Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-202-2003.pdf
PDF · 169.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-1T/202/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Korduliaka a členov senátu Š. E. I. Ľ. U. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.3.2013 v Čadci takto
rozhodol:
1) obž. E. J., nar. XX.XX.XXXX R. Č., T. P. F. E., K.. X. E. Č.. XX, Z. P. F. E.,
2) obž. T. J., nar. X.XX.XXXX R. Č., Q. T. P. F. E., K.. Č. XXXX/XX, Z. P. F. E.,
s a u z n á v a j ú v i n n ý m i
v zmysle obžaloby Okresného prokurátora v Čadci z 3.7.2003 pod č. Pv 1512/02, ktorou je im kladené za vinu, že :
1/ obž. E. J. I. T. J. v presne nezistený deň v lete v roku 2000, na presne nezistenom mieste v P. F. E. zjednali J. Š., F.. XX.X.XXXX, na vykonávanie prostitúcie v kabarete S., nachádzajúceho sa na ul. W. XX, R., S. S., kde ju priviezli niekedy vo februári 2001 a táto vykonávala prostitúciu do 12.4.2001, pričom všetky utŕžené peniaze v sume minimálne 150.000,- Sk musela denne odovzdávať E. J.,
2/ obž. E. J. v presne nezistený deň vo februári 2001, na presne nezistenom mieste v S. zjednal F. B., F.. XX.XX.XXXX, na vykonávanie prostitúcie v kabarete S., nachádzajúceho sa na ul. W. XX, R., S. S., kam ju doviezol niekedy vo februári 2001, ktorú prostitúciu vykonávala do 12.4.2001, pričom všetky utŕžené peniaze v sume asi 180.000,- Sk musela denne odovzdávať E. J.,
3/ obž. E. J. v presne nezistený deň v lete v roku 2002 zlákal I. P., F.. X.X.XXXX, pod zámienkou vykonávania práce čašníčky do W.S. R. Š., kde ju po príchode v auguste 2002 zvádzal na vykonávanie prostitúcie, čo však táto odmietla,
4/ obž. E. J. v presne nezistený deň v auguste 2002 na presne nezistenom mieste v P. F. E. zjednal I. J., F.. X.X.XXXX, na vykonávanie prostitúcie do baru A. v W., R. Š., kam ju doviezol osobným motorovým vozidlom niekedy koncom mesiaca augusta 2002, ktorá vykonávala prostitúciu do presne nezisteného dňa začiatkom mesiaca september 2002, pričom všetky utŕžené peniaze v neustálenej sume musela denne odovzdávať E. J.,
5/ obž. E. J. v presne nezistený deň v druhej polovici septembra 2002 na presne nezistenom mieste v P. F. E. zjednal I. J., F.. X.X.XXXX a D. W., F.. XX.X.XXXX na vykonávanie prostitúcie v bare A. v W. vo Š., ktorú po príchode vykonávali od 27.9.2002 do 19.10.2002, pričom všetky utŕžené peniaze v neustálenej sume museli odovzdať denne E. J.,
6/ obž. E. J. v presne nezistený deň v období od konca februára do 12.4.2001 v presne nezistenom byte, ktorý bol v blízkosti kabaretu S. vo R., pod hrozbou zbitia a podpálenia domu jej rodičov, žiadal od F. B., F.. XX.XX.XXXX, aby mu vydala zlato, ktoré má pri sebe, načo mu táto vydala: 1 ks retiazky s príveskom zo žltého kovu a 1 ks náušníc zo žltého kovu, následne od nej žiadal aj prstene, ktoré mala v skrini, načo mu vydala 6 ks prsteňov zo žltého kovu, čím jej spôsobil škodu v sume 17.650,- Sk,
7/ obž. E. J. v presne nezistený deň koncom augusta 2002 pred vinárňou na ul. K.j, v Q., okres Č., prišiel k I. P., F.. X.X.XXXX a tejto z vrecka košele vzal mobilný telefón zn. F. s dvoma SIM-kartami, ku škode I.. P. R. sume 8.000,- Sk,
8/ obž. E. J. a obž. T. J. v presne nezistený deň v mesiaci október 2002 prišiel obž. E. J. do klubu Z.-H. P. F. E., kde mal dohodnuté stretnutie s I. J., ktorú vytiahol do predsiene klubu, viackrát ju udrel päsťami po tele a prikázal jej nastúpiť do osobného motorového vozidla zn. Z. R. nezistenej ŠPZ, v ktorom už sedel T. J. a tam na ňu E. J.Č. mieril bližšie nezistenou strelnou zbraňou s tým, že ju zabije, lebo ušla zo Š.O.. Po tomto išiel do obce S., okres P. F. E., kde zastali pred rodinným domom číslo X, v ktorom býva D. W.. Tam obž. T. J. v aute strážil I. J. a obž. E. J. išiel k domu a zavolal D. W., ktorú požiadal, aby išla k autu a po príchode k autu na ňu namieril strelnú zbraň, aby nastúpila a po nastúpení ju udrel päsťou do oblasti tváre a do pleca. Potom došli na parkovisko pri chate Ľ. v C. R., okres P. F. E., kde z auta vystúpili a doviedli ich na neznáme miesto, pričom ich E. J. počas chôdze kopal do zadku a tam ich potom E. J. pod hrozbou namierenej zbrane prinútil kľaknúť na zem. Následne zbraň odtiahol a touto mieril na D. W., ktorej kázal otvoriť ústa a vložil jej zbraň do úst a to isté vykonal aj I. J.. Nato potom vystrelil viackrát do vzduchu a povedal im, že toto je len výstraha, a že ak ešte raz ujdú zo Š., tak sa im pomstí inak. Nato nastúpili do auta, kde obž. T. J. povedal D. W., že ak ešte raz ujde, tak ju zabije on. Nato ich odviezli do S., kde im kázali vystúpiť a odišli preč,
9/ obž. E. J. v presne nezistenom čase a mieste si bez povolenia zadovážil strelnú zbraň zn. Č. XX, kal. X E., A. a túto prechovával až do 3.12.2002, hoci táto v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 246/93 Zb. zákonov o zbraniach a strelive podlieha povoľovaciemu konaniu,
t e d a
1/ obž. E. J.:
v bode 1/ výroku rozsudku :
spoločným konaním iného zjednal a pohol na vykonávanie prostitúcie a koristil z prostitúcie vykonávanej iným, pričom taký čin spáchal na osobe mladšej ako 18 rokov a spáchal taký čin v cudzine,
v bode 2/, 3/, 4/,5/ výroku rozsudku
iného zjednal a pohol na vykonávanie prostitúcie a koristil z prostitúcie vykonávanej iným, pričom takým čin spáchal na osobe mladšej ako 18 rokov a spáchal takých čin v cudzine,
v bode 6/ výroku rozsudku:
proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
v bode 7/ výroku rozsudku:
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a taký čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,
v bode 8/ výroku rozsudku:
spoločným konaním iného násilím nútil, aby niečo konal a trpel a spáchal taký čin so zbraňou,
v bode 9/ výroku rozsudku:
bez povolenia zadovážil si strelnú zbraň a prechovával ju,
2/ obž. T. J.:
v bode 1/ výroku rozsudku:
spoločným konaním iného zjednal a pohol na vykonávanie prostitúcie a koristil z prostitúcie vykonávanej iným, pričom taký čin spáchal na osobe mladšej ako 18 rokov a spáchal taký čin v cudzine,
v bode 8/ výroku rozsudku:
spoločným konaním iného násilím nútil, aby niečo konal a trpel a spáchal taký čin so zbraňou,
t ý m s p á c h a l i
1/ obž. E. J.
v bode 1/ výroku rozsudku:
trestný čin kupliarstva v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 204 ods. 1, ods. 3, písm. c/, písm. d/, Tr. zák., účinný do 31.12.2005,
v bodoch 2 až 5/ rozsudku :
trestný čin kupliarstva podľa § 204 ods. 1, ods. 3, písm. c/, písm. d/ Tr. zák., účinný do 31.12.2005,
v bode 6/ výroku rozsudku :
trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., účinný do 31.12.2005,
v bode 7/ výroku rozsudku:
trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.,
v bode 8/ výroku rozsudku:
trestný čin vydierania v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., účinný do 31.12.2005,
v bode 9/ výroku rozsudku: trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák.,
2/ obž. T. J.
v bode 1/ výroku rozsudku:
v spolupáchateľstve trestný čin kupliarstva podľa § 9 ods. 2, § 204 ods. 1, ods. 3, písm. c/ Tr. zák.
v bode 8/ výroku rozsudku :
trestný čin vydierania v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,
z a to s a o d s u d z u j ú :
1/ obž. E. J.:
Podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 35 ods. 1 Tr. zák., všetko účinného do 31.12.2005, na úhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 2 /dva/ roky.
Podľa § 39 a/ ods. 2, písm. a/ Tr. zák., účinný do 31.12.2005, súd zaraďuje obžalovaného pre výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 55 ods. 1, písm. b/ Tr. zák., účinný do 31.12.2005, súd ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci, a to:
- 1/ krátka guľová zbraň zn. B. XX T., kal. X E., A., bez výrobného čísla a jeden kus zásobníka ku zbrani
- bez nábojov,
- 2/ krátka zbraň zn. K. T. E.. XX, P.. X E., H..I..P.. R.. Č.. XXXXXX, a jeden kus zásobník bez nábojov,
- 3/ 1 kus revolver zn. K. E.. H., P.. XX, R.. Č.. XXXXXX bez nábojov,
ktoré veci boli určené na spáchanie trestného činu.
Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák., účinný do 31.12.2005, vlastníkom prepadnutých vecí stáva sa štát.
2/ obž. T. J.:
Podľa § 204 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 35 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 40 ods. 1 Tr. zák., všetko účinného do 31.12.2005, k úhrnnému trestu odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 21 /dvadsaťjeden/ mesiacov a 10 /desať/ dní.
Podľa § 39 a/ ods. 2, písm. a/ Tr. zák., účinný do 31.12.2005, súd zaraďuje obžalovaného pre výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
odôvodnenie:
Obžalovaný E. J. R. celom rozsahu popieral spáchanie skutkov, ktoré mu boli obžalobou kladené za vinu.
Uviedol, že vo vzťahu k skutku v bode 1/ rozsudku J. Š. chcela ísť pracovať niekde do zahraničia alebo do S., alebo niekde inde. Chcela pracovať ako čašníčka, vôbec medzi nimi nebola zmienka o prostitúcii. Táto sa potom vrátila domov. Mala robiť čašníčku v kabarete S. vo R..
Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ rozsudku obžalovaný spáchanie tohto skutku tiež poprel. F. B. nešla vykonávať prostitúciu, ale prácu čašníčky.
K skutku v bode 3/ rozsudku obžalovaný uviedol, že nie je pravdivý, s I. P. išiel do Š. svojim autom, ktorým ju tam viezol. Zdržal sa tam s ňou 3 - 4 dni a spolu potom sa aj vrátili späť na Slovensko.
Obžalovaný poprel skutok popísaný v bode 4/ a 5/ rozsudku. I. J. podľa obžalovaného J.Č. chcela robiť čašníčku niekde v S. alebo vo Š. pričom jej dal kontakt v bare A. v W.. On jej tam vôbec nič nevybavil, tiež poprel, že by ju tam viezol svojím autom, keď uviedol, že ona tam išla autobusom spolu s D. W. v polovici septembra 2002. Obidve mu potom povedali, že tam robia čašníčky, keď tam za nimi došiel, zdržal sa tam asi jeden deň a vracal sa potom naspäť na územie Slovenska. Obžalovaný popieral, že by u dievčatá museli dávať peniaze, ktoré zarobili. Obžalovaný ďalej uviedol, že on chodieval do Š. pomerne často za účelom zháňania práce pre seba, pretože má stavebnú firmu a tiež si zháňal a hľadal prácu ako vyhadzovač v baroch alebo nočných podnikoch.
Vo vzťahu k bodu 6/ rozsudku obžalovaný uviedol, že tento skutok bol vymyslený F. B., pretože táto si od neho požičala peniaze a založila mu zlaté prstene a náušnice. Obžalovaný poprel, že by sa jej vyhrážal zabitím, alebo podpálením domu jej rodičov.
Pokiaľ ide o bod 7/ výroku rozsudku obžalovaný k tomuto uviedol, že skutočne I. P. zohnal mobilný telefón zn. F. s dvoma SIM kartami, pretože to bol jeho telefón a v podstate I. P. mu ho vydala, keď ju o to výslovne požiadal. Obžalovaný teda poprel aj spáchanie tohto skutku v tom zmysle, že by jej telefón odcudzil, alebo zobral si ho od nej s poukazom na to, že táto mu ho dobrovoľne vydala.
Vo vzťahu ku skutku v bode 8/ rozsudku obžalovaný spáchanie tohto skutku taktiež poprel a uviedol, že toto si na neho vymysleli J. a W.. Všetko je vymyslené. Pripustil však, že je možné, že sa s nimi stretol v Z. P., ale on si toto presne nepamätá. Poprel, že by voči nim použil zbraň a že by sa im vyhrážal a nútil ich k niečomu prípadne ich so zbraňou ohrozoval.
Vo vzťahu k skutku v bode 9/ výroku rozsudku k tomuto sa obžalovaný priznal v celom rozsahu. Zbraň zn. Č. XX, kal. X E. A. si skutočne zohnal a to preto, lebo voči nemu bolo v minulosti viackrát zaútočené a boli voči nemu veľké vyhrážky a tiež im niekto podpálil osobné motorové vozidlo. Zbraň si vlastne zohnal na sebaobranu.
Obžalovaný T. J. vo vzťahu k skutku v bode 1/ rozsudku uviedol, že tento v celom rozsahu popiera, uviedol, že J. Š. pozná, avšak nevedel o tom, či niekedy J. išla do R.. Jeho brat E. mu vraj nevravel nič o tom, že by tam Š. nejakú prácu zabezpečoval tak, že by jej tam zabezpečil vo R. nejaké kontakty. Priznal sa však, že bol so svojím bratom E. vo R., ale len za nákupmi. Vždy boli vo vozidle sami dvaja.
Vo vzťahu k skutku v bode 8/ výroku rozsudku uviedol, že nikde nebol s bratom E. a J. a W. v aute, poprel, že by sa vyhrážal niektorej z nich zabitím, ak ešte raz ujde. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v roku 2012 ďalej poukazoval iba na výpoveď z 28.8.2003.
Svedkyňa I. J. uviedla, že niekedy v minulosti pracovala v bare v P. F. E.. Tam sa spoznala s E. J. a pri rozhovore s ním mu povedala, že by chcela ísť pracovať niekde do zahraničia ako čašníčka. On jej povedal, že môže v tomto smere zohnať nejakú robotu. Niekedy v auguste alebo v septembri 2002 išla skutočne s E. J. s jeho autom do Š.. Mala tam ísť s nimi aj nejaká I. z Q., ale táto nakoniec nešla. E. J. im najskôr kúpil cestovné lístky na autobus do W. pre obidve. Potom telefonicky volal I., že lístky už má a jej povedal, že idú za I. do Č., kde sa majú stretnúť v nejakej reštaurácii. Keď I. na stretnutie nedošla, išli za ňou do Q., avšak jej mama im povedala, že I. nie je doma, že niekde odišla. Na to sa obžalovaný E. J. rozhodol, že ju zavezie sám do W.Ü.. Najskôr ju ubytoval v Š. v S., kde bola si dva dni a až potom odišli do W.. Po príchode do baru A. jej ukázal, kde bude pracovať. Odtiaľ potom odišli na ubytovňu, kde mala bývať a tak za nimi došiel nejaký Turek. S ním potom odišli k nemu domov, kde prespali. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný jej už na Slovensku povedal, že tam vozí ženy na prostitúciu, alebo ona sa vraj domnievala, že tam bude robiť čašníčku. Obžalovaný jej v bare A. povedal, že tam bude sedieť a čakať, kedy príde nejaký chlap. Ona mu povedala, že to robiť nebude, avšak na druhý deň skutočne si musela potom do tohto baru sadnúť. Chodili k nej muži, ale ona odmietala s nimi chodiť na izbu. Nakoniec došiel obžalovaný, čo bolo asi o dva dni čo tam v tom bare sedávala a došiel pre ňu. Zobral ju so sebou a
pri výťahu na nich čakal nejaký muž. Ona s týmto mužom potom išla na izbu. S týmto mužom strávila večer a peniaze potom odovzdala obžalovanému. Obžalovaný jej prikázal, že peniaze musí dávať jemu, lebo ak by došli policajti a našli u nej viac peňazí, že by jej ich vzali. Na to bola na izbe potom s druhým mužom. Obžalovanému sa vraj zdalo, že tam bola príliš dlho, preto prišiel na izbu a keď ten muž odišiel, dal svedkyni facku tak, že ju odhodilo do steny. Potom jej dal ešte jednu facku. Obžalovaný jej vyčítal, že mu nerobí peniaze, že musí konať rýchlejšie, lebo ju vyhodí na ulicu. Obžalovaný sa vtedy zdržal v W. asi dva týždne a potom odišiel domov. Svedkyňa tiež potom odišla domov autobusom možno za týždeň. Všetky peniaze čo zarobila od mužov vraj musela dávať obžalovanému a keď obžalovaný odišiel, prikázal jej aby peniaze dávala tomu Turkovi menom R.. Svedkyňa uviedla, že tento prvý krát sa tam zdržala asi tri týždne.
V W. si našla priateľa s ktorým raz strávila noc, ale potom za ňou chodil s tým, že jej dával peniaze, aby ich dávala obžalovanému. Keď sa potom vrátila domov rozhodla sa, že sa znova vráti do W. a že bude o tohto priateľa, ktorý jej sľúbil, že jej zoženie nejakú robotu. Preto tam išla koncom septembra 2002 a vtedy tam s ňou išla aj D. W., ktorá tam predtým nebola. Viezol ich obžalovaný J.. Svedkyňa povedala W., čo tam bude robiť. W. s tým plne súhlasila. V W. ich čakal Turek meno R., ktorý svedkyni vytýkal, že prečo utiekla z W.. Ona mu povedala, že jej to kázal obžalovaný. Od autobusu ich viezol R. do A. a potom na izbu. Po chvíli odišiel aj so W. preč s tým, že asi pre ňu zabezpečil nejakého muža. Vrátil sa s ňou potom naspäť. Za svedkyňou tam došiel jej priateľ Turek a vtedy svedkyňa usúdila, že R. vytušil, že chce svedkyňa odtiaľ odísť s týmto jej priateľom a preto jej vlastne R. znemožňoval stretnutia s jej priateľom. Asi po týždni tam došiel aj obžalovaný E. J.. Zdržal sa tam pár dní a kázal jej aj W., že musia denne zarobiť aspoň 300 frankov každá. Hovoril jej, že kým nezarobia, nesmú prísť na izbu kde prespávali. Vtedy ju obžalovaný nebil, ale počula, ako dal facku jednému dievčaťu meno U. so slovami „Ja som neni R., ja som E. Keď bol obžalovaný raz opitý, tak sa svedkyňa rozhodla s D. W. odtiaľ utiecť. Po zbalení vecí ich čakal jej priateľ, ktorý im kúpil lístky na autobus z jeho peňazí, pričom ich odviezol až na ďalšiu zastávku mimo mesta W.. Vedel, že obžalovaný J. alebo R. by ich mohli hľadať a pristihnúť ich pri úteku. Keď potom svedkyňa došla domov, šla na druhý deň do P. F. E.. Zastavila sa na káve aj v Z. P.. Medzitým jej volal čašník z A., že obžal. J. išiel domov na Slovensko a preto si vymenila karty v telefóne, aby jej nemohol obžalovaný volať. Obžalovaný zavolal však P. E. od ktorej zistil, že svedkyňa je v Z. P. kde za ňou aj došiel a kázal jej, aby vyšla von. Ona mu povedala že nie, načo jej on dal facku. Potom ju ťahal von a v chodbičke jej dal ďalšiu facku. Nakoniec ju vytiahol na ulicu a pri obchode L., kde je nejaký výklenok ju znovu bil päsťami. Vykrikoval jej, že mu vraj vzala 10.000,- frankov. Vyhrážal sa jej, že ju zabije a kázal jej, aby išla pre veci do baru. Ona odbehla do baru a vrátila sa. On vyšiel za ňou a ostal stáť medzi dverami, pričom ju stále sledoval. Vzala si kabelku a tašku s nákupmi nechala svojej kamarátke P. E.. Obžalovaný ju zobral do S.. Keď v S. vystúpil obžalovaný, tak T. J. ostal sedieť v aute. Pýtal sa vtedy, preto ušli a jeho brata E. tam nechali vo Š. samého. Svedkyňa uviedla, že voči nej obžalovaný T. J. nebol násilný. Keď potom došiel E. J. s D. W. do auta, tak túto udrel päsťou do hrude. Cestou do S. sa zastavili u obžalovaných pred domom. T. ostal s nimi sedieť v aute. E. išiel do domu a keď sa vrátil po chvíli do auta, namieril na svedkyňu pištoľ s tým, že prečo ušla, že ju zabije. Nato odišli do R. kde zastali pri nejakej budove, ktorá bola zavretá. Obe odišli bokom od tej budovy, kde im kázali vystúpiť z auta. Od auta išli desať - dvanásť metrov, pričom obžalovaný kopal W. do zadku. Po chvíli si museli kľaknúť obe vedľa seba na zem, pričom E. stál pred nimi. D. W. kázal otvoriť ústa a do otvorených úst jej vložil pištoľ. Po chvíli to urobil aj jej. Potom začal strieľať. Svedkyňa nevedela uviesť, či to bolo do zeme, alebo do vzduchu. Povedal im, že toto majú na výstrahu, že musia naspäť do W.. Povedal im, že im rozstrieľa kolená a že toto už nerozchodia a že môže tiež niekomu prípadne zaplatiť 5000,- Sk a že ten ich dopichá nožom. Cestou z P. F. E. na Ľ. v Obci U. R. vraj obžalovaný E. J. telefonoval do W.Ü. R., že ich už má. Keď sa potom naspäť vracali naspäť z Ľ. do P. F. E., tak svedkyňa zatelefonovala P. E., aby jej doniesla tašku aj s nákupom. E. jej povedala, že sa nachádza v reštaurácii zv. Z., preto došli pred túto reštauráciu a svedkyňa videla, že ich čaká na ceste. E. podala jej tašku T. J.Á. do auta a T. potom ju podal jej. Obžalovaný zaviezol svedkyňu aj D. W. až do S., kde svedkyňa vystúpila pred pohostinstvom zv. B.. Pri vystupovaní z vozidla jej obžalovaný E. J. kázal, aby večer zavolala, kedy odídu znova do W.. Svedkyňa mu už viac nevolala. Svedkyňa ďalej uviedla, že rodičia si mysleli, že robí v zahraničí čašníčku. Ešte uviedla, že keď bola s D. W. a obžalovanými na Ľ., tak T. J. sa nespráva útočne voči nej alebo W. a nemal v rukách vôbec zbraň. On vraj len povedal, že je možné dať niekomu tých 5000,- Sk a že ten ich môže dopichať. T. J. sa im nevyhrážal zabitím.
Svedkyňa D. W. vo výpovedi uviedla, že s nimi bol v S. len E.. T. s tým nemal nič spoločné. Keď zarobila nejaké peniaze, odovzdala ich E.. Nepoznala F. B., v tom čase spáchania skutku bola mladá, neskúsená, do S. išla dobrovoľne, E. jej povedal, že tam bude robiť spoločníčku a až tam zistila v čom spočíva toto “spoločníctvo“. Popísala skutkový stav úplne dopodrobna tak ako i svedkyňa I. J.. Svedkyňa tiež uviedla, že v tom čase v roku 2000 bola nezamestnaná, prijala ponuku E. J., aby išla robiť spoločníčku do Š.. Prvý krát tam s nimi nešiel E., ale povedal im, kde majú vystúpiť z autobusu a kto ich bude čakať. Keď svedkyňa aj s I. J. došli do Š., tak po vystúpení z autobusu ich vzal Turek R. a odviezol ich k baru A.. Hneď tam svedkyňa mala pohlavný styk s jedným mužom, ktorý jej zaplatil a ona peniaze odovzdala R.. Tento R. im povedal, že obžal. E. J. mu prikázal, aby od nich inkasoval peniaze. Svedkyňa uviedla, že denne zarábala 200-300 frankov, pričom R. im nechával len drobné čiastky na jedlo a kozmetiku. Okrem nej a I. tam bola i nejaká A., ktorá mala len 16 rokov, ale tú potom zobrali policajti. Keď tam potom došiel obžalovaný J., tak svedkyňa mu musela dovzdávať peniaze po každom zákazníkovi. Aj obžalovanému dávala v priemere 200-300 švajčiarskych frankov denne. Obžalovaný im kupoval jedlo a peniaze im nedával žiadne. Keď mu svedkyňa povedala, že by si rada niečo nechala aj pre seba na cigarety a kozmetiku, tak obžalovaný jej povedal, že ak nájde v taške 5 frankov, že ju zabije. Uviedla, že obžalovanému dala celkovo asi 3800,- frankov a I. J. asi 3500,- frankov. Svedkyňa tiež potvrdila, že s I. J. využili príležitosť keď bol obžalovaný jeden deň opitý, zobrali si pasy a I. priateľ C. ich odviezol k autobusu. On im kúpil lístky a potom ich zaviezol až na niektorú ďalšiu zastávku autobusu, aby ich obžalovaný nepristihol. Svedkyňa aj s I. J. prišli na Slovensko 19 alebo 20 októbra 2002 a za dva dni prišiel za ňou domov aj obžalovaný. Vo vozidle sedela I. aj T. J.. Svedkyňa nastúpila do auta lebo videla v ruke obžalovaného krátku pištoľ. Hneď po nastúpení do auta ju začal E. J. biť a nadávať jej. Autom išli do U. R. na Ľ.. Tam ju začal E. J. kopať, odviedol ich kúsok od auta ďalej, v ruke mal stále pištoľ, pričom obidve nútil si kľaknúť. E. J. natiahol zbraň priložil jej ju na zátylok a keď svedkyňa kľačala kázal jej otvoriť ústa a hlaveň jej dal do úst. To isté urobil I. J.. Pritom im povedal, že ak nepôjde naspäť do Š., tak urobí niečo ich rodine a prv sa pohrá s nimi. Po chvíli začal strieľať do vzduchu kde vystrelil asi 5-6 krát. Pritom T. stál a len sa pozeral, čo robil jeho brat. T. svedkyni povedal, že ak toto urobí ešte raz, zabije ju. Ona sa bála E. J. a tak sa rozhodla, že pôjde naspäť. I. J. už s ňou nešla. Vo Š.Č. bola svedkyňa niekoľko týždňov, po príchode ju čakal R., odviezol ju do A.. R. jej povedal, že ak sa chce vrátiť na Slovensko, vraj musí mu vyplatiť 6000,- frankov, pretože ona vraj pracuje už pre neho. Toto jej potvrdil telefonicky aj E. J.. Svedkyňa potom skutočne zarábala peniaze a všetky dovzdávala R., ktorému vyplatila čiastku 6000,- frankov a až potom mohla odísť domov na Slovensko.
Svedkyňa I. P. vo výpovedi uviedla, že s E. J. sa pozná od roka 2000, stretávala sa s ním na diskotékach, v baroch. Uviedla, že bola vo Š. asi jeden týždeň. Vycestovala s ním niekedy v auguste 2002 jeho motorovým vozidlom do Š.. V tomto čase v W. začal od nej požadovať E. J., aby robila prostitúciu, čo ona odmietla. V prípravnom konaní do zápisnice dňa 19.11.2002 uviedla, že dostala za to od neho bitku. Fackoval ju, ale vážne zranenie jej nespôsobil. Svoju výpoveď potvrdila i v zápisnici o výsluchu svedka dňa 3.2.2003, kde uviedla, že na predošlej výpovedi trvá v celom rozsahu. Doplnila výpoveď len čo do odcudzenia mobilného telefónu, kde uviedla, že k jeho odcudzeniu E. J.Z. došlo pred vinárňou na ul. K. v Q.. Svedkyňa vo výpovedi na hlavnom pojednávaní poprela, že by ju obžalovaný bil, keď nechcela vykonávať prostitúciu. Po týždni ju obžalovaný E. Š. odviezol naspäť domov, celý čas ju živil on a tiež uhradil cestovné pre ňu. Pokiaľ ide o mobil, k tomuto uviedla, že tento mobil bol obžalovaného E. J., nepatril jej. Keď požadoval od nej vrátiť mobil, tak mu ho vydala. Svedkyňa priznala, že v minulosti sa priatelila s obžalovaným E. J. a že spolu chodili.
Svedkyňa I. Š. vo výpovedi uviedla, že sa priatelí s D. W. a táto jej hovorila o tom, že ide pracovať do Š.. Po odstupe času, keď sa s ňou stretla, tak D. W. jej hovorila, že nebanuje, že tam bola a popísala jej, že tam robila prostitútku. Svedkyňa tiež potvrdila, že D. W. jej povedala, že keď sa vrátili zo Š., tak J. ju vzali do auta aj s I. J., odviezli ich W. P. F. E., pričom vraj E. J. ju chcel ubiť, ale nakoniec ju nezbil.
Svedkyňa R. J., ktorá je matkou I. J. vo výpovedi uviedla, že jej dcéra sa vrátila zo Š., prišla za ňou do práce a ukázala jej chrbát, kde na pravej strane mala krvnú podliatinu. Táto povedala svedkyni, že chcela ísť k lekárovi, ale svedkyňa ju odhovorila, aby nechodila, že až z toho nemajú nejaké problémy. Svedkyňa uviedla, že jej dcéra nehovorila, čo robila vo Š. a ona sa jej na to ani nepýtala.
Svedkyňa F. B. vo výpovedi uviedla, že predtým robila v erotickom salóne na území SR, prijala ponuku E. J., že môže robiť to isté v zahraničí.V prípravnom konaní (zápisnica č.l. 242 zo dňa 19.11.2002) uviedla, že E. povedala, že má v tom čase iba 17 rokov a či s tým nebudú problémy, ale on jej povedal, že nebudú, že všetko zabezpečí. Čo sa týka peňazí povedal jej, že sa dohodnú, že bude spokojná. Obžalovaný E. J. ju odviezol osobným autom do T., kde ona presadla na vlak a cestovala tam potom aj S. E.. Vo R. sa potom streli aj s obžalovanými E. a T., avšak T. odišiel preč. So svedkyňou T. J. nejednal. Okrem svedkyne a spomínanej S. na izbe s nimi bývala i nejaká L.. Za služby svedkyňu ráno vyplácala majiteľka kabaretu A.. Peniaze, ktoré takto zarábala odovzdávala obžalovanému E. J.. Svedkyňa mu musela odovzdávať všetky peniaze a tiež aj Š.. Obžalovaný im vraj nenechával nič. Zakazoval im svojvoľne ísť von. V prípravnom konaní svedkyňa výslovne uviedla, že bol ich pasákom na čom sa vopred nedohodli. Obžalovaný svedkyňu raz ubil tak, že ju kopal, fackal, bol k nej vulgárny. Po určitom čase E. J. jej zobral občiansky preukaz, pas, ako aj kartičku poistenca. Pas jej vôbec nevrátil, ostatné veci jej vrátil. Svedkyňa videla, že obžalovaný J. E. dal facku aj Š., potom ju zobral vedľa do izby a svedkyňa počula, že ju tam bil. Obžalovaný E. J. videl, že svedkyňa mala na rukách nejaké prstene a tiež aj retiazky a tak jej kázal, aby si to dala dole. Keď nechcela, tak jej povedal, že ju zbije a podpáli rodičovský dom. Ona si preto dala retiazku i prstene dole a odovzdala ich obžalovanému, lebo sa bála, že ju bude biť alebo že splní svoje vyhrážky. Pritom videla, že obžalovaný bol nahnevaný a ona sa bála, že to myslí vážne. Keďže mala z E. J. strach, rozhodla sa ujsť. Keďže so J. Š. nemali doklady, tak išli na políciu do R.. So J. Š. sa dohodli na tom, čo povedia. Na polícii uviedli verziu, že tam došli v ten deň a ukradoli im doklady D.. Potom sa po týždni od návratu stretla v S. s E. J., ktorý ju opäť prehováral na prostitúciu vo Š., čo ona však odmietla. Vypytoval sa jej, o sa stalo, povedala mu, že ch chytili policajti aj so J.. Vtedy sa jej nevyhrážal a nebol ani násilný. Ona od neho pýtala len zlaté veci čo mu vydala, on jej však povedal, že jej ich nevráti. Tieto veci napokon dostala svedkyňa naspäť od policajtov. Chýbali len dva prstene, pričom ako uviedla, nežiada od obžalovaného, aby jej tieto vydal.
Svedkyňa P. E. uviedla, že pozná E. J. aj I. J.. Sedela raz s I. v Z. H. v P. F. E., keď tam prišiel E. J., ktorý kričal na I. a bol rozčúlený. I. potom išla k nemu a vtedy ju obžalovaný udrel niekde po tele. Po chvíli spolu odišli preč. Asi za 2-3 hodiny jej I. volala, aby ju počkala s jej nákupnými taškami. Túto doviezol T. J. s autom. Svedkyňa videla, že v aute sedeli E. J., T. J., I. J. a ešte nejaké dievča. Po čase sa stretla s I. J., ktorá jej povedala, že E. J. ju ubil a že na ňu aj vytiahol pištoľ. Viac jej I. J. nehovorila nič, kde predtým bola a čo tam robila. Svedkyňa uviedla, že jej bolo známe, že I. bola niekde vo Š., ale čo tam robila nevedela svedkyňa uviesť.
Svedkyňa H. Š. vo výpovedi uviedla, že vie o tom, že sa jej dcéra kamarátila s T. J.. Svedkyňa uviedla, že jej dcéra bola raz na nákup v S., bola tam si len jeden deň alebo dva dni. Nevie vraj o tom, že by jej niekto ukradol pas.
Svedok H. H. vo výpovedi uviedol, že on bol informatívne vypočuť svedkyňu P.. Pri rozhovore s ňou zisťoval, či pozná obžalovaných a či bola vo Š.. P. vraj popierala, že týchto pozná alebo že by bola vo Š.. Keď jej povedal, že majú iné informácie, tak priznala, že ich pozná a že vo Š. bola. On jej na to povedal, že bude predvolaná k vyšetrovateľovi, kde bude k tomuto vypovedať. Svedok poprel, že by pôsobil na menovanú aby vypovedala. Pri výsluchu pred vyšetrovateľom prítomný nebol.
Svedok Q. Š. vo výpovedi uviedol, že on nikdy s nikým zo svedkov ani s obžalovaným nehovoril, ale bol prítomný pri domovej prehliadke v P. F. E.. Nebol však v kontakte so žiadnym svedkom.
Svedok I. J. pracovník polície vo výpovedi uviedol, že bol požiadaní vyšetrovateľom PZ, aby predviedli svedkyňu P. z Q., pretože táto vraj nechce, aby jej chodili predvolania z polície k nej domov. Skutočne pre túto doma boli a doviezli ju pred budovu ORPZ v Č.. Ona odišla na výsluch. Uviedol, že z jeho strany nebo na svedkyňu vyvíjaný žiadny nátlak, aby vypovedala určitým spôsobom. Keď ju vypočúvali, oni ako operatívci urobili z toho úradný záznam. Svedok nebol prítomný pri výsluchu tejto svedkyne u vyšetrovateľa PZ a tiež tam nebol ani jeho kolega. Svedok uviedol, že P. sa pred nimi vyjadrila, že sa bojí nejakých následkov, že ak sa to prevalí, že jej môžu Š. niečo urobiť. Konkrétne povedala, že sa bojí E. J.. T. J. nespomínala.
Vo veci bol tiež vypočutý ako svedok O.. R., vyšetrovateľ PZ, ktorý vyšetroval trestnú vec obžalovaných, ktorý uviedol, že túto vec vyšetroval objektívne aj keď bola namietaná jeho predpojatosť obhajobou, on sa nevylúčil z konania vo veci a nariadený orgán rozhodol o jeho nevylúčení z úkonov.
Z prečítanej výpovede svedkyne J. Š. mal súd preukázané, že táto popierala, že by vykonávala prostitúciu v S.. Uviedla, že bola v S. s F. B. z S. s ktorou sa zoznámila na diskotéke v Ž.. Keďže sa stali kamarátkami, boli spolu v S. za tým účelom, aby si našli nejakú prácu. Ona vie po nemecky a F. po anglicky a preto sa mohli dobre dohovoriť. Svedkyňa pre vyšetrovateľom v prípravnom konaní do zápisnice uviedla, že je vyučená ako čašníčka, chcela robiť buď v S. alebo vo Š. ako čašníčka. Zo Ž. cestovala s F. B. vlakom do T. a odtiaľ vlakom do R.. Vo R. vystúpili na hlavnej stanici. Pred stanicou ich oslovili nejakí Juhoslovania. Oslovili ich len náhodne. Začala sa s nimi rozprávať a ponúkli im, že im vybavia prácu. Svedkyňa aj F. B. s tým súhlasili nastúpili k nim do auta, pričom títo ich odviezli k nejakej benzínovej pumpe. Títo Juhoslovania vraj od nich vypýtali pasy aby videli ich fotky. Oni im pasy požičali načo títo im povedala, aby na nich počkali pri pumpe. Dievčatá vystúpili z vozidla a títo dvaja aj s ich pasmi odišli a viac sa nevrátili. Svedkyňa aj s F. B. potom odišli na políciu a nahlásili, ž ich okradli o pasy. Na polícii s nimi boli spísané zápisnice a boli im vydané náhradné doklady. Na základe týchto náhradných dokladom ich potom pustili cez hranice na územie Slovenska. Toto bolo vraj jediný krát, čo bola svedkyňa v S.. Asi po troch mesiacoch jej vraj prišiel doporučený list, ktorý prevzala a zistila, že v liste sa nachádza cestovný pas, ktorí jej odcudzili títo dvaja Juhoslovania. Keď sa jej matka dozvedela čo sa stalo v S. chcela jej pas zobrať a preto svedkyňa tento cestovný pas vraj uschovala u T. J.. Svedkyňa poprela, že by poznala kabaret S. vo R.. V takomto kabarete vraj nikdy nebola.
Prokurátor navrhol uznať obžalovaných vinnými podľa obžaloby. Nakoľko od podania obžaloby uplynula dlhá doba a prokuratúra a ani súd nemajú vedomosti o trestnej činností obžalovaných navrhol obžalovaným uložiť výchovné treste podľa úvahy súdu. Prokurátor navrhol, aby súd rozhodol tiež i o prepadnutí zaistených vecí.
Obhajca oboch obžalovaných navrhol zvážiť súdu, či uzná obžalovaných vinnými, alebo týchto spod obžaloby oslobodí, nakoľko dievčatá o ktorých sa v obžalobe tvrdilo zväčša takýmto spôsobom života žijú naďalej a teda tu nie je až taká vysoká miera zavinenia u obžalovaných. Ak súd uzná obžalovaných vinnými, obhajca navrhol, aby im boli uložené len výchovné tresty na dolnej hranici trestnej sadzby.
Podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002
(1) Kto bez povolenia vyrobí alebo zadováži sebe alebo inému strelnú zbraň alebo ju prechováva, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
Podľa § 204 ods. 1 až 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005
(1) Kto iného zjedná, pohne alebo zvedie na vykonávanie prostitúcie, alebo kto koristí z prostitúcie vykonávanej iným, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 použitím násilia, hrozbou násilia alebo hrozbou inej vážnej ujmy alebo zneužitím tiesne alebo závislosti iného.
(3) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a) ak získa činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 značný prospech,
b) ak spácha taký čin ako člen organizovanej skupiny,
c) ak spácha taký čin na osobe mladšej ako osemnásť rokov, alebo
d) ak spácha taký čin v cudzine.
Podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potresce sa odňatím slobody na dva roky až desať rokov.
Podľa § 235 ods. 1 a 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005
(1) Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov alebo peňažným trestom sa páchateľ potresce,
a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b) ak spácha taký čin so zbraňou,
c) ak spácha taký čin na blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove,
d) ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo značnú škodu, alebo
e) ak spácha taký čin na svedkovi, znalcovi alebo tlmočníkovi v súvislosti s výkonom ich povinností.
Podľa § 247 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005
(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, a spôsobí tak škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa páchateľ potresce, ak si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a
a) taký čin spácha vlámaním, alebo
b) bezprostredne po takom čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,
c) taký čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, alebo
d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, 4) alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, 5) alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom.
Podľa § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný; popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Ak ustanovuje tento zákon na niektorý z takých trestných činov len trest odňatia slobody, nemôže byť úhrnným trestom iný z trestov uvedených v § 27 ako trest samostatný.
Po takomto dokazovaní súd mal preukázaný skutkový a právny stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku. Výpovediam F. B., I. J. I. W. D. súd uveril. Tieto výpovede svedkýň boli od počiatku nemenné a presvedčivé a ako dôkaz vo vzájomných súvislostiach usvedčovali obžalovaných zo spáchania skutkov uvedených vo výroku tohto rozsudku. Svedkyňa I. J. vo výpovedi uviedla, že obžalovaný E. J. už na Slovensku jej hovoril o tom, že tam vozí baby na prostitúciu. D. W. povedala tiež o tom, čo tam bude robiť, teda že bude vykonávať prostitúciu. Svedkyne - poškodené J. Š. a F. B. v čase spáchania skutkov / v bode 1/ a 2,6/ neboli plnoleté, nedovŕšili vek 18 rokov. E. J. s prísľubom zjednania práce čašníčky zjednal tieto na prácu v cudzine /S., Š./, ktorá práca však nebola prácou čašníčky, ale spočívala vo vykonávaní prostitúcie, ktorú podľa výpovedí svedkýň i vykonávali F. B.P., I. J., ktoré zhodne vo svojich výpovediach potvrdili, že prostitúciu vykonávali a peniaze takto získané odovzdávali E. J.. Jedine I. P. vo výpovedi od počiatku popierala, že by vykonávala prostitúciu i keď ju na takéto konanie zvádzal E. J.. E.
J. všetky finančné prostriedky, ktoré svedkyne vykonávaním prostitúcie získali inkasoval. Súd výpovedi svedkyne I. P. na hlavnom pojednávaní neuveril, pretože táto pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní jasne uviedla, že bola vo Š. s E. Š., tento jej povedal, že tam bude robiť čašníčku, neskôr jej povedal, že bude robiť ako prostitútka. Toto ona odmietla a preto ju obžal. E. J. fackal, avšak vážnej zranenie jej pritom nespôsobil. Bol pritom veľmi nahnevaný a dával to jasne najavo. Preto jej aj vyčíslil sumu za cestu a ubytovanie a tiež odškodné za to, že nechcela vykonávať prostitúciu a povedal jej, že mu má dať 300 tisíc Sk. Keďže prostitúciu vykonávať nechcela, tak ju obžalovaný odviedol naspäť na Slovensko. Po nejakom čase sa s ňou skontaktoval v Q., kde ju zastihol na diskotéke koncom augusta 2002. Vtedy jej zobral mobilný telefón zn. F. s 2 SIM kartami za to, že mu takto mala splatiť dlh za cestu do Š.. Uviedla k tomuto, že mobilný telefón jej obžalovaný jednoducho zobral sám z vrecka jej košele. Tento mobil podľa jej výpovede v prípravnom konaní bol jej vlastníctvo, pretože si ho kúpila na začiatku roka 2002 za sumu 9000,- Sk, uviedla, že sa cíti byť poškodená a žiadala, aby jej obžalovaný nahradil škodu v čiastke 9600,- Sk. Túto skutočnosť potvrdila svedkyňa ešte aj vo výpovedi dňa 3.2.2003, kde uviedla, že mobilný telefón, čo jej E. J. odcudzil, bol jej. Až po týždni na to svedkyňa vlastnoručne napísala list vyšetrovateľovi, že tento mobilný telefón nebol jej, ale vlastnícky patril E. J.. Túto výpoveď súd nepovažoval za pravdivú, skôr tendenčnú v snahe pomôcť obžalovanému E. J..
Pokiaľ svedkyňa J. Š. vypovedala odlišne od F. B.P. súd jej výpovedi v tom smere, že ju okradli po príchode do R. o pas Juhoslovania neuveril a priklonil sa v tomto smere k výpovedi F. B. a jej verzii, že sa so J. Š. dohodli na tom, čo budú vypovedať na polícii aby sa mohli vrátiť po úteku z P. na Slovensko. Je iba málo pravdepodobné, aby J. Š. po tom, čo jej bol pas „ukradnutý“ tento niekto zaslal na adresu bydliska poštovou zásielkou, pokiaľ nahlásila jeho stratu a svedkyňa si ho následne dala uschovať T. J.Č. u ktorého bol pas i nájdený.
Vo vzťahu k skutku v bode 1 a 2 výroku rozsudku súd ustálil skutkový stav na základe výpovede svedkyne F. B., pretože táto podrobne popísala skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku rozsudku. Vo vzťahu k bodu 3/ rozsudku skutkový stav mal preukázaný súd na základe výpovede I. P., ktorá vypovedala v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom. Táto výpoveď bola pre súd hodnovernou, od počiatku nemennou a súd nemal dôvod jej neveriť. Pokiaľ svedkyňa výpoveď zmenila v konaní pred súdom, z jej strany išlo i tendenčnú výpoveď v snahe pomôcť obžalovanému. Súd taktiež mal vo vzťahu k obžalovanému E. J. preukázané páchanie skutku popísaného vo výroku v bode 7/ rozsudku, nakoľko súd neuveril výpovedi I. P. na pojednávaní, ale výpovedi, ktorú uviedla v prípravnom konaní. Svedkyňa opakovane zdôraznila, že mobilný telefón patril jej, preto i žiadala náhradu škody. Pokiaľ by tomu tak nebolo, nemala dôvod škodu od obžalovaného žiadať. Na hlavnom pojednávaní síce uviedla, že telefón jej nepatril, ale túto jej výpoveď súd považoval za účelovú v snahe napomôcť obžalovanému v jeho prospech. Vo vzťahu k skutku v bode 4/ rozsudku mal súd preukázané spáchanie skutku z výpovede svedkyne I.P. J., ktorá podrobne popísala skutok a taktiež i tak učinila i vo vzťahu k skutku opísanému v bode 5 a 8 výroku rozsudku. K výroku v bode 5 / vypovedala aj D. W.. Svedkyňa I. Š. taktiež vo výpovedi uviedla, že D. W. jej povedala o tom, že bola odvezená J. na Ľ., kde sa jej mali vyhrážať, teda i táto svedkyňa nezávisle potvrdila výpoveď D. W. a I. J., ktoré usvedčovali zo spáchania skutku opísaného v bode 8/ obžalovaných E. a T. J..
Po takomto dokazovaní súd konanie obžalovaných E. J. právne kvalifikoval v bode 1/ výroku rozsudku ako trestný čin kupliarstva v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 204 ods. 1, ods. 3, písm. c/, písm. d/, Tr. zák., účinného do 31.12.2005, nakoľko E. J. spoločným konaním iného zjednal a pohol na vykonávanie prostitúcie a koristil z prostitúcie vykonávanej iným, pričom taký čin spáchal na osobe mladšej ako 18 rokov a spáchal taký čin v cudzine. Konanie obžalovaného E. J.Á. čo do skutkov opísaných v bode 2/, 3, 4,5/ výroku rozsudku súd tiež po právnej stránke kvalifikoval ako trestný čin kupliarstva podľa § 204 ods. 1, ods. 3, písm. c/, písm. d/ Tr. zák., účinného do 31.12.2005, nakoľko obžalovaný svojím konaní iného zjednal a pohol na vykonávanie prostitúcie a koristil z prostitúcie vykonávanej iným, pričom takým čin spáchal na osobe mladšej ako 18 rokov a spáchal takých čin v cudzine. Skutok v bode v bode 6/ výroku rozsudku po právnej stránke súd kvalifikoval ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák., účinný do 31.12.2005, nakoľko obžalovaný E. J. proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzích vecí. Skutok v bode 7/ výroku rozsudku súd kvalifikoval ako trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a taký čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe. Skutok v bode 8/ výroku rozsudku súd po právnej stránke kvalifikoval ako trestný čin vydierania v spolupáchateľstve
podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., účinný do 31.12.2005. Skutok v bode 9/ výroku súd kvalifikoval ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák., nakoľko E. J. bez povolenia zadovážil si strelnú zbraň a prechovával ju.
Vo vzťahu k obžalovanému T. J. bolo preukázané spáchanie skutkov v bode 1 a 8 výroku tohto rozsudku. Súd mal konanie obžalovaného preukázané zo svedeckých výpovedí. Súd neuveril výpovedi obžalovaného v tom smere, že i keď pozná J. Š.Ú., nikdy nepočul o tom, že by jeho brat E. Š. nejakú prácu zabezpečoval. Pokiaľ sa obžalovaný priznal, že bol so svojím bratom E. vo R., súd v tomto smere je presvedčený, že tam nebol za nákupmi ako uviedol vo výpovedi, ale bol tam spoločne s bratom s cieľom zaviezť J. Š. do kabaretu S., teda obžalovaný skutočne J. Š. spolu s bratom E. J. zjednal a pohol na vykonávanie prostitúcie. Pokiaľ ide o skutok v bode 8/ výroku rozsudku, konanie obžalovaného v tomto prípade spočívalo v tom, že sa vyhrážal D. W., že ak ešte raz ujde zo Š., tak že ju zabije on. V ďalšom jeho konanie spočívalo v tom, že keď sedel v aute s I. J., tak túto strážil, aby z auta neušla, súd nemal preukázané, že by obžalovaný nejako útočil na niektorú zo svedkýň, obe svedkyne zhodne potvrdili, že obžalovaný nebol iniciatívny, nebil ich. Keď na ne útočil E. J. so zbraňou, obžalovaný T. J. stál bokom a nijako sa nepodieľal na zvýrazňovaní útoku E. J.Á. voči týmto svedkyniam.
Na podklade vyššie uvedeného súd oboch obžalovaných uznal vinnými tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Nakoľko obžalovaný svojím konaní spáchali viac trestných činov, súd bol povinný uložiť obžalovaným úhrnné tresty podľa § 35 ods. 1 Tr. zákona, teda podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
U obžalovaného E. J. je najprísnejšie trestným trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona, kde Trestný zákon účinný do 31.12.2005 umožňuje obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rozsahu na dva roky až desať rokov.
V prípade obžalovaného T. J. je najprísnejšie trestným trestný čin kupliarstva podľa § 204 ods. 2 Tr. zák. (účinný do 31.12.2005) kde zákon dovoľuje za spáchanie takéhoto trestného činu uložiť trest odňatia slobody v rozsahu jeden rok až päť rokov.
Pri ukladaní trestu obžalovaným prihliadal súd na všetky hore uvedené skutočnosti, na základné zásady ukladania trestov podľa § 31 Tr. zák. a uložil obom obžalovaným úhrnné nepodmienečné tresty odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby ktoré tresty na dosiahnutie represívneho a j preventívneho účelu považuje za dostatočné i s prihliadnutím k tomu, že od spáchania skutkov obžalovanými uplynulo značné časové obdobie viac ako desať rokov a súd nemal ku dňu rozhodovania preukázanú ďalšiu trestnú činnosť obžalovaných. Pri úvahe o druhu a výške trestu ako aj o možnostiach prevýchovy obžalovaných s poukazom na § 31 Tr. zákona súd uložil obžalovanému E. J. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov so zradením pre výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Obžalovanému T. J. súd s prihliadnutím na mieru jeho konania t.j. ako jeho konanie prispelo k spáchaniu trestného činu, uložil taktiež nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 21 mesiacov a 10 dní so zaradením pre výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.
Súd uložil v danom prípade i trest prepadnutia veci, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu a to krátkej guľovej zbrane zn. B. XX T., kal. X E., A., bez výrobného čísla a jeden kus zásobníka ku zbrani
- bez nábojov, krátkej zbrane zn. K. T. E.. XX, kal. X E., H..I..P.. R.. Č.. XXXXXX, a jeden kus zásobník bez nábojov a tiež i 1 kusu zbrane revolver zn. K. mod. H., kal. XX, výr. č. XXXXXX bez nábojov. V súlade s § 55 ods. 6 Tr. zák., účinného do 31.12.2005, vlastníkom prepadnutých vecí stáva sa štát.
1/ obž. E. J.:
v bode 1/ výroku rozsudku :
spoločným konaním iného zjednal a pohol na vykonávanie prostitúcie a koristil z prostitúcie vykonávanej iným, pričom taký čin spáchal na osobe mladšej ako 18 rokov a spáchal taký čin v cudzine,
v bode 2/, 3/, 4/,5/ výroku rozsudku
iného zjednal a pohol na vykonávanie prostitúcie a koristil z prostitúcie vykonávanej iným, pričom takým čin spáchal na osobe mladšej ako 18 rokov a spáchal takých čin v cudzine,
v bode 6/ výroku rozsudku:
proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
v bode 7/ výroku rozsudku:
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a taký čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,
v bode 8/ výroku rozsudku:
spoločným konaním iného násilím nútil, aby niečo konal a trpel a spáchal taký čin so zbraňou,
v bode 9/ výroku rozsudku:
bez povolenia zadovážil si strelnú zbraň a prechovával ju,
2/ obž. T. J.:
v bode 1/ výroku rozsudku:
spoločným konaním iného zjednal a pohol na vykonávanie prostitúcie a koristil z prostitúcie vykonávanej iným, pričom taký čin spáchal na osobe mladšej ako 18 rokov a spáchal taký čin v cudzine,
v bode 8/ výroku rozsudku:
spoločným konaním iného násilím nútil, aby niečo konal a trpel a spáchal taký čin so zbraňou,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.