Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-92-2012.pdf
PDF · 110.23 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/92/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. W. XXXX/XXX, XXX XX Y. Mikuláš, v zastúpení AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťová 26, Košice IČO: 47 237 406 proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č.: KRPZ-ZA- KDI-SK-78/2012 zo dňa 18.07.2012, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: KRPZ- ZA-KDI-SK-78/2012 zo dňa 18.07.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši. Okresný dopravný inšpektorát Liptovský Mikuláš, č.: ORPZ- LM-ODI2-P-588/2011 zo dňa 25.04.2012, ktorým prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinného zo spáchania priestupku, proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov z dôvodu porušenia § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého sa žalobca mal dopustiť dňa 13.09.2011, keď vykonával jazdu ako vodič motorového vozidla tov. Zn. Volvo XC 90, evidenčné číslo LM-529 BN po štátnej ceste I. triedy č. 18 v Podturni, pričom počas jazdy v kontrolovanom úseku cesty č. I/18 nedodržal najvyššiu povolenú rýchlosť 50km/ h ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom a v uvedenom úseku jazdil rýchlosťou 66 km/ h zaznamenanou cestným radarovým rýchlomerom č. 0058/92 dňa 13.09.2011 v čase o 09.29 hod. a najvyššiu dovolenú rýchlosť prekročil o 16 km/h. Rozhodnutím bola uložená žalobcovi pokuta vo výške 50 € podľa § 22 ods. 2 písm. c) zák. č. 371/1990 Zb.
Žalovaný sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobu formuloval do nasledujúcich žalobných bodov :
1.) - Obdobne ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, aj v žalobe tvrdil, že mu bolo odopreté právo zúčastniť sa na osobnom prejedaní priestupku. Poukázal, že na vytýčený termín pojednávania prvostupňového správneho orgánu, ktorý bol určený na deň 25.04.2012 sa riadne ospravedlnil. Napriek
tejto skutočnosti správny orgán konal a prejednal vec v jeho neprítomnosti a aj v tento deň vydal prvostupňové rozhodnutie.
2.) - tvrdil, že napadnuté rozhodnutia neboli vydané v zákonom stanovenej 30-dňovej, ani 60-dňovej lehote na vydanie rozhodnutia napriek tomu, že na túto skutočnosť žalobca správne orgány upozorňoval. Tvrdil, že bola porušená povinnosť upravená v § 49 ods. 2 posledná veta zákona o správnom konaní a nebol upozornený na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia a ani nebol upovedomený o predĺžení lehoty na rozhodnutie a nedošlo ani k vydaniu rozhodnutia o prerušenie konania. Poukazoval na porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
3.) - tvrdil, že správne orgány sa vôbec nezaoberali jeho tvrdením, že sa priestupku nedopustil a argumentmi, ktoré uviedol v odvolaní. S týmito odvolacími dôvodmi sa žalovaný nevysporiadal. Konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je všeobecné, arbitrárne a vychádza takmer výlučne zo skutočností tvrdenými príslušníkmi policajného zboru a neprihliada na skutočnosti tvrdené žalobcom.
4.) - tvrdil, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán nezisťoval kto je majiteľom vozidla, že žalobca ho má od majiteľa iba v prenájme. Ďalej tvrdil, že napadnuté rozhodnutia sú všeobecné, nie sú riadne zdôvodnené a správne orgány rozhodovali na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrvával na obsahu napadnutých rozhodnutí a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Súd v rozsahu žalobných bodov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po vykonaní dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, pričom konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd konštatuje, že na vytýčený termín pojednávania sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie vykázané 18.03.2013 svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o odročenie pojednávania. Nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, nebola potrebná jeho osobná účasť za účelom jeho výsluchu v prejednávanej veci, súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
Žalobca svoju osobnú účasť na pojednávaní ospravedlnil faxovým podaním zo dňa 02.04.2013, ktoré doručil pred začatím pojednávania na Krajský súd v Žiline.
Súd konštatuje, že konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je špecifickým konaním súdu, v ktorom súdy preskúmavajú zákonnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánom ku dňu ich vydania. V konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. súd vykonáva dokazovanie iba vo výnimočných prípadoch. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebola potrebná osobná účasť žalobcu, nakoľko nebolo potrebné vykonať jeho výsluch a pre rozhodovanie súdu bol podstatný a záväzný obsah podanej žaloby a žalobných bodov podaných v lehote na podanie žaloby. Súd je oprávnený a povinný, len z obsahu skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých v podanej žalobe vychádzať. Nakoľko osobná účasť žalobcu pri prejednávaní a rozhodovaní súdu nebola potrebná, súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol v konaní riadne zastúpený právnym zástupcom.
K jednotlivým žalobným bodom krajský súd udáva nasledovné.
Žalobca v prvom žalobnom bode tvrdil, že mu bolo odopreté právo zúčastniť sa na osobnom prejednávaní priestupku.
Podľa § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, alebo bez dôležitého dôvodu.
Súd prioritne skúmal, či správne orgány (prvostupňový správny orgán) žalobcu riadne teda aj v dostatočnom časovom predstihu predvolal na vytýčený termín prejedania priestupku.
Z obsahu spisu súd mal preukázané, že predvolanie datované 28.03.2012 na termín 25.04.2012 o 09:00 hod. bolo doručované žalobcovi, aj právnemu zástupcovi žalobcu. Právny zástupca žalobcu predvolanie prevzal 05.04.2012, na vytýčený termín pojednávania sa nedostavil, ani svoju neprítomnosť neospravedlnil.
Žalobca predvolanie prevzal dňa 19.04.2012, na toto predvolanie reagoval písomným podaním z 20.04.2012, ktoré ako doporučenú zásielku dňa 23.04.2012 podal na pošte - týmto listom ospravedlňoval neúčasť na ústnom pojednávaní a žiadal, aby prvostupňový správny orgán určil nový termín prejednania priestupku.
Súd mal preukázané, z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania ORPZ-LM-ODI2-P-588/2011 zo dňa 25.04.2012, že správny orgán prvého stupňa vec prejednal v neprítomnosti obvineného - žalobcu, pojednávanie o priestupku začal o 09:00 hod.. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu list žalobcu z 20.04.2012 bol doručený správnemu orgánu až po skončení ústneho pojednávania, v priestupkovej veci žalobcu, konaného dňa 25.04.2012.
Žalobca v ospravedlnení poukazoval, že nemôže sa zúčastniť ústneho prejednania priestupku z dôvodu dlhodobo plánovanej stomatochirurgickej operácie v Košiciach a tvrdil, že v uvedený deň (25.04.2012) má určený deň konzultácie a vyšetrenia. K ospravedlneniu pripojil aj výmenný poukaz na vyšetrenie vystavený stomatológom dňa 18.04.2012.
Súd mal za to, že prvostupňový správny orgán v predvolaní žalobcu dostatočne poučil o možnosti ospravedlnenia neúčasti na pojednávania, aj o možnosti včas oznámiť svoju neúčasť a možnosť stanovenia nového termínu pojednávania. Žalobca súčasne bol aj poučený, že svoju neúčasť môže oznámiť nielen písomne, ale aj faxom na číslo, ktoré bolo v predvolanke uvedené.
Vzhľadom na obsah poučenia, ktoré je súčasťou predvolania žalobcu na ústne pojednávanie, treba konštatovať, že žalobca v čase doručenia predvolania vedel o dlhodobo plánovanej konzultácii dňa 25.04.2012 na stomatologickej klinike, minimálne od 18.04.2012, kedy výmenný lístok lekára bol vystavený. Predvolanie na pojednávania prevzal 19.04.2012.
Podľa názoru krajského súdu mal dostatočný časový priestor na to, aby riadne a včas doručeným ospravedlnením prvostupňovému správnemu orgánu oznámil svoju neprítomnosť a dôvod neprítomnosti na prejedaní priestupku, a aby požiadal o určenie nového termínu na prejednanie priestupku za jeho osobnej účasti. Napriek týmto skutkovým okolnostiam ospravedlnenie žalobca vykonal až listom zo dňa 20.04.2012, ktoré podal ako doporučenú zásielku 1. triedy na pošte dňa 23.04.2012, a ako súd uviedol vyššie zásielka bola doručená správnemu orgánu prvého stupňa po ukončení ústneho pojednávania dňa 25.04.2012. Žalobca mohol zaslať písomné ospravedlnenie hneď potom čo obdŕžal termín pojednávania, teda hneď po 19.04.2012 kedy už vedel o tom, že sa má zúčastniť stomatologického vyšetrenia v Košiciach 25.04.2012, nakoľko už dňom 18.04.2012 mu bol vydaný výmenný lístok. Dňa 19.04.2012 sa žalobca dozvedel o vytýčenom termíne pojednávania prvostupňového správneho orgánu, bol poučený o možnostiach a spôsobe ospravedlnenia neprítomnosti a požiadania o nový termín prejednania priestupku a pokiaľ po zistení týchto skutkových okolností ostal nečinný a spoliehal sa na riadne doručenie zásielky listu z 25.04.2012, odoslaného poštou dňa 23.04.2012 tak nemožno konštatovať, že by postupoval tak, aby správnemu orgánu prvého stupňa, pred začatím pojednávania
sa dostala včas informácia o tom, že sa pojednávania nemôže zúčastniť a trvá na určení nového termínu prejednania priestupku.
Súd dáva do pozornosti, že žalobca v konaní bol zastúpený právnym zástupcom, ktorý mal riadne a včas doručené predvolanie na ústne pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil, ani svoju neprítomnosť neospravedlnil. Aj samotná nečinnosť zástupcu žalobcu spôsobila, že prvostupňový správny orgán konal v neprítomnosti žalobcu, ako aj právneho zástupcu, ktorý bol určený k hájeniu práv žalobcu v správnom konaní.
Súd zdôrazňuje, že každý, teda aj obvinený, v priestupkovom konaní musí byť strážcom svojich práv. Práve časovo neadekvátne konanie žalobcu spôsobilo, že jeho ospravedlnenie z dôležitého dôvodu, na vytýčenom pojednávaní, nebolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa riadne a včas. Svojím nekonaním (nedoručením ospravedlnenia, napríklad aj formou faxového podania) spôsobil, že správny orgán nevedel, že v čase prejednania a rozhodovania o priestupku sa žalobca nemôže, z dôležitého dôvodu zúčastniť prejednávania priestupku.
Súd k tomuto bodu ďalej poukazuje na zdôvodnenie rozhodnutia odvolacím orgánom, ktorý okrem iného uviedol, že na základe zisťovania žalovaného mal preukázané, že žalobca prišiel na prvú stomatologickú na konzultáciu dopoludnia, avšak z čakárne odišiel svojvoľne bez vyšetrenia a nešiel ani na RTG vyšetrenie. Žalovaný konštatoval, že ošetrujúci lekár MUDr. X. K., Csc. uviedol, že diagnóza žalobcu nebola akútna a nevyžadovala si vyšetrenie práve v určený deň 25.04.2012 a bolo možné tento zákrok vykonať aj v iný deň. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že súčasťou predloženého správneho spisu, nie je dokumentácia, ktorá preukazovala korešpondenciu žalovaného s príslušnou stomatologickou klinikou, preto krajský súd nemohol tieto závery správneho orgánu druhého stupňa vyhodnotiť, a teda vyhodnotiť aj skutočnosť, či vyšetrenie na stomatologickej klinike v Košiciach bolo dôležitým dôvodom, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť.
K bodu 2.), v ktorom žalobca tvrdil, že žalovaný nedodržal 30-dňové ani 60-dňové lehoty na vydanie rozhodnutia napriek tomu, že na túto skutočnosť bol upozornený súd konštatuje, že lehoty na vydanie rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu sú lehotami, ktoré nemajú vplyv na posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia.
Podľa názoru súdu na vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí by malo vplyv, len uplynutie prekluzívnej lehoty upravenej v § 20 zák. č. 372/90 Z.z..
Lehota upravená v § 49 zákone o správnom konaní ma poriadkový charakter a jej prípadné nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania. V prípade nedodržania uvedených lehôt by do úvahy prichádzali iba opatrenia proti nečinnosti orgánu verejnej správy, prípadne ak účastníkom vznikne v súvislosti s týmto postupom (nekonaním) správneho orgánu ujma, aj nárok na náhradu škodu za podmienok stanovených v osobitných predpisoch.
S poukazom na ust. § 51 zák. č. 372/1990 Zb. v spojení s ust. § 59 ods. 4 zák. č. 372/1990 v spojení s ust. § 49 zák. č. 71/1967 Zb. súd dospel k záveru, že aj keď bolo v konaní preukázané tvrdenie žalobcu, že lehoty na vydanie rozhodnutia správnymi orgánmi prvého a druhého stupňa dodržané neboli (začiatok konania 13.09.2011), rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu 25.04.2012 rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu 18.07.2012, skutok sa stal 13.09.2011, správa o výsledku objasňovania bola vydaná 13.09.2011, tak napriek tejto skutočnosti krajský súd zastáva názor, že porušenie lehôt na vydanie rozhodnutia (v konaní nebolo preukázané, že by nadriadený orgán prvostupňovému správnemu orgánu predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia, resp. že by na túto skutočnosť bol žalobca upozornený, resp. že by boli vydané v konaní procesné rozhodnutia o prerušení konania), treba konštatovať, že nedodržanie týchto lehôt nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí. Preto súd žalobný bod 2.) vyhodnotil ako nedôvodný.
K žalobnému bodu 3.), v ktorom žalobca tvrdil, že sa priestupku nedopustil, a že s jeho argumentmi, ktoré uviedol v odvolaní, sa žalovaný nezaoberal, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne, všeobecné, krajský súd konštatuje, že žalobca žiadnym skutkovým vymedzením a dôkazmi nepreukázal, že by od 13.09.2001 využil možnosť nazrieť do spisu, písomne sa vyjadriť, predložiť dôkazy, a to ani v odpore proti skoršiemu vydanému prvostupňovému rozhodnutiu. Pričom už v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, bol žalobca zastúpený právnym zástupcom na základe plnej moci z 12.01.2001.
Súd konštatuje, že žalobca má právo predkladať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Tvrdenie žalobcu, že priestupku sa nedopustil ostalo len v rovine tvrdení a naopak dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodovanie prvostupňového správneho orgánu (zápisnica z objasňovania priestupku, fotodokumentácia zo dňa 13.09.2011, záznamy cestného radarového rýchlomeru, certifikát o overení technického zariadenia) preukazujú, že skutok sa tak stal, ako je kladený žalobcovi za vinu, čo vyplýva z podkladov, ktoré mal pri rozhodovaní správny orgán, a z ktorých pri rozhodovaní vychádzal.
V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa s jeho argumentáciou, uvedenou v odvolaní, nezaoberal. V odvolaní žalobca tvrdil, že sa nedopustil priestupku, a že nebol zistený skutkový stav veci bez ďalších konkrétností. Súčasne tvrdil, že žalovaný v rovnakých veciach nerozhoduje rovnako.
Súd dospel k záveru, že správne orgány riadne zistili skutkový stav veci, a na základe vykonaných dôkazov, ktoré boli podkladmi pre vydanie napadnutých rozhodnutí a mali preukázané, že žalobca sa priestupku dopustil, tak ako sa mu kladie za vinu. Je právne irelevantné, či žalovaný, ako tvrdí žalobca, v rovnakých veciach nerozhoduje rovnako.
V prípade priestupkov páchaných v súvislosti s premávkou na cestných komunikáciách, treba posudzovať každú skutkovú situáciu osobitne, osobitne aj osobu obvineného. Toto tvrdenie žalobcu okrem toho, že vôbec nie je preukázané, je všeobecne nekonkrétne, pričom nie je možné podľa názoru krajského súdu zovšeobecňovať a porovnávať priestupkové veci, ktoré sa týkajú priestupkov v súvislosti s premávkou na pozemných komunikáciách, práve na individuálny charakter každej priestupkovej veci. Súd vyhodnotil tento žalobný bod za nedôvodný.
Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že sa nedopustil priestupku, poukazuje na vykonané dokazovanie a podklady, na základe ktorých rozhodovali správne orgány v inštančnom postupe a aj na samotnú obranu žalobcu, ktorý na jednej strane tvrdil, že sa nedopustil priestupku, avšak nespochybňoval fakt, že predmetné vozidlo viedol.
Súd tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný.
K žalobnému bodu 4.), v ktorom žalobca tvrdil, že vozidlo nie je v jeho vlastníctve, a že ho má v prenájme, súd konštatuje, že tieto skutkové okolnosti boli správnym orgánom pri rozhodovaní zrejmé. V konaní bolo preukázané, že predmetné vozidlo je vedené na držiteľa spoločnosť MIKULTEX, s.r.o. Liptovský Mikuláš, že táto spoločnosť vozidlo dlhodobo neprevádzkuje, a že ho prenajala žalobcovi, ako konateľovi tejto obchodnej spoločnosti. Pre posúdenie veci nie je podstatné kto je držiteľom predmetného vozidla, ale kto predmetné vozidlo v čase skutku viedol. V konaní sa žalobca nebránil, v žiadnom zo svojich podaní, že by vozidlo neviedol. Takéto skutkové tvrdenia neuviedol ani v odpore voči rozkazu o priestupku, hovorí len o pochybnostiach prvostupňového orgánu, kto šoféroval. Súd zdôrazňuje, že skutková podstata priestupku sa viaže k osobe vodiča (§ 16 ods. 4 zák. č. 8/2001 Z.z..
Tento žalobný bod a táto námietka je pre posúdenie veci irelevantná a súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú.
K tvrdeniu žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú všeobecné, nie sú riadne zdôvodnené a boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci, súd konštatuje, že žalobný bod je formulovaný všeobecne, neurčito a nie vo väzbe ku konkrétnej prejednávanej veci a napadnutým rozhodnutiam.
Súd len zdôrazňuje, že v správnom súdnictve v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je povinný žalobca v lehote na podanie žaloby konkretizovať a vymedziť dôvody žaloby tak, aby boli konkrétne určité a nezameniteľné s inými dôvodmi. V tomto zmysle tento žalobný bod formulovaný nie je, a preto súd nemal vymedzené limity preskúmania napadnutých rozhodnutí, vo vzťahu k tomuto žalobnému bodu. Napriek tomu súd preskúmal napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s ich obsahom a dospel k záveru, že rozhodnutia sú vydané v súlade s § 77 zák. č. 372/1990 Zb. v spojení s ust. § 51 zák. č. 372/1990 Zb. v spojení s ust. § 47 zák. č. 71/1967 Zb.. Rozhodnutia sú riadne zdôvodnené a vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu a sú súladné s ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb.. Súd nezistil, že by správne orgány nesprávne právne posúdili vec. V tejto časti súd dospel k záveru, že žalobné body sú nekonkrétne a neurčité a teda ani nemôžu účinne spochybňovať napadnuté rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené aj tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný.
Súd žalobu zamietol ako nedôvodnú pri aplikácii § 250j ods. 1) O.s.p..
Pri aplikácii § 250k ods. 1 vzniká žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalobca však v konaní úspech nemal, z uvedených dôvodov súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Žiline, dňa 02. apríla 2013
JUDr. Erika Čanádyová
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Michaela Polková