Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-252-2010.pdf
PDF · 99.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6Er/252/2010
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Bratislava, Mliekárenská ulica 10, proti povinnému: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X. XXX, pre vymoženie 3558,06 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka ul. č. 60, trovy exekúcie vo výške 49,18 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 07.05.2010, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 10.05.2010, sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 3558,06 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok JUDr. Michala Krnáča, rozhodcu so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého 793/21, č.k. RK-184/09-MK zo dňa 08.10.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2010 a vykonateľnosť dňa 23.13.2010.
Súdny exekútor doručil súdu dňa 18.12.2012 podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie spolu s návrhom na úhradu trov exekučného konania. Podanie obsahovalo aj súhlas oprávneného so zastavením exekúcie podľa citovaného ustanovenia.
Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Súd opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, predloženú zmluvu o úvere, vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Z predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400006004 vyplýva, že oprávnený a povinný uzatvorili zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingovej pôžičky v sume 1261,37 Eur (38 000 Sk). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere zmluvy sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA, spol. s r.o.
Zo zmluvných dojednaní v článku 18 vyplýva, že akékoľvek spory medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky. Účastníci si v článku 18.2. dojednali rozhodcovskú doložku, na podklade ktorej spory medzi nimi budú riešené v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z rozhodcov určených v doložke. V bode 18.3. je dojednaná rozväzovacia podmienka rozhodcovskej doložky, podľa ktorej doložka platí len v prípade, že spory zo zmluvy nebudú riešené v súdnom konaní.
Z predloženého výpisu z obchodného registra súd zistil, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by ju povinný uzavrel pri výkone podnikateľskej činnosti. Preto treba vzťah medzi oprávneným a povinným posudzovať ako spotrebiteľský a aplikovať naň príslušné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 45 ods. 1, 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenie, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) r), 5, 6 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.
Systém ochrany spotrebiteľa bol zavedený do práva Európskych spoločenstiev smernicou 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy(rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98).
Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05).
Oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Uzatvorená je medzi veriteľom - dodávateľom, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania a dlžníkom - spotrebiteľom, ktorý pri uzavretí nekonal v rámci predmetu svojho podnikania. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodca. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Zmluva o úvere v rámci všeobecných obchodných podmienok síce poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa aj na všeobecný súd, takáto možnosť je však len iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne (rozhodcovský súd v sídle veriteľa, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov). Aj z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol povinnej ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorá jej ex lege patrila.
Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú.
Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekučné konanie v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Súdny exekútor si písomným podaním doručeným súdu dňa 18.12.2012 uplatnil trovy exekúcie v sume 166,49 Eur. Trovy špecifikoval ako paušálnu odmenu za 19 úkonov exekučnej činnosti v sume 75,62
Eur vrátane DPH, náhradu hotových výdavkov v sume 90,87 Eur vrátane DPH ( z toho poštovné 39,27 €, náklady na vedenie spisu 27,60 € a záverečné práce so spisom 24,00 €).
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.01.2009.
Podľa § 14 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
d) doručenie exekučného príkazu
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní
g) každé zisťovanie bydliska povinného
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného
i) každé zisťovanie účtu povinného
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1/ paušálnu odmenu podľa § 15 citovanej vyhlášky za tieto úkony:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie
- doručenie príkazu na zač. ex. prik. pohľ. z účtu v banke
- doručenie upovedomenia o začatí ex.
- zisťovanie majetku povinného - žiadosť o poskytnutie súč. DI
- zisťovanie majetku povinného - žiadosť o poskytnutie súč. SocP
- zisťovanie majetku povinného - žiadosť o poskytnutie súč. REGOB
- zisťovanie majetku povinného - žiadosť o poskytnutie súč. SocP
Spolu 7 úkonov exekučnej činnosti x 3,32 € = 23,24 €.
Keďže minimálna zákonná odmena je v sume 33,19 € súd priznal odmenu súdnemu exekútorovi v tejto minimálnej výške 33,19 €.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke v rozsahu 11 úkonov, ale len v rozsahu jedného úkonu. Ak súdny exekútor vyhotovil a doručil viaceré rovnopisy jednotlivých rozhodnutí (napr. exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a pod.), súd mu v každom prípade môže priznať odmenu len za jeden úkon exekučnej činnosti, a to v súlade s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky (odmenu za úkony podľa písm. a) až f) je možné v súlade s gramatickým výkladom citovaného ustanovenia priznať vždy len raz, čo vyplýva z použitia singuláru podstatného mena „doručenie“, naproti tomu za úkony podľa písm. g) až j) aj viackrát, čo vyplýva z použitia zámena „každé“). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkon žiadosť o doručenie upovedomenia povinnému a za úkon návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko ustanovenie § 15 ods. 1 v písm. a) až j) citovanej vyhlášky presne stanovuje úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumu. Uvedené úkony nie sú úkony, ktoré by boli odmeňované paušálnou sumou podľa citovaného ustanovenia.
2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky za:
- poštovné v sume 7,80 Eur
Súd nepriznal poštovné v uplatnenom rozsahu 39,27 Eur vrátane DPH, pretože aj vynaloženie hotových výdavkov na poštovné služby je potrebné preukázať, a to doručenkami založenými v exekučnom spise. Zo spisu súd zistil nasledujúce doručovania písomností preukázané doručenkami v spise: 1/ žiadosť o udelenie poverenia, 2/ upovedomenie o začatí ex. - povinný, 3/ žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Sociálna poisťovňa, 4/ žiadosť o poskytnutie súčinnosti - OR PZ PE, 5/ žiadosť o doručenie upovedomenia PZ čo je spolu 5 doručení. Preto súd priznal náhradu hotových výdavkov za poštovné len za týchto 5 doručení, ktoré vyplývajú z procesného spisu a ktorých vykonanie je preukázané. Spolu priznal poštovné v sume 5 x 1,56 Eur (suma 1,56 € je zrejmá z vyúčtovania súdneho ex.) = 21,84 Eur. Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov za poštovné za doručenie príkazov na začatie exekúcie do bánk, pretože v takomto prípade je z exekučného spisu zrejmé, že došlo k hromadnému odoslaniu uvedených písomnosti (v exekučnom spise nie sú založené doručenky o odoslaní uvedených písomnosti poštou). Vynaloženie hotových výdavkov (aj v prípade poštovného) je potrebné dostatočne preukázať listinnými dôkazmi, pri poštovnom založením doručenky v exekučnom spise. Súdny exekútor si pri takomto hromadnom doručení písomnosti môže uplatniť náhradu za poštovné len v rámci tých exekúcií, kde je vynaloženie peňažných prostriedkov na poštovné služby preukázané originálmi doručeniek v exekučnom spise.
Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za uplatnené úkony - náklady na vedenie spisu (27,60 Eur vrátane DPH) a odblokovanie a záverečné práce so spisom (24,00 Eur vrátane DPH) pretože súd dospel k záveru, že v prípade týchto úkonov nejde o úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného, ale ide o administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, za ktoré je náhrada zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 cit. vyhl.).
3/ DPH v sadzbe 20% zo základu 33,19 Eur (odmena) + 7,80 € (náhrada hotových výdavkov za poštovné) = 40,99 Eur, t.j. 8,19 Eur.
Spolu boli súdnemu exekútorovi priznané trovy v sume 33,19 Eur (odmena) + 7,80 Eur (náhrada hotových výdavkov) + 8,19 Eur (DPH) = 49,18 Eur.
S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 EP k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože zastavenie exekúcie procesne zavinil tým, že predložil exekučný titul, ktorý nebol spôsobilý na vedenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie (§ 45 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní) v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (2), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.