Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13P-349-2012.pdf
PDF · 89.98 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/349/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr., 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom dieťa rodičov: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX a otca C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, P., okr. G., t.č. E. W. - P., o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec maloletého Q. W., nar. XX.XX.XXXX sa svojím návrhom doručeným na tunajší súd dňa 23.10.2012 domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13P/209/2005- 38 zo dňa 29.11.2006 v časti vyživovacej povinnosti otca voči mal. Q. W., nar. XX.XX.XXXX tak, že túto znižuje zo sumy 56,43 eura mesačne na čo najnižšiu možnú sumu. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene na jeho strane, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a v blízkej dobe sa tento stav nezmení. Nástupom do výkonu trestu stratil trvalý príjem, s ktorým už nemôže rátať ani po jeho prepustení, tým sa znížila aj jeho životná úroveň na minimum. Ďalej uviedol, že je úplne nemajetný, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľná majetok, žiadny účet v banke ani žiadnu hotovosť. Je toho názoru, že jeho životná situácia mu nedovoľuje plniť si záväzky v súdom stanovenej výške. Taktiež vo svojom návrhu upozornil na fakt, že dňa 12.04.2012 si podal na Okresný súd Nitra návrh na zapretie otcovstva k mal. Q. Kuchárovi, nar. XX.XX.XXXX.
Otec maloletých detí vypočutý ako účastník konania prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Košice II dňa 01.02.2013, vo svojom výsluchu do zápisnice uviedol, že svoj návrh na zníženie výživného si podal z dôvodu, že momentálne nemá z čoho platiť určené výživné, pretože je vo výkone trestu odňatia slobody. Je pracovne zaradený od decembra 2012, mal by si zarobiť 0,50 eura na deň - to je suma, ktorá mu zostane po odpočítaní všetkých výdavkov ako aj výdavku na väznicu. Za december odpracoval 17 dní, za čo dostal 12 eur. preto žiada, aby súd znížil výživné na výšku minimálneho zákonného výživného. Určené výživné platil podľa toho, aký a kedy mal vtedy príjem. Bolo to nepravidelne. S maloletým nie je v kontakte. Pred nástupom na výkon trestu bol s maloletým v telefonickom kontakte. Vo výkone trestu je pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, do výkonu trestu nastúpil 24.07.2012. Je odsúdený na 33 mesiacov. Pred nástupom na výkon trestu bol zamestnaný v Čechách v spoločnosti TRIGACOLOR - BARVY LAKY, Brandíska 609, Vírní. Pracoval ako skladník s mesačným príjmom od 16.000 - 18.000,- Kč. Pracoval tam 3,5 roka. Žil tam sám. Okrem mal. Q. nemá iné vyživovacie povinnosti. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Na záver vyjadril svoj súhlas s tým, aby súd pojednával a rozhodol bez jeho prítomnosti.
Matka dieťaťa vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí, práve naopak skôr zvažovala, že si podá návrh na zvýšenie výživného, pretože už takto určená suma jej nepostačuje. Od rozhodnutia súdu v r. 2006 otec prispel na výživu mal. Q. len minimálne, dlží mu na výživnom 1640 eur, od r. 2010 neprispieva žiadnou sumou na výživu syna. Ona je od 4/2012 nezamestnaná, je však v ochrannej dobe, pretože je po operácii krčnej chrbtice, je teda na PN a poberá nemocenské dávky vo výške cca 150 eur mesačne, poberá tiež prídavky na dieťa 23,10 eura mesačne a náhradné výživné 56,43 eura mesačne. Iný príjem ani žiadny majetok nemá. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou v byte, ktorý patrí matke. Prispieva na domácnosť tak, ako jej to finančné prostriedky dovolia, väčšinou nákupom potravín do domácnosti. Jej matka je dôchodkyňa. Poberá starobný dôchodok 310 eur mesačne a vdovský dôchodok 90 eur mesačne. Mal. Q. navštevuje 2. ročník ZŠ H., okrem bežných výdavkov má zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom, nakoľko má zníženú imunitu a navštevuje imunologickú ambulanciu. Aj keby mal. Q. mal záujem, vzhľadom k jej príjmu, dieťa nemôže navštevovať žiadne platené mimoškolské aktivity a krúžky.
Kolízny opatrovník v záverečnom návrhu navrhol, aby súd návrh otca na zníženie výživného ako bezdôvodný zamietol.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom návrhu zo dňa 17.10.2012 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov:
- zápisnica z výsluchu otca zo dňa 01.02.2013
- správa z E. W. P. zo dňa 22.02.2013 a 25.02.2013
- potvrdenie o príjme otca
- potvrdenie o výške nemocenských dávok
- potvrdenie o dočasnej PN
- potvrdenie o ukončení pracovného pomeru
- potvrdenie o prídavkoch na dieťa
- potvrdenie o návšteve školy maloletého
- rodný list maloletého
- pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 35P/69/2012
- pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/209/2005
- pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 26P/104/2013
a zistil tento skutkový a právny stav:
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13P/209/2005- 38 zo dňa 29.11.2006 bol mal. Q. W., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 1700,- Sk (56,42 eur) mesačne od 01.02.2006. Otec bol v tom čase zamestnaný a jeho čistý príjem z pracovného pomeru bol za posledné tri mesiace vo výške priemerne 8.542,- Kč. Matka mesačný príjem tvoril rodičovský príspevok a rodinné prídavky vo výške 4.980,- Sk mesačne (165,30 eur). Iný príjem nemala.
Otec maloletého sa od 24.07.2012 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody W.- P. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., za ktorý mu bol rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/135/2008 uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov a tiež bol odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/88/2011 na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákon č. 300/2005
Z.z.. Predpokladaný koniec trestu je dňa 24.04.2015. Otec maloletého je vo výkone trestu pracovne zaradený od 03.12.2012 a pracuje na pracovisku mimo ústav P. X. s čistou mzdou za mesiace 12/2012 vo výške 60,68 eur a 1/2013 vo výške 59,64 eur. Pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody bol zamestnaný v Českej republike v spoločnosti TRIGACOLOR - BARVY LAKY, so sídlom Brandíska 609, Vírní, kde pracoval 3,5 roka ako skladník s mesačným príjmom od 16.000,- Kč do 18.000,- Kč. Výživné platil nepravidelne.
Matka spolu s maloletým Q. v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou v jej byte. Od 04/2012 je práceneschopná, nakoľko absolvovala operáciu krčnej chrbtice, poberá nemocenské dávky cca vo výške 193,20 eura, rodinné prídavky na mal. Q. vo výške 23,10 eura a náhradné výživné vo výške 56,43 eur, čo spolu predstavuje sumu 272,73 eura mesačne. Na domácnosť prispieva nákupom potravín do domácnosti, tak ako jej to finančná situácia dovolí. Matka navrhovateľky je starobná dôchodkyňa, ktorá poberá dôchodok vo výške 310 eur a vdovský dôchodok vo výške 90 eur. Mal. Q. nenavštevuje žiadne platené mimoškolské aktivity a krúžky, nakoľko si to nemôžu dovoliť. Mal. Q. má zníženú imunitu, v tejto súvislosti má matka zvýšené výdavky, nakoľko musia navštevovať imunologickú ambulanciu.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine ( zák. č. 36/2005 Z. z. ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa - otca na zníženie výživného bol podaný nedôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom resp. môže aj znížiť vyživovaciu povinnosť rodiča ak nastane zmena pomerov či už na strane detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné, v tomto prípade otca dieťaťa. Od poslednej úpravy výživného otca došlo k zmene pomerov u otca maloletého v tom, že od 24.7.2012 sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Práve toto bol dôvod, pre ktorý otec žiadal znížiť výživné (strata trvalého príjmu v súvislosti s nástupom trestu). V čase poslednej úpravy výživného v r. 2006 bol otec zamestnaný, mal príjem 8.542,- Kč (331,80 eura). Pred nástupom k výkonu trestu bol tiež zamestnaný, dosahoval príjem 16.000,- až 18.000,- Kč (621,50 - 699,19 eura). Napriek
tomu, že mal pravidelný príjem, neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu a práve preto bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy a keďže sa jednalo o opakované spáchanie tohto prečinu, bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd vyhodnotil neplnenie si vyživovacej povinnosti otca (dôsledkom čoho bolo jeho nepodmienečné odsúdenie a teda strata pravidelného príjmu) ako zavinené konanie zo strany otca, následné nepodmienečné odsúdenie ako vzdanie sa zárobku v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Ak by si otec riadne plnil súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť, mal na to dostatočný príjem, pretože pred nástupom trestu bol zamestnaný, nebol by odsúdený a nedostal by sa do situácie, keď si nemôže plniť záväzky voči svojmu dieťaťu. Podľa názoru súdu bolo by jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, keby súd znížil vyživovaciu povinnosť otca, ktorý sa dostal do výkonu trestu odňatia slobody v dôsledku trestnej činnosti spáchanej v súvislosti s neplatením výživného a táto skutočnosť by mala za následok zníženie jeho vyživovacej povinnosť. Súd poukazuje aj na nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu matky, ktorá znižuje mieru schopnosti matky prispievať na výživu dieťaťa ( nepriaznivý zdravotný stav, dlhodobá PN matky, zrušenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa).
Na základe uvedených skutočností súd návrh otca ako nedôvodný zamietol. O návrhu otca na zapretie otcovstva nebolo v čase rozhodovania súdu rozhodnuté, pokiaľ jeho otcovstvo k dieťaťu zapreté nebude, jeho vyživovacia povinnosť k nemu stále trvá. Záverom súd poukazuje aj na skutočnosť, že od 3.12.2012 je otec pracovne zaradený vo výkone trestu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku / ďalej len O. s. p. / tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.