Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-252-2011.pdf
PDF · 85.71 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/252/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľky 1) E. C., bytom K., I. XXX, 2) L. M., bytom K., I. XXX, obe zastúpené L., s.r.o., so sídlom v K., O. XX, IČO: XX XXX XXX proti odporkyni N. K., bytom E. A. XXX, zastúpenej L. A., bytom Z. A. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. mája 2011, č.k. 19C/143/2009-179, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u je .
Navrhovateľkám 1), 2) náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Z. A., Obec E. A., zapísané v liste vlastníctva č. XXX ako parcela reg. c. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 520 m2 a rodinný dom súpisného čísla XXX na parcele XXX/X zrušil a uvedené podielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadal tak, že nariadil predaj uvedených nehnuteľností s tým, že výťažok sa rozdelí podľa podielov jeho spoluvlastníkov. Navrhovateľkám 1), 2) náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva medzi nimi nedošlo. Navrhovateľky aj odporkyňa potvrdili, že reálna deľba nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, nie je možná a nie je možné ani zotrvanie v spoluvlastníctve, a to z dôvodu nezhôd, ktoré medzi sebou majú. Sporné ostalo iba to, komu ostane v prípade zrušenia spoluvlastníctva dom súpisné číslo XXX a pozemok parcelného čísla XXX/X v k.ú. Z. A.. Okresný súd konštatoval, že v danej veci vychádzal zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, pričom z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že dohoda medzi účastníkmi ohľadne vyporiadania podielového spoluvlastníctva možná nebola, preto návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva vyhovel a podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporu, zrušil. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzal z jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva stanovených v citovanom zákonnom ustanovení a ich poradia, ktoré sú pre súd záväzné. Z popisu rodinného domu, ktorý je predmetom sporu, ale aj zhodného tvrdenia účastníkov bolo zjavné, že rodinný dom nie je možné rozdeliť na dve samostatné veci v právnom slova zmysle, a preto sa súd zaoberal skutočnosťou, či je možné toto vyporiadať podľa druhého spôsobu, a to prikázaním veci za primeranú náhradu. Zo znaleckého posudku Ing. K. T. č. X/XXXX mal za preukázané, že všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, predstavuje 105.000 Eur. Ani jeden z účastníkov nemal výhrady voči tomuto znaleckému posudku, ani takto určenej všeobecnej cene nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľky v konečnom dôsledku nemali záujem o sporné nehnuteľnosti, a preto navrhli, aby boli
prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne s povinnosťou vyplatiť ich podľa znaleckého posudku. Odporkyňa takisto neprejavila záujem o nehnuteľnosti, pretože nemala z čoho navrhovateľky vyplatiť. Súhlasila s prikázaním nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva iba za predpokladu, že by výplata bola podstatne nižšia ako je znalecký posudok alebo žiadna. Vzhľadom na túto skutočnosť dospel okresný súd k názoru, že nie je možné zrušiť spoluvlastníctvo a vyporiadať ho prikázaním do výlučného vlastníctva niektorému z účastníkov konania. Preto pristúpil k poslednému spôsobu vyporiadania vyplývajúcemu z ust. § 142 Občianskeho zákonníka, a to k odpredaju nehnuteľností, ktorý týmto rozsudkom nariadil s tým, že výťažok sa rozdelí podľa výšky podielov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 O.s.p. a navrhovateľkám, ktoré boli v konaní úspešné, náhradu trov konania nepriznal, keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tej skutočnosti, že odporkyňa sa zrušeniu spoluvlastníctva nebránila a sporný ostal iba spôsob jeho vyporiadania, ktorý nebol jasný ani navrhovateľkám, ktoré najskôr žiadali prikázanie nehnuteľnosti do svojho spoluvlastníctva za sumu podľa znaleckého posudku, neskôr za nižšiu sumu, ako je určené znaleckým posudkom a následne navrhli prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporkyne, ale za sumu podľa posudku a v konečnom dôsledku súhlasili s odpredajom nehnuteľností.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie odporkyňa, ktorá sa domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že nehnuteľnosti prikáže do podielového spoluvlastníctva navrhovateliek 1), 2) a tieto zaviaže k vyplateniu náhrady vo výške 20.000 Eur v jej prospech. Uviedla, že si preverila tržnú cenu porovnateľných nehnuteľností a dospela k záveru, že ich všeobecná hodnota, určená znaleckým posudkom, je neprimeraná, keď z vyjadrenia realitnej kancelárie zistila, že dom by bolo možné odpredať za 72.000 - 85.000 Eur. Vzhľadom na narušené vzťahy s navrhovateľkami sa obáva, že v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku ihneď pristúpia k odpredaju nehnuteľností prostredníctvom súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. a tento nehnuteľnosti predá za podstatne nižšiu cenu ako je cena trhová. Naviac, v prípade exekúcie predajom nehnuteľností, budú prednostne uspokojené trovy exekúcie a výťažok z predaja bude veľmi nízky.
Odvolanie bolo doručené navrhovateľkám 1), 2) prostredníctvom ich zástupcu v danej veci, k odvolaniu sa nevyjadrili.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporkyňou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky odporkyne nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:
V danej veci sa navrhovateľky proti odporkyni domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rodinného domu a prináležiaceho pozemku, keď pôvodne navrhovali, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva bola nehnuteľnosť prikázaná do ich podielového spoluvlastníctva s tým, že vyplatia odporkyni na jej spoluvlastnícky podiel sumu 5.000 Eur. Následne po vykonaní znaleckého dokazovania navrhli, aby súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporkyne s tým, že ony budú vyplatené podľa znaleckého posudku, prípadne súhlasili i s prikázaním nehnuteľností do ich podielového spoluvlastníctva za podstatne nižšiu sumu ako je stanovená v znaleckom posudku, ktorú nešpecifikovali, ďalej navrhli, aby súd nariadil predaj sporných nehnuteľností. Odporkyňa súhlasila s prikázaním nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva, ale bez náhrady, nakoľko nemala finančné prostriedky na vyplatenie podielu navrhovateliek na sporných nehnuteľnostiach. Záverečný návrh odporkyne bol, aby súd nariadil odpredaj nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania.
Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov (§ 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná (§ 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa správne postupoval podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom sú stanovené spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako aj ich poradie, ktoré musí súd dodržať. Je nesporné, že nehnuteľnosti, ktorých zrušenia a vyporiadania sa navrhovateľky domáhali, nie je možné reálne rozdeliť, čo účastníci v konaní zhodne potvrdili. V poradí druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov spočívajúci v prikázaní nehnuteľností do vlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu nebolo možné v danej veci realizovať, keď navrhovateľky síce súhlasili s prikázaním nehnuteľností do svojho podielového spoluvlastníctva ale nie za náhradu podľa znaleckého posudku (primeraná náhrada) a odporkyňa rovnako súhlasila s prikázaním nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva bez akejkoľvek náhrady . Predpoklad vyplývajúci z § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka „ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce“, stanovený pre tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, t.j. predaj veci a rozdelenie výťažku podielov spoluvlastníkov je naplnený vtedy, ak jeden alebo viacej spoluvlastníkov síce prikázanie veci do svojho výlučného vlastníctva navrhujú, čo je i prípad danej veci, alebo s ním súhlasia, avšak nie sú schopní alebo ochotní ostatným spoluvlastníkom primeranú náhradu zaplatiť. Takýto postup zaisťuje, že sa každému zo spoluvlastníkov dostane majetkovej hodnoty zodpovedajúcej výške jeho podielu z výťažku získaného predajom veci a naopak, zamedzí sa tomu, že spoluvlastník, ktorému by bola prisúdená náhrada, by pri nesolventnosti spoluvlastníka, ktorý sa stal výlučným vlastníkom, musel náhradu vymáhať exekučne, a to nie vždy úspešne.
Nariadenie predaja a rozdelenia výťažku veci pri zrušení podielového spoluvlastníctva súdom podľa štvrtej vety ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je celkom výnimočný prípad zrušenia podielového spoluvlastníctva. Dôvodom, pre ktorý môže súd použiť tento spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že z hľadiska poradia vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý stanovuje Občiansky zákonník, a ktorý je pre súd záväzný, neprichádza do úvahy rozdelenie spoločnej veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov a nikto z podielových spoluvlastníkov spoločnú vec nechce, prípadne súhlasí s jej prikázaním do vlastníctva bez primeranej náhrady.
Zo skutkového stavu danej veci zisteného súdom prvého stupňa vyplynulo, že rozdelenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, nie je možné, čo účastníci nespochybnili a ani jeden z účastníkov nemal záujem o prikázanie veci do jeho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu. V záverečnom návrhu obe sporové strany navrhovali, aby súd nariadil predaj nehnuteľností.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd zistil dostatočne skutkový stav veci a danú vec správne právne posúdil, ak nariadil predaj sporných nehnuteľností a výťažok predaja nariadil rozdeliť medzi spoluvlastníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ktorý postup je legitímny v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ odporkyňa v podanom odvolaní spochybňovala znalecký posudok vykonaný v konaní znalkyňou Ing. K. T. a tvrdila, že všeobecná hodnota sporných nehnuteľností je nižšia ako bola stanovená v znaleckom posudku, a preto sa domáhala, aby nehnuteľnosti boli prikázané do podielového spoluvlastníctva navrhovateľkám za výplatu vo výške 20.000 Eur v jej prospech, odvolací súd musí len konštatovať, že odporkyňa v priebehu súdneho konania všeobecnú hodnotu nehnuteľností stanovenú
znaleckým posudkom žiadnym spôsobom nespochybnila. Účastníci boli súdom opakovane poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie v danej veci, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Z týchto dôvodov odvolací súd nemohol na námietku odporkyne voči všeobecnej hodnote nehnuteľností stanovených v znaleckom posudku vznesenej až v odvolacom konaní prihliadať, keď neboli zistené dôvody uvedené v § 205a O.s.p. pre vykonanie ďalšieho dokazovania v odvolacom konaní.
Naviac navrhovateľky 1), 2) na návrh odporkyne na prikázanie nehnuteľností do ich podielového spoluvlastníctva za výplatu 20.000 Eur v prospech odporkyne žiadnym spôsobom nereagovali, v návrhu na začatie konania navrhovali výplatu za spoluvlastnícky podiel odporkyne 5.000 Eur , a preto mal odvolací súd za to, že o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý v podanom odvolaní odporkyňa navrhla, nemali záujem.
Záverom odvolací súd len dodáva, že obavy odporkyne, že súdny exekútor, ktorý bude realizovať predaj sporných nehnuteľností tieto predá za podstatne nižšiu cenu ako je ich trhová cena a prednostne budú uspokojené trovy exekúcie a výťažok z predaja bude veľmi nízky sú pre posúdenie danej veci právne bezvýznamné s tým, že súdny exekútor pri predaji nehnuteľností musí vždy postupovať v súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z..
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľky 1), 2) boli v odvolacom konaní úspešné, náhradu trov konania si neuplatnili a z obsahu spisu vyplýva, že im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .