Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_0T-60-2012.pdf
PDF · 88.27 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/60/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudcom pre prípravné konanie JUDr. Petrom Kaňom v trestnej veci obžalovaného F. Q. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne 31. januára 2013, takto
rozhodol:
F. Q., narodený XX. F. XXXX v N., trvalé bydlisko I., ul. V. č. XXXX/X, t.č. vo väzbe v ústave na výkon väzby Nitra od 9. decembra 2012,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 9. decembra 2012 v čase okolo 15.30 hod. v obci I. po T. ulici viedol osobné motorové vozidlo zn. Seat Leon evidenčného čísla N., kde bol kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Hurbanovo, po čom bolo zistené, že trestným rozkazom Okresného súdu Komárno zo 17. augusta 2011, č.k. 14T/74/2011- 43, právoplatným 13. septembra 2011, mu bol uložený okrem iného aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 (troch) rokov,
t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
č í m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d/ Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 348 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v cestnej premávke vo výmere 3 (troch) rokov.
odôvodnenie:
Obžalovaný F. Q. je pred súdom trestne stíhaný na podklade obžaloby okresnej prokurátorky v Komárne podanej na súd 10. decembra 2012 pod č. 1Pv 758/2012-8 v konaní vedenom podľa § 204 ods. 1 Tr. por. za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 9. decembra 2012 v čase okolo 15.30 hod. v obci I. po T. ulici viedol osobné motorové vozidlo zn. Seat Leon evidenčného čísla N. XXXCZ, pričom pri kontrole hliadkou OO PZ Hurbanovo bolo zistené, že rozhodnutím Okresného súdu Komárno sp. zn. 14T/74/2011-43 zo 17. augusta 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 13.9.2011, mu bol uložený okrem iného aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu troch rokov.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Po kladnom zodpovedaní na všetky zákonom požadované otázky podľa § 257 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Tr. por. obžalovaným, súd, po kladnom vyjadrení prokurátora k možnosti prijatia takéhoto vyhlásenia uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal uvedené vyhlásenia s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa v rozsahu uznania viny nevykoná, pričom sa vykoná len vo vzťahu k výroku o treste.
Súd vyhlásenie obžalovaného prijal s ohľadom na to, že z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní (obsiahnutých vo vyšetrovacom spise), posudzovaných len na účely posúdenia hodnovernosti priznania sa obžalovaného, bolo možné urobiť záver o tom, že neexistuje pochybnosť o pravdivosti jeho vyhlásenia o uznaní viny.
Súd žalovaný skutok právne posúdil v súlade s obžalobou ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., majúc za to, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky žalovaného prečinu.
Vo vzťahu k otázke trestu súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov (postupom podľa § 269 Tr. por.), ktorými sú evidenčná karta vodiča (č.l. 16 až 24), výpis z ústrednej evidencie priestupkov (čl. 25 až 29), trestný rozkaz Okresného súdu Komárno zo 17. augusta 2011, č.k. 14T/74/2011 - 43, právoplatný 13. septembra 2011 (č.l. 30 až 32), zápis o dychovej skúške a certifikát (č.l. 33 a 34), výsledok lustrácie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 18. januára 2013 a odpis registra trestov z 20. januára 2013.
Obžalovaný bol aj vypočutý vo vzťahu k okolnostiam prípadu, ktoré by mohli mať vplyv pri určovaní druhu a výmery trestu, pričom uviedol, že v inkriminovaný deň chcel kúpiť nejaké lieky proti bolesti (asi Novalgin) pre svojho otca, ktorý utrpel zranenie (pichol sa do brucha). Otec bol v tom čase na vyšetrení v nemocnici v I. E.. Deň pred tým než bol zadržaný sa mu stal úraz, v ten deň nešiel do nemocnice, ale až na druhý deň, keď sa mu priťažilo. Chcel ísť preto do lekárne v I. na T. ulici, nakoľko vtedy nebolo ešte rozhodnuté, či si otca v nemocnici ponechajú, pričom lieky chcel nechať doma pre prípad, že ak
by ho pustili, aby mal nejaké lieky. V opačnom prípade mala pre lieky prísť jeho matka. K predmetnej lekárni viedol vozidlo asi 500 až 600 metrov. Nešiel peši keďže bolo otcovi zle, bolo aj zlé počasie, bez rozmyslu skočil do auta, a preto išiel autom.
Obhajca nechal na zváženie súdu aj možnosť ako svedka vypočuť matku obžalovaného, pričom po zamietnutí tohto návrhu súdom, majúc za to, že dokazovanie v uvedenom smere by nemohlo prispieť k bližšiemu objasneniu okolností prípadu a osobných pomerov obžalovaného, sa aj obhajca vyjadril, že chcel od návrhu na vykonanie tohto dôkazu upustiť.
Z vykonaného dokazovania vo vyššie uvedenom rozsahu mal súd preukázané, že obžalovaný viedol motorové vozidlo v čase, keď mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Komárno zo 17. augusta 2011, č.k. 14T/74/2011 - 43, právoplatným 13. septembra 2011, okrem iného uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 3 (troch) rokov.
Uvedeným trestným rozkazom bol odsúdený taktiež pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že 4. mája 2011 takisto viedol osobné motorové vozidlo napriek tomu, že mu rozhodnutím v priestupkovom konaní, a to Okresného dopravného inšpektorátu Komárno z 15. novembra 2010, č. ORP-KN-ODI12-P-788-2010, právoplatným v ten istý deň, bola uložená sankcia zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 24 mesiacov. Teda obžalovaný spáchal žalovaný skutok opätovne napriek tomu, že, skorším trestným rozkazom tunajšieho súdu bol pre rovnaký trestný čin odsúdený.
Vychádzajúc z uvedeného žalovaný trestný čin u obžalovaného predstavuje recidívu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia v pomerne krátkom čase. Obžalovaný viedol motorové vozidlo prvýkrát v čase zákazu takejto činnosti, ktorý mu bol uložený v priestupkovom konaní a následne opätovne v čase zákazu tejto činnosti mu uloženému vyššie citovaným trestným rozkazom (dňa 4. mája 2011).
Pravidelné nerešpektovanie pravidiel cestne premávky obžalovaným ďalej vyplýva z evidenčnej karty vodiča vedenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Komárno (č.l. 16 až 24), z ktorej vyplýva, že od 26. novembra 2004 do 13. augusta 2012 bol v blokovom konaní sankcionovaný za 25 priestupkov, ďalej štyrikrát v riadnom priestupkovom konaní - v dvoch z týchto prípadov aj s uložením sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá (4. októbra a 15. novembra 2010 - v oboch prípadoch s uložením sankcie zákazu uvedenej činnosti na 24 mesiacov).
Z uvedeného vyplýva, že skoršie opakované prejednávanie jeho správania v cestnej premávke a následne ani odsúdenie za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia nemalo na obžalovaného žiadny preventívny ani výchovný účinok, vo vzťahu k rozhodnutiam orgánov prejednávajúcich priestupky aj k odsudzujúcemu rozhodnutiu súdu svojím konaním vyjadril ľahostajnosť, keďže napriek nim opätovne viedol motorové vozidlo v čase zákazu činnosti.
Vo vzťahu k jeho vyjadreniam, ktorými sa snažil znížiť mieru svojho zavinenia, poukazujúc na to, že konal v rozrušení, bez rozmyslu, vzhľadom na naliehavosť zabezpečiť lieky pre svojho otca a navyše vozidlom prešiel len asi 500, resp. 600 m, je potrebné poukázať, že už zo samotného vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že, aj v prípade, že by obžalovaný šiel takto zabezpečovať lieky proti bolesti svojmu otcovi, takéto konanie nebolo v ničom naliehavé, nakoľko jeho otec mal byť v danom čase v nemocnici, teda pod lekárskym dohľadom, kde v prípade potreby by mu takéto lieky boli zo strany lekára nepochybne poskytnuté. Podľa vyjadrenia obžalovaného mal jeho otec utrpieť zranenie už deň predtým, z čoho možno dôvodne usudzovať, že v jeho prípade nešlo o priame život ohrozujúce poranenie, čo spochybňuje aj dôvodnosť tvrdenia obžalovaného, že konal v silnom citovom rozrušení. V nadväznosti na to, ak bola predmetná lekáreň vzdialená z miesta jeho bydliska len asi 500 m, takúto vzdialenosť za danej situácie mohol (nezistiac, že mu v tom niečo bránilo) prekonať aj iným spôsobom ako motorovým vozidlom. Napokon ani tvrdeniu obžalovaného, že v prípade ponechania si jeho otca v nemocnici, si pre liek mala prísť jeho matka, aby ho otcovi zaniesla do nemocnice, nakoľko tieto
lieky tam nemajú, súd neuveril, nakoľko je hranične nepravdepodobné, aby lieky proti bolesti (teda aj laicky bežne dostupné lieky) nemali k dispozícii v ústavnom zdravotníckom zariadení. je nepochybné, že takéto lieky v prípade hospitalizácie otca v nemocnici v I.., by mu boli poskytnuté v tomto zdravotníckom zariadení. Spravujúc sa týmito úvahami vo vzťahu k tvrdeniam obžalovaného, hodnotiac ich v uvedených aspektoch za nelogické, a preto nehodnoverné a účelové, súd nepovažoval za potrebné uvedené tvrdenia obžalovaného ďalej bližšie preverovať ďalšími dôkazmi a tým nadbytočne predlžovať trestné konanie.
Pri ukladaní trestu obžalovanému, vychádzajúc zo základných zásad ukladania trestov upravených v § 34 Tr. zák., dospel súd k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti - rovnorodú recidívu vo vzťahu k súdenému prečinu a množstvo priestupkov na úseku cestnej premávky, je z hľadiska druhu trestu nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. - teda, že sa k žalovanému skutku priznal a tento oľutoval, pričom oľutovanie tohto činu možno v danom prípade považovať za úprimné, a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. - teda, že bol už za trestný čin odsúdený. Vo vzťahu k skoršiemu odsúdeniu obžalovaného treba uviesť, že vzhľadom na prezidentom Slovenskej republiky vyhlásenú amnestiu dňa 2. januára 2013, podmienečný trest odňatia slobody mu uložený trestným rozkazom tunajšieho súdu zo 17. augusta 2011, č.k. 14T/74/2011 - 43, právoplatným 13. septembra 2011, vo výmere 6 (šiestich) mesiacov s určením skúšobnej doby na dva roky mu bol amnestiou odpustený, čo súd hodnotil ako predbežnú otázku, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že by žalovaný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Na odsúdeného sa však ohľadne tohto odsúdenia nehľadí ako keby nebol odsúdený, nakoľko trest zákazu činnosti (na ktorý sa amnestia nevzťahuje) mu týmto trestným rozkazom uložený doposiaľ nevykonal, pričom uvedený účinok u obžalovaného môže nastať až vykonaním tohto trestu. Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody zohľadňujúc závažnosť súdeného trestného činu, aj osobné pomery obžalovaného, súd považoval za primeraný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov, čo v trestnej sadzbe určenej za prejednávaný prečin v § 348 ods. 1 Tr. zák. (až dva roky odňatia slobody), neupravenej podľa kritérií uvedených v § 38 Tr. zák. vzhľadom na rovnosť v pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, predstavuje trest v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd dospel k záveru, že takto uložený trest, okrem toho, že obžalovanému počas jeho výkonu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, je spôsobilý vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu, pričom súčasne spĺňa aj kritériá individuálnej a generálnej prevencie. Na výkon trestu obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný pred spáchaním súdeného prečinu nebol (vôbec) vo výkone trestu odňatia slobody.
Súd obžalovanému súčasne uložil, pri splnení podmienok podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v cestnej premávke vo výmere 3 (troch) rokov, nakoľko už z povahy súdeného prečinu vyplýva, že sa činu dopustil v súvislosti s touto činnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na tunajšom súde, pričom o odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.