Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16P-133-2012.pdf
PDF · 98.33 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/133/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: D. N. C., nar. XX.XX.XXXX a N. C., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza - OSV, deti rodičov - matky: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Z. XXX, zast. JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom so sídlom Prievidza, Švéniho 6 a otca: L.. A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom P., Z. XXX, o návrhu otca o zníženie výživného na obe maloleté deti a o vzájomnom návrhu matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, takto
rozhodol:
Návrh otca o zníženie vyživovacej povinnosti na obe maloleté deti zamieta.
Návrh matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na obe maloleté deti zamieta.
odôvodnenie:
Otec detí sa podaným návrhom doručeným súdu 19.10.2012 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na obe maloleté deti, a to z dôvodu, že v období od októbra 2010 do augusta 2011 bol nezamestnaný, pričom od augusta 2011 je samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom jeho príjem je nižší ako životné minimum, pričom v júni 2012 mal i úraz, v dôsledku čoho mal 5 týždňov zlomenú nohu, jeho výdavky z podnikateľskej činnosti ďaleko prevyšujú jeho príjmy z podnikateľskej činnosti, preto s poukazom na uvedené navrhol jeho vyživovaciu povinnosť na obe deti znížiť, a to s účinnosťou od 1.12.2011 na minimálne výživné u oboch maloletých detí.
Matka detí s návrhom otca nesúhlasila. Poukázala na skutočnosť, že od rozvodu v roku 2007, kedy bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca, zvýšenie vyživovacej povinnosti otca nežiadala. V tom čase boli obe maloleté deti malé, v súčasnosti sú školopovinné, v súvislosti s čím sú ich náklady vyššie. Poukázala na zvýšené výdavky oboch detí a s poukazom na ne, navrhla návrh otca v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň v priebehu konania si vzájomným návrhom uplatnila návrh o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, a to s účinnosťou od decembra 2011 o sumu 70,- eur na každé dieťa, a to s poukazom na zvýšené výdavky oboch detí.
Kolízna opatrovníčka maloletých detí poukázala na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného na deti uplynulo viac ako 5 rokov, deti sú väčšie, finančné náklady na zabezpečenie záujmov detí sa neustále zvyšujú, preto návrh o zníženie výživného navrhla zamietnuť. Rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného ponechala na úvahu súdu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16P 133/2012, pripojeným spisom tun. súdu 10C 189/2006 zistil nasledovný skutkový stav:
Z pripojeného spisu tun. súdu 10C 189/2006 súd zistil, že rozsudkom 10C 189/2006-27 z 27.2.2007 bolo manželstvo rodičov maloletých deti rozvedené, pričom obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec detí bol zaviazaný platiť na výživu maloletej D.y výživné vo výške 3000,- Sk a na maloletého N. výživné vo výške 2000,-Sk mesačne, počnúc právoplatnosťou uvedeného rozsudku, pričom uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.5.2007. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia súd zistil, že otec detí v tom čase zarábal 27.321,- Sk mesačne v čistom, hradil náklady na bývanie 8000,- Sk mesačne, platil si životné poistenie vo výške 1600,- Sk mesačne a sumu 5000,- Sk dával na výživu maloletých detí. Otec detí bol v tom čase zamestnaný v spoločnosti L., s.r.o. so sídlom v A.. Matka detí bola v tom čase poberateľkou rodičovského príspevku od septembra 2006 v sume 4440,- Sk, od 1.9.2006 sa zamestnala ako mzdová účtovníčka, v mesiacoch september až november 2006 zarábala v priemere 6378,- Sk mesačne v čistom.
Z výsluchu otca detí v súčasnosti súd zistil, že v spoločnosti L., s.r.o. ukončil pracovný pomer v apríli 2007 z dôvodu, že po rozvode sa chcel odsťahovať z tohto okresu a urobiť hrubú čiaru za manželstvom s matkou detí. Pracovný pomer skončil dohodou z jeho podnetu. Následne sa od mája 2007 zamestnal ako projektový inžinier u zamestnávateľa O. M. N., kde pracoval 4 mesiace, pracovný pomer skončil dohodou z dôvodu, že mu zamestnávateľ nevyplatil žiadnu mzdu. Následne sa chcel zamestnať v zahraničí, sprostredkovateľská spoločnosť Z. L. s.r.o. ho vymenovala za prokuritstu a technického riaditeľa, na základe čoho mu mali vyplácať mzdu 15.000,- Sk, tento záväzok neplnili, preto pracovný pomer ukončil. Následne od decembra 2007 do augusta bol evidovaný ako nezamestnaný. Od septembra 2008 sa zamestnal v spoločnosti F. Z. so sídlom v N. ako projektový inžinier, kde zarábal približne 1400,- eur mesačne v čistom, pracovný pomer bol uzavretý len na dobu určitú, mzdu mu vyplatili do konca augusta 2009. Následne sa od 1.8.2009 zaevidoval na úrade práce, v období od októbra 2009 do marca 2010 poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 760,- eur mesačne. Evidovaný bol na úrade práce do mája 2010. Od júna 2010 sa zamestnal vo firme STREMONT, s.r.o., jednalo sa o pracovný pomer na 4 mesiace, kde mal dohodnutú čistú mzdu 440,- eur. Pracoval tam do konca septembra 2010. Následne sa v období od októbra 2010 do júla 2011 zaevidoval na úrade práce, kedy sa mu napriek snahe nepodarilo nájsť vhodné zamestnanie. Keďže štát v tom období poskytoval dotáciu, rozhodol sa v auguste 2011 založiť si živnosť, na základe čoho dostal dotáciu vo výške 2500,- eur z úradu práce, ktorá bola účelovo viazaná na nákup vecí súvisiacich s podnikaním a zaplatenie odvodov, avšak len do výšky 50% z celkovej výšky odvodov. Uviedol, že je vyučený ako stavebný inžinier, odbor pozemné stavby a architektúra, projektuje len jednoduché stavby. Uviedol, že podnikanie v oblasti stavebníctvo nejde a v dôsledku krízy veľmi upadá, nikto nepotrebuje stavebných inžinierov. V rámci živnosti začal projektovať v auguste 2011, kedy mal väčšiu zákazku na projekt pre výstavbu rodinných domov v P., a to pre M. Maxinu, s ktorým však nemal uzavretú žiadnu zmluvu, mal len ústne dohodnutú odmenu vo výške 10% z predaja pozemkov, čo mala byť približne suma 15.000,- eur. Na tomto projekte pracoval do konca roka 2011, teda približne 5 mesiacov, projekt dokončil, peniaze napriek tomu nedostal, pretože pán O. si projekt neprevzal a bol nútený tieto pozemky predať. Následne vypracoval ešte projekt pre firmu Z. s.r.o., ktorej vyfakturoval 960,- eur, ktorá suma mu bola vyplatená vo februári 2012. Uviedol, že vo februári 2009 si bral na lízing motorové vozidlo TOYOTA, rok výroby 2008, ktorý lízing splácal do apríla 2012 vo výške 289,- eur mesačne ako súkromná fyzická osoba, auto nemá zahrnuté v podnikaní. Peniaze na lízing si požičal od brata S. C., ktorý mu v roku 2012 požičal sumu približne 7000,- eur. Uviedol, že ako fyzická osoba je v mínuse 5121,70 eur, v čom je zahrnutá aj pôžička od brata vo výške 5621,93 eur, ktorý mu v apríli 2012 vyplatil sumu 1000,- eur a 14.5.0012 za neho doplatil lízing motorového vozidla vo výške 4621,93 eur a firmu má v mínuse podľa jeho prehľadu vo výške 98,74 eur. Uviedol, že posledných 12 mesiacov býval striedavo na adrese jeho rodičov, potom určitý čas býval u brata v G. pod R., v poslednom období sa zdržiava u priateľky v U. pod S., kde býva v jej rodinnom dome i s jej matkou. S priateľkou má maloleté dieťa, a to maloletého V. C., nar. XX.X.XXXX. Z rodného listu z XX.X.XXXX mal súd preukázané, že dňa XX.X.XXXX sa narodil maloletý V. C., ktorého otcom je L.. A. C.. Otec detí uviedol, že na maloletého V. výživné určené súdom nemá, prispieva na jeho potreby podľa svojich možností. Za bývanie im neplatí, platí len poplatky za internet a pevnú linku, a to sumu približne 50,- eur mesačne. Jeho zdr. stav je dobrý. Nad rámec bežného výživného kúpil synovi N. lego v hodnote 40,- eur, dcére D. poskytol sumu 50,- eur na výlet do Viedne. Uviedol, že od decembra 2011 nemá zaplatené výživné na deti v žiadnej výške, pretože nemal peniaze a očakával, že s matkou detí prebehne konanie o vyporiadanie BSM dohodou. Na základe vypracovaného daňového priznania za rok 2012 uviedol, že jeho príjmy zo živnosti za rok 2012 predstavovali 2934,- eur, výdavky 1228,- eur a základ dane 1706,- eur, daň by mala byť nula. Uviedol, že v súčasnosti sa mu rysuje práca v N., v súčasnosti dňa 15.3.2013 by mal podpísať pracovnú
zmluvu so spoločnosťou V., na základe ktorej zmluvy by popri živnosti mal vykonávať prácu v riadnom pracovnom pomere ako technický dozor na stavbách, jeho príjem by mal byť 1500,- eur v hrubom. Otec detí uviedol, že v rámci živnosti nikdy nikomu nerobil žiadne projekty zadarmo. Navrhol v konaní vykonať dokazovanie výsluchom brata matky detí z dôvodu, že mu volal po minulom pojednávaní a uvádzal skutočnosti, ktoré sa uvádzali na pojednávaní, tiež výsluchom L.. R. F., ktorého oslovila matka detí, či nemá vedomosť o tom, že robí nejaké práce načierno. Z vyjadrenia otca detí súd zistil, že v súčasnosti s maloletým V. majú bežné výdavky, a to výdavky na plienky 25,- eur mesačne, stravu 20,-eur mesačne, poistenie 15,- eur mesačne, na hygienu a zdr. starostlivosť 12,- eur mesačne, oblečenie 104,- eur ročne.
Z výsluchu matky detí súd zistil, že od roku 2007 až doposiaľ pracuje v pracovnom pomere pre VÚB, a.s., kde zarába v súčasnosti okolo 858,04 eur mesačne v čistom. Do zamestnania má cestovné výdavky vo výške 90,- eur mesačne. S deťmi býva v rodinnom dome, ktorý má vo výlučnom vlastníctve, býva tam aj s priateľom L. N.. Jej zdr. stav je dobrý, výdavky na zdr. starostlivosť má približne 7,- eur mesačne. Hradia spolu inkasné poplatky vo výške 177,- eur mesačne, za telefón a internet 30,- eur mesačne. Za mobilný telefón pre ňu a dcéru D. hradí 44,- eur mesačne. Okrem toho spláca úver po 122,- eur mesačne, ktorý si vzala v septembri 2012 na opravu strechy. Sebe hradí životné a úrazové poistenie vo výške 65,19 eur mesačne. Z potvrdenia od S. B. dôchodcovská správcovská spoločnosť, a.s. z 2.11.2012 mal súd preukázané, že v období január až október 2012 matka detí u nich dosiahla celkový čistý príjem 2 x po 37,26 eur, z potvrdenia od zamestnávateľa matky detí VUB a.s. z 8.11.2012 mal súd preukázané, že matka detí zarába v priemere 919,56 eur mesačne v čistom, vrátane daňového bonusu.
Z výsluchu matky detí súd zistil, že dcéra D. je v súčasnosti žiačkou 8. ročníka ZŠ, v škole má začiatkom roka výdavky 30,-eur, plus výdavky na školské pomôcky 30,- eur mesačne, 20,- eur na exkurzie mesačne. V minulom roku bola takto napríklad v U., H. a tiež mala lyžiarsky výcvik. Uviedla, že maloletá by chcela chodiť i na krúžok anglického jazyka, čo by ich však stálo 50,- eur mesačne. Maloletej hradí v škole 23,- eur mesačne stravné, cestovné výdavky do školy nemá. Výdavky na zdr. starostlivosť sú u nej približne 8,- eur mesačne, plus za zubné ošetrenie 17,- eur mesačne, nakoľko nosí strojček. Maloletej hradí životné a úrazové poistenie vo výške 15,- eur mesačne.
Z výsluchu matky detí súd zistil, že maloletý N. je v súčasnosti žiakom 3. ročníka ZŠ, začiatkom roka má v škole výdavky 10,- eur, hradí mu poplatok za školskú družinu 4,- eur mesačne a stravné 20,- eur mesačne. Výdavky na školské pomôcky a učebnice sú u neho približne 15,- eur mesačne. Jeho zdr. stav je dobrý, výdavky s tým minimálne. Zvýšené výdavky sú u neho v súvislosti s tým, že hráva hokej, na tréningy chodí 4 x týždenne, v súvislosti s čím majú cestovné výdavky, a to približne 30,- eur mesačne, poplatok klubu 10,-eur mesačne, počiatočné náklady na zakúpenie hokejového výstroja 350,- eur. Maloletému hradí životné a úrazové poistenie 220,- eur ročne.
Z daňového priznania otca detí za rok 2011 mal súd preukázané, že celkové príjmy otca zo živnosti predstavovali 2173,02 eur, výdavky 1213,02 eur, základ dane 960,- eur, daň nula. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby otca detí za rok 2012 mal súd preukázané, že jeho celkové príjmy zo živnosti predstavovali 2934,- eur, výdavky 1228,- eur, základ dane 1706,- eur a daň znížená o daňový bonus nula eur. Z peňažného denníka otca detí za rok 2012 mal súd preukázané, že celkové príjmy otca detí z podnikateľskej činnosti boli u neho 2934,- eur a celkové výdavky 3534,55 eur, pričom v položke výdavky sú zahrnuté okrem iných i finančné prostriedky pre osobnú spotrebu otca detí 6 x po 189,83 eur a 6 x po 194,58 eur, t.j. spolu 2.306,46 eur a prenájom kancelárie 480,- eur.
Z uznesenia P.Z Prievidza T. ORP XXXX/NY-PD-XXXX z 31.10.2012 mal súd preukázané, že uvedeným uznesením bolo začaté trestné stíhanie voči otcovi detí za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si prestal plniť od septembra 2011 a ku dňu 31.10.2012 zostal dlhovať na výživnom na dcéru D. 1394,12 eur a na syna N. 929,46 eur, teda celkovo 2323,58 eur, pričom počas celej doby neplnenia si vyživovacej povinnosti pracoval ako živnostník, pričom v období od septembra 2011 do decembra 2011 a v mesiacoch január, február, marec, apríl, júl a október 2012 zo zabezpečených správ vyplýva, že nemal dostatok finančných prostriedkov, aby si plnil vyživovaciu povinnosť a v mesiacoch máj, jún, august a september 2012 z
doložených faktúr možno konštatovať, že mal dostatok finančných prostriedkov zo živnosti a napriek tomu si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods. 2,3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 cit. zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá a druhá cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti je v celom rozsahu neopodstatnený. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že po tom, čo bola v roku 2007 naposledy určovaná vyživovacia povinnosť zo strany otca detí, otec detí sám požiadal o rozviazanie pracovného pomeru v spoločnosti L., s.r.o., čím sa podľa názoru súdu nerozvážne pripravil v tom období o pravidelný príjem, ktorý v tom čase u neho predstavoval 27.321,- Sk, t.j. v prepočte 906,89 eur. V nasledujúcom období bol síce opakovane zamestnaný, ale prevažne sa jednalo o krátkodobé pracovné pomery. Po tom, čo začal od leta 2011 vykonávať samostatne zárobkovú činnosť na základe živnosti, z výsluchu otca detí súd zistil, že v období od augusta do decembra 2011 pracoval na projekte pre klienta pána O., avšak bez uzavretia akejkoľvek zmluvy, ktorá by mu zabezpečovala vyplatenie odplaty za vykonanú prácu resp. za zhotovené dielo, ktorá mala byť vo výške približne 15.000,- eur. Podľa názoru súdu sa takto z nedbanlivosti pripravil o príjem za vykonané dielo, resp. i o možnosť získať prípadne iné zákazky, keďže sa počas 5 mesiacov venoval jednej zákazke. V roku 2012 vykonával zárobkovú činnosť, na základe ktorej mal príjem 2934,- eur a výdavky v celkovej výške 1228,- eur, na základe čoho jeho čistý príjem za rok potom predstavoval 1706 ,- eur. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ otec detí vedel, že príjmy z podnikateľskej činnosti nepostačujú na krytie jeho základných životných potrieb, ako i na platenie doposiaľ určeného výživného na obe maloleté deti ako i na ďalšie dieťa, a to maloletého V., otec detí mal už v tom čase vyvinúť maximálne úsilie, aby sa mu podarilo získať finančné prostriedky popri živnosti i z prípadnej pracovnej činnosti v riadnom pracovnom pomere, preto súd s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd jeho návrh o zníženie vyživovacej povinnosti v celom rozsahu zamietol, v súlade s § 75 ods. 1 veta druhá cit. Zákona o rodine, a to i s poukazom na skutočnosť, že otec detí sa v priebehu marca 2013 zamestnal, kde podľa jeho vyjadrenia by mal zarábať 1500,- eur mesačne v hrubom. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú i z vyjadrenia otca detí, ktoré doručil súdu 12.3.2013, v ktorom požiadal o odročenie termínu pojednávania z dôvodu, že nový zamestnávateľ mu určil novú stavbu v Z. H., z ktorého dôvodu sa nebude môcť zúčastniť pojednávania. Súd záverom tiež poukazuje na tú skutočnosť, že otec detí v priebehu konania udával, že môže robiť projekty len jednoduchých stavieb, pričom vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 2011 robil veľký projekt rodinných domov pre pána O., čo nemožno považovať za jednoduché stavby, z čoho súd potom vyvodzuje, že môžu byť pravdivé i tvrdenia matky detí, že niektoré projekty robí i bez riadnych účtovných dokladov a má teda i ďalšie príjmy.
V súvislosti s návrhom matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na obe maloleté deti súd udáva, že od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca detí síce došlo k zmene pomerov na strane oboch maloletých detí, u ktorých sa zvýšili výdavky či už v súvislosti s krytím základných životných potrieb, potrieb v súvislosti so školou i s výkonom záujmovej činnosti, a to najmä u maloletého N., v tej súvislosti
však súd poukazuje i na tú skutočnosť, že od času poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca došlo k podstatnej zmene pomerov i na strane matky detí, u ktorej sa príjem z pracovnej činnosti zvýšil zo sumy 6378,- Sk na sumu 919,56 eur mesačne v čistom. V čase rozhodovania súdu nie je isté, či otec detí bude mať pravidelný príjem z činnosti v riadnom pracovnom pomere, preto súd s poukazom na všetko uvedené návrh matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ si otec detí udrží zamestnanie v riadnom pracovnom pomere a bude mať i pravidelný príjem z pracovnej činnosti vo výške ako udával, nič nebude brániť matke detí, aby si po určitom čase podala návrh o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na obe maloleté deti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.