Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9C-6-2013.pdf
PDF · 127.23 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 789 615 proti žalovanému: D. C., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XXX o zaplatenie 363,71 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
U r č u j e, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je vyhlásenie žalovaného v hlave 14 § 6 úverových zmluvných podmienok, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, ktoré vznikli spoločnosti v súvislosti s uzatvorením úverovej zmluvy, úverových podmienok, zmluvy o revolvingovom úvere I., zmluvy o revolvingovom úvere II., najmä právo na vrátenie úveru alebo revolvingového úveru I., revolvingového úveru II., právo na náhradu príslušenstva a zmluvných pokút, prípadne práva, ktoré vznikli v dôsledku skončenia záväzkového vzťahu z tejto úverovej zmluvy, zmluvy o revolvingovom úvere I. alebo revolvingovom úvere II. a to na dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť, j e n e p r i j a t e ľ n o u zmluvnou podmienkou.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 363,71 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 16.3.2007 úverovú zmluvu č. 3703125428 a súčasne zmluvu o revolvingovom úvere I. ( ďalej len „zmluva o RÚ I.“ ) a zmluvu o revolvingovom úvere II. ( ďalej len „zmluva o RÚ II.“ ), ďalej spolu len „zmluva“. Úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom zmluvy posledným účastníkom zmluvy, zmluva o RÚ I. ako zmluva o RÚ II. sa stáva platnou podpisom úverovej zmluvy a účinnou okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej alebo kreditnej karty a to po jej riadnej a včasnej aktivácii. Ďalej uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu, s ktorými bol žalovaný oboznámený a podpisom úverovej zmluvy prejavil súhlas byť nimi viazaný, ktoré vymedzujú práva a povinnosti oboch zmluvných strán týkajúce sa poskytnutého úveru ako aj práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v prípade, že dôjde k splneniu podmienok na čerpanie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty alebo kreditnej v súlade s príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok. Ďalej uviedol, že má za to, že zmluva je celistvá, bola uzavretá v písomnej forme v súlade s § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka na jednej listine, určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovaného, ktorý vôľu byť viazaný touto zmluvou a jej súčasťami potvrdil podpisom priamo na prednej strane zmluvy. Podstatné náležitosti zmluvy vyplývajú buď priamo zo zmluvy alebo z Úverových podmienok. Úverová zmluva sa stala platnou v deň, ktorý je uvedený ako deň jej podpísania posledným
z účastníkov zmluvy. Za podmienok uvedených v hlave Úverové podmienky s názvom Poskytnutie revolvingového úveru, bol žalobca oprávnený poskytnúť žalovaného revolvingový úver, vydať a zaslať úverovú kartu spolu s výzvou k jej aktivácii a príručkou pre držiteľa, pričom vo výzve bolo žalovanému oznámené identifikačné číslo úverovej zmluvy, ktoré je zároveň variabilným symbolom a súčasťou príručky bol aj sadzobník poplatkov a úrokov.
V ďalšom uviedol, že v súlade s ustanoveniami úverovej zmluvy a Úverových podmienok žalovaný využil právo na poskytnutie revolvingového úveru, ktoré mu plynie zo zmluvy o RÚ II. a čerpal revolvingový úver evidovaný pod VS 5801012813, ktorý bol oprávnený čerpať opakovane do výšky nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca prostredníctvom úverovej karty, ktorú si však musel najskôr aktivovať. K platnosti zmluvy došlo podpisom zmluvy, no účinnosť nadobudla až okamihom prvého čerpania po splnení odkladacej podmienky vo forme telefonickej aktivácie kreditnej karty. Uzatvorením zmluvy v časti zmluvy o RÚ II. žalovanému nevznikli žiadne práva či povinnosti, keďže k účinnosti zmluvy došlo až priamym úkonom zo strany žalovaného, ktorým je aktivácia karty, ku ktorej aktivácii dochádza vedomým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovaného aktivovať kreditnú kartu a teda využiť právo na poskytnutie revolvingového úveru. Samotnej aktivácii predchádza zaslanie výzvy k aktivácii spolu s Metodickou príručkou a kreditnou kartou žalobcom žalovanému.
Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý revolvingový úver a to v pravidelných mesačných splátkach, pričom počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Výška splátky je stanovená ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej čiastky k poslednému dňu účtovného obdobia, resp. min 13,82 eur, pričom v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, časť úverovej istiny, pravidelné, prípadne nepravidelné poplatky a zmluvné sankcie. Z vyššie uvedeného vyplýva nemožnosť určenia RPMN a odkázal na rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Co 95/2010.
Žalovaný hradil dlžnú sumu a dostal sa do omeškania s úhradou svojho záväzku, tak ako je uvedené v splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva priebeh čerpania úveru aj prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle hlavy s názvom ukončenie /zánik úverovej zmluvy bol žalovaný vyzvaný listom zo dňa 29.10.2009 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 563,71 eur v lehote 15 dní od odoslania.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to návrhom na uzatvorenie úverovej zmluvy, úverovou zmluvou, Úverovými zmluvnými podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „Úverové podmienky“ ), splátkovým kalendárom, výzvou na splatenie úveru s výzvou k úhrade a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.3.2013 reagoval na doručenú mu zápisnicu z pojednávania dňa 14.3.2013, podľa ktorej až ukončení dokazovania v predmetnej právnej veci a vyhlásení uznesenia a o odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozhodnutia, sa dostavil žalovaný, ktorý uviedol, že pohľadávka, ktorú si voči nemu uplatňuje žalobca je premlčaná, nakoľko úverovú zmluvu uzavrel v roku 2007. Poukázal na ust. § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že dňa 7.2.2013 súd vydal uznesenie, ktorým poučil žalobcu a predpokladá, že aj žalovaného, o vyššie uvedenej zákonnej preklúzii, z ktorej vyplýva, že na skutočnosti a dôkazy predložené po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania súd nemôže prihliadať a preto súd nemá a nemôže skúmať a brať do úvahy v zápisnici uvedené dôkazy ako ani tvrdenia žalovaného týkajúce sa námietky premlčania. V ďalšom z opatrnosti podal stanovisko k vznesenej námietke premlčania s tým, že nie je možné usúdiť, že ide o kvalifikované vznesenie námietky premlčania, z ktorej musí byť zrejmé, z akých skutočností pri jej uplatnení vychádza ten účastník konania, ktorý sa námietky dovoláva, keďže skutočnosť uvedená žalovaný, že zmluva bola uzavretá v roku 2007, nemá vplyv na posúdenie premlčacej doby a preto má za to, že uvedená námietka nebola vznesená riadne, určito a odôvodnene a súd na ňu nemá prihliadať.
Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 16.3.2006 úverovú zmluvu č. 3703125428, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 14.000,-Sk, čo však nie je predmetom tohto konania. V zmysle ďalších dojednaní klient a spoločnosť podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., čiže zmluvu o RÚ I. a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8. a 9 úverových podmienok. Na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniklo žalovanému ako klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru I. prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8., 9. a 10. Úverových podmienok. Taktiež podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., čiže zmluvu o RÚ II. a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13. úverových podmienok. Na základe takto uzatvorenej zmluvy vzniklo žalovanému ako klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru II. prostredníctvom kreditnej karty za podmienok stanovených v hlave 13. Úverových podmienok.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „Úverové podmienky“ ) uvedené na rube tejto listiny a na samostatnom liste. Žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.
Podľa hlavy 1 § 1, § 2 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ), ktorej znenie je uvedené na prednej strane tejto listiny. Úverové podmienky vymedzujú a zakotvujú práva a povinností medzi spoločnosťou a klientom, ktorému spoločnosť poskytuje úver na základe úverovej zmluvy a súčasne práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I., kedy úver bude po splnení stanovených podmienok klientom čerpaný prostredníctvom úverovej karty a ďalej zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II. dohodnutú v obsahu hlavy 13 týchto Úverových podmienok, kedy úver bude čerpaný prostredníctvom kreditnej karty.
Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver, pričom po poskytnutí úveru sa stáva spoločnosť veriteľom z úverovej zmluvy a klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 3 hlavy 1 Úverových podmienok ).
Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky a úhrada za poistenie, ktoré je klient povinný platiť ( ďalej iba splátka ), ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.
V zmysle hlavy 5 § 8 Úverových podmienok sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy.
Podľa hlavy 7 § 3 Úverových podmienok klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V týchto prípadoch je taktiež spoločnosť oprávnená jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého úveru alebo dohodnutý úver neposkytnúť.
Podľa hlavy 7 § 6 Úverových podmienok v prípade ak je dôsledkom porušenia povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú
pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Podľa hlavy 13 § 1 Úverových podmienok - Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru II. zmluvné strany, spoločnosť s klientom, uzatvárajú popri úverovej zmluve a zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I. súčasne zmluvu o revolvingovom úvere II., na základe ktorej vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru, ktorý je klient oprávnený čerpať prostredníctvom kreditnej karty za podmienok stanovených v úverových podmienkach a to vždy maximálne v výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca. Klient sa uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere zaväzuje poskytnutý revolvingový úver spoločnosti vrátiť a zaplatiť jej za poskytnutie úroky.
V zmysle hlavy 13 § 2 Úverových podmienok klient a spoločnosť si dohodli úverový rámec vo výške 15.000,-Sk. Zmluva o RÚ II. sa stáva platnou podpisom úverovej zmluvy a účinnou okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty a to po jej riadnej a včasnej aktivácii. Klient a spoločnosť sa dohodli, že kreditnú kartu spolu s výzvou k jej aktivácii a metodickou príručkou je spoločnosť oprávnená klientovi zaslať, ak si bude riadne plniť povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, úverových podmienok a platných právnych predpisov ( hlava 13 § 3 ).
Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý revolvingový úver a to v pravidelných mesačných splátkach, pričom výška pravidelnej mesačnej splátky je stanovená ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej splátky. ( hlava 13 § 4 Úverových podmienok ).
V zmysle hlavy 14 § 3, 4, Úverových podmienok v prípade omeškania úhrady splátky, alebo ich častí alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa hlavy 7 § 6 týchto úverových podmienok je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, najmenej však 100 Sk. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. V prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, či ich častí dlhšieho ako 6 mesiacov je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní.
Podľa hlavy 14 § 11 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky a zabezpečovacie vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.
Listom označeným ako splatenie celého úveru s výzvou k úhrade zo dňa 29.10.2009 žalobca žalovanému oznámil, že z dôvodu, že riadne a včas nespláca úver, spoločnosť si uplatňuje svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 563,71 eur a vyzval ho splatenie do 15 dní odo dňa spísania tohto listu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon „ ) spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 401 Obchodného zákonníka strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008, a to § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský napriek tomu, že k jeho vzniku došlo za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., ktorý definoval spotrebiteľskú zmluvu tak ako je uvedené vyššie.
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. ( § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov )
Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/ EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 16.3.2007 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie žalovanému na kúpu vopred určeného tovaru, avšak tento právny vzťah nie je predmetom tohto súdneho konania. Žalobcom uplatnený nárok predstavuje suma, resp. časť sumy poskytnutej žalovanému na základe súčasne s úverovou zmluvou uzavretou zmluvou o revolvingovom úvere II., ktorú sumu žalovaný čerpal prostredníctvom kreditnej karty.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, najmä ohľadom určenia a predĺženia premlčacej doby, došlo k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. Ustanovenie, obsahom ktorého je vyhlásenie žalovaného, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, vzniknutých spoločnosti v súvislosti s poskytnutím úveru klientovi, najmä právo na vrátenie úveru, právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút a práva prípadne vzniknuté v dôsledku ukončenia úverovej zmluvy, a to na dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz bežať, spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného - spotrebiteľa, a preto predmetné ustanovenie vyhlásil za neprijateľnú podmienku upravenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná.
Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vyhlásenie žalovaného o predĺžení premlčacej doby až na 10 rokov odo dňa, kedy premlčacia doba začala po prvý raz plynúť bolo urobené v súlade s ustanovením § 401 Obchodného zákonníka.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktoré vznesenia žalobca namietal, nakoľko bola vznesená až po ukončení dokazovania a rovnako namietal kvalifikovanosť takto vznesenej námietky.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 120/2009, v zmysle ktorého skutočnosťami a dôkazmi v zmysle ustanovení § 120 ods. 4 a § 205a OSP sú také skutočnosti a dôkazy, ktoré sa týkajú skutkových tvrdení alebo použiť sa majúceho práva, ktoré sú významné pre rozhodnutie veci, teda také skutočnosti a dôkazy, ktorými účastník realizuje svoju povinnosť podľa § 101 ods. 1 OSP. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Skutočnosťou alebo dôkazom
v zmysle § 120 ods. 4 a § 205a OSP ale nie je námietka premlčania práva uplatnená žalovaným. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.
Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal námietkou vznesenou žalovaným, keď neprihliadal ani na ďalšie žalobcom vznesené námietky ohľadom námietky premlčania a to ohľadom jej kvalifikovanosti, resp. že táto ako právny úkon musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti a to z nasledovných dôvodov. Ako už súd uzavrel vyššie, v danej veci sa jedná medzi účastníkmi konania o spotrebiteľský vzťah, teda žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ. Súd žiadnym spôsobom nechce spochybňovať vedomostnú úroveň bežného občana - spotrebiteľa, no na druhej strane žiadať od takejto osoby kvalifikované vyjadrenie na úrovni právnej teórie, resp. právnych vedomostí ako to uvádzal žalobca, by bolo v rozpore minimálne s ust. § 2 Občianskeho súdneho poriadku a nehovoriac o rôznych záväzkoch Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie v oblasti spotrebiteľského práva. Súd by musel prípadne vznesenou námietkou premlčania zaoberať aj vtedy, kedy žalovaný iba uviedol, že namieta premlčanie, bez toho, žeby v súvislosti s tým odkazoval na dátum uzavretia zmluvy.
Súd poukazuje na to, že v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré je na daný právny vzťah potrebné aplikovať, je všeobecná premlčacia doba trojročná a žiadne z týchto ustanovení neumožňuje túto premlčaciu dobu predĺžiť. Žalobca zosplatnil úver dňa 29.10.2009 a žalovanému poskytol 15 - dňovú lehotu na úhradu jeho záväzku odo dňa spísania listu, teda po uplynutí určenej lehoty dňa 13.11.2009, nasledujúcim dňom 14.11.2009 začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 14.11.2012, pričom žalobca podal žalobu až dňa 18.12.2012 a takto v dôsledku účinne vznesenej námietky premlčania nemohol súd žalobcovi toto premlčané právo priznať a súdu nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.
Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je absolútnym obchodom, súd považuje ešte za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, keď súd žalobu zamietol, no náhradu trov konania nežiadal a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.