Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoPno-2-2023.pdf
PDF · 115.36 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoPno/2/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka – D. E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, F., zastúpená Mgr. Martinou Krišťákovou, advokátkou so sídlom Tupého 51/A, Bratislava a otec – D. B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, F., t. č. bytom A. XXX, I., J. K. L., zastúpený JUDr. Laurou Bíróovou, advokátkou so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, o návrhu matky a otca na nahradenie súhlasu pri nezhode rodičov, o návrhu matky a otca na nariadenie neodkladného opatrenia po podaní odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V (t. č. Mestský súd Bratislava II) č. k. 68P/58/2022-114 zo dňa 25.10.2022, takto
rozhodol:
Návrh otca a matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Otec maloletého dieťaťa počas odvolacieho konania podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby bol dočasne nahradený súhlas matky s návštevou vyučovacieho predmetu etická výchova ako voliteľného vyučovacieho predmetu medzi vyučovacími predmetmi etická výchova a náboženská výchova maloletým v rámci vyučovania na základnej škole v školskom roku 2023/2024, a to až do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 20CoP/27/2023.
2. Predmetný návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.01.2020, č. k. 20P/136/2018-395 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloletého boli oprávnení zastupovať a spravovať obaja rodičia a on bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti vo výške 350,- eur mesačne počnúc dňom 24.09.2018 a sumou 500,- eur počnúc dňom 28.01.2020. Tiež bolo rozhodnuté, že mu nevzniklo zročné výživné.
3. Zároveň bol predmetným rozhodnutím upravený aj styk otca. Následne bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25.10.2022, a v konaní pod sp. zn. 61P/31/2021 upravený jeho styk s maloletým. Maloletý začal na základe rozhodnutia matky navštevovať prvé štyri ročníky základnej školy vyučovací predmet etika, s ktorým bol uzrozumený a súhlasil s tým, avšak v auguste 2021 sa dozvedel, že matka v poslednej chvíli (v júni 2021) mal. do školského roku 2021/2022 (5. ročník) prehlásila na vyučovací predmet náboženstvo, čo urobila svojvoľne, ktorý zámer s ním nekonzultovala. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril svoj nesúhlas so zmenou vyučovacieho predmetu, keďže maloletý predtým navštevoval vyučovací predmet etika a nevidel rozhodný dôvod na zmenu vyučovacieho predmetu. Dostal odpoveď, že nejde o podstatnú vec a jeho súhlas so zmenou vyhodnotila matka ako zbytočnú snahu o narúšanie vzťahov. Matka jeho rozhodnutie neakceptovala a maloletý do 02.09.2021 navštevoval vyučovací predmet náboženstvo. V súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdu je svätonázorová výchova mal. dieťaťa podstatnou vecou podľa § 35 zákona o rodine (ďalej
aj „ZoR“), preto podal dňa 25.04.2022 na okresný súd návrh na rozhodovanie pri nezhode rodičov a navrhol, aby okresný súd rozhodol tak, že určí, že maloletý bude v rámci vyučovania na základnej škole počnúc školským rokom 2022/2023 so začiatkom od 05.09.2022 navštevovať v rámci vyučovania na základnej škole vyučovací predmet etická výchova. V rámci predmetného konania matka tiež podala návrh, aby súd rozhodol tak, že určí, že maloletý bude v rámci vyučovania na základnej škole počnúc školským rokom 2022/2023 navštevovať v rámci vyučovania vyučovací predmet náboženská výchova, o ktorých návrhoch rozhodol okresný súd rozsudkom zo dňa 25.10.2022 tak, že jeho návrh, ako aj návrh matky zamietol, a to z formálnych dôvodov, keďže konanie považoval výlučne za návrhové, kde súd nemôže zasiahnuť do prekročenia obsahu návrhu toho ktorého rodiča, ktorí sa domáhali určovacím výrokom určiť, aký predmet bude maloletý navštevovať, pričom sa mali domáhať nahradenia súhlasu druhého rodiča. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu podal odvolanie, matka sa neodvolala a v rámci odvolania navrhol zmenu návrhu tak, že sa nahradzuje súhlas matky s návštevou vyučovacieho predmetu etická výchova. Keďže o odvolaní nebolo rozhodnuté a vzhľadom na obsah listu základnej školy považoval za potrebné, aby bolo rozhodnuté o tom, ktorý z dvoch povinne voliteľných predmetov bude maloletý navštevovať v 7. ročníku ZŠ, pričom považoval za potrebné rozhodnúť v termíne do 31.08.2023, keďže v opačnom prípade bude podľa základnej školy (ďalej aj ,,ZŠ“) navštevovať povinne voliteľný predmet náboženstvo. Ďalej uviedol, že v štádiu odvolacieho konania musí súd riešiť, či účel, ktorý sleduje neodkladné opatrenie, nie je možné dosiahnuť samostatným meritórnym rozhodnutím o odvolaní, a to s poukazom na § 63, v spojení s § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“). Rozhodnutie o výbere povinne voliteľného predmetu v školskom roku 2023/2024 je rozhodnutím, ktoré je potrebné prijať neodkladne vzhľadom na vyjadrenie ZŠ do 31.08.2023. Mal za to, že je nevyhnutné, aby súd upravil podstatnú vec týkajúcu sa maloletého – návštevu povinne voliteľného predmetu etická výchova medzi predmetmi etická výchova a náboženská výchova, a to nahradením súhlasu matky s návštevou povinne voliteľného predmetu v školskom roku 2023/2024 neodkladným opatrením, keďže jediným prostriedkom ako dosiahnuť rozhodnutie týkajúce sa daného školského roku so začiatkom dňa 04.09.2023, je inštitút neodkladného opatrenia, a to vzhľadom na zákonné lehoty určené na rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na podporu svojho tvrdenia, aby maloletý navštevoval povinne voliteľný predmet etická výchova poukázal na jeho argumentáciu obsiahnutú v spise prvoinštančného súdu, pričom poukázal na naliehavý právny záujem neodkladne upraviť pomery účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia. Zároveň poukázal na ust. § 336 ods. 1, druhá veta Civilného sporového poriadku („ďalej len ,,CSP“).
4. V priebehu odvolacieho konania podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj matka, ktorá sa domáhala, aby súd dočasne nahradil súhlas otca s návštevou maloletého na vyučovacom predmete náboženská výchova ako voliteľného vyučovacieho predmetu medzi vyučovacími predmetmi etická výchova a náboženská výchova v rámci vyučovania na ZŠ v školskom roku 2023/2024, a to až do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 20CoP/27/2023. Poukázala na otcom podaný návrh na začatie konania v rámci prvoinštančného konania, o ktorom bolo rozhodnuté prvoinštančným súdom zamietnutím návrhu otca ako aj jej návrhu. Potom ako ZŠ, ktorú maloletý navštevuje, dňa 15.06.2023 umožnila rodičom prostredníctvom systému edupage prihlasovať deti na etickú či náboženskú východu na školský rok 2023/2024, prihlásil otec v ten istý deň maloletého na predmet etická výchova bez dohody s ňou, pričom nasledujúci deň zmenila otcom zvolený voliteľný predmet na náboženstvo, pretože sa o voľbe povinne voliteľného predmetu bavila už s maloletým, ktorý prejavil záujem pokračovať v návšteve náboženstva, čo odráža záujem maloletého. Zároveň sa maloletý bude pripravovať na 1. sväté prijímanie a bude chodiť na prípravu do kostola, teda ak by daný predmet nenavštevoval, bude musieť na 1. sväté prijímanie sa pripravovať viac mimo školy a chodiť na prípravu ku katechétke častejšie, ako keby sa pripravoval aj v škole, čo by malo dopad na jeho mimoškolské aktivity a vyvolávalo by ďalšie konflikty medzi ňou a otcom, čomu sa chce vyvarovať. Otec viackrát ňou zaslané rozhodnutie zmenil a maloletého prihlásil na etickú výchovu, teda je evidentná nezhoda o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovským práv a povinností ohľadne voľby vyučovacieho predmetu náboženskej a etickej výchovy. Keďže nebolo ukončené odvolacie konanie a pretrváva neschopnosť sa dohodnúť na podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností ohľadne povinne voliteľného vyučovacieho predmetu, existuje naliehavý právny záujem na tom, aby boli upravené pomery účastníkov konania vydaním neodkladného opatrenia, ktorým bude nahradený súhlas otca s návštevou vyučovacieho predmetu náboženská výchova. Pri nariadení neodkladného opatrenia navrhla vychádzať z obsahu súdneho spisu, a teda z dôkazov vykonaných v prvoinštančnom konaní a dôvodnosť nariadenia je zjavná už od samotného návrhu, keď pred prvoinštančným súdom bolo riadne a dostatočne vykonané dokazovanie, vrátane vypočutia maloletého, preto odvolací súd má podľa matky
dostatok dôkazov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň pri rozhodovaní o jej návrhu odkázala na dôkazy vykonané pred prvoinštančným súdom. Tiež uviedla, že maloletý svojou výpoveďou vyvrátil obavy otca z pokrivenia jeho svätonázoru, keďže pri výuke náboženstva k ničomu takému nedochádza. Poukázala na naliehavý záujem neodkladne upraviť pomery účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia, a to do času meritórneho rozhodnutia.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, o predmetných návrhoch matky a otca na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s § 362 CMP, v zmysle ktorého o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré je možné začať aj bez návrhu.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
11. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
12. Podľa § 362 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
13. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
14. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa.
15. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení ZoR. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohli dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmom maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 35 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
17. Podľa prvej vety čl. V ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
18. Z obsahu citovaného ust. § 35 ZoR je treba vyvodiť, že zásadne obom rodičom patrí právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Tieto sa môžu týkať nielen podstatných vecí ohľadne osoby maloletého, jeho majetku, ale aj statusových práv a podobne. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú o inej podstatnej náležitosti, než ktoré sú konkrétne upravené v iných ustanoveniach Zákona o rodine (§ 40 ods. 3) týkajúcej sa osoby maloletého alebo jeho majetku v rámci výkonu svojich rodičovských práv a povinností, potom súd rozhoduje len na návrh jedného z nich, a to len vtedy, ak ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností. Právo rozhodovať o náležitostiach dieťaťa patrí zásadne len rodičovi, ktorý má aktívny výkon rodičovských práv a povinností, nebol mu teda pozastavený, obmedzený na túto oblasť, resp. nebol výkonu rodičovských práv a povinností právoplatne pozbavený. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi, i keď je ktorýkoľvek z rodičov (ak je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a nebol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností) zákonným zástupcom svojho dieťaťa, neznamená to, že by vo všetkých prípadoch stačilo, aby dieťa zastupoval jeden z rodičov bez toho, aby bol druhý rodič dopytovaný na jeho názor. Ak ide o podstatnú vec je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúci rodič súhlasí. Súdna prax sa na Slovensku vyvinula tak, že určila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a pod.
19. Posúdiť najlepší záujem dieťaťa v každom jednotlivom prípade je primárne úlohou vnútroštátnych orgánov, ktoré majú výhodu priameho kontaktu s dotknutými osobami. Preto majú určitú mieru voľnej úvahy, avšak Európsky súd pre ľudské práva preskúmava podľa dohovoru rozhodnutia, ktoré tieto orgány prijali pri výkone svojej právomoci. Článok 8 obsahuje aj procesné záväzky a vnútroštátny rozhodovací proces musí byť spravodlivý a umožniť všetkým zúčastneným sa k veci plne vyjadriť. Súdy musia dôkladne preskúmať celú rodinnú situáciu (faktory skutkové, citové, psychologické, materiálne či zdravotné) a urobiť vyvážené a rozumné posúdenie dotknutých záujmov a pritom mať neustále na pamäti nájdenie najlepšieho riešenia pre maloleté dieťa. V právnej teórii neexistuje definícia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa pre rozmanitosť života, prax ale ukazuje množstvo dôvodov, ktoré treba súdmi vyhodnotiť, aby bolo správne rozhodnuté v konečnom dôsledku o tom, či je v najlepšom záujme dieťaťa vysťahovanie sa do cudziny a podobne. V tejto súvislosti je treba poukázať na Všeobecný komentár č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) vydaný 29. mája 2013 Organizáciou spojených národov, Výborom pre práva dieťaťa, v časti V – Implementácia: posúdenie a určenie najlepšieho záujmu dieťaťa, A bod 48 „Posúdenie a určenie najlepšieho záujmu je jedinečnou činnosťou, ktorú je treba uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa alebo skupiny detí, či detí všeobecne“. Podľa jedného zo základných princípov mimosporového procesu vyjadreného v čl. 4 CMP, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho „najlepšom záujme“. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje
s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) ZoR. Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen „technických“ podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne, alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov. V ZoR sa od 1. januára 2016 (pozri zákon č. 175/2015 Z. z.) rozšírili základné zásady rodinného práva a okrem iného ustanovili kritérium „najlepšieho záujmu dieťaťa“, ktoré je prvoradým hľadiskom rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Napriek tomu, že čl. 5 ZoR príkladmo uvádza kritériá, ktoré sa zohľadňujú pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa, pričom na záujem dieťaťa odkazuje niekoľko ustanovení normatívnej časti ZoR (napr. § 23, § 24, § 44, § 54, § 59), ako i ustanovenia osobitných predpisov (napr. zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, nový zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a pod.), tento pojem nebol doposiaľ definovaný a neboli stanovené ani jeho určujúce kritériá. Je preto podľa odvolacieho súdu namieste poukázať na to, že čl. 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére. Toto právo vyjadruje jednu zo základných hodnôt Dohovoru. Výbor pre práva dieťaťa (ďalej len „Výbor“) označil článok 3 ods. 1 za jednu zo štyroch základných zásad Dohovoru pre interpretáciu vykonávania všetkých práv dieťaťa a aplikuje ju ako dynamickú koncepciu, ktorá si vyžaduje posúdenie primerané konkrétnemu kontextu. Podľa Všeobecného komentára č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1), prijatého Výborom na jeho šesťdesiatomdruhom zasadnutí (14. január - 1. február 2013) je pojem „najlepší záujem dieťaťa“ nesmierne komplexný a jeho obsah treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov. Zákonodarca, sudca, správny, sociálny alebo školský orgán budú schopní práve prostredníctvom výkladu a vykonávania čl. 3 ods. 1 v súlade s ostatnými ustanoveniami Dohovoru vyjasniť pojem a použiť ho v konkrétnej situácii. Najlepší záujem dieťaťa je však zároveň pojmom pružným a adaptabilným. Treba ho prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa alebo detí, zohľadniť pritom ich osobný kontext, situáciu a potreby. Pri jednotlivých rozhodnutiach je potrebné posúdiť najlepší záujem dieťaťa a určiť ho vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa v rámci judikatúry ESĽP (rozsudok ESĽP vo veci Hromadka and Hromadkova v. Rusko, č. 60393/13 z 18.07.2017 a vo veci Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok Veľkej komory zo 06.07.2010) je definovaný cez perspektívu osobnostného rozvoja dieťaťa a závisí od rôznorodých individuálnych okolností, veku dieťaťa, jeho stupňa vyspelosti, prítomnosti alebo absencie rodičov, faktorov jeho prostredia a skúseností. Dohovor vo svojom čl. 3 reflektuje skutočnosť, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiadúce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nemožno odhliadnuť od toho, že i dieťa samotné je bytosťou jedinečnou, obdarenou neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorej by sa malo dostať pri jej vývine toho najlepšieho, totiž toho, aby vyššie uvedené atribúty nezostali prázdnymi slovami (nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 695/2000 z 19.04.2001 (N 66/22 SbNU 83).
20. Z obsahu súdneho spisu vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 68P/58/2022 vyplýva, že prvoinštančný súd rozhodol o návrhu otca a matky o nezhode rodičov týkajúcej sa návštevy maloletého vyučovacieho predmetu etická výchova a náboženská výchova rozsudkom č. k. 68P/58/2022-114 zo dňa 25.10.2022 tak, že predmetné návrhy zamietol, a to z dôvodov uvedených v bode 23 odôvodnenia, keď mal za to, že predmetné konanie je návrhové, v ktorom nemôže súd zasiahnuť v podobe prekročenia obsahu návrhu toho ktorého rodiča. Prvoinštančný súd poukázal na to, že na pojednávaní vyzval rodičov, či trvajú na svojich návrhoch tak, ako ich súdu predložili, na čom zotrvali a s poukazom na ust. § 35 ZoR nemohol rozhodnúť v zmysle návrhu ani jedného rodiča, ktorí obaja sa domáhali určovacím výrokom určiť, aký predmet má maloletý navštevovať. Podľa názoru prvoinštančného súdu, že súhlas dávajú rodičia a pokiaľ jeden z nich súhlas odmieta dať, je druhý rodič oprávnený domáhať sa súdnou cestou nahradenia súhlasu rodiča, pričom ani jeden z rodičov svoj nárok v zmysle uvedeného tak nešpecifikovali a nejde o konanie, ktoré by mohol súd začať aj bez návrhu, preto nemohol zasiahnuť do rodičmi navrhnutých výrokov, z ktorého dôvodu musel predmetné návrhy matky a otca zamietnuť a ďalej sa nezaoberal vykonaným dokazovaním, ani vyjadreniami účastníkov konania.
21. V priebehu odvolacieho konania, vedeného aktuálne na Krajskom súde v Trnave, podali matka aj otec návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sa domáhali nahradenia súhlasu toho ktorého rodiča s návštevou povinne voliteľného predmetu, a to tak, že otec žiadal nahradiť súhlas matky s návštevou predmetu etická výchova a matka nahradiť súhlas otca s návštevou povinne voliteľného predmetu náboženská výchova.
22. Odvolací súd poukazuje na inštitút neodkladného opatrenia, ktorým je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená, pričom v mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúce záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, teda ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie.
23. Odvolací súd v danej súvislosti uvádza, že neodkladným opatrením podaným v priebehu odvolacieho konania oboma rodičmi nemožno nahradiť rozhodnutie odvolacieho súdu o sporných otázkach, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, pretože vo veci samej prebiehalo konanie o nezhode rodičov ohľadne povinne voliteľného vyučovacieho predmetu na základe návrhu otca aj matky, o ktorých návrhoch síce prvoinštančný súd rozhodol zamietnutím návrhov oboch rodičov, ktoré rozhodnutie však nenadobudlo právoplatnosť, vzhľadom na podané odvolanie otcom.
24. Odvolací súd má síce za osvedčené, že rodičia nie sú schopní sa dohodnúť na povinne voliteľnom predmete maloletého, a to etická výchova a náboženská výchova v školskom roku 2023/2024, avšak v danom prípade o tejto nezhode nie je možné v zmysle zákonnej úpravy rozhodnúť neodkladným opatrením, ktoré má dočasný charakter, o ktorom je nevyhnutné rozhodnúť po riadnom vykonaní dokazovania, i keď primárnym účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať ich práva a záujmy a je mylný názor otca, že ním požadovaným neodkladným opatrením možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania, a to aj s poukazom na účel, ktorý sleduje neodkladné opatrenie, keď zároveň si odporuje ním požadovaný petit, v ktorom žiada dočasne nahradiť súhlas matky do právoplatného skončenia vo veci samej. Vyhovením návrhu otca ako aj matky by došlo vlastne k meritórnemu rozhodnutiu o podstatnej veci týkajúcej sa maloletého, ohľadne ktorej je nezhoda medzi rodičmi, čím by vlastne odpadol predmet konania vo veci samej. Tým by bol popretý charakter neodkladného opatrenia, ktorým je dočasnosť, tento inštitút sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu.
25. Nad rámec uvedeného odvolací súd v súvislosti s rodičmi uvádzanou potrebou rozhodnúť neodkladným opatrením dodáva, že maloletý už dva školské roky (5. a 6. ročník ZŠ) navštevoval vyučovací predmet náboženská výchova, s čím síce otec nesúhlasil, čoho dôkazom je vedené konanie vo veci samej, ale ani stanovisko základnej školy, že v prípade nerozhodnutia v termíne do 31.08.2023, nie je dôvodom zakladajúcim naliehavosť rozhodnutia dočasným opatrením, keď o nezhode rodičov je potrebné rozhodnúť rozhodnutím vo veci samej – rozsudkom po riadnom vykonaní dokazovania.
26. Z uvedených dôvodov teda odvolací súd mal za to, že nie je možné neodkladným opatrením ako dočasným opatrením, rozhodnúť o požadovaných návrhoch matky a otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by, ako bolo už vyššie uvedené, rozhodnuté meritórne o nezhode rodičov v podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, z ktorých dôvodov návrh otca ako aj matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
27. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 - § 58 CMP).
28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).