Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/3/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, vo veci exekučného konania oprávnenej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, pobočka Nitra, B. Slančíkovej 3, Nitra, IČO: 30 807 484, proti povinnému: LIGNA Nitra, spol. s r. o., Farská 10, Nitra, IČO: 34 137 041 (zaniknutému výmazom z obchodného registra), o vymoženie 19 881,13 eura (598. 939,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 8. februára 2012 pod č. k. - 14 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi trovy exekúcie vo výške 26,70 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia uviedol, že povinný bol vymazaný dňom 13.10.2006 bez právneho nástupcu z obchodného registra. Došlo tým k zániku jeho právnej subjektivity, jedná sa neodstrániteľný nedostatok podmienok konania. Preto s poukazom na ustanovenie § a nasl. podľa Exekučného poriadku v spojitosti s ustanovením rozhodol o neprípustnosti exekúcie a následne o zastavení exekúcie. Rozhodnutie v časti náhrady trov exekúcie zdôvodnil ustanovením EP platného do 31.01.2002 a exekútorovi priznal nevyhnutné trovy exekúcie sume 26,70 eura za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie po 60 minút , spolu za 120 minút. Celkovo mu priznal odmenu za dve hodiny po 6,64 eura vo výške 13,28 eura, 20 % DPH vo výške 15,94 eura a poštovné 7 x 1,30 eura vo výške 9,10 eura, kolok 1,66 eura, spolu trovy 26,70 eura.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podala odvolanie oprávnená. Namietala, že exekúcia bola zastavená po výmaze povinného z obchodného registra. O trovách exekúcie malo byť rozhodnuté podľa § 203 Exekučného poriadku iba v prípade, že zastavenie exekúcie zavinila. Návrh na vykonanie exekúcie podala 30.04.1999. Povinný bol vymazaný z obchodného registra 13.10.2006. Ani pri náležitej opatrnosti nemohla predpokladať, že dôjde k jeho výmazu z obchodného registra. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súdny exekútor žiadal uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , 204 ods.1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti a nasl. , byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné a je potrebné uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).

Sudca, ktorému vec bola pridelená na vybavenie vec predložil prvýkrát na rozhodnutie odvolaciemu súdu s prípisom, že odvolaniu nemieni vyhovieť. Napriek tomu, že odvolacím súdom mu bola vec vrátená na zachovanie postupu podľa , opätovne vrátil spis odvolaciemu súdu s poznámkou, že odvolaniu nemieni vyhovieť, pretože sa stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka.

V predmetnej veci došlo k zániku povinného, ktorý bol vymazaný z obchodného registra dňom 13.10.2006 a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. V dôsledku tohto súd prvého stupňa musel exekúciu zastaviť. Pokiaľ by vec prejednávajúci sudca venoval dostatočnú pozornosť dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa, dospel by k záveru, že sa nemôže stotožniť s napadnutým rozhodnutím. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že povinný zanikol bez likvidácie. NS SR v mnohých svojich rozhodnutiach ( napr. , 3 M Cdo 5/2012,3 , , , ) konštatoval, že ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, malo byť na zastavenie exekúcie správne aplikované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ EP, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ EP. Ak je dôvodom zastavenia exekúcie v ustanovení § 57 ods.1 písm. h/ EP, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 EP.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a z akej výšky platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 1. 2002), ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva pravidlo, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane situácia, že ich nahrádza oprávnený. Túto situáciu predpokladá ust. § 203 EP, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však musí zvážiť, ktoré trovy exekúcie potreboval oprávnený na účelne vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. V tomto prípade oprávnený uhrádza aj trovy uvedené v ust. § 196 EP. Rozsah tejto povinnosti na náhradu trov exekúcie je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Samotnú skutočnosť, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra nemožno považovať z uvedených hľadísk za zavinenie oprávneného (viď uznesenie ÚS SR z 24.01.2008).

Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku bolo účinné až od 01. 02. 2002 a podľa prechodných ustanovení § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 01. 02. 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov, teda na daný prípad vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 1999, je možné použiť ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01. 02. 2002. Prvostupňový súd postupoval v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, ale v dôvodoch rozhodnutia vôbec nezdôvodnil, prečo priznal exekútorovi trovy exekúcie, keď citované ustanovenie dáva súdu možnosť uložiť oprávnenému zaplatiť trovy exekúcie a poukazuje na možnosť predvídavosti dôvodov zastavenia exekúcie a neposudzoval účelnosť vyložených trov exekútora. Z uvedených aspektov prvostupňový súd vôbec neposudzoval nárok exekútora na trovy exekúcie. Nevenoval pozornosť ani obsahu spisu exekútora, z ktorého vyplýva, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie v apríli 1999 a súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 13.05.1999 až v máji 2004 prvýkrát požiadal o poskytnutie súčinnosti Daňový úrad Nitra, Sociálnu poisťovňu , pobočka Nitra a po podaní správ vydal 07.10.2004 príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz. Potom sa v spise nachádza výpis z obchodného registra o výmaze povinného dňom 13.10.2006 a prípis exekútora zo dňa 02.04.2008 oprávnenej , ktorým jej navrhol postup podľa § 57 ods.1 písm. c/ EP na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor potom až 11.01.2012 podal na Okresný súd Nitra návrh na zastavenie exekúcie. Uvedeným postupom exekútora, ktorý exekúciu v podstate nevykonával dospelo konanie až do štádia výmazu povinného a zastavenia exekúcie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.