Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-88-2013.pdf
PDF · 86.1 KB
Case nature
Subarea
4Co/88/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného T. I. S., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v O., L. X proti odporcovi I. S., naposledy bytom I., Z. č. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu F. W. so sídlom v V., B. č. XX, IČO XXX XX XXX, zastúpeného JUDr. H. B., advokátom so sídlom vo W., ul. W.. Z. č. XXX/XX, o zaplatenie 2.582,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. decembra 2012, č. k. 14C/147/2012-47 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi z m e ň u j e tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 261,31 eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. H. B., advokáta, č. ú. XXXXX-XXX/ XXXX, VS: XXXXXXX, do troch dní.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 22,32 eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. H. B., advokáta, č. ú. XXXXX-XXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh v sume 147,87 eur cestou Daňového úradu v Bratislave navrhovateľovi. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 13.02.2012 domáhal od odporcu zaplatenia 2.582,08 eur (77.787,67 Sk) spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 2.135,78 eur (64.342,51 Sk) od 01.03.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2008 od pôvodného veriteľa - spol. VOLKSBANK Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave, Vysoká č. 9. Postupca uzavrel dňa 26.08.2005 s odporcom zmluvu č. 255491 o úvere, na základe ktorej poskytol peňažné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu jej postúpenia predstavuje 2.582,08 eur (77.787,67 Sk), z čoho je 2.135,78 eur (64.342,51 Sk) istiny, úroku z omeškania 288,36 eur (8.687,16 Sk) a poplatkov v sume 157,94 eur (4.758,-Sk). Odporca dlh nezaplatil, preto si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania. Dňa 23.02.2012 do konania vstúpil vedľajší účastník, práv. zastúpený advokátom JUDr. H. B., ktorý žiadal doručiť žalobu s prílohami. Dňa 17.05.2012 vedľajší účastník namietal premlčanie dlhu a uplatnil si náhradu trov konania za trovy právneho zastúpenia v sume 309,10 eur. Pred prvým pojednávaním, dňa 21.12.2012 vzal navrhovateľ návrh spať a žiadal konanie zastaviť. S poukazom na § 96 ods.1, 2, 3 O.s.p. v dôsledku prejavu vôle navrhovateľa súd konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V danom prípade zavinil zastavenie konania navrhovateľ tým, že vzal žalobu späť, a bol povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Odporkyni žiadne trovy nevznikli, a preto jej ich súd nepriznal.
Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia pre JUDr. H. B., nepriznal. Zo spisu SPR č. 2641/2012 tunajšieho súdu súd zistil, že F.. so sídlom B. č. XX, V. vstupuje do konania ako vedľajší účastník v sporoch, týkajúcich sa aj spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v Bratislave. Informácie o konaniach získava na základe písomnej požiadavky, adresovanej Okresnému súdu Trenčín, aby im boli oznámené všetky spotrebiteľské spory, ktoré sa vedú na návrh spol. EOS KSI na tunajšom súde a následne do všetkých týchto sporov hromadne vstupuje s tým, že s oznámením o vstupe do konania predkladá plnú moc pre advokáta JUDr. H. B. alebo JUDr. U. Q. a vznáša takmer v každom spore námietku premlčania. Z § 2 ods.1 Stanov združenia Z. (nachádzajúce sa v spise tun. súdu SPR 2641/2012) vyplýva, že cieľom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb a zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods.2 O.s.p.). Podľa § 7 ods.3 Stanov je štatutárnym zástupcom predseda predstavenstva a ktorýkoľvek podpredseda predstavenstva. Podľa § 7 ods.6 Stanov pri ochrane práv spotrebiteľa je za združenie okrem štatutárnych zástupcov oprávnená konať aj osoba, ktorú písomne poverí konaním za združenie štatutárny zástupca. Súd dospel k záveru, že už z podstaty združenia na ochranu spotrebiteľa vyplýva, že je schopné poskytovať právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach spotrebiteľom samostatne, ako aj vzniesť samostatne námietku premlčania. Uvedené je zrejmé aj z uznesenia Valného zhromaždenia združenia Z., konaného dňa 28.10.2011 (v spise SPR 2641/2012), z ktorého vyplýva, že podpredsedom predstavenstva, oprávneným konať za združenie Z., je JUDr. H. B. - osoba s právnickým vzdelaním. V danom prípade teda pomoc právneho zástupcu z radov advokátov nemožno považovať za účelné uplatnenie alebo bránenie práva a súd náhradu trov z týchto dôvodov advokátovi vedľajšieho účastníka nepriznal. O vrátení súdneho poplatku 154,50 eur za návrh súd rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3, 4, 6 zák.č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, v znení nesk. predpisov. Zaplatený súdny poplatok sa vráti, ak sa konanie zastavilo, krátený o 1%, najmenej však o 6,63 eur, cestou daňového úradu, príslušného podľa sídla poplatníka.
Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník. Uviedol, že združenie postupuje v súlade so zákonom. Dôvodil, že ako nemajetná nezisková organizácia nie je priestorovo, materiálne, technicky a ani personálne vybavený na zvládnutie obrovského množstva agendy, v ktorej je v Slovenskej republike masovo a celoplošne porušované spotrebiteľské právo, pričom bez súčinnosti s advokátmi vybavenými na zvládnutie tejto agendy sa nezaobíde, ani keby všetci jeho členovia bolo právnikmi, nielen jedna jeho členka, ktorá sa však výkonom svojho povolania nezaoberá. Mal za to, že konštatovania súdu prvého stupňa o neúčelnosti ním vynaložených nákladov na zastupovanie objektívne prispejú k ochrane hospodárskych záujmov dodávateľských organizácií, ktorých hospodárska politika je založená na používaní neprijateľných zmluvných podmienok, nekalých obchodných praktík a v masovom uplatňovaní premlčaných pohľadávok. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc pritom vyplýva z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a Európsky súd pre ľudské práva toto právo opakovane zaraďuje medzi základné práva. Poukázal na to, že vstupom vedľajšieho účastníka, zastúpeného advokátom, do konania, sa navrhovateľ zrazu v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože samotní spotrebitelia sa nedokážu náležite brániť. Aj v súdenej veci bol spotrebiteľ úspešný v dôsledku jeho aktivity, ktorá je pre spotrebiteľa efektívna. Dôvodil, že pri napĺňaní cieľov združenia je odkázaný na právne služby, a preto ak sa má právo na zastupovanie advokátom za účelom ochrany spotrebiteľa v praxi realizovať, je nepochybne potrebné, aby mu súdy priznávali náhradu trov konania, pretože ak tak neurobia, zabránia mu ako neziskovej organizácii v pokračovaní jeho činnosti. Zastával názor, že by malo byť všeobecným celospoločenským cieľom a aj záujmom, aby sa predmetná spotrebiteľská agenda rozptýlila medzi čo najviac združení, a aby v každom konaní vystupoval za združenie advokát, a aby sa týmto spôsobom čo najskôr táto agenda zredukovala na minimum, aby dodávatelia prestali skúšať a prestali podávať žaloby vopred odsúdené na neúspech, ak je proti nim kvalifikovaná obrana. Ak však dodávatelia neriskujú ani len náhradu trov konania, skúšať sa im stále oplatí, budú to robiť naďalej, a budú zahlcovať súdy tisíckami žalôb, ktoré by inak pri vytvorení podmienok pre účinné pôsobenie združení podané nikdy neboli. Ďalší vývoj tak, ako sa vyvíja aj spotrebiteľské právo, závisí od toho, či bude môcť svoju činnosť efektívne s pomocou advokátov rozširovať, a to len za predpokladu, že mu v úspešných konaniach budú priznávané náhrady trov konania, a vyhrá rezignovaný a zbedačený spotrebiteľ, alebo mu náhrady trov konania priznávané nebudú, v dôsledku čoho svoju hromadnú a najefektívnejšiu pomoc spotrebiteľom bude musieť ukončiť, a dodávatelia a vymáhačské organizácie vyhrajú, a nič im nebude brániť naďalej
v uplatňovaní premlčaných pohľadávok, pozostávajúcich nielen z istiny, ale aj z nemorálnych úrokov, neplatných sankčných mechanizmov, a to dokonca aj pri odstúpeniach od zmluvy, keď je nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako tomu bolo pred jeho vstupmi do konaní, a ako je tomu aj v súčasnosti na súdoch, do konaní, na ktorých doposiaľ nemohol z finančných a kapacitných dôvodov vstúpiť. V súvislosti s priznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi poukázal na početné rozhodnutia slovenských odvolacích súdov. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi prizná náhradu trov celého konania, prvostupňového a aj odvolacieho, spolu vo výške 331,40 eur.
Navrhovateľ sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.). Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných dôvodov.
V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom voči odporcovi domáhal zaplatenia 2.582,08 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.12.2012, vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil to, čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Odporcovi preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto jej ich súd prvého stupňa nepriznal.
Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretože pomoc právneho zástupcu z radov advokátov nepovažoval za účelné uplatnenie alebo bránenie práva z dôvodu, že už z podstaty združenia na ochranu spotrebiteľa vyplýva, že je schopné poskytovať právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach spotrebiteľom samostatne. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2.
Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 261,31 eur. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia 2.582,08 eur s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa určuje len z istiny /nie z príslušenstva/ a podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb /rok 2012/ predstavuje 101,25 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky) a vyjadrenie k žalobnému návrhu (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 202,50 eur. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 7,63 eur, t.j. spolu vo výške 15,26 eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšila sa odmena a náhrady vo výške 217,76 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky o 20 % DPH, t.j. o sumu 43,55 eur. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa tak spolu predstavujú sumu vo výške 261,31 eur.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 3, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 22,32 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 261,31 Eur, predstavujúca náhradu trov konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 21,58 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t.j. 10,79 Eur za podanie odvolania dňa 21.01.2013, režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH z odmeny a náhrad, t. j. 3,72 eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 22,32 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.