Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-368-2011.pdf
PDF · 77.07 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/368/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča v právnej veci žalobkyne W. K., bývajúcej v M. I. O., X. XX/XX, zast. V.. X. Z., advokátkou, Advokátska kancelária Q. XX, M. I. O., proti žalovaným 1/ M. B. Z., U.. XX.F. XA, Z., pobočka M. I. O., S. XX, 2/ N. B.Ň., F..M.., O. R. Q., Š. X, Z., o náhradu za stratu na zárobku, o odvolaní žalovanej v 1.rade proti rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 10.10.2011, č.k. 2C/161/2002-250 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti.
Ukladá žalovanej v 1.rade Sociálnej poisťovni Bratislava do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni na účet advokátky V.. X.R. Z., Advokátska kancelária Q. XX, M. I. O. trovy odvolacieho konania 154,30 €.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti titulom odškodnenia choroby z povolania zistenou dňa 9.6.1992 Fakultnou nemocnicou Košice, fakulta pracovného lekárstva. Podľa poslednej úpravy petitu zo dňa 28.6.2011 sa domáhala priznania náhrady za obdobie od 15.2.1999 do 15.1.2004 vo výške 4.299,26 € (129.519,60 Sk) so 17,6% úrokom.
Žalobu pôvodne uplatnila proti Jednote spotrebné družstvo Spišská Nová Ves, pričom v priebehu konania krajský súd uznesením zo dňa 1.10.2003 Dr 924/V povolil výmaz v obchodnom registri vo vložke Dr č. 924 pri obchodnom mene V., M. X., E. XX, M. I. O. ku dňu 1.10.2003 ako aj ďalších právnych skutočností zapísaných v uvedenej zložke z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti bez likvidácie na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 1K 314/97-15 zo dňa 11.11.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2002 o zamietnutí návrhu v súlade s ust. § 68 ods.4 zák.č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. V dôsledku toho, na návrh žalobkyne pristúpil do konania na strane žalovanej v 1.rade Sociálna poisťovňa, Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves a žalovaný v 2.rade Kooperatíva poisťovňa, a.s., a to z dôvodu, že pôvodne Kooperatíva, československá družstevná poisťovňa, a.s. Bratislava, dňa 23.7.1993 zaslala žalobkyni finančnú čiastku 5.423,-Kčs z titulu zistenej choroby z povolania, preto mala za to, že označená žalovaná v 2.rade môže byť pasívne legitimovaná v danom spore.
Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanej v 1.rade zaplatiť žalobkyni titulom náhrady straty na zárobku za obdobie od 1.3.2000 do 31.12.2003 sumu 3.211,35 € (96.745,-Sk) so
17,6% úrokom z omeškania ročne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovanej v 1.rade zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 2.740,42 € na účet advokátky V.. X. Z. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu voči žalovanej v 2.rade zamietol, trovy vo vzťahu k žalobkyni a žalovanej v 2.rade nepriznal a návrh žalobkyne v prevyšujúcej časti zamietol.
Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne opodstatnená. Pri rozhodnutí vychádzal predovšetkým z ust. § 201 ods.1,2,3 Zákonníka práce, § 213 ods.2, § 253, § 51 písm.f, ods.1,2 písm.c/ zák.č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni, § 272 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 285 ods.1 písm.g/, ods.2 toho istého zákona, § 261 ods.2, § 263 ods.3 Zákonníka práce a § 797 ods.1, § 823 Obč.zák., § 119 ods.1, § 256 ods.1 Zákonníka práce.
S poukazom na tieto zákonné ustanovenia vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 3/2011 a dodatku č. 1 k znaleckému posudku dospel k záveru, že nárok žalobkyne na náhradu za stratu na zárobku je opodstatnený za obdobie od marca 2000 až do 31.12.2003 vo výške 3.211,35 € s úrokom z omeškania vo výške aktuálnej diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, t.j. vo výške 17,6%. Súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú za obdobie od 1.1.1999 do 28.2.2000 žalovanou v 1.rade, pretože lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky a nárok žalobkyne bol uplatnený až 18.2.2002. Preto súd priznal náhradu od 1.3.2000 do 31.12.2003 a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Priznaná škoda spočívajúca v strate na zárobku je majetkovou ujmou, ktorá sa určuje vo výške rozdielu medzi zárobkom zamestnanca pred vznikom škody a jeho zárobkom po poškodení, ku ktorému treba pripočítať prípadný invalidný dôchodok poskytovaný z toho istého dôvodu. Ide o vyjadrenie straty, alebo obmedzenie straty pracovnej schopnosti žalobkyne a jej nespôsobilosť dosahovať pre následky choroby z povolania rovnaký zárobok ako pred poškodením zdravia.
Má za to, že v danom prípade i o objektívnu zodpovednosť, ktorej predpokladom nie je zavinenie. Pre vznik zodpovednosti na náhradu škody pri splnení predpokladov a to vznik škody, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a bola splnená aj ďalšia podmienka, že k chorobe z povolania došlo u žalobkyne v súvislosti s plnením pracovných úloh. Keďže povinný zamestnávateľ žalovanej zanikol bez právneho nástupníctva, súd z úradnej povinnosti konal so žalovanou v 1.rade, pretože zo zákona prešla na ňu povinnosť uspokojiť nároky odvíjajúce sa od zistenej choroby z povolania. Pri zodpovednosti za poškodenie zdravia je vylúčená spoločná zodpovednosť dvoch subjektov za odškodnenie, preto súd uložil žalovanému v 1.rade a vo vzťahu k žalovanej v 2.rade žalobu zamietol. Nárok žalobkyne bol priznaný ku dňu 31.12.2003, pretože od 1.1.2004 k vyplácaniu úrazovej renty dochádza automaticky prostredníctvom Sociálnej poisťovne s poukazom na ust. § 260 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. a považuje sa za dávku sociálneho poistenia podľa tohto zákona.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1.rade. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa nepovažuje za správny v tom závere, pokiaľ súd prvého stupňa neakceptoval námietku nedostatku pasívnej legitimácie na strane sociálne poisťovne. Ďalej namietala nesprávne rozhodnutie ohľadom úrokov z omeškania, keďže žalovaná v 1.rade nezavinila omeškanie splnením a ďalej za nesprávne považovala jej určenie, výšky úroku z omeškania, pretože v období, za ktoré bola priznaná náhrada, dochádzalo k zmene úrokovej sadzby, t.j. diskontnej sadzby Národnej banky Slovenskej republiky.
Žalobkyňa vo svojom vyjadrení navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Poukázala na to, že hmotnoprávny nárok žalobkyne na uplatnenie náhrady za stratu na zárobku bol nepochybne preukázaný a má za to, že súd prvého stupňa správne vec posúdiť, keď zaviazal k úhrade žalovanú v 1.rade. Poukázala aj na svoje predchádzajúce vyjadrenia založené v spise. Uplatnila trovy odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci vo výške 154,30 €.
Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.), rozsudok verejne vyhlásil s poukazom na ust. § 156 ods.1 O.s.p., pričom toto verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods.3 O.s.p.
Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol.
Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré poukazuje aj odvolací súd. Odvolací súd sa s dôvodmi, ktoré uvádza súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku v celom rozsahu stotožňuje.
Odvolacie námietky žalovaného v 1.rade sú v celom rozsahu neopodstatnené, s týmito odvolacími námietkami sa v dôvodoch napadnutého rozsudku vysporiadal v celom rozsahu súd prvého stupňa, a preto krajský súd podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd s poukazom na ust. § 142 ods.1 O.s.p., a preto úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania za 1 úkon právnej pomoci zvýšený o režijný paušál a DPH, spolu 154,30 €.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.