Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoP/19/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov otca Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., N. XX, právne zastúpeného JUDr. Dagmar Ďurčekovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Námestie Slobody 5, Banská Bystrica a matky A. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., N. XX, o návrhu otca na zrušenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 137 zo dňa 12. 12. 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca, ktorý sa návrhom podaným na tamojšom súde dňa 02. 10. 2012 domáhal toho, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k zníženiu jeho priemerného mesačného príjmu a naopak k zvýšeniu nákladov na bývanie. Mal za to, že keď obaja rodičia uhrádzajú každý zo svojho v čase, keď realizujú striedavú starostlivosť o maloletého náklady na dieťa, nie je dôvod na vzájomné príspevky na výživu maloletého.

Okresný súd rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca odôvodnil tým, že so skutkových okolností veci nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Otcovi sa nepodarilo preukázať, že by výrazným spôsobom poklesol jeho priemerný mesačný čistý príjem tak, aby takáto zmena príjmu mohla byť dôvodom pre zmenu rozhodnutia o výške výživného. Pokiaľ ide o maloletého, tento je o rok starší, má 12 rokov, navštevuje 7. ročník základnej školy, venuje sa rôznorodej záujmovej činnosti a naďalej oň zabezpečujú striedavú starostlivosť obaja rodičia. Každý z rodičov žije naďalej v tom istom bydlisku, kde žil v čase posledného rozhodovania súdu a žiadnemu z nich ani nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka naďalej pracuje vo Fakultnej nemocnici F. D. Rosevelta v Banskej Bystrici ako zdravotná sestra a otec maloletého je aj v súčasnej dobe súkromným podnikateľom. Pokiaľ ide o príjmy otca z podnikateľskej činnosti okresný súd výslovne uviedol, že otec maloletého za obdobie od januára do decembra roku 2012 v zmysle predloženého podnikateľského denníka preukázal odôvodnené výdavky vo výške 9.715,50 € ročne, keď ďalšie výdavky neboli zo strany otca vydokladované v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Z uvedeného vyvodil, že priemerný mesačný čistý príjem otca oproti rozhodnutiu súdu o stanovení výšky výživného podstatným spôsobom nepoklesol. Zdôraznil, že je práve na rodičoch maloletého, aby zlepšili svoju vzájomnú komunikáciu a dohodli sa, ktoré z doposiaľ vynakladaných výdavkov sú pre dieťa nevyhnutne potrebné, ktoré budú uhrádzať a ktoré je možné znížiť, resp. zrušiť.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( , veta prvá, ) odvolanie otec maloletého. Najmä namietal, že nie je správny právny záver prvostupňového súdu, podľa ktorého sa mu nepodarilo preukázať zníženie príjmu. V roku 2011 mal príjem 20.619 €, keď čistý mesačný príjem po odpočítaní dane z príjmu predstavoval sumu 361,73 €. Nie je pravdou, že by ďalšie výdavky tak, ako to uvádza prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevydokladoval. Súdu naopak predložil účtovné knihy, ktoré ako fyzická osoba vedie. Výdavky sú väčšinou opakujúce sa plnenia ako povinné odvody, telefón, náklady na auto, platby za služby, konkrétne zabezpečovanie podkladov pre samotnú prácu navrhovateľa. Spochybnil i konanie kolízneho opatrovníka a jeho zastupovanie v záujme dieťaťa. Navrhol zmeniť rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že ani jeden z rodičov nie je povinný prispievať na výživu maloletého, ktorý je im zverený do striedavej starostlivosti, alebo alternatívne uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého tak otcovi ako i matke maloletého sumou 100 € mesačne.

Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí so skutočnosťami, ktoré navrhovateľ v odvolaní uvádza, naopak, rozsudok prvostupňového súdu navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Prvostupňový súd vykonal v konaní všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vychádza aj zo správneho právneho posúdenia veci. So všetkými dôkazmi vykonanými v prvostupňovom konaní sa relevantne vysporiadal. Naďalej trvala na tom, že počas súdneho konania, aj v rámci vykonaného dokazovania bola nepochybne preukázaná skutočnosť, že nárast nákladov a pokles príjmov v rámci podnikateľskej činnosti otca maloletého, bol z jeho strany vytváraný zámerne a účelovo.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zrušenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému by nebolo v záujme dieťaťa, preto doporučil napadnutý rozsudok okresného súdu odvolacím súdom ako vecne správny potvrdiť.

Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací ( ), odvolanie prejednal v súlade s ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil ako vecne správny.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd náležite zistil skutkový stav a na základe neho rozhodol vecne správne v súlade s platnou právnou úpravou.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorým návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti voči maloletému okresný súd zamietol, a v ktorom stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil, a teda spĺňa podmienky ust. . Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, aj vzhľadom na podané odvolanie otca maloletého dodáva nasledovné :

Otec maloletého v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné okolnosti, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania, resp., ktoré by prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. Odvolací súd teda opätovne odkazuje na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, ktorý v odôvodnení poukazoval na to, že v zmysle podnikateľského denníku, ktorý mu bol zo strany otca maloletého predložený, mal za odôvodnené výdavky za obdobie január až december 2012 preukázané výdavky vo výške 9.715,50 € ročne. Pokiaľ otec maloletého v odvolaní poukazuje na to, že výdavky sú väčšinou opakujúce sa plnenia ako povinné odvody, telefón, náklady na auto, platby za služby (zabezpečovanie

podkladov pre samotnú prácu navrhovateľa), práve tieto výdavky boli zo strany okresného súdu zohľadnené a považované za výdavky odôvodnené.

Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že u povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností, v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, event. iné, relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a finančné zázemie, a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej situácie.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Tým poukázal na obsah § 78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že podmienkou pre zmenu pôvodne určeného výživného je zmena pomerov na strane účastníkov konania. Pri zmene pomerov je nutné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles, stratu alebo nárast príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť napr. v dôsledku nástupu na vyšší stupeň základnej školy, napr. na strednú, či vysokú školu, príp. tiež vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby. K zmene pomerov závažnejšieho charakteru tak, ako je to uvedené vyššie však na strane rodičov, resp. otca maloletého nedošlo, keď tento aj v čase poslednej úpravy o výživnom bol súkromným podnikateľom, vykonával podnikateľskú činnosť v rovnakom odbore, nezamestnával ďalšie osoby a z predložených listinných dôkazov nemožno ani vyhodnotiť, že u neho došlo k výrazne podstatnému poklesu príjmu, ktorý by sám o sebe odôvodňoval zmenu predchádzajúcej úpravy o výživnom. Tak, ako je uvedené vyššie, je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, keď k žiadnym zmenám (vzhľadom na vykonané dokazovanie) v porovnaní s pomermi, ktoré boli v čase, kedy bola naposledy ustálená vyživovacia povinnosť otca voči maloletému, nedošlo. Maloletý je starší o jeden kalendárny rok, je žiakom 7. ročníka základnej školy, a teda nedošlo ani u neho k výrazne väčšiemu nárastu odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby. Pokiaľ ide o rodičov, títo každý z nich žijú naďalej v tom istom bydlisku, kde žili v čase posledného rozhodovania, a ani jednému z nich nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka maloletého naďalej pracuje ako zdravotná sestra, otec maloletého je súkromným podnikateľom. Odvolací súd preto uvádza, že k podstatnej zmene pomerov tak, ako ju predpokladá ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v tomto prípade nedošlo. Nie je možné ani opomenúť to, že naposledy bolo o výživnom rozhodované pred rokom na základe dohody rodičov. Ak otec maloletého v odvolaní namieta skutočnosť, že maloletý bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, uvedený skutkový stav bol rovnaký aj v čase poslednej úpravy o výživnom, preto ani v tomto smere nie je možné argument otca považovať ako zmenu pomerov. N a záver odvolací súd konštatuje, že okresný súd v žiadnom prípade v odôvodnení svojho rozhodnutia neuvádzal, že otec maloletého ďalšie výdavky nevydokladoval, okresný súd uviedol, že otec maloletého ďalšie výdavky nevydokladoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Uvedené jednoznačne predpokladá, že okresný súd mal na mysli nevydokladovanie len tých výdavkov, ktoré nie sú výslovne v príčinnej súvislosti s podnikateľskou činnosťou otca, a nie , že by tieto neboli vôbec vydokladované.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom otca maloletého, podľa ktorého prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí neuviedol žiadne skutočnosti ani dôkazy, na základe ktorých dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

K uvedenému odvolací súd uvádza nasledovné :

Do práva na spravodlivý súdny proces rozhodne nepatrí právo, aby sa súd stotožnil s právnymi závermi prezentovanými jednou alebo druhou stranou v konaní. Princíp riadneho chodu spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd , resp. SR zaväzuje súdy na odôvodnenie súdnych rozhodnutí; nemôže sa to však chápať tak, že sa vyžaduje podrobná odpoveď na každý argument. Rozsah tejto povinnosti sa preto môže merať podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný vo svetle okolností každého prípadu. Prvostupňový súd jednoznačne odôvodnil svoje rozhodnutie pokiaľ išlo o návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči maloletému a za najdôležitejší považoval jednak záujem dieťaťa, ako to predpokladajú ustanovenia Zákona o rodine ( Zákona o rodine) a súčasne jednoznačne vyhodnotil, že pokles príjmu otca maloletého nemôže byť jediným kritériom pre vyvodenie právneho záveru, že na jeho strane došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúcej úpravy o výživnom. Okresný súd sa teda správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce. Právo na spravodlivý súdny proces nezahŕňa, aby sa súd stotožnil s právnymi názormi účastníkov konania, navrhovaním a hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ), ani aby bol úspešný v konaní (), ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhovaných dôkazov súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa , ako vecne správny potvrdil.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žiaden z účastníkov nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania, preto o nich odvolací súd nerozhodoval.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.