Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-135-2012.pdf
PDF · 79.39 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/135/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Némethovou Stiffelovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, AK ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9- C1, Bratislava proti odporcovi: N. o zaplatenie 50,50 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 29,08 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, so sídlom v Bratislave, na číslo účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX, VS XXXXXXX vedený v M., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 19.07.2012 žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 50,50 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa a na výzvu kontrolného orgánu sa nepreukázal platným cestovným lístkom.
Súd vydal dňa 01.10.2012 pod č.k. 30Ro/867/2012-9 platobný rozkaz, ktorým odporcu zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy s príslušenstvom. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 05.02.2013. Súd
vykonal všetky dostupné úkony na zistenie pobytu odporcu, avšak ani v súčinnosti s orgánmi polície, dostupnými registrami pobytu obyvateľstva v Slovenskej republike a Sociálnou poisťovňou, sa súdu nepodarilo pobyt odporcu zistiť. Súdu preto nezostalo nič iné, než konštatovať, že pobyt odporcu je neznámy a ustanovil mu pre toto konanie opatrovníka, s ktorým vec riadne prejednal.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok, z ktorého zistil, že odporca dňa XX.XX.XXXX cestoval na linke č. XX bez platného cestovného lístka.
Odporca svoj záväzok voči navrhovateľovi dobrovoľne neuhradil, hoci ho na to navrhovateľ pred podaním písomne vyzýval, avšak bezvýsledne.
Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000.- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 1 veta prvá O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. sa jedná o drobný spor, preto súd podľa § 115a ods. 2 nenariaďoval pojednávanie a oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Právny zástupca navrhovateľa ani odporca sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vznikne cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave (ďalej len 168/1996 Z. z.)cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu.
Podľa § 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z. z. úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa, pričom sa na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom tak, ako bol povinný podľa § 11 ods.1 písm. d) zákona. Súd preto dôvodne podanej
žalobe vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie cestovného vo výške 0,50 eura a úhrady vo výške 50,00 eura, ktorá podľa § 14 ods. 3 zákona a prepravného poriadku navrhovateľa predstavuje stonásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. tak, že odporcovi ako neúspešnému účastníkovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 29,08 eura.
Čo sa týka výšky trov právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľovi v konaní vznikli, navrhovateľ žiadal priznať túto náhradu za 3 úkony právnej pomoci po 16,60 eura + 20% DPH (prevzatie a príprava zastúpenia, pokus o zmier a podanie návrhu) + 3x režijný paušál po 7,63 eura + 20% DPH.
V prvom rade treba uviesť, že úkon právnej služby - pokus o zmier nemožno považovať za úkon právnej služby, ktorý by bol vykonaný v konaní pred súdom (po podaní návrhu) ani v priamej a bezprostrednej súvislosti s ním a takýto úkon nie je ani podmienkou na uplatnenie práva na súde. Preto tarifnú odmenu advokáta spojenú s takýmto úkonom právnej pomoci nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie práva navrhovateľa v prejednávanej veci v zmysle ustanovenia § 137 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. V nadväznosti na uvedené potom, ak by aj neboli splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. v prejednávanej veci, bolo možné priznať navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia len za dva úkony právnej pomoci podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. po 16,60 eura + 20% DPH (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu) + 2x režijný paušál po 7,63 eura + 20% DPH.
Okrem toho však súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je na mieste v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. pristúpiť k zníženiu náhrady trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že v prípade prejednávanej veci ide o drobný spor a vyššie uvedené trovy právneho zastúpenia považoval za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Celkové trovy konania (dva úkony právnej služby, režijný paušál, DPH a súdny poplatok) predstavujú v prejednávanej veci spolu sumu 74,65 eura, žalovaná pohľadávka však iba sumu 50,50 eura. Trovy konania tak predstavujú takmer 150 % uplatnenej pohľadávky. Nemožno pritom odhliadnuť od skutočnosti, že v posudzovanej veci sa jedná o tzv. formulárovú žalobu, teda o návrh, ktorý sa od iných návrhov toho istého navrhovateľa v totožných veciach líši v zásade iba identifikačnými údajmi odporcu a dopravného prostriedku, v ktorom odporca cestoval. Skutkový základ návrhu (s výnimkou dátumu cestovania v dopravnom prostriedku), vrátane právnej argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú však prakticky totožné. Za takýchto okolností možno konštatovať, že spísanie takejto formulárovej žaloby predstavuje skôr administratívny úkon, ako vykonanie úkonu právnej služby. Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške by nezodpovedalo ani povahe a dĺžke konania, a ani náročnosti a rozsahu poskytovaných právnych služieb, keďže v prejednávanej veci išlo o jednoduchú vec, ktorá z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a času právneho zástupcu, nekládla na neho žiadne väčšie nároky.
Možno teda uzavrieť, že uplatnené trovy právneho zastúpenia v prejednávanej veci považoval súd vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke za neprimerané, pričom za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v prejednávanej veci považoval súd priznanie náhrady trov právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej jednému úkonu právnej služby. Na podporu správnosti záverov, z ktorých súd vychádzal pri určení primeranej výšky náhrady
trov právneho zastúpenia, súd dáva do pozornosti tiež nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3923/11 zo dňa 29.03.2012, v ktorom ústavný súd dospel k obdobným záverom, ako súd v prejednávanej veci.
S poukazom na vyššie uvedené súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia len vo výške 29,08 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne, dvojmo.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je
možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.