Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Ek-618-2018.pdf
PDF · 81.13 KB
Case nature
Subarea
13Ek/618/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 937 874 proti povinnému: R. Q.Y., V.. XX.XX.XXXX, B. P. X, XXX XX B., o vymoženie 207,27 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Róbert Segľa, so sídlom exekútorského úradu Baštová 44, 080 01 Prešov, sp. zn 212EX 214/18, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie takto,
rozhodol:
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 212EX 214/18 zo dňa 15.06.2023, vydaného súdnym exekútorom Mgr. Róbert Segľa z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.04.2018 domáhal od povinného vymoženia 207,27 eur s príslušenstvom, na podklade výkazu nedoplatkov č. 1746218813 zo dňa 29.11.2017, ktorý vydal oprávnený. Poverením zo dňa 20.04.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Róbert Segľa, so sídlom exekútorského úradu Baštová 44, 080 01 Prešov, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 212EX 214/18.
2. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie dňa 15.06.2023 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok") a vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 72,00 eur s DPH. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa 15.06.2023.
3. Počas exekúcie 212EX 214/18 vedenej na majetok povinného, oprávnený zistil, že povinný R. Q., V.. XX.XX.XXXX je od 01.03.2023 zamestnaný, zamestnávateľ TOPERS, s.r.o., IČO:50 359 461, Sadová 419/8, 053 14 Spišský Štvrtok. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhuje, aby súd námietkam oprávneného v plnom rozsahu vyhovel a upovedomenie o zastavení exekúcie č. EX 214/18 vydané súdnym exekútorom Mgr. Róbertom Segľom zo dňa 15.06.2023 zrušil.
4. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie dňa 27.06.2023 predložil súdu námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor k podaným námietkam uviedol, že lehota 5 rokov v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku uplynula. To, že sa povinný zamestnal tesne pred uplynutím tejto lehoty rozhodne neznamená, že sa podarilo zistiť postihnuteľné príjmy povinného, nakoľko doteraz sa nepodarilo preveriť výšku príjmu a možnosť následných zrážok. Je vysoko nepravdepodobné, že by výkon exekúcie zrážkami zo mzdy bol úspešný.
5. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora,
6. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
8. Exekučný poriadok v ustanovení § 61n oprávňuje resp. splnomocňuje súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie zastaviť exekúciu v prípadoch, keď sú naplnené zákonné dôvody zastavenia exekúcie uvedené v predmetnom ustanovení Exekučného poriadku a v prípade zastavenia exekúcie v celosti aj vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený má v prípadoch ustanovených v § 61n ods. 4 Exekučného poriadku právo podať námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie ako prostriedok procesnej obrany oprávneného proti zastaveniu exekúcie. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, inými slovami ide o zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zmyslom a účelom zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania (exekúcie) v prípadoch, keď nie je možné úspešne skončiť exekučné konanie pre nedostatok majetku povinného subjektu. Dôvodom na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať (napr. majetok povinného je predmetom zálohu a oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou nesúhlasí) alebo povinný má majetok resp. príjmy, avšak tieto exekúcii nepodliehajú. Exekútor je povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného ako fyzickej osoby, ak nezistil majetok povinného, ktorý podlieha konkrétnej exekúcii v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného pričom poverený súdny exekútor vychádza z procesného stavu ku dňu vydania upovedomenia o zastavení exekúcie. Pod zexekvovaním majetku je potrebné rozumieť nielen zablokovanie konkrétneho majetku, ale dosiahnutie aspoň čiastočného výťažku v exekučnom konaní. Pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného subjektu je potrebné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch základných predpokladov. Prvým je uplynutie zákonom ustanoveného časového obdobia (v prípade právnických osôb 30 mesiacov a v prípade fyzických osôb 5 rokov t.j. 60 mesiacov) a súčasne druhým je nezistenie majetku alebo príjmov povinného podliehajúcich exekúcii (zexekvovateľného majetku resp. príjmov povinného subjektu), ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora.
9. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa 16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický
či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci, ktorý vykonáva nútený výkon nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verejnej moci je povinný vykonávať exekúciu spôsobom aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekučného konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu vykonať (tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V prípade zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že ide o zákonnú povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je primárne v kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán verejnej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti, ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci.
10. Exekučný súd po preskúmaní správy o stave a priebehu exekúcie predloženej súdnym exekútorom zistil nasledovné skutočnosti. Poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie zisťoval majetok resp. príjmy povinného spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku a v rozsahu ustanovenom § 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. V priebehu exekúcie súdny exekútor zistil, že povinný nedisponuje finančnými prostriedkami na účte v banke, ktoré by bolo možné zexekvovať, povinný nevlastní nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, nevlastní motorové vozidlo. Podľa predloženej správy súdneho exekútora o stave a priebehu exekúcie je zrejmé, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie poverený súdny exekútor nemal vedomosť o existencii majetku resp. príjmov povinného, ktoré by exekúcii podliehali a súčasne v tejto exekúcii nebola vymožená ani len časť pohľadávky oprávneného z exekučného titulu a rovnako ani len časť trov exekučného konania povereného súdneho exekútora.
11. Pokiaľ ide o tvrdenie oprávneného uvedené v námietkach spočívajúce v tom, že povinný je od 01.03.2023 zamestnaný, exekučný súd konštatuje, že táto skutočnosť nemôže byť dôvodom obrany oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vydaného podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, ako prostriedku procesnej obrany oprávneného proti zastaveniu exekúcie, môže namietať len to, že neboli splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie. Skutočnosť, že sa povinný krátko pred uplynutím lehoty zamestnal, sama o sebe totiž nepreukazuje, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
12. Záverom odôvodnenia tohto uznesenia si dovolí exekučný súd opätovne upriamiť pozornosť oprávneného na to, že dôvodom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného nie je absolútna nemajetnosť (tzn. neexistencia akéhokoľvek majetku povinného) ale relatívna nemajetnosť (tzn. neexistencia majetku alebo príjmov povinného postihnuteľných exekúciou v konkrétnej exekúcii) povinného. Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Exekučný súd pri posudzovaní a rozhodovaní o námietkach oprávneného v tomto exekučnom konaní procesným postupom nezískal vedomosť, že
neboli splnené zákonné podmienky na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
13. Súd po posúdení námietok oprávneného dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné a vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor postupoval zákonným spôsobom, keď vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže počas piatich rokov nezistil žiadny majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie nevyhovel a ako nedôvodné ich podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.