Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-165-2020.pdf
PDF · 103.1 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/165/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Autichko s.r.o., Potočná 11, 900 91 Limbach, IČO: 52 752 348, zastúpeného: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., Tajovského 17, 040 01 Košice, IČO: 50 164 988, proti žalovanému: myWorld Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 864 630, zastúpenému: HAVRILLA & Co. s.r.o., Nám. M. Benku 2, 811 07 Bratislava, IČO: 36 364 606, o zaplatenie 120.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/164/2019-151 zo dňa 10.6.2020 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/164/2019-151 zo dňa 10.06.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Predmetné meritórne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 120.000,- Eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúry č. 160100002 z 01.04.2016 za vykonanie reklamy a propagácie (2. časť). V žalobe žalobca uviedol, že medzi žalovaným (do 24.10.2017 vystupujúcim pod obchodným menom LYONESS Slovakia, s.r.o.) ako objednávateľom a spoločnosťou Maxi Parking s. r. o. (do 07.06.2016 vystupujúca pod obchodným menom BIONET Consulting, s.r.o., do 25.04.2017 vystupujúca pod obchodným menom EUworker Recruitment s.r.o. a do 09.01.2019 vystupujúca pod obchodným menom Parking Systems s.r.o.) ako poskytovateľom bola uzatvorená Zmluva o reklamných a marketingových službách zo dňa 18.02.2015. Na základe tejto zmluvy sa spoločnosť Maxi Parking s. r. o. zaviazala zabezpečiť vykonávanie reklamy a propagácie obchodnej činnosti a značky žalovaného prostredníctvom internetovej reklamy a žalovaný sa zaviazal zaplatiť spoločnosti Maxi Parking s. r. o. zmluvnú odplatu za poskytovanú reklamu a propagáciu v celkovej výške 200.000 € bez DPH, t. j. 240.000 € s DPH po nasledujúcich častiach: 1. časť vo výške 50.000 € bez DPH splatná najneskôr do 28.02.2015, 2. časť vo výške 50.000 € bez DPH splatná najneskôr do 30.03.2015, 3. časť vo výške 100.000 € bez DPH splatná najneskôr do 31.05.2015. Spoločnosť Maxi Parking s. r. o. svoj záväzok zo Zmluvy o reklamných a marketingových službách riadne a včas splnila, a za účelom potreby prípadného preukázania riadneho a včasného splnenia tohto záväzku si dala vyhotoviť notárske zápisnice osvedčujúce právne významné skutočnosti, t. j. že na príslušných webových stránkach sa nachádza grafický vizuál propagujúci žalovaného, na ktorom bol umiestnený hypertextový odkaz na domovskú stránku žalovaného, všetko v súlade s článkom II odsek 2.1 Zmluvy o reklamných a marketingových službách. Na základe riadneho a včasného splnenia záväzku spoločnosti Maxi Parking s. r. o., táto vystavila žalovanému nasledovné faktúry na úhradu jednotlivých častí odplaty: 1. Faktúra č. 150100004, dátum vyhotovenia: 23.02.2015, dátum splatnosti: 28.02.2015, suma bez DPH: 50.000 €, suma s DPH na úhradu: 60.000 €,
2. Faktúra č. 150100005, dátum vyhotovenia: 04.03.2015, dátum splatnosti: 31.03.2015, suma bez DPH: 50.000 €, suma s DPH na úhradu: 60.000 €, 3. Faktúra č. 160100002, dátum vyhotovenia: 01.04.2016, dátum splatnosti: 28.04.2016, suma bez DPH: 100.000 €, suma s DPH na úhradu: 120.000 €. Žalovaný však neuhradil faktúru č. 160100002 zo dňa 01.04.2016 na úhradu 3. časti odplaty vo výške 120.000 € s DPH s dátumom splatnosti 28.04.2016, a to ani len z časti. Spoločnosť Maxi Parking s. r. o. uzatvorila so spoločnosťou Accentus s.r.o. Mandátnu zmluvu zo dňa 18.08.2016, na základe ktorej poverila spoločnosť Accentus s.r.o. na vymoženie tejto splatnej pohľadávky na zaplatenie 3. časti odplaty vo výške 120.000 € s DPH. Spoločnosť Accentus s.r.o. Predžalobnou výzvou na splnenie záväzku zo zmluvy zo dňa 18.08.2016 vyzvala žalovaného na úhradu predmetnej pohľadávky najneskôr do 10 dní odo dňa jej doručenia. Predžalobná výzva na splnenie záväzku zo zmluvy bola žalovanému doručená dňa 24.08.2016, avšak aj napriek tejto výzve k zaplateniu pohľadávky zo strany žalovaného do dnešného dňa nedošlo. Následne spoločnosť Maxi Parking s. r. o. uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.09.2018, na základe ktorej postúpila túto splatnú pohľadávku na žalobcu. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky na úhradu 3. časti odplaty vo výške 120.000 € s DPH vzniknutej zo Zmluvy o reklamných a marketingových službách do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia Výzvy na zaplatenie pohľadávky vo výške 120.000 € zo Zmluvy o reklamných a marketingových službách zo dňa 30.01.2019. Žalobcovi zo strany Slovenská pošta, a. s. nebola doručená doručenka vzťahujúca sa na predmetnú výzvu, avšak na základe služby Sledovanie zásielok poskytovanej poštovým podnikom bolo možné zistiť, že žalovanému bola zásielka vydaná na pošte Bratislava 3 dňa 04.02.2019.
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný v podaní z 08.06.2020 namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko tento nepreukázal platné postúpenie predmetnej pohľadávky od BIONET Consulting, s.r.o., ktorý vystupoval ako poskytovateľ v predmetnej zmluve, resp. táto spoločnosť ako postupca nepreukázala postúpenie pohľadávky. Postúpenie musí byť dlžníkovi oznámené bez zbytočného odkladu, pričom ak postúpenie preukazuje postupník, musí byť toto preukázané aj predložením zmluvy o postúpení. Hmotnoprávny úkon postúpenia pohľadávky nemôže byť nahradený doručením žaloby na súd a prostredníctvom súdu doručená zmluva o postúpení pohľadávky žalovanému. V zmysle čl. I Zmluvy o reklamných a marketingových službách z 18.02.2015 predmetom zmluvy je záväzok poskytovateľa (BIONET Consulting, s.r.o.) uskutočňovať reklamu a propagáciu pre objednávateľa (LYONESS Slovakia, s.r.o.) v súlade s ďalšími ustanoveniami tejto zmluvy a záväzok objednávateľa zaplatiť za reklamu a propagáciu dohodnutú zmluvnú odplatu.
4. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými listinnými dôkazmi, ako aj s ustanoveniami § 269 ods. 2 a § 526 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že dané konanie trpí nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Poukázal na to, že predmetom konania je zaplatenie sumy 120.000 Eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúry č. 160100002 z 01.04.2016 za vykonanie reklamy a propagácie (2. časť) v zmysle zmluvy o reklamných a marketingových službách z 18.02.2015. Túto zmluvu uzatvoril žalovaný (používajúci vtedy obchodné meno LYONESS Slovakia, s.r.o.) ako objednávateľ a BIONET Consulting, s.r.o. (dnes Maxi Parking s. r. o.) ako poskytovateľ. Žalobca síce do spisu založil zmluvu o postúpení pohľadávky z 28.09.2018, ktorou postupca Parking Systems s.r.o. (dnes Maxi Parking s. r. o.) postúpil predmetnú pohľadávku na postupníka - žalobcu. V spise je aj založené oznámenie o postúpení pohľadávky postupcu adresované žalovanému, avšak zo žiadneho listinného dôkazu založeného do spisu nevyplýva, že toto oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému aj skutočne doručené. Súd prvej inštancie uviedol, že ustanovenie § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje povinnosť postupcu bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Na pojednávaní dňa 10.06.2020 žalobca pripustil, že nemá dôkaz o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému v čase, keď bola pohľadávka postúpená. Snažil sa však doručiť oznámenie minulý týždeň. Z uvedeného skutkového stavu mal súd za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v predmetnom spore, t.j. nemá právo požadovať od žalovaného zaplatenie predmetnej pohľadávky, keďže jej postúpenie postupca riadne neoznámil žalovanému. Rovnako podľa súdu ani postupník (žalobca) nepreukázal, že žalovanému oznámil, že bola na neho postúpená pohľadávka a súčasne, že mu preukázal postúpenie pohľadávky (doručením zmluvy o postúpení pohľadávky). Bez splnenia tejto hmotnoprávnej povinnosti postupcu alebo postupníka je žalovaný povinný zbaviť sa svojho záväzku len plnením postupcovi. Keďže postupca
nie je žalobcom v tomto konaní a nebolo preukázané, že tento žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky, postupník pohľadávky (žalobca) preto nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia na zaplatenie tejto pohľadávky od žalovaného vzhľadom na to, že žalobca nielen že nepreukázal oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému, ale ani mu nepreukázal, že k postúpeniu pohľadávky skutočne došlo (prostredníctvom doručenia zmluvy o postúpení pohľadávky). Hmotnoprávny úkon postupcu či postupníka vyplývajúci z ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka nie je možné nahradiť podaním žaloby na súd, ktorý následne doručuje žalobu spolu s jej prílohami (vrátane oznámenia o postúpení pohľadávky a zmluvy o postúpení pohľadávky) žalovanému. Túto povinnosť vyplývajúcu z hmotného práva si žalobca a ani postupca do dnešného dňa voči žalovanému nesplnili, preto žalobca nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, t.j. nie je hmotnoprávne oprávnený na zaplatenie predmetnej sumy vyplývajúcej z fa č. 160100002 z 01.04.2016 od žalovaného. Na uvedenú skutočnosť pritom nemá žiaden vplyv tvrdenie žalobcu, že žalovaný čiastočne zaplatil iné dve faktúry vyplývajúce z totožného právneho vzťahu založeného zmluvou o reklamných a marketingových službách z 18.02.2015, čím mal podľa žalobcu uznať zvyšok dlhu. V zmysle žaloby boli totiž tieto úhrady vykonané žalovaným ešte priamo voči postupcovi (Maxi Parking s. r. o.), preto otázka, či tým došlo k uznaniu aj zvyšku dlhu je bezpredmetná vo vzťahu k žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemá aktívnu vecnú legitimáciu. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti, predovšetkým nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, súd prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, nemá oporu v zákone, preto ju zamietol.
5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného, že nebol oboznámený o postúpení pohľadávky sa nezakladajú na pravde. Vo Výzve na zaplatenie pohľadávky zo dňa 30.01.2019 adresovanej žalovanému, žalobca priložil ako listinný dôkaz Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.09.2018 a zároveň aj Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.09.2018. Žalobcovi zo strany Slovenská pošta, a. s. nebola doručená doručenka vzťahujúca sa na predmetnú výzvu, avšak na základe služby sledovanie zásielok poskytovanej poštovým podnikom bolo možné zistiť, že žalovanému bola zásielka vydaná na pošte Bratislava 3 dňa 04.02.2019. Taktiež sa žalobca pokúšal o opätovné doručenie Oznámenia o postúpení pohľadávky spolu so Zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 09.06.2020 ako doporučený list prvou triedou na adresu žalovaného. Poukázal na to, že právne účinky postúpenia pohľadávky nastávajú priamo uzavretím zmluvy medzi postupcom a postupníkom, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Oznámenie alebo preukázanie postúpenia dlžníkovi podľa ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka je z hľadiska účinkov postúpenia irelevantné. V dôsledku riadneho postúpenia pohľadávky nie je postupca ďalej nositeľom práva, ktoré bolo predmetom cesie. Z toho dôvodu mu neprináleží ani akékoľvek plnenie dlžníka na postúpenú pohľadávku. Ak by postupca takéto plnenie prijal, išlo by o bezdôvodné obohatenie podľa ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a záväzok dlžníka by plnením nezanikol.
8. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že uznanie dlhu čiastočným plnením je vo vzťahu k žalobcovi bezpredmetné. Poskytnutie čiastočného plnenia uskutočnené takým spôsobom ako v tomto prípade jednoznačne vyvodzuje záver, že dlžník čiastočným plnením uznal aj zvyšnú časť záväzku. Pri čiastočnom plnení je preto namieste obozretnosť dlžníka. Ak nechce svojím čiastočným plnením spôsobiť uznanie aj zvyšnej časti dlhu, musí to výslovne vyhlásiť. V opačnom prípade zákon konštruuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že ide o uznanie dlhu.
9. Ďalej namietal, že v prejednávanej veci nie je možné z napadnutého Rozsudku zistiť, akými úvahami sa spravoval súd pokiaľ opomenul závažné okolnosti uvádzané v podanom návrhu na vydanie platobné rozkazu, vo vyjadrení žalovaného či zo samotných prednesov strán a vykonanom dôkaze na pojednaní. Žalovaný vo vyjadrení z 28.11.2019 uviedol, že v danom prípade nemožno vzťah podradiť pod ustanovenia zmluvy o dielo, nakoľko princípom zmluvy o dielo je odovzdanie výsledku istej činnosti.
Splnenie dojednaného záväzku zo strany žalobcu spočíva vo vykonaní reklám a sprostredkovaní služieb spojených s reklamnou činnosťou na internetových stránkach. Žalovaný síce vo svojich vyjadreniach, že žalobca nepreukázal splnenie zmluvného záväzku jeho právneho predchodcu po dobu trvania Zmluvy, avšak údajné neplnenie záväzku po dobu od februára 2015 do septembra 2015 žalovaný žiadnym spôsobom nevytýkal, t. j. nesplnil si notifikačnú povinnosť vo vzťahu k vadnosti plnenia právneho predchodcu žalobcu zo Zmluvy. Dôkazné bremeno o existencii týchto vád ťaží žalovaného ako objednávateľa a tento ich existenciu nepreukázal. Tým, že Žalovaný ako objednávateľ dodanie služby nereklamoval, stratil nároky z vád, keďže lehota podľa Obchodného zákonníka je prekluzívna.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby odvolací súd napádaný rozsudok Okresného súdu Bratislava II zmenil tak, že žalobe vyhovie.
11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 02.09.2020. Uviedol, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že postúpenie pohľadávky stačí oznámiť s podaním žaloby, pretože tým pádom právne účinky postúpenia voči dlžníkovi nastávajú až okamihom doručenia žaloby s prílohami (t.j. aj s oznámením o postúpení pohľadávky), a teda žalobca v čase podania žaloby nebol aktívne vecne legitimovaný. Pritom podmienka aktívnej vecnej legitimácie musí byť splnená v čase podania žaloby a nie je odstrániteľná počas konania. To znamená, že nositeľom práva na uplatnene pohľadávky sa žalobca stáva až okamihom riadneho oznámenia postúpenia pohľadávky kedy sa oznámenie skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalovaného v súlade s ustanovením § 526 Občianskeho zákonníka a nie okamihom podania žaloby na súde. Dôkazné bremeno preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému pritom v konaní zaťažovalo žalobcu, ktorý by preukázaním tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne následky. Nižšie poukazujeme na znenie ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka. Absencia aktívnej vecnej legitimácie sa považuje za neodstrániteľnú procesnú podmienku, z dôvodu ktorej žalobou uplatnené právo nemôže požívať právnu ochranu.
12. Súhlasí v plnom rozsahu s právnym názorom súdu prvej inštancie, že čiastočné plnenie žalobcu z pohľadu uznania dlhu je vo vzťahu k žalobcovi bezpredmetné, nakoľko žalovaný plnil na základe daňových dokladov vystavených pôvodným zmluvným partnerom v pozícii poskytovateľa (postupca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky), a to priamo pôvodnému poskytovateľovi. To znamená, že právo na nárokovanie zaplatenia zvyšku zmluvnej odmeny prislúcha pôvodnému poskytovateľovi za predpokladu, že postúpenie pohľadávky nepreukáže žalovaný ako postupník zákonom predpísaným spôsobom.
13. Žalovaný sa stotožňuje s prijatými právnymi závermi súdu prvej inštancie a žalobcom napadnutý rozsudok považuje za vecne správny.
14. Žalobca v ďalšom svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.09.2020 zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní.
15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „C.s.p.“) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom konania bol nárok žalobcu ARIOS EQUITY SE (ako nového veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky) na zaplatenie sumy 120.000,- Eur s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry č. 160100002 zo dňa 01.04.2016 za vykonanie reklamy a propagácie (2. časť) v zmysle Zmluvy o reklamných a marketingových službách z 18.02.2015. Predmetnú zmluvu uzatvoril žalovaný (používajúci vtedy obchodné meno LYONESS Slovakia, s.r.o.) ako objednávateľ a BIONET Consulting, s.r.o. (v súčasnosti Maxi Parking s. r. o.) ako poskytovateľ. Podľa súdu prvej inštancie žalobca síce do spisu založil Zmluvu o postúpení pohľadávky z 28.09.2018, ktorou postupca Parking Systems s.r.o. (v súčasnosti Maxi Parking s. r. o.) postúpil predmetnú pohľadávku na postupníka - žalobcu ARIOS EQUITY SE, v spise je založené aj oznámenie o postúpení pohľadávky postupcu adresované žalovanému, avšak zo žiadneho listinného dôkazu založeného do spisu nevyplýva, že toto oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému aj skutočne doručené.
Súd prvej inštancie konštatoval, že ustanovenie § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje povinnosť postupcu bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky a pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 10.06.2020 žalobca pripustil, že nemá dôkaz o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému v čase, keď bola pohľadávka postúpená a snažil sa doručiť oznámenie minulý týždeň. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v predmetnom spore, t.j. nemá právo požadovať od žalovaného zaplatenie predmetnej pohľadávky, keďže jej postúpenie postupca riadne neoznámil žalovanému. Podľa súdu prvej inštancie hmotnoprávny úkon postupcu či postupníka vyplývajúci z ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka nie je možné nahradiť podaním žaloby na súd, ktorý následne doručuje žalobu spolu s jej prílohami (vrátane oznámenia o postúpení pohľadávky a zmluvy o postúpení pohľadávky) žalovanému.
17. V priebehu odvolacieho konania Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. 2Cob/165/2020 - 302 pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil ARIOS EQUITY SE a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Autichko s.r.o. a to z dôvodu, že bolo preukázané, že po začatí odvolacieho konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností, o ktorých sa koná a tieto práva boli prevedené na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 9.2.2022 zo žalobcu na spoločnosť Autichko s.r.o.
18. Predmetom odvolacieho konania bolo predovšetkým posúdiť, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie postúpenej pohľadávky, t.j. či súd prvej inštancie správne vyhodnotil nepreukázanie Oznámenia o postúpení pohľadávky ako skutočnosť, ktorá spôsobuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
19. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (ods. 2).
20. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
21. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
22. Postúpenie, resp. cesia pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom (postupcom) a dlžníkom vstúpi nový veriteľ (postupník), ktorý súčasne preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Ide teda o jeden zo spôsobov zmeny záväzku na strane veriteľa bez toho, aby sa súčasne zmenil obsah doterajšieho záväzkového vzťahu. Táto zmena sa právneho postavenia dlžníka priamo netýka a nemôže mať vplyv na rozsah jeho povinnosti plniť dlh. V prípade zmeny osoby veriteľa však dlžník musí dostať informáciu o tom, kto je jeho novým veriteľom a komu má vlastne dlh plniť. V § 526 ods. 1 OZ je postupcovi uložená povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkom a súčasne je riešená i situácia, keď sa táto informácia k dlžníkovi nedostane. Veriteľ, ktorý zmluvou podľa § 524 ods. 1 OZ postúpi svoju pohľadávku postupníkovi a toto postúpenie oznámil dlžníkovi alebo bolo postupníkom dlžníkovi preukázané, stráca oprávnenie vymáhať pohľadávku od dlžníka. Na splnenie notifikačnej povinnosti voči dlžníkovi je zásadne povinný postupca. Táto zásada vyplýva zo skutočnosti, že on je ten kto prevádza zo svojho majetku pohľadávku a je jeho vecou zabezpečiť, aby zmene v osobe veriteľa tiež zodpovedal občianskoprávny vzťah dlžníka k novému veriteľovi.
23. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že oznámenie o postúpení pohľadávky je jednostranným úkonom adresovaným dlžníkovi, pre ktorý nie sú predpísané žiadne osobitné náležitosti. Oznámenie o postúpení tak možno urobiť celkom neformálne, pretože na rozdiel od zmluvy o postúpení, zákon nepredpisuje pre oznámenie žiadne zákonné náležitosti.
24. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na judikatúru, konkrétne Ro NS ČR z 27.6.2007 sp. zn. 33 Odo/657/2005, v ktorom sa riešila námietka žalovaného, že súdy pri posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vychádzali zo zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom neskúmali či bolo toto postúpenie žalovanému ako dlžníkovi oznámené. Súd vyslovil, že „oznámenie a teda zmena v subjektoch záväzkového vzťahu na strane veriteľa v zmysle § 526 OZ má len tie účinky, že kým nie je postúpenie oznámené dlžníkovi, môže plniť pôvodnému veriteľovi, ktorý je povinný prijať takto poskytnuté plnenie. V prípade vymáhania nároku postupníka súdnou cestou potom stačí, ak je okolnosť o postúpení pohľadávky súčasťou žalobcových tvrdení a preukázaná priloženými dôkazmi s tým, že doručením žaloby je oznámené (preukázané) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.“
25. Odvolací súd je toho názoru, že citované rozhodnutie NS ČR je aplikovateľné na tento prípad, keďže ide o totožný skutkový stav (predmetom je posúdenie, či pri posúdení aktívnej vecnej legitimácie stačí vychádzať zo zmluvy o postúpení bez preukázania oznámenia o postúpení) a ide aj o zhodnú právnu úpravu. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon nepredpisuje žiadne formálne náležitosti pre oznámenie o postúpení pohľadávky, s poukazom na citované ustanovenie zákona ako aj judikatúru má odvolací súd za to, že doručením žaloby a preukázaním postúpenia pohľadávky je preukázaná aj aktívna legitimácia žalobcu. Nemožno preto súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že hmotnoprávny úkon postupcu či postupníka podľa § 526 OZ nie je možné nahradiť podaním žaloby s prílohami, ktoré preukazujú postúpenie pohľadávky.
26. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, v dôsledku čoho žalobu zamietol a dôvodnosťou samotného nároku sa nezaoberal.
27. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, posúdiť nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky.
28. Súd prvej inštancie zároveň v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).