Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-466-2012.pdf
PDF · 77.69 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/466/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ JUDr. K. J., nar. X. X. XXXX, bytom U., S. K. XX, v rade 2/ Ing. U. J., nar. X. X. XXXX, bytom T. R. C., N. C. XXXX/XX, v rade 3/ W. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., J. XX, v rade 4/ I. J., nar. XX. X. XXXX, bytom D., F. 2, v rade 5/ T. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., D. X, všetci zastúpení GARANT PARTNER legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Koceľova 9, IČO: 36 856 380 proti odporcovi: AEOLUS, s.r.o., so sídlom Nitra, Mostná 29, IČO: 31 449 069, zastúpenému JUDr. Libuša Péteriová, advokátka so sídlom R., F. X, o zaplatenie škody a nemajetkovej ujmy vo výške 3 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 2C/235/2011-105 zo dňa 21. 6. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku (6.), ktorým v ostatnej časti návrh navrhovateľov v rade 3/, 4/ zamieta, odvolaním nenapadnutý, ostáva n e d o t k n u t ý .
V ostatnej časti rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina čiastočne vyhovel návrhu, ktorým sa domáhali navrhovatelia voči odporcovi zaplatenia sumy 3 000,- eur s príslušenstvom tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom v rade 1/, 2/, 5/ náhradu škody, každému vo výške 210,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 210,- eur od 19. 8. 2008 do zaplatenia, tiež navrhovateľom v rade 1/, 2/, 5/ priznal nemajetkovú ujmu vo výške 300,- eur. Odporcu zaviazal tiež k povinnosti uhradiť navrhovateľom v rade 3/, 4/ náhradu škody, každému vo výške 30,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % od 19. 8. 2008 až do zaplatenia a nemajetkovú ujmu každému vo výške 40,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi ďalej uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom v rade 1/ až 5/ trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 3 569,87 eur na účet právneho zástupcu. V ostatnej časti návrh navrhovateľov v rade 3/, 4/ zamietol. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 741a, b Občianskeho zákonníka, § 741i Občianskeho zákonníka, § 420 a § 101 Občianskeho zákonníka. Konštatoval pritom, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o obstaraní zájazdu, avšak navrhovateľom nebolo poskytnuté ubytovanie a služby v rozsahu zodpovedajúcom dohode, preto sa dôvodne domáhali náhrady škody, ako aj priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporca hrubo porušil zmluvu o obstaraní zájazdu, najmä v rozsahu ubytovania, ktoré bolo inak charakterizované v katalógu. Priznaná nemajetková ujma predstavuje kompenzáciu za skazenú dovolenku, keď navrhovatelia v prípade neskresleného opisu ubytovania a poskytnutých služieb by si uvedený zájazd nezakúpili a nestrávili by dovolenku v nevyhovujúcom prostredí. Pokiaľ odporca namietal premlčanie uplatnených nárokov, prvostupňový súd vznesenú námietku neuznal. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech navrhovateľov v konaní im priznal všetky uplatnené trovy. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľov v rade 3/ a 4/ zamietol, nakoľko týmto osobám po prvom dni bolo poskytnuté vyhovujúce ubytovanie, preto náhradu škody a nemajetkovú ujmu súd znížil.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie odporca. Podľa jeho názoru prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym, neúplným a nedostatočným skutkovým zisteniam, najmä ohľadne obsahu zmluvy o obstaraní zájazdu, poskytnutého plnenia navrhovateľom v rade 1/ až 5/, materiálnej a nemateriálnej ujmy. Jeho rozhodnutie následne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, najmä ohľadom priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy, premlčania uplatnených nárokov a priznaných trov konania a trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh navrhovateľov v rade 1/ až 5/ v celom rozsahu zamietol a priznal odporcovi náhradu trov. Podrobnejšie zdôvodnenie odvolania sa zaviazal súdu doručiť v lehote 10 dní, čo sa však následne nestalo.
K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu písomne vyjadrili navrhovatelia v rade 1/ až 5/. Pretože odporca bližšie nešpecifikoval dôvody svojho odvolania, žiadali, aby odvolací súd odvolanie odmietol v zmysle § 218 ods. 1, písm. d/ O.s.p., nakoľko ako také je nepreskúmateľné. Podľa ich názoru odvolanie nemá náležitosti v zmysle § 205 O.s.p.. Zároveň žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1, písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým súd návrh navrhovateľov v rade 3/ a 4/ vo zvyšnej časti zamietol, odvolaním nenapadnutom, ostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ktoré prvostupňovému súdu vyčítalo nesprávne, neúplné a nedostatočné skutkové zistenie a nesprávne právne posúdenie veci. V danom prípade prvostupňový súd ustálil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o obstaraní zájazdu, a to pre navrhovateľov v rade 1/, 2/ č. 62503 a pre navrhovateľov v rade 3/ až 5/ č. 62502 zo dňa 30. 6. 2008. K uzatvoreniu zmlúv došlo v zmysle zákona č. 281/2001 Z.z.. Podľa týchto zmlúv sa odporca ako obstarávateľ zaviazal obstarať pre navrhovateľov zájazd do Grécka s miestom pobytu Rhodos, a to v rozsahu ubytovania a dopravy. Zo zmluvy je zrejmé, že základná cena zahŕňajúca ubytovanie, dopravu a transfer pre jednu osobu predstavovala 8 990,- Sk, servisné poplatky, palivový príplatok predstavovali pre jednu osobu 4 620,- Sk a poistenie cestovnej kancelárie pre prípad úpadku 672,- Sk (12 dní x 56,- Sk). Zájazd bol uskutočnený v termíne 3. 7. až 14. 7. 2008. Doprava mala byť zabezpečená letecky a autobusom. Z predložených listinných dokladov je zrejmé, že s navrhovateľmi bol spísaný reklamačný protokol dňa 4. 7. 2008 a následne vykonaná reklamácia poskytnutých služieb u odporcu dňa 18. 7. 2008. Tieto skutočnosti účastníkmi rozporované neboli, pričom prvostupňový súd na takto zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia zákona č. 281/2001 Z.z., ust. §§ 741a až 741k Občianskeho zákonníka, § 420 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 101 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd tiež poukazoval na Smernicu 90/314/EHS o balíku cestovných dovolenkových a výletných služieb. Prvostupňový súd v priebehu konania vypočul účastníkov, resp. ich zástupcov a svedkyňu S. I., ktorá s navrhovateľmi komunikovala pri uzatváraní zmluvy o obstaraní zájazdu.
Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Citované zákonné ustanovenie vymedzuje súdu spôsob, akým je povinný zdôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby jeho dôvody boli jasné a presvedčivé. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery v nesúlade s obsahom spisu a v ňom zistenými skutkovými okolnosťami, je také rozhodnutie v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., § 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia má potom vždy za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred odvolacím súdom, lebo sa objektívne dostáva do situácie, keď nemôže svoje odvolanie zákonným spôsobom zdôvodniť (nevie, akými úvahami sa súd pri rozhodovaní riadil), čo musí
mať za následok vždy zrušenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní. Z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán, s výhradou, že (ne) majú význam pre rozhodnutie vo veci samej.
Vychádzajúc z označených zákonných ustanovení a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné poukázať na to, že rozhodnutie prvostupňového súdu nevychádza z vyššie uvedených zásad. V rozhodnutí sú vymenované jednotlivé listinné dôkazy, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal (zmluvy o obstaraní zájazdu, reklamačný protokol, výňatok z katalógu, obsahujúci opis destinácie), tiež sú opísané výpovede účastníkov, resp. ich právnych zástupcov, avšak ďalej nie je uvedené, ako tieto dôkazy súd vyhodnotil, k akým záverom dospel, resp. v tomto smere sú závery súdu všeobecné. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, podľa ktorého právneho ustanovenia súd rozhodoval o škode, pretože poukazuje na ust. § 420 OZ, ale tiež poukazuje na § 741i OZ. Pokiaľ by rozhodoval o škode v zmysle § 420 OZ, je potrebné jej výšku presne špecifikovať, zo strany navrhovateľov vzniknutú škodu preukázať, ako aj preukázať ďalšie náležitosti, ako jej zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a konaním odporcu. Ust. § 741i OZ rieši najmä zodpovednosť za vady poskytnutých služieb. Prvostupňový súd v súvislosti s týmto ustanovením hodnotil, či nárok zo strany navrhovateľov bol uplatnený včas, či nebol prekludovaný, čomu by nasvedčovalo, že rozhodoval o poskytnutí zľavy za vadne poskytnuté služby. Prvostupňový súd nijakým spôsobom neozrejmil, ako došiel k priznanej výške škody, resp. akým spôsobom, v zmysle akého právneho ustanovenia a ako dospel k stanoveniu výšky nemajetkovej ujmy. Aj keď ust. § 132 O.s.p. upravuje hodnotenie dôkazov tak, že súd ho vykoná podľa svojej úvahy (zásada voľného hodnotenia dôkazov), hodnotiaca úvaha súdu však nemôže byť ľubovoľná a musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Zásadu hodnotenia dôkazov podľa § 132 nemožno zamieňať s úvahou, podľa ktorej súd v zmysle § 136 O.s.p. určí výšku nároku v prípadoch, keď takúto je možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Taktiež premlčanie súd posudzoval v zmysle § 101 OZ, pričom v danom prípade je potrebné aplikovať ust. § 102 OZ, resp. pre premlčanie uplatneného príslušenstva - úrokov z omeškania je potrebné aplikovať § 110 ods. 3 OZ. V tomto prípade k uplatnenému nároku odvolací súd podotýka, že úrok z omeškania predstavuje osobitné plnenie, ktorého je možné sa domáhať aj osobitnou žalobou. Ak si teda navrhovatelia uplatnili úrok z omeškania z istiny od 19. 8. 2011 do zaplatenia v návrhu a opakovane požadovaný nárok potvrdili vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu, pričom súd o zmenenom návrhu rozhodoval uznesením, vyplýva z toho, že úrok za obdobie od. 19. 8. 2008 bol uplatnený až dňa 21. 6. 2012, keď súd o takomto zmenenom návrhu (o jeho pripustení) rozhodol uznesením. Vznesenú námietku premlčania je potrebné posudzovať vo vzťahu k zmenenému návrhu.
Pretože z rozhodnutia prvostupňového súdu, tak ako bolo už vyššie uvedené, nie je zrejmé, v zmysle akého právneho ustanovenia rozhodol o nárokoch navrhovateľov a v tomto smere rozhodnutie nie je preskúmateľné, neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako v napadnutej časti rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.