Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16C-48-2013.pdf
PDF · 69.57 KB
Case nature
Subarea
16C/48/2013
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodní banka a.s., IČO: 00 001 350, so sídlom Praha 5, Radlická 333/150, zastúpený Mgr. Romanom Ambrožom, usadeným euroadvokátom so sídlom Mikulášska 29, Bratislava, proti odporcovi: Q. K., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, Z., o zaplatenie 83 250,33 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje, že nemá právomoc a konanie zastavuje.
Navrhovateľovi vracia súdny poplatok z návrhu na začatie konania 193,50 eur. Vrátenie poplatku vykoná Daňový úrad Bratislava.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu sa návrhom zo dňa 7.6.2012, doručeným súdu dňa 13.6.2012 domáhal proti odporcovi zaplatenia 83 250,33 Kč s príslušenstvom z titulu poskytnutého úveru a náhrady trov konania.
Navrhovateľ označil bydlisko odporcu v návrhu na začatie konania ako Z., Q. XXXX/XX. Na tejto adrese odporca zásielky nepreberá, podľa oznámenia poštového doručovateľa je neznámy. Podľa zistení súdu odporca nie je vo výkone trestu odňatia slobody ani vo väzbe na území SR, trvalý pobyt má evidovaný na adrese Z., Q. 7, na ktorej zásielky taktiež nepreberá, podľa oznámenia poštového doručovateľa je neznámy, prechodný pobyt hlásený nemá. V Sociálnej poisťovni nie je evidovaný ani ako zamestnanec, ani ako zamestnávateľ. Rovnako nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Odporca nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni pobočka Prievidza ako poberateľ žiadnej dávky sociálneho poistenia. Prešetrovaním pobytu príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru Handlová bolo zistené, že približne rok sa nachádza na bližšie nezistenom mieste v Českej republike, do Z. sa viac nevráti. Dožiadaním Obvodního soudu pro Prahu 7 sa zistilo, že voči odporcovi nie sú vedené žiadne záznamy v centrálnej evidencii osôb. Nijakým spôsobom sa pobyt odporcu nepodarilo zistiť. Navrhovateľ inú adresu bydliska odporcu neuviedol.
Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Súd v uvedenej veci preskúmaval ex officio medzinárodnú príslušnosť podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia, i keď nejde o výlučnú príslušnosť podľa čl. 22 Nariadenia, z dôvodu, že odporca sa k návrhu nevyjadril,
teda neurobil úkon, ktorý podľa národného procesného práva je považovaný za prvú obranu proti návrhu adresovanú súdu.
Medzinárodnú súdnu príslušnosť /právomoc/ v danej veci je treba posudzovať v zmysle čl. 16 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 z 22.12.2010 o príslušnosti a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach /ďalej len „Nariadenie“/, pretože prejednávaná vec je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy a uvedené ustanovenie ukladá navrhovateľovi povinnosť uplatniť svoj nárok proti spotrebiteľovi na súde toho členského štátu, v ktorom má odporca /spotrebiteľ/ bydlisko. Z doterajších zistení súdu však vyplýva, že odporca faktické bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje s úmyslom zdržiavať sa na území Slovenskej republiky nemá. I napriek všetkým vykonaným i opakovaným zisteniam sa nepodarilo zistiť bydlisko odporcu. Z týchto dôvodov keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienky konania - právomoc súdu SR ako členského štátu, v ktorom má odporca bydlisko, súd konanie zastavil.
V širších súvislostiach súd udáva nasledovné: K aplikácii Nariadenia je potrebné, aby išlo o spor s medzinárodným prvkom, ktorý je v danej veci daný tým, že navrhovateľ je právnickou osobou so sídlom v Prahe, ktorý sa domáha nároku na území Slovenskej republiky. Z hľadiska teritoriálnej a časovej pôsobnosti je zrejmé, že Nariadenie sa vzťahuje na oba zmluvné štáty Českú republiku ako i Slovenskú republiku, a to počnúc 1.5.2004. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti Nariadenia, pretože ide o spor z úverovej zmluvy, ktorý je typickým obchodným vzťahom, ktorý však je zároveň i vzťahom spotrebiteľským.
Podľa § 16 ods. 2 Nariadenia zmluvný partner môže podať žalobu proti spotrebiteľovi len na súde členského štátu, na území ktorého má spotrebiteľ bydlisko. Zo zmluvy o poskytnutí úveru vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi úver s úverovým limitom 50 000,00 Kč, pričom odporca nebol identifikovaný ako podnikateľ. Ide teda o poskytnutie úveru v zmysle čl. 15 ods. 1 písm. b/ Nariadenia.
Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie vo všetkých svojich ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti /právomoci/ smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle čl. 2 Nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp je v zmysle čl. 16 ods. 2 Nariadenia posilnený tak, že súdy daného štátu v sporoch so spotrebiteľských zmlúv majú obligatórnu príslušnosť. Konanie proti osobe neznámeho pobytu za stavu, že odporca ako spotrebiteľ nemá bydlisko na území Slovenskej republiky /túto okolnosť súd nezistil napriek viacerým zisteniam a opatreniam/, právomoc súdu nie je založená ani v zmysle čl. 24 Nariadenia, zjavne horeuvedený princíp porušuje. Súd pre nedostatok právomoci /§ 7 Občianskeho súdneho poriadku/ a podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil, pretože ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní. Pre úplnosť súd udáva, že súd dal možnosť navrhovateľovi preukázať, že žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, a tým procesnú podmienku právomoci súdu Slovenskej republiky. Navrhovateľ okrem tvrdenia túto skutočnosť nepreukázal, t.j. nepreukázal základnú podmienku konania, a to právomoc súdu Slovenskej republiky.
O vrátení súdneho poplatku bolo rozhodnuté podľa § 11 ods. 1, 4, ods. 6 Zákona o súdnych poplatkoch v platnom znení. Vrátenie poplatku vykoná Daňový úrad Bratislava vzhľadom k tomu, že ide o vrátenie poplatku do Českej republiky.
Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uplatnil nárok na náhradu trov konania. Keďže dochádza k zastaveniu konania, súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Nakoniec súd súdny poplatok navrhovateľovi vracia v celom rozsahu, iné trovy navrhovateľovi nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza písomne v dvoch vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.