Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoP-35-2013.pdf
PDF · 95.71 KB
Case nature
Subarea
24CoP/35/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. H., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom u starej matky L., S. XXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., A. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Mária Trylčová, Senica, J. Kráľa 738/12 a otca: T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. L., W. XXXX, v konaní o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., S. XXX, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 11. februára 2013 č.k. 7P/1/2013-49, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd nariadil starej matke maloletého odovzdať jej maloletého T. do starostlivosti do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Navrhla tiež vysloviť, že rozhodnutie je predbežne vykonateľné. Návrh odôvodnila v podstate tým, že je potreba dočasnej úpravy pomerov u maloletého, keď stará matka (matka matky maloletého) odmieta rešpektovať právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa 03.07.2008, č.k. 4C/124/2007, ktorým bol maloletý T. zverený do výchovy a starostlivosti jej. Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil s použitím § 76 ods.1 písm. b), a § 102 ods. 1, veta prvá O.s.p. vecne tým, že v konaní týkajúceho sa starostlivosti o maloleté deti môže byť použité predbežné opatrenie, ale je treba dôkladne uvážiť, či sú splnené pre takéto opatrenia všetky zákonné podmienky. V danom prípade vzťahy medzi matkou maloletého a starou matkou maloletého sú konfliktné, ale dočasná úprava pomerov účastníkov do právoplatného rozhodnutia vo veci návrhu starej matky na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti, nie je potrebná. Súd mal objektívne preukázané, že maloletý T. sa v domácnosti starej matky zdržiaval aj v minulosti a pomerne v dlhých časových intervaloch. Tak tomu bolo v prvej polovici roku 2012, s tým že v máji sa maloletý vrátil bývať k matke a t.č. u starej matky býva znova od novembra 2012 doteraz. Súd vychádzal z názoru, že matka dieťaťa by návrh o nariadenie predbežného opatrenia nebola vôbec podala, ak by stará matka nepodala návrh na začatie konania o zverenie vnuka do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Ak matke v minulosti nevadilo, že syn bol aj niekoľko mesiacov u starej matky, domáhanie sa nariadenia predbežného opatrenia až teraz, súd vyhodnotil ako účelové konanie v snahe potrestať starú matku za to, že podala na súd návrh a nie z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov. Súd vyjadril názor, že je v najlepšom záujme dieťaťa, ak nateraz zostane v stabilizovanom výchovnom prostredí do doby rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd si je síce vedomý, že dieťa v prvom rade patrí rodičom, ale zároveň musí dbať a aktuálne reagovať na záujem dieťaťa, čo je pre dieťa v tom- ktorom momente najlepšie. Súd prvého stupňa potom uzavrel, že matka doteraz neprejavovala taký záujem o svojho syna, aký v skutočnosti potrebuje za účelom formovania jeho životných priorít a životných postojov. K takémuto záveru súdu slúžili preukázané skutočnosti a to že matka nechávala syna dlho bez kontroly sedieť pred počítačom, nevedela s akými kamarátmi a kde sa pohybuje, nezaujímala sa o jeho prospech v škole, nechodila na rodičovské združenia, nezaujímala sa, kedy rodičovské združenie vôbec bude, a najmä nevedela súdu uviesť ani aké známky mal syn na polročnom vysvedčení, hoci tvrdila, že vysvedčenie videla. Súd poukázal aj na chovanie matky, keď maloletému nekúpila nič pod vianočný stromček s odôvodnením, že maloletý od nej žiadal notebook a ona ho z finančných dôvodov kúpiť nemohla, tak mu nekúpila vôbec nič. Nakoľko pre nariadenie predbežného opatrenia sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva nároku, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, čo v danej kauze nebolo preukázané, súd návrh na nariadenie predbežného opatrenie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie matka maloletého, v ktorom poukázala na to, že maloletý T. je jej dieťaťom a otca T. H.. Okresný súd Senica rozsudkom zo dňa 03.07.2008, č.k. 4C/124/2007-125, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.08.2008 rozviedol manželstvo rodičov maloletého a zveril maloletého T. do osobnej starostlivosti matky, s tým, že ho bude zastupovať, spravovať jeho majetok a otcovi určil výživné v sume 66,39 Eur (2.000,- Sk) mesačne a zároveň upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa so synom stretávať každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Matka teda má právo a zároveň i povinnosť sa o maloletého T. osobne starať a vychovávať ho. Aj napriek existencii citovaného právoplatného vykonateľného rozhodnutia, ktorým je maloletý zverený do starostlivosti matky, matka sa nemôže domôcť toho, aby skutočne výchovu a starostlivosť zabezpečovala ona a jej doterajšie pokusy a trestné oznámenie pre marenie úradného rozhodnutia boli bezvýsledné, preto podala návrh o nariadenie predbežného opatrenia. Vzhľadom k týmto skutočnostiam má za to, že je preukázaná danosť nároku matky, ako rodiča, ktorému bol maloletý T. zverený právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, a je tiež preukázaná potreba predbežnej úpravy pomerov, nakoľko stará matka nerešpektuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie. Čo sa týka záveru súdu o účelovosti podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, uviedla, že matka sa ním domáha v podstate navrátenia maloletého T. do jej starostlivosti, pričom v tejto veci žiadala o pomoc políciu, ale nebola úspešná, ako pre bežného občana neznalého práva nie je pre ňu jednoduché vyznať sa v zákonoch a nemožno jej preto vyčítať, že využila možnosť podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia potom ako sa obrátila na advokáta. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici mal vedomosť o problémoch v rodine, najneskôr od 02.01.2013, kedy poskytol pomoc navrhovateľke tzn. starej matke pri spísaní návrhu, ak by úrad využil zákonné možnosti a postupoval by v súlade so zákonom o sociálnej ochrane detí a sociálnej kuratele, teda ponúkol jej ako matke pomoc, nemuselo by dôjsť k prehĺbeniu konfliktných situácií v rodine a nebolo by došlo ani k podaniu návrhu na súd. Pravým dôvodom, prečo stará matka podala návrh na súd bolo to, že matka dieťaťa na ňu zavolala policajtov a nie to, že by zle vykonávala výchovu a starostlivosť o maloletého T.. Stará matka oznámila matke, že maloletého presťahuje do svojho domu, v čom nevidela žiadosť, ale príkaz zo strany svojej matky. V čase, keď si matka mala prísť pre syna, stará matka s maloletým T. odišla mimo mesta , preto matka zavolala políciu, pričom stará matka odmietla maloletého odovzdať do starostlivosti matky a na druhý deň podala návrh na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. Už vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka vykonávala osobnú starostlivosť o maloletého tak, ako jej to ukladalo súdne rozhodnutie. Nerobila tak iba vtedy, keď jej v tom bránili objektívne okolnosti. Matka bola hospitalizovaná v nemocnici Pezinok a vtedy starostlivosť o maloletého prevzala stará matka dieťaťa. Pokiaľ stará matka poukázala na to, že matka z Pezinka nezavolala T., nevedela však, že ako psychiatrický pacient mala obmedzenú možnosť telefonického kontaktu. V následnom období november až december 2012 matka pracovala tak, že mala prácu až do 19.00 hod a preto na základe dohody so svojou matkou, táto sa starala o maloletého T.. Nie je teda pravdou, že by maloletého opustila, využila len ponúknutú pomoc svojej matky, ako jej najbližšej príbuznej, pritom sa však s maloletým T. osobne stretávala, telefonovala s ním, nakupovala mu potrebné veci. V súčasnej dobe nebránia matke vo výkone starostlivosti o maloletého T. žiadne objektívne alebo subjektívne skutočnosti, nestotožňuje sa so záverom súdu, že nechávala maloletého sedieť bez kontroly za počítačom, že nevie s akými kamarátmi a kde sa pohybuje. Je potrebné zvážiť, že do akej miery je dôveryhodná výpoveď otca, ktorý súhlasí so zverením maloletého starej matke , ktorý voči matke neprechováva dobre vzťahy, o čom svedčia aj trestné konania, ktoré voči otcovi boli vedené. Matka otcovi nikdy neupierala styk s maloletým a umožňovala mu stýkať sa s ním i nad rámec súdneho rozhodnutia. Z dokazovania, ktoré bolo vykonané pred vydaním rozhodnutia o predbežnom opatrení nevyplynulo, že matka výchovu maloletého zámerne zanedbáva a zámerne nezabezpečuje o dieťa starostlivosť, veď pokiaľ by boli s maloletým T. výchovné problémy, resp. že by bol zanedbaný, škola by v danej veci oslovila Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, čo sa však nestalo. K odvolaniu pripojila potvrdenie z roku 2007 od materskej školy, ktorú navštevoval maloletý T., z ktorého vyplýva, že matka sa o maloletého riadne stará. Pokiaľ by mal byť dôvodom zamietnutia návrhu nariadenie predbežného opatrenia zdravotný stav matky, matka sa lieči od roku 2008, jej zdravotný stav je v súčasnosti stabilizovaný, vedie usporiadaný život, dodržiava liečebný režim, riadne platí svoje záväzky, pracuje, pričom je nepochybné, že musí čeliť viacerým prekážka, či už to je zdravotný stav, alebo sociálna situácia. Nie je bez významu ani to, že otec si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť k maloletému, pričom má príjem 600,- Eur mesačne. Hoci stará matka je presvedčená že jej starostlivosť o maloletého T. je lepšia ako starostlivosť matky, aj v prípade, že by iné osoby boli schopné zabezpečiť starostlivosť o dieťa lepšie ako jeho rodičia, nemožno bez ďalšieho pripustiť taký závažný zásah do rodičovských práv a povinností, ako i práv dieťaťa, aký stará matka učinila. Vo veci samej je potrebné spoľahlivo objasniť okolnosti a zistiť, či žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu a starostlivosť o dieťa. Z dosiaľ vykonaného dokazovania sa javí, že matka je schopná zabezpečiť starostlivosť o dieťa a pravdepodobne táto schopnosť je daná aj u otca. Nenariadením predbežného opatrenia utrpia vzájomné vzťahy matky a maloletého T. a z výchovného hľadiska nie je pre maloletého T. dobre, aby žil v prostredí, v ktorom je spochybňovaná spôsobilosť matky postarať sa o neho. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a uložil starej matke povinnosť odovzdať maloletého T. do jej starostlivosti a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Stará matka maloletého, otec a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.
Stará matka k doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie, v ktorom opätovne poukázala na nedostatky v starostlivosti matky o maloletého, na jej nezáujem o maloletého, na to, že maloletému umožnila v jej domácnosti spolu so svojimi kamarátmi fajčiť, pričom fajčila s nimi, hoci maloletý ma len 10 rokov. Poukázala na to, že matka je rozvedená, pričom s obľubou strieda partnerov, chváli sa nimi , vodí si ich do bytu, kde bol aj maloletý, pričom maloletý niektorých z týchto mužov aj pozná. Matka vždy tvrdí, že ide o vážny trvalý vzťah, ospevuje ho a potom jej vzťah po 2 dňoch stroskotá. Nepovažuje za vhodné prostredie, kde sa v priebehu 1-2dni striedajú muži, v prítomnosti ktorých sa matka vytešuje, ale žiadny vážnejší vzťah nie je schopná udržať. Všetky dôležité veci v živote musela vybavovať za matku ona, či už išlo o rozvod manželstva, príspevky v hmotnej núdzi, náhradné výživné a pod. Zdôraznila, že maloletý nechce ísť k matke, celý čas si na mamu ani nezmyslí a keď sa ho pýta, či pôjde pozrieť matku, povie, že nechce, čo by tam robil a že teraz mu je u starej matky dobre. Má podozrenie, že matke ani nejde o výchovu syna, ale ide jej o peniaze na neho. Jedná sa o výživné od otca, rodinné prídavky, zvýhodnené obedy a dávky na bývanie. Je rozdiel mať tieto peniaze, alebo nie a sama sa vyjadrila, že jej rozhodne o tie peniaze ide. Je pravdou, že podanie návrhu bolo jej reakciou, že matka maloletého zavolal na ňu policajtov. Dotklo sa jej takéto chovanie, jej však ide o záujem maloletého, ktorý ma u nej vytvorené vhodnejšie a lepšie podmienky, lepšie dokáže na neho dohliadať, maloletý je poslušnejší, jej príkazy rešpektuje a rešpektuje aj režim dňa a jej pokyny. Maloletý je žiakom 5. triedy, chodí na základnú školu, jeho vzťah k matke je hlboko narušený, matka mu nechýba, vzťah s otcom ma stabilnejší a lepší, toho aspoň navštevuje. Matka je síce psychiatrický pacient, ale hoci podľa názoru súdu jej stav je stabilizovaný, matka ma problém postarať sa sama o seba, a jej lekárka hovorí, že sama je ešte dieťa. Čo sa týka dlhu otca na výživnom, matka by mala najlepšie vedieť, aké peniaze na svoj účet dostávala formou exekúcie, alebo šekom od otca dieťaťa. Pred maloletým mamu neohovára a neočierňuje. Záverom znovu zdôraznila, že maloletý nechce ísť k matke a nemá potrebu sa s ňou vidieť, ani sa s ňou stretávať, ma 10 rokov, vie čo je pre neho dobré a čo nie. Podstatnou skutočnosťou je fakt, že ona ako stará matka sa dokáže o maloletého lepšie postarať, ako matka, robí to s láskou a bez nároku na výživné.
Kolízny opatrovník k doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ podľa obsahu odvolania použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. s poukazom na § 209 ods.3 posledná veta, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh, ktorý musí obsahovať náležitosti podľa ods. 2 tohto ustanovenia.
V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov (ods.8 cit. ust).
Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti koho označí súd. Výpočet možných predbežných opatrení v ust. § 76 ods. 1 O.s.p. je pritom len demonštratívny.
Podľa § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania (písm. a) ), sa návrhu vo veci samej nevyhovelo (písm. b) ), sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci (písm. c) ), a uplynul určený čas po ktorý malo trvať (písm. d) ). Predbežné opatrenie súd zruší ak pominú dôvody pre ktoré bolo nariadené (ods. 2 cit. ust).
V zmysle § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
V zmysle § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
V zmysle § 100 ods. 3 O.s.p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený a zároveň, existencia bezprostredne hroziacej ujmy. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi teda, že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa vyššie uvedeného je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
V danom prípade ide o vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktorým veciam sa venuje osobitná pozornosť a sleduje sa v nich záujem maloletých detí.
Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu obsiahnutou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a dospel k zhodnému záveru, že matka maloletého dostatočne neosvedčila dôvodnosť potreby nariadenia predbežného opatrenia a ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, i keď je zrejmé, že matka má záujem o maloletého, ale vzhľadom na jej zdravotné problémy( ktoré síce aj matka, aj jej matka a otec maloletého popisujú inak, čo ale nemení na situácii, že matke tieto problémy má), jej chovanie môže mať odraz aj v starostlivosti o maloletého. Matka si je svojich problémov vedomá, preto aj prijala návrh svojej matky, že so starostlivosťou o maloletého jej pomôže. V súčasnosti pretrváva stav, keď maloletý je v starostlivosti starej matky, ktorá situácia je pre maloletého vyhovujúca, keď z doterajších vyjadrení kolízneho opatrovníka vyplýva, že o maloletého je riadne postarané, zlepšilo sa jeho chovanie v škole, má slušné známky a je pod prísnejším dohľadom starej matky, než keď bol u matky. Maloletý je u starej matky spokojný, so svojim otcom sa stretáva a je daná možnosť, aby sa stretával aj so svojou matkou. Maloletý je vo veku, keď vie prejaviť svoj názor a na tento sa má prihliadnuť. S konečnou platnosťou o navrhovanej zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností resp. o návrhu na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke však rozhodne súd vo veci samej po vykonaní dôsledného dokazovania podľa potreby i za pomoci súdneho znalca z daného odboru.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že za danej situácie, by nebolo vhodné zasahovať do výchovy maloletého a nariadením matkou žiadaného predbežného opatrenie a meniť výchovné prostredie maloletého
Súd vo veci už na pojednávaní konanom dňa 7.1.2013 vypočul účastníkov, pričom u ich výsluchu žiadnym spôsobom nevyplýva potreba okamžitého zásahu súdu z dôvodu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Vzhľadom na to, že maloletý aj minulosti aj počas dlhších období zdržiaval u starej matky, ktorá jeho výchovu a starostlivosť zvláda tak, že je to v záujme maloletého.
Odvolací súd pritom prihliadol aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, z ktorého vyplýva, že maloletý pri pohovore s ním, prejavil záujem zostať u starej matky s odôvodnením, že u nej mu je lepšie, u matky sa mu nepáči, matka veľa fajčí a majú doma neporiadok.
Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení je potrebné dôsledne rozlíšiť, kedy je na mieste okamžitý zásah súdu odôvodňujúci nariadenie predbežného opatrenia a kedy je vhodné vyčkať na rozhodnutie vo veci samej po vykonaní potrebného dokazovania, v rámci ktorého budú dostatočne zistené a preukázané všetky relevantné skutočnosti, pričom vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je vždy potrebné prihliadať na záujem maloletého.
V danom prípade je konanie vo veci samej v štádiu dokazovania, pričom nemožno vylúčiť ani nariadenie znaleckého dokazovanie znalcom z odboru - psychológia, za účelom posúdenia vzťahu matky a maloletého aj vzťahu starej matky a maloletého k vhodnosti náhradnej osobnej starostlivosti. Z týchto dôvodov preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že maloletý T. až do rozhodnutia súdu vo veci samej by mal zotrvať v osobnej starostlivosti matky, i keď je jej zverený právoplatným rozhodnutím súdu, tak ako to žiada matka maloletého. Je v záujme maloletého, aby v súčasnosti nebol vytrhnutý z prostredia, kde sa cíti byť spokojný a kde je o neho riadne postarané.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa s použitím § 219 O.s.p., ako vecne správne potvrdil.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.