Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/18/2011

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: B., a.s., Q. XXX, H. XX, T., IČO: XX XXX XXX zastúpený Advokátskou kanceláriou I., s.r.o., so sídlom W. X/B, T., IČO: XX XXX XXX proti odporkyni D. J., bytom H. T., J. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 1.483,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní Mgr. T., advokátskej koncipientky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13. októbra 2010 č.k. -38, takto P.

rozhodol:

Z. advokátskej koncipientky E.. T. T. o d m i e t a .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 451,83 Eur, ktoré jej povolil splácať v mesačných splátkach po 50 Eur, splatných vždy do 25-teho dňa v mesiaci na účet navrhovateľa, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia s tým, že prvá splátka sa stáva zročnou do 25-teho dňa v mesiaci nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd z vykonaného dokazovania mal za preukázanú existenciu návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere B. pod číslom XXXXXXXX, predmetom ktorého bol návrh na poskytnutie úveru s úverovým limitom 40.000,- Sk, a to tak, že táto čiastka bude po uzatvorení zmluvy poukázaná na bankový účet odporcu. Navrhovateľ si preukázateľne v zmysle tohto návrhu a VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý návrh, ako aj VOP bol ním predtlačený, vyhradzoval právo návrh na uzatvorenie zmluvy buď prijať, alebo neprijať, prípadne znížiť výšku úverového rámca. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z pripojených VOP, prijatím žiadosti o poskytnutie úverového rámca, a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere malo byť oznámenie navrhovateľa doručené odporkyni o prijatí žiadosti, resp. návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Túto skutočnosť mal oznámiť navrhovateľ odporkyni a súčasne jej mal oznámiť výšku maximálneho úverového rámca, ktorý je pripravený jej poskytnúť. V priebehu konania ,napriek výzve súdu, navrhovateľ súdu nepredložil takéto oznámenie adresované odporkyni a ani nepreukázal jeho doručenie odporkyni, k tejto skutočnosti sa napriek výzve súdu žiadnym spôsobom ku dňu rozhodnutia súdu nevyjadril. Uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, z ktorého nároky si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, je potrebné charakterizovať a posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu o úvere v zmysle Podľa musí byť zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená obligatórne v písomnej forme, inak je absolútne neplatná. rieši v a nasl. spôsob uzatvárania zmlúv v prípade, ak jeden účastník zmluvy dáva návrh na uzatvorenie zmluvy a druhý účastník takýto návrh prijíma. V tomto prípade návrh na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý má charakter spotrebiteľského úveru a ktorá zmluva musí byť v zmysle zákona písomná, mal navrhovateľ v zmysle písomne prijať a v zmysle doručiť oznámenie o prijatí odporcovi. Až v okamihu, keď včas vykonané vyjadrenie súhlasu s návrhom dôjde protistrane (v tomto prípade odporkyni) nadobúda prijatie návrhu účinnosť. Na okamih nadobudnutia účinnosti návrhu je viazaný aj vznik zmluvy v zmysle

. Navrhovateľ mal teda odporkyni písomne potvrdiť uzatvorenie zmluvy tak, aby bolo zrejmé, že v plnom rozsahu akceptuje jej návrh na uzatvorenie zmluvy, z ktorého by bola zrejmá výška úverového rámca, dohoda o úroku z úveru, o úroku z omeškania, počet splátok, ich výška, termín splatnosti, ročná percentuálna miera nákladov, poplatky. Takýto písomný prejav navrhovateľa, ktorý mal byť doručený odporkyni, je podľa názoru súdu nevyhnutný aj z toho dôvodu, aby bolo možné posúdiť jeho náležitosti v zmysle a preukázať, že ide o zhodný návrh, ktorý neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, nakoľko v tom prípade by takéto prijatie návrhu súd musel považovať za odmietnutie návrhu a za návrh nový. Takéto písomné doručenie prijatia návrhu odporkyni nebolo v konaní, ako už bolo uvedené, preukázané. Z ustanovenia a nasl. majú kogentnú povahu a účastníci občiansko-právnych a obchodných vzťahov sa od nej nemôžu odchýliť. Na základe týchto skutočností súd preto konštatoval, že nedošlo k platnému prijatiu návrhu odporkyne na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí úverového rámca a k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle , pre nedodržanie písomnej formy, ktorá je v tomto prípade obligatórna podľa Jej absencia spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Navrhovateľ sa teda nemôže domáhať zmluvne dohodnutých nárokov zo zmluvy. V konaní však nebolo sporné, že v novembri 2007 navrhovateľ, tak ako v návrhu tvrdil, poukázal na bankový účet odporkyne sumu 1.327,76 Eur, z ktorej (ako rovnako v priebehu konania nebolo sporné) ku dňu rozhodnutia súdu odporkyňa navrhovateľovi vrátila sumu 875,93 Eur, teda rozdiel v týchto čiastkach predstavujúci sumu 451,83 Eur a je na strane odporkyne vo vzťahu k navrhovateľovi bezdôvodným obohatením a z tohto titulu okresný súd odporkyňu na zaplatenie tejto čiastky navrhovateľovi zaviazal. Súčasne okresný súd za použitia povolil odporkyni dlžnú čiastku predstavujúcu bezdôvodné obohatenie vo výške 451, Eur splácať, a to v 50 Eur mesačných splátkach s poukazom na skutočnosť, že odporkyňa je nemajetná, sociálne odkázaná, a tak zaplatenie celej čiastky jednorazovo by ju nepochybne existenčne ohrozilo. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov okresný súd návrh navrhovateľa predstavujúci rozdiel medzi súdom priznanej sumy a navrhovateľom uplatnenej sumy, zamietol ako neopodstatnený. I keď v danom prípade pomer úspechu navrhovateľa je menší ako pomer jeho neúspechu a vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa by prináležalo právo na náhradu trov konania odporkyni, súd s poukazom na to, že táto trovy v konaní neuplatnila, jej ich náhradu nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , , , , , , , , , , , , , a Všeobecnými obchodnými podmienkami.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie Mgr. T. T., advokátska koncipientka advokátskej kancelárie I. s.r.o., T. a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že v zmysle článku 2 bodu 2.3 a bodu 2.6 všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere je zmluva uzatvorená prijatím návrhu zmluvy o úvere dlžníkom. Navrhovateľ nemal povinnosť písomne upovedomiť odporcu o tom, že jeho žiadosti bolo vyhovené. Zmluva o úvere v zmysle článku 2 bod 2.6 vznikla doručením riadne akceptovaného návrhu zmluvy o úvere, podpísaná odporcom spolu s potrebnými dokladmi alebo prevedením požadovanej výšky úveru na bankový účet odporcu. S poukazom na uvedené tvrdenia dôvodila, že právny úkon navrhovateľa svojím obsahom alebo účelom nijakým spôsobom neodporuje a neobchádza zákon, nakoľko Zmluva o úvere medzi navrhovateľom a odporcom bola platne uzatvorená, a preto vzniklo právo navrhovateľa domáhať sa súdnou cestou zaplatenia dlžnej sumy zo strany odporcu. Za nesprávny považovala názor okresného súdu, že navrhovateľ (nesprávne uvedené odporca) bol povinný oznámiť odporcovi prijatie návrhu, nakoľko navrhovateľ prijal žiadosť o poskytnutie úveru zo strany odporcu a svoj súhlas s poskytnutím úveru vyjadril zaslaním Návrhu na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Odporca bol povinný minimálnu mesačnú čiastku pre úverový limit vo výške 1.327,76 Eur, čo predstavovalo sumu 53,08 Eur poukázať na bankový účet navrhovateľa vždy k 15- temu dňu v mesiaci. V zmysle článku 4 bodu 4.2 VOP sa splátka úveru použije na úhradu úrokov z úveru, poplatkov súvisiacich s úverom, prípadných poplatkov s poistením, prípadných nákladov veriteľa súvisiacich s poskytnutím úveru podľa sadzobníka a nakoniec na úhradu istiny. Odporca si svoju povinnosť spočiatku plnil, uhradil navrhovateľovi sumu vo výške 857,93 Eur. V období 1/2009 a 2/2009 neuhradil minimálnu splátku vôbec a v ostatných obdobiach uhrádzal nižšie splátky ako 53,08 Eur, o čom svedčí výpis z účtu klienta. Odporca poslednú splátku uhradil v období 11/2009.

Skôr ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený, ako i to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa. Zaoberal sa tiež tým, či odvolanie obsahuje všetky zákonné náležitosti stanovené v a či napadnuté rozhodnutie medzi tým nezaniklo inak.

Oprávnenou osobou na podanie odvolania je v zmysle účastník konania, ktorý môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta, pričom plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Právnická osoba založená podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní (, , ).

V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ udelil plnomocenstvo na zastupovanie v tomto súdnom konaní advokátskej kancelárii I. s.r.o., zastúpená Mgr. I. I., advokátkou, so sídlom W. X/B, T., IČO: XX XXX XXX s tým, aby ho táto advokátska kancelária zastupovala vo všetkých úkonoch v súdnom a exekučnom konaní, najmä pri vyhotovení a podaní návrhu na začatie konania, návrhu na vykonanie exekúcie a pri spísaní a podaní návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice pred súdnym exekútorom proti odporkyni. Súhlasil, aby splnomocnený advokát (?) ustanovil za seba zástupcu a ak ich ustanoví viac, súhlasil, aby každý z nich mohol konať samostatne.

V danej veci odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala Mgr. T. T., advokátska koncipientka advokátskej kancelárie I. s.r.o., T. s tým, že doložila plnomocenstvo od uvedenej advokátskej kancelárie zo dňa 30.11.2010, v ktorom je splnomocnená advokátkou Mgr. I. I. na zastupovanie danej právnej veci s tým, že v závere je uvedené, že plnomocenstvo je udelené na jednotlivé právne úkony spojené s úplným vybavením vyššie uvedenej veci v súlade s o advokácií v znení neskorších predpisov.

Z ust. o advokácií vyplýva, že advokát si môže na účel výkonu advokácie založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb, čo je prípad v danej veci. Konateľmi takejto obchodnej spoločnosti, rovnako ako spoločníkmi môžu byť len advokáti. Advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným je každý zo spoločníkov a sú oprávnení konať v mene spoločnosti samostatne, bez obmedzenia.

Z ust. § 16 citovaného zákona vyplýva, že advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom, pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo iný zamestnanec advokáta, pričom uvedené zastúpenie nie je možné proti vôli klienta.

V danej veci je nesporné, že plnomocenstvo, ktoré advokátska kancelária udelila advokátskej koncipientke Mgr. T. T. nespĺňa náležitosti ust. , keď advokátska koncipientka nebola poverená zastúpením advokáta na jednotlivý úkon, ale bola poverená na zastupovanie v danej právnej veci s tým, že má vykonávať jednotlivé úkony spojené s úplným vybavením vyššie uvedenej veci, ktoré znenie odvolací súd považuje za neprípustné. Zastupovanie advokátskym koncipientom nie je a nemôže byť generálne a vzťahuje sa vždy len na jednotlivé úkony. Výkon substitučného oprávnenia advokátskych koncipientov upravilo aj Predsedníctvo SAK Uznesením č. 14 zo dňa 7. novembra 2006 o pravidlách výkonu substitučného oprávnenia advokátskych koncipientov, z ktorého možnosť advokátskej kancelárie poveriť koncipienta vykonávať v konkrétnej veci úkony spojené s úplným vybavením veci (teda nie jednotlivý úkon) rovnako nevyplýva.

Za podstatné v danej veci odvolací súd považoval skutočnosť, že plná moc bola navrhovateľom udelená obchodnej spoločnosti - advokátske kancelárii, ktorá vykonáva a poskytuje právne služby, ktorej spoločníkmi a konateľmi môžu byť výlučne advokáti, čo Mgr. T. T., advokátska koncipientka, nie je. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že advokátska koncipientka nemala vykonanú advokátsku skúšku, ktorá má preukázať schopnosti a vedomosti advokátskeho koncipienta potrebné na vykonávanie povolania advokáta, najmä jeho schopnosti začať a uskutočňovať úkony verejnej a súkromnej povahy

zverené advokátovi, ako aj jeho spôsobilosť na vyhotovenie právnych dokumentov a právnych stanovísk a pri riadnom písomnom a ústnom predstavení právneho a skutkového stavu veci.

Pokiaľ potom advokátska koncipientka Mgr. T. T. vo svojom mene podala odvolanie v danej veci, ktoré i sama podpísala, pričom je vo vzťahu k zástupcovi navrhovateľa v pracovnom pomere a jej plná moc udelená nebola, nemohol odvolací súd takéto odvolanie akceptovať a pripustiť, aby výkon advokácie vykonávala samostatne advokátska koncipientka vo vlastnom mene.

Podľa názoru odvolacieho súdu advokátsky koncipient nemá vo všeobecnosti typické postavenie ďalšieho splnomocnenia v zmysle , ale skôr postavenie povereného zamestnanca, s čím korešponduje aj znenie druhej vety Zákona o advokácii: „Počas tejto praxe je advokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta vykonaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré advokátsky koncipient robí samostatne.“ Koncipient však nie je ďalším splnomocnencom, ale iba vykonávateľom úkonov, ktoré mu uložil advokát ako jeho zamestnávateľ. I v prípade, že advokát poverí jednotlivým úkonom advokátskeho koncipienta v zmysle Zákona o advokácii, tento úkon je v konečnom dôsledku úkonom právnej služby advokáta, za ktorý zodpovedá samostatný advokát.

Odvolací súd pripúšťa, že z ust. § 16 od. 2 a § 64 ods 2 druhá veta Zákona o advokácii vyplýva, že advokát sa rovnako ako obchodná spoločnosť, vytvorená advokátmi za účelom poskytovania právnych služieb, môže dať zastupovať pred súdmi a úradmi aj advokátskym koncipientom, ktorý u neho vykonáva advokátsku prax, avšak iba na jednotlivé úkony, ktoré vykonáva vždy v mene advokáta. Je však neprípustné, aby advokátsky koncipient podpisoval vo svojom mene písomnosti (v danej veci odvolanie ) určené súdom a iný úradom.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie advokátskej koncipientky Mgr. T. T. odmietol ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený podľa .

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .