Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-16-2013.pdf
PDF · 80.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/16/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Eckera a členov senátu JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému N. D., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. marca 2013, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 2T/214/2012 zo dňa 08. januára 2013 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný N. D., nar. XX.XX.XXXX
o d s u d z u j e
podľa § 194 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4, § 39 ods. 1 Tr.zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný N. D. uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa 03.09.2012 v čase asi o cca 07.30 hod. v obci Z. neoprávnene vošiel do dvora a do domu č. XXX vo vlastníctve svojich rodičov O.. V. D. a S. D., bytom Z. XXX, ku ktorému nemá vlastnícke právo a ktorí mu oznámili už dňa 01.09.2012, aby z ich domu a z dvora odišiel a viac do ich obydlia nevstupoval, a po tom, čo ho majiteľka domu, poškodená S. D. 03.09.2012 v čase o cca 8.00 hod. vyzývala na opustenie domu, to odmietol, čo urobil až za prítomnosti privolanej polície, no po cca pol hodine sa neoprávnene vrátil do domu a zase odišiel a o cca 13.30 hod. opakovane neoprávnene vošiel do domu v Z. č. XXX, odkiaľ ho na žiadosť poškodených vyviedla hliadka polície.
Bol za to odsúdený podľa § 194 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr.zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 56 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr.zák. súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku voči všetkým výrokom rozsudku a následne písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V písomných dôvodoch jednak spochybnil právny stav zrušenia jeho trvalého pobytu v dome rodičov, nakoľko tento prejav vôle realizoval iba otec, a to v afekte po predchádzajúcej hádke. Rodičia mu neskôr umožnili opäť v dome bývať a nie je si vedomý, že by jeho zotrvanie v dome dňa 03.09.2012 bolo protiprávne. Chcel si z domu len zobrať svoje veci. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a zvážiť, či v danom prípade nesplní, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, účel trestu i podmienečný trest odňatia slobody s dlhšou skúšobnou dobou s určitými obmedzeniami, prípadne probačným dohľadom. V prvom rade sa však domáhal zrušenia napadnutého rozsudku s tým, aby vec bola posúdená ako priestupok.
Zástupkyňa Krajskej prokurátorky Trenčín na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný vo výroku o vine a treste.
Obhajca obžalovaného JUDr. Peter Schmidl na verejnom zasadnutí navrhol, aby krajský súd zvážil právnu kvalifikáciu, či obstojí, zrušil napadnutý rozsudok a vec posúdil iba ako priestupok, alternatívne, ak nie, navrhol uloženie podmienečného trestu s dlhšou skúšobnou dobou s určitými obmedzeniami, prípadne probačným dohľadom.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť všetkých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, a to čo do výroku o treste.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, tak aj súdu prvého stupňa, v tomto smere neboli v odvolaní vytýkané žiadne chyby a ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr.por., preto dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy, vypočul obžalovaného, svedkov - poškodených S. D., O.. V. D., vypočul svedka V. O. a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení okresného súdu. Krajský súd sa plne stotožnil s hodnotením dôkazov prebratých na hlavnom pojednávaní tak, ako to vyjadril okresný súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku. Krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, bol nepochybne a jednoznačne preukázaný. Rovnako krajský súd nemal za pochybnú skutočnosť, že obžalovanému bol v zmysle zákona č. 253/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov podľa § 7 ods. 1 písm. f/ riadnym spôsobom zrušený trvalý pobyt vlastníkmi nehnuteľnosti, a to rodičmi. Tento prejav vôle na obecnom úrade na ohlasovni záznamov o trvalom pobyte urobil otec obžalovaného a nie je pochýb, že tak urobil i na základe vôle spoluvlastníčky domu jeho manželky S. D.. Je síce pravdou, že po zrušení trvalého pobytu obžalovanému rodičia umožnili ďalšie bývanie v dome, avšak keďže jeho správanie sa vrátilo do „starých koľají“, vykázali ho z domu, ako to napokon je popísané i v skutkovej vete napadnutého rozsudku, kde protiprávnosť konania obžalovaného gradovala i skutočnosť, že bol z domu vykázaný matkou, nepomohlo ani to, že bol vyzvaný privolanou hliadkou, aby opustil dom, čo síce urobil, ale do
domu sa opäť vrátil a naviac vykonával tam činnosť, ktorou znemožňoval riadne užívanie nehnuteľnosti majiteľmi, keď sa snažil vymeniť zámok na dverách garáže. Obaja rodičia napriek ich ústretovosti k svojmu synovi - obžalovanému sa rozhodli podať na neho trestné oznámenie, nakoľko si nevedeli ako si s ním poradiť. Všetky tieto prejavy obžalovaného, podľa názoru rodičov, spočívali v závislosti obžalovaného na drogách a hracích automatoch.
Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu, okresný súd teda nepochybil, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr.zák.
Odvolací súd, teda dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom, ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými rozviedol a vysvetlil svoje zistenia.
Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd zistil, že okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery precenil represívnu zložku trestu a dôsledne nevychádzal zo všetkých zásad určených na ukladanie trestu podľa § 34 ods. 1, 4 Tr.zák. Sledujúc účel uloženého trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, je uložený trest, v časti výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, neprimerane prísny. Napokon i samotný otec obžalovaného - poškodený O.. V. D. na verejnom zasadnutí vyjadril, že ako rodičia sa s manželkou snažili obžalovanému pomôcť a nie ublížiť mu a samotný trest uložený okresným súdom vnímajú viac ako trest, ktorý je uložený im.
Krajský súd potom dospel k záveru, dôsledne prihliadajúc na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, že v danom prípade splní účel i trest odňatia slobody za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 56 mesiacov, ako bol obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, je pre obžalovaného neprimerane prísnym, vzhľadom na samotné okolnosti prípadu i potrebu riešenia vzájomných vzťahov rodičov a obžalovaného, keď práve podľa názoru krajského súdu je nanajvýš dôležité, aby obžalovaný, ktorý síce vyjadril svoju ľútosť nad tým, čoho sa dopustil i vyjadril svoj úprimný vzťah k rodičom, aby tento sa v prvom rade podrobil, či už počas výkonu trestu alebo po jeho ukončení, uloženému ochrannému opatreniu
- protitoxikomanickému liečeniu, ktoré bolo obžalovanému uložené ambulantnou formou. Závislosti obžalovaného na drogách a gemblerstve sú podľa názoru odvolacieho súdu príčinou spáchaného trestného činu a najmä pretrvávajúceho nepriaznivého rodinného vzťahu medzi obžalovaným a rodičmi.
Na poklade podaného odvolania obžalovaným potom krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste, ktorý bol obžalovanému uložený vo výmere 56 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanému uložil podľa § 194 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4, § 39 ods. 1 Tr.zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Takto uložený trest v spojení s ochranným opatrením - protitoxikomanickým liečením, podľa názoru odvolacieho súdu, splní svoj prevýchovný cieľ.
V ostatných výrokoch zostal napadnutý rozsudok nedotknutý.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny
opravný prostriedok.