Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Er-1205-2008.pdf
PDF · 99.75 KB
Case nature
Area
Subarea
31Er/1205/2008
Uznesenie
Okresný súd Pezinok, v Pezinku, v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Michalská 387/16, 811 01 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinným: v I. rade: VV. D., M..Č.. XXXXXX/XXXX, F. S. XX.XX.XXXX, T. H. G. Č.. XXX, v II. rade: C. H., M..Č.. XXXXXX/XXXX, bytom Z. X, U., v III. rade: D. G., M..Č.. XXXXXX/XXXX, bytom T. Y. XX, S. W.Ž., pre vymoženie 10.215,08 eur (307.739,54 Sk) istiny s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom, so sídlom Mýtna 50, 811 07 Bratislava, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamieta.
II. Súd podnet oprávneného na podanie návrhu na konanie o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. zamieta.
III. Súd námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie J. XXX/XXXX-XXX, XXEr/XXXX/XXXX zo dňa 04.03.2020 zamieta.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 29.05.2007, začalo vo veci exekučné konanie, na podklade rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa 31.03.2006, právoplatného dňa 25.05.2006 a vykonateľného dňa 09.06.2006 (ďalej len „exekučný titul“), na vykonanie ktorého bol tunajším súdom poverený Mgr. Vladimír Cipár, poverením č. XXXX XXXXXX dňa 28.04.2008. Predmetné poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 14.05.2008.
2. Dňa 21.04.2020 doručil súdny exekútor súdu Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie EX XXX/XXXX-XXX, XXEr/XXXX/XXXX zo dňa 04.03.2020 (ďalej aj ako „upovedomenie“ alebo „UoZSE“) spolu s Námietkami oprávneného proti tomuto upovedomeniu, podnetom na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR a návrhom na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR.
3. Z predloženého upovedomenia je zrejmé, že súdny exekútor ho vydal dňa 04.03.2020 v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“), t.j. predmetná stará exekúcia bola zo zákona zastavená uplynutím rozhodnej doby. Predmetné upovedomenie bolo oprávnenému doručené dňa 05.03.2020.
4. Oprávnený podal dňa 01.04.2020, t.j. v 30 - dňovej zákonnej lehote, u súdneho exekútora, námietky proti Upovedomeniu, ktoré odôvodnil tým, že vyššie uvedené Upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom č. 233/2019 Z.z., nakoľko exekútor si v rámci upovedomenia uplatnil paušálne trovy a vyzval
oprávneného na ich zaplatenie v zmysle § 6 ods. 4 písm. b) zákona, na ktoré však nárok, keďže ide o exekúciu ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií v zmysle § 243d ods. 3 Ex. por.. Podľa názoru oprávneného, Upovedomenie neobsahuje náležitosti vyžadované v § 5 ods. 2 zákona, najmä neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné. Z Upovedomenia nie je zrejmé, prečo vôbec k zastaveniu došlo a aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Nie je zrejmé, ako nárok oprávneného súdny exekútor vymáhal, a prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 prvá veta v spojení s ustanovením § 6 ods. 2 prvá veta zákona, ktoré sú podľa jeho názoru v rozpore s Ústavou SR (najmä čl. 20 a 46 Ústavy) a čl. 11 a 36 Listiny základných práv a slobôd, keď uvedeným ustanovením je obmedzené vlastnícke právo oprávneného a bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana. Ustanovenie § 6 ods. 3 v spojení s ustanovením § 7 ods. 1 veta druhá zákona je v rozpore s Ústavou SR (najmä čl. 46) a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže vylučuje právo oprávneného na súdnu ochranu. Uvedenými ustanoveniami je ohrozená vymáhateľnosť práva a vylúčená súdna ochrana domáhať sa riadnymi oprávnenými prostriedkami akejkoľvek nápravy proti výzve na náhradu paušálnych trov a to i v prípade, ak je náhrada paušálnych trov uplatňovaná exekútorom v rozpore so zákonom (v prípadoch, keď na paušálnu náhradu nemá nárok). Oprávnený poukázal na niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu SR, pričom podáva podnet, aby súd, podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde SR, podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy o súlade vyššie citovaných ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z. s článkom 20 ods. 1, 4 a 5 Ústavy SR, článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, článkom 1 ods. 1 Ústavy SR, článkom 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a článkom 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Oprávnený poukázal najmä na ustanovenie § 6 ods. 2 veta prvá v spojení s ustanovením § 6 ods. 1 veta prvá zákona, ktoré je podľa jeho názoru v rozpore s Ústavou SR najmä čl. 20 a 46 Ústavy (a čl. 11 a 36 Listiny základných práv a slobôd), pretože týmto ustanovením je ohrozená vymáhateľnosť práva, a to bez toho, aby oprávnený vopred musel zvažovať, či exekúcia bude alebo nebude bezvýsledná. Napadnutou právnou úpravou sú náklady bezdôvodne prenášané na oprávneného bez akejkoľvek možnosti zvážiť individuálne osobitosti prípadu a bez toho aby oprávnený mal možnosť zvážiť, či podá návrh na začatie exekúcie s ohľadom na hroziace paušálne trovy exekúcie, ktoré boli v prípade starých exekúcií zavedené do právneho poriadku viac ako dva a pol roka, potom čo začala „posledná stará exekúcia“. Zákonodarca za starú exekúcie, na ktorú sa predmetná úprava vzťahuje, označil exekúciu začatú pred 01.04.2017 a vedenú podľa predpisov účinných do 31.03.2017, no citovaná zákonná úprava obligatórnej náhrady paušálnych trov starej exekúcie (v prípade je uplatnenia exekútorom) bola zavedená citovaným zákonom č. 233/2019 Z.z., schváleným 26.05.2019, účinným 01.01.2020. Taktiež podľa názoru oprávneného aj ustanovenie § 7 ods. 1 veta druhá zákona č. 233/2019 Z.z. je v rozpore s Ústavou SR najmä č. 46 (a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd). Uvedenými ustanoveniami je ohrozená vymáhateľnosť práva a vylúčená súdna ochrana domáhať sa riadnymi oprávnenými prostriedkami akejkoľvek nápravy proti výzve na náhradu paušálnych trov a to i v prípade, ak je náhrada paušálnych trov uplatňovaná exekútorom v rozpore so zákonom (v prípadoch, keď na paušálnu náhradu nemá nárok). Zákonodarca ustanovil za exekučný titul upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, bez možnosti oprávneného brániť sa prípadnému postupu exekútora v rozpore so zákonom. S ohľadom na uvedené oprávnený navrhuje, s ohľadom na podaný podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR zo strany súdu, aby súd konanie prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu SR v konaní o súlade právnych predpisov.
5. Dňa 17.08.2020 súdny exekútor doručil súdu, spolu s vyššie uvedenými Námietkami oprávneného a Upovedomením o zastavení starej exekúcie, svoje stanovisko k námietkam oprávneného, v ktorom uviedol, že Upovedomenie bolo oprávnenému doručené dňa 05.03.2020, námietky oprávnený podal dňa 01.04.2020, t.j. v zákonom stanovenej lehote. Exekúcia bola zapísaná do CRE dňa 17.03.2016, teda plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku.
6. Podľa § 233a Ex. por., „Postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1.aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.marca 2017 upravuje osobitný zákon.19b)“
7. Poznámka 19b) - Zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ (ďalej len „ZoUNEK“).
8. Podľa § 1 ods. 1 ZoUNEK, „Tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1.aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 30.marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).“
9. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, „Na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1.aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.“
10. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, „Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.“
11. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, „Stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.“
12. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, „Rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.“
13. Podľa § 3 ods. 2 ZoUNEK, „Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.“
14. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, „Ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré vzor Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľom elektronickom formáte.“
15. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK, „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 os. 3.
16. Podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK, „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“
17. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, „Paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.“
18. Podľa § 6 ods. 4 ZoUNEK, „Exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.“
19. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, „Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.“
20. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, „Súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach doručí súd oprávnenému a exekútorovi.
21. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Ex. por., „Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.“
22. Podľa § 36 ods. 5 Ex. por., „Ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškania lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.“
23. Podľa 37 ods. 3 prvá až štvrtá veta Ex. por., „Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41). Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámeniu musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.“
24. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por., „Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.“
25. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, „Súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.“
26. Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že predmetné exekučné konanie bolo začaté pred 1.aprílom 2017 (konkrétne dňa 29.03.2007) a bolo vedené podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Z uvedeného dôvodu sa na predmetné exekučné konanie vzťahuje ZoUNEK v zmysle § 1 ods. 1 ZoUNEK v spojení s § 233a Ex. por. a predmetná exekúcia sa považuje za starú exekúciu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 1 ods. 2 ZoUNEK. Poverenie č. XXXX XXXXXX zo dňa 28.04.2008 bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 14.05.2008. Rozhodná doba, upravená v § 3 ods. 1 ZoUNEK, uplynula dňa 14.05.2013. Vzhľadom na uplynutie rozhodnej doby došlo ex lege k zastaveniu starej exekúcie k 01.01.2020 (t.j. ku dňu účinnosti ZoUNEKu) súdny exekútor vyhotovil a zaslal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie oprávnenému v zmysle § 5 ods. 3 prvá veta ZoUNEK, t.j. v 180 dňovej zákonnej lehote od zastavenia starej exekúcie (doručené oprávnenému dňa 05.03.2020). Súd má tiež za to, že súdnym exekútorom vydané Upovedomenie obsahuje zákonné náležitosti upravené v § 5 ods. 2 ZoUNEK a to najmä uvedenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie (§ 2 ods. 1 písm. a)), slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie.(„pretože uplynula rozhodná doba) a aj stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú („súdna exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného
poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov a k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje“, „poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 14.05.2008“). Podľa názoru súdu, súdny exekútor nie je povinný v Upovedomení uvádzať ďalšie skutočnosti (napr. aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok, odvrátil tak zastavenie starej exekúcie, ako nárok súdny exekútor vymáhal, prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov), nakoľko mu to žiadne ustanovenie ZoUNEK neprikazuje. Súd má preto za to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie súdny exekútor vydal v súlade so ZoUNEKom. Súd poznamenáva, že oprávnený má síce právo podať proti tomuto upovedomeniu námietky, avšak tieto námietky musí odôvodniť len zákonnými dôvodmi, t.j. že toto upovedomenie bolo vydané v rozpore z „týmto“ zákonom (zákonom č. 233/2019 Z.z.), teda len dôvodmi kedy sa stará exekúcia nezastavuje. Tieto dôvody „nezastavenia starej exekúcie podľa ods. 1 písm. a)“ sú taxatívne vymenované v ustanovení § 2 ods. 2 ZoUNEK. Oprávnený vo svojich námietkach neuviedol ani jeden zákonný dôvod obsiahnutý v tomto ustanovení. Preto súd námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako neodôvodnené zamietol.
27. Čo sa týka námietky oprávneného, že predmetná exekúcia nebola zapísaná do Centrálneho registra exekúcií (ďalej len „CRE“) včas súd uvádza, že v ustanovení § 211a ods. 1 Ex. por. je upravený Centrálny register exekúcií, v ktorom sú taxatívne vymenované údaje, ktoré sa do neho zapisujú, pričom údaj „kedy sa zápis vykonal“, t.j. „deň zápisu“ predmetné ustanovenie neobsahuje. Údaj o „dni“ zápisu exekúcie do registra teda nebol zákonom ustanovený. Z informácie z Centrálneho registra exekúcií sa dá zistiť len skutočnosť, či exekúcia bola alebo nebola do tohto registra zapísaná. Dátum, kedy bola exekúcia skutočne zapísaná je možné zistiť len zo zdrojového kódu systému na základe odbornej analýzy. Až účinnosťou ZoUNEKu, t.j. od 01.01.2020 bola zákonom stanovená „sankcia“ exekútorovi a to v § 6 ods. 4 písm. b), že ak predmetná exekúcia nie je zapísaná, nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom toto zákonné ustanovenie neustanovuje „okamih/deň“ zápisu. Súd má preto za to, že splnenie uvedenej povinnosti súd skúma až v čase rozhodovania, kedy vykonáva prieskum tohto zápisu (t.j. v deň rozhodovania o námietkach oprávneného proti UoZSE). Z výpisu (z Indikatívnej informácie z CRE) súd zistil, že predmetná exekúcia je zapísaná do CRE.
28. Čo sa týka argumentácie oprávneného v námietkach o protiústavnosti samotného zákona č. 233/2019 Z.z. súd poukazuje, že tento zákon upravuje dôvody na zastavenie starej exekúcie v ustanovení § 2 ods. 1 zo zákona, t.j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo jej vznikom (t.j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti) a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy nemôže mať vplyv na vedenie už zastaveného exekučného konania, t.j. súd nemôže prerušiť už zastavené exekučné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh oprávneného na prerušenie konania z dôvodu podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP ako aj podnet oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde SR zamietol. Navyše súd nedospel k záveru, že ZoUNEK (ako všeobecne záväzný právny predpis) je v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a pod.. Prerušiť konanie je možné len ak súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, teda nie v prípade, ak k takému záveru dospel účastník konania. Zákonom č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ZoUNEKom) sa zastavujú staré exekúcie zo zákona, pričom v ustanovení § 233a Ex. por. je ustanovené, že postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1.aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 upravuje ZoUNEK, ktorým zákonodarca stanovil zákonné podmienky zastavenia exekúcie.
29. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I.ÚS 220/2020-18 zo dňa 12.05.2020, v ktorom konštatoval, citujem: ... „Zmyslom a účelom prijatia zákona č. 233/2019 Z.z. bolo riešiť neúnosnú situáciu na exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou Exekučného poriadku, ale samostatným zákonom, ktorým ako už bolo uvedené, zaviedol okrem iného aj pojem stará exekúcia. Za splnenia zákonných predpokladov súdny exekútor vo svojom upovedomení má povinnosť oznámiť oprávneným, že ex lege došlo k zastaveniu týchto starých exekúcií. V rámci svojho včasného upovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy zastavenej exekúcie v presne stanovenej výške. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné konštatovať, že zákon č. 233/2019 Z.z. je vo vzťahu k Exekučnému poriadku úpravou lex specialis, ktorá osobitne
upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom - na jednej strane povinnosť má oprávnený, na druhej strane neuspokojuje sa skutočná výške trov exekútora, ale len zákonom stanovená paušálna náhrada. Zákon č. 233/2019 Z.z. zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch obsahuje aj „generálna“ práva úprava (§ 203 Exekučného poriadku v znení od 1.februára 2002 do 31.marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1.apríla 2017 je to § 199c ods. 1 pozn.). Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z.z., konštatuje, že nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nech vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť argumentácie sťažovateľky za nenáležitú a právne bez významu. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z.z. nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov a v stanovenej výške.“ ...
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť (§ 10 ods. 2 ZoUNEK). Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktoré napadnuté uznesenie vydal (§ 242 CSP). Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239 ods. 2 CSP). Sťažnosť môže podať len ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP).
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 CSP). Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti (§ 244 CSP).