Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/408/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Obvodný úrad Košice, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, Košice, IČO: 42097002, proti povinnému: M. Y., G.. XX.X.XXXX, K. Z. P., M. XX, o vymoženie 16,60 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, Košice, pod č. EX 1334/00, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 09.08.2012 č.k. -47 jednohlasne takto

rozhodol:

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie tak, že povinného zaväzuje nahradiť súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Karolovi Mihalovi, Moyzesova 34, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 20,99 eur, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením povinného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Karolovi Mihalovi, Moyzesova 34, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 18,82 eur, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že uznesením zo dňa 28.10.2010, č. k. -21, súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 34,55 eur. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27.04.2012, č. k. -34, zrušil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie z dôvodu, že oprávneného v danom prípade nemožno zaviazať na náhradu trov exekúcie, keďže s prihliadnutím na sumu 500 Sk, ktorá bola predmetom exekúcie a lehotu na jej vymoženie okolo 6 mesiacov nemožno uzavrieť, že oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie. Súd prvého stupňa preto opätovne rozhodoval o náhrade trov povereného súdneho exekútora a v súlade s ust. a nasl. Exekučného poriadku a vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov na náhradu trov exekúcie vo výške 18,82 eur zaviazal povinného, keďže oprávnený nemohol predvídať, že nebude možné exekučné konanie dokončiť pred uplynutím prekluzívnej lehoty. O trovách odvolacieho konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že nepriznal účastníkom trovy odvolacieho konania, keďže žiaden oprávnený neuplatnil nárok na náhradu trov, povinnému a exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súdny exekútor namietal, že súd prvého stupňa rozhodol v rozpore so skutkovým stavom len na základe nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Podľa súdneho exekútora exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 08.03.2001, doručil ho dňa 13.03.2001 a súdny exekútor následne dňa 14.03.2001 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, pričom prekluzívna lehota uplynula dňa 14.06.2001. Ďalej uviedol, že odvolací súd vôbec neskúmal skutkový stav, ale naopak konštatoval, že exekútor mal dostatok času pred uplynutím prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie začať vykonávať exekúciu, pričom v skutočnosti mohol exekútor vykonávať exekúciu len 3 mesiace. Podľa súdneho exekútora odvolací súd zároveň zaviazal právnym názorom súd prvého stupňa, ktorý je nesprávny, arbitrárny a nevychádza zo skutkového stavu v dobe rozhodovania o odvolaní, nakoľko nesprávne posúdil plynutie prekluzívnej lehoty, ako i podiel zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Pri posudzovaní zavinenia mal súd založiť svoju úvahu na tom, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. V občianskom súdnom konaní sa zavinenie posudzuje z procesného hľadiska, v rámci ktorého je potrebné zistiť, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, v danom prípade či oprávnený mohol predvídať prekludovanie vymáhanej pohľadávky. Podľa súdneho exekútora oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie znáša riziko nevymoženia svojej pohľadávky. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade so zákonom pri priznávaní a navyšovaní DPH na celé trovy exekúcie, pretože nerešpektoval, že v dobe rozhodovania, dňa 09.08.2012 bol povinný rozhodovať podľa aktuálneho znenia ust. § 196 Exekučného poriadku účinného od 1.1.2012, podľa ktorého sa navyšujú už celé trovy exekúcie o 20 % DPH.

Oprávnený a povinný zostali v odvolacom konaní nečinní.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní súdneho exekútora proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o vec podľa , na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Súdny exekútor v podanom odvolaní namietal, že neboli splnené podmienky na zaviazanie povinného na náhradu trov exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi.

K uloženiu povinnosti povinnému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie odvolací súd poukazuje na svoje predchádzajú rozhodnutie vo veci zo dňa 27.04.2012 a na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu súdneho exekútora ďalej uvádza:

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 28.10.2010 exekúciu zastavil z dôvodu, že došlo k prekludovaniu práva oprávneného na vymoženie jeho pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, ktorým bolo rozhodnutie o priestupku Okresného úradu Košice zo dňa 29.04.1998, č. VVS/Pr/2743/97/Ih. Uvedené rozhodnutie bolo možné v zmysle ust. o priestupkoch v znení do 31.8.2008 vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie povinnosti v ňom uloženej. Oprávnený doručil návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 18.12.2000, pričom podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia lehota na vykonanie exekučného titulu uplynula dňa 13.06.2001, kedy právo na vymoženie exekvovanej pohľadávky zaniklo zo zákona. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu zastavil.

Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie dňa 18.12.2000, teda viac ako 6 mesiacov pred uplynutím lehoty určenej na vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom. Od tohto dňa až do uplynutia lehoty na výkon rozhodnutia súdny exekútor podľa predloženého exekučného spisu vykonával úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Súdny exekútor konal na návrh oprávneného, v jeho záujme a v súlade so zákonom a za túto činnosť mu nepochybne prislúcha odmena, nakoľko podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie pohľadávky oprávneného.

Súdny exekútor žiadal zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného podľa pôvodného znenia ust. § 203 Exekučného poriadku. Citované ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ust. § 197 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Podľa tohto ustanovenia súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, pričom uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Je nepochybné, že s prihliadnutím na ust. § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktoré vymedzovalo lehotu troch rokov na vykonanie exekučného titulu, si oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie mal byť vedomý, že v priebehu exekúcie môže dôjsť k jej zastaveniu skôr, ako bude vymožená jeho pohľadávka. Túto skutočnosť však nemožno považovať za rozhodujúcu pre uloženie mu povinnosti na náhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie v tomto prípade predpokladal samotný zákon a išlo o objektívnu skutočnosť, ktorú oprávnený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. K zastaveniu exekúcie totižto nedošlo len z dôvodu samotného uplynutia prekluzívnej lehoty, ale z dôvodu nevymoženia pohľadávky súdnym exekútorom pred uplynutím prekluzívnej lehoty, čo oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať. Oprávnený totižto postup exekučného súdu ani súdneho exekútora, či dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti a vymoženie pohľadávky nemohol ovplyvniť.

Preto má odvolací súd za to, že v danom prípade nemožno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 Exekučného poriadku a tieto má znášať povinný.

Predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 18.12.2000, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). V zmysle ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. 2. 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného od 1. septembra 2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku súdneho exekútora, týkajúcu sa nepriznania dane z pridanej hodnoty v uplatňovanom rozsahu, je potrebné poukázať na znenie ust. § 196 Exekučného poriadku účinné od 1. septembra 2005. Podľa tohto ustanovenia patrí súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. To znamená, že len odmena súdneho exekútora sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty a túto nemožno vypočítať a priznať aj z ďalších trov exekúcie, pretože by to bolo v rozpore so zákonnou úpravou v Exekučnom poriadku.

Uvedené však neplatí pre posudzované konanie, ktoré sa začalo dňa 18.12.2000 a na ktoré sa v časti rozhodovania o trovách exekúcie aplikuje ust. § 196 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005. Pôvodné znenie tohto ustanovenia obsahovalo len všeobecné pravidlo, že za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, neriešilo však zvyšovanie týchto trov o príslušnú sumu DPH.

Z dôvodov aplikačných problémov pri využívaní tohto ustanovenia Ústavný súd SR v náleze zo dňa 17. decembra 2004, sp. zn. , priniesol jeho výklad tak, že vyslovil, že pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň, zvlášť v prípade, keď nejednoznačné znenie navzájom súvisiacich zákonov (, Exekučný poriadok, zákon o dani z pridanej hodnoty) pripúšťajú viaceré výklady a výsledky interpretácie.

V zmysle vyššie uvedeného sa v posudzovanom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi zvyšujú o príslušnú sumu DPH odmena, náhrada hotových výdavkov aj náhrada za stratu času. V danom prípade ide o sumu 3,50 eur (DPH 20 % z 17,49 eur, t. j. paušálna odmena 6,64 eur + náhrada hotových výdavkov 10,85 eur).

Ako je uvedené vyššie, súd prvého stupňa však pochybil, ak súdnemu exekútorovi nepriznal DPH aj z náhrady hotových výdavkov, t. j. v celkovej výške 3,50 eur ale len vo výške 1,33 eur, preto odvolací súd podľa ust. zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 20,99 eur ( paušálna odmena 6,64 eur + hotové výdavky 10,85 eur + DPH 3,50 eur).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že súdny exekútor, ktorý bol v odvolacom konaní čiastočne úspešný, si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ostatným účastníkom preukázateľne trovy tohto konania nevznikli, preto rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.