Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_6CoE-3-2013.pdf
PDF · 71.8 KB
Case nature
Subarea
6CoE/3/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, vo veci exekučného konania oprávnenej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, pobočka Nitra, B. Slančíkovej 3, Nitra, IČO: 30 807 484, proti povinnému: LIGNA Nitra, spol. s r. o., Farská 10, Nitra, IČO: 34 137 041 (zaniknutému výmazom z obchodného registra), o vymoženie 19 881,13 eura (598. 939,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 8. februára 2012 pod č. k. Er/1239/1999 - 14 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi trovy exekúcie vo výške 26,70 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia uviedol, že povinný bol vymazaný dňom 13.10.2006 bez právneho nástupcu z obchodného registra. Došlo tým k zániku jeho právnej subjektivity, jedná sa neodstrániteľný nedostatok podmienok konania. Preto s poukazom na ustanovenie §§ 103 a nasl. OSP podľa § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku v spojitosti s ustanovením § 104 ods.1 OSP rozhodol o neprípustnosti exekúcie a následne o zastavení exekúcie. Rozhodnutie v časti náhrady trov exekúcie zdôvodnil ustanovením § 203 EP platného do 31.01.2002 a exekútorovi priznal nevyhnutné trovy exekúcie sume 26,70 eura za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie po 60 minút , spolu za 120 minút. Celkovo mu priznal odmenu za dve hodiny po 6,64 eura vo výške 13,28 eura, 20 % DPH vo výške 15,94 eura a poštovné 7 x 1,30 eura vo výške 9,10 eura, kolok 1,66 eura, spolu trovy 26,70 eura.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podala odvolanie oprávnená. Namietala, že exekúcia bola zastavená po výmaze povinného z obchodného registra. O trovách exekúcie malo byť rozhodnuté podľa § 203 Exekučného poriadku iba v prípade, že zastavenie exekúcie zavinila. Návrh na vykonanie exekúcie podala 30.04.1999. Povinný bol vymazaný z obchodného registra 13.10.2006. Ani pri náležitej opatrnosti nemohla predpokladať, že dôjde k jeho výmazu z obchodného registra. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súdny exekútor žiadal uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( § 201, 204 ods.1 OSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné a je potrebné uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h) OSP).
Sudca, ktorému vec bola pridelená na vybavenie vec predložil prvýkrát na rozhodnutie odvolaciemu súdu s prípisom, že odvolaniu nemieni vyhovieť. Napriek tomu, že odvolacím súdom mu bola vec vrátená na zachovanie postupu podľa § 374 ods. 4 OSP, opätovne vrátil spis odvolaciemu súdu s poznámkou, že odvolaniu nemieni vyhovieť, pretože sa stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka.
V predmetnej veci došlo k zániku povinného, ktorý bol vymazaný z obchodného registra dňom 13.10.2006 a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. V dôsledku tohto súd prvého stupňa musel exekúciu zastaviť. Pokiaľ by vec prejednávajúci sudca venoval dostatočnú pozornosť dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa, dospel by k záveru, že sa nemôže stotožniť s napadnutým rozhodnutím. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že povinný zanikol bez likvidácie. NS SR v mnohých svojich rozhodnutiach ( napr. 3 M Cdo 14/2006, 3 M Cdo 5/2012,3 4M Cdo 14/2006, 3 M Cdo 12/2012, 3 M Cdo 13/2011, 3 M Cdo 4/2012) konštatoval, že ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, malo byť na zastavenie exekúcie správne aplikované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ EP, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ EP. Ak je dôvodom zastavenia exekúcie v ustanovení § 57 ods.1 písm. h/ EP, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 EP.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a z akej výšky platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 1. 2002), ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva pravidlo, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane situácia, že ich nahrádza oprávnený. Túto situáciu predpokladá ust. § 203 EP, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však musí zvážiť, ktoré trovy exekúcie potreboval oprávnený na účelne vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. V tomto prípade oprávnený uhrádza aj trovy uvedené v ust. § 196 EP. Rozsah tejto povinnosti na náhradu trov exekúcie je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Samotnú skutočnosť, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra nemožno považovať z uvedených hľadísk za zavinenie oprávneného (viď uznesenie ÚS SR IV. ÚS 27/08 z 24.01.2008).
Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku bolo účinné až od 01. 02. 2002 a podľa prechodných ustanovení § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 01. 02. 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov, teda na daný prípad vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 1999, je možné použiť ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01. 02. 2002. Prvostupňový súd postupoval v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, ale v dôvodoch rozhodnutia vôbec nezdôvodnil, prečo priznal exekútorovi trovy exekúcie, keď citované ustanovenie dáva súdu možnosť uložiť oprávnenému zaplatiť trovy exekúcie a poukazuje na možnosť predvídavosti dôvodov zastavenia exekúcie a neposudzoval účelnosť vyložených trov exekútora. Z uvedených aspektov prvostupňový súd vôbec neposudzoval nárok exekútora na trovy exekúcie. Nevenoval pozornosť ani obsahu spisu exekútora, z ktorého vyplýva, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie v apríli 1999 a súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 13.05.1999 až v máji 2004 prvýkrát požiadal o poskytnutie súčinnosti Daňový úrad Nitra, Sociálnu poisťovňu , pobočka Nitra a po podaní správ vydal 07.10.2004 príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz. Potom sa v spise nachádza výpis z obchodného registra o výmaze povinného dňom 13.10.2006 a prípis exekútora zo dňa 02.04.2008 oprávnenej , ktorým jej navrhol postup podľa § 57 ods.1 písm. c/ EP na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor potom až 11.01.2012 podal na Okresný súd Nitra návrh na zastavenie exekúcie. Uvedeným postupom exekútora, ktorý exekúciu v podstate nevykonával dospelo konanie až do štádia výmazu povinného a zastavenia exekúcie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.