahradenie väzby dohľadom javí ako neúčelné. Pobyt obvineného na slobode je preto potenciálne nebezpečný pre spoločnosť, a to predovšetkým pre riziko opakovania obdobnej trestnej činnosti. Preto väzbu obvineného ani krajský súd nenahradil miernejšími alternatívnymi prostriedkami, ktoré sú len možnosťou, nie právom osôb, ktoré sú vo väzbe, a to aj s poukazom na absenciu výnimočných okolností pre ich aplikáciu.
Pokiaľ ide o samotné námietky obvineného, sťažnostný súd ich nepovažoval za relevantné. Tvrdenia obvineného sú v príkrom rozpore so skutočnosťami zistenými okresným súdom, ktoré krajský súd v podrobnostiach rozviedol a v dôsledku ktorých účel útekovej a preventívnej väzby obvineného nemožno v súčasnom štádiu trestného konania dosiahnuť alternatívnymi prostriedkami náhrady väzby. Preto keď obvinený žiadal o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a o odovzdanie takto nahradenej väzby do iného členského štátu Európskej únie v zmysle zákona č. 161/2013 Z. z., dáva sťažnostný súd do pozornosti, že tento postup nie je možný v dôsledku nenaplnenia zákonných podmienok pre nahradenie väzby podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
S poukazom na uvedené skutočnosti potom senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť obvineného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.