Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-31-2012.pdf
PDF · 89.05 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/31/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X., toho času bytom W. XX, W., proti odporcovi v 1. rade maloletému J. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X., toho času umiestneného v Detskom domove „L., T. XX, v konaní zastúpenom kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, a odporcovi v 2. rade T. H., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom XX J. R., X., X. XSD, U. W. P. X. H. U. Í., o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že T. H., nar. XX. XX. XXXX n i e j e otcom maloletého J. H., nar. XX. XX. XXXX z matky G. H., rod. H., nar. XX. XX. XXXX.
Odporcovia nie sú p o v i n n í zaplatiť súdny poplatok.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 01. 02. 2012 v spojení s doplneným podaním zo dňa 23. 07. 2012 domáhala zapretia otcovstva k maloletým deťom H., G., nar. XX. XX. XXXX, H., nar. XX. XX. XXXX, Š., nar. XX. XX. XXXX a J., nar. XX. XX. XXXX. V návrhu uviedla, že počas manželstva s T. H. sa jej narodili štyri deti, ktorých biologickým otcom je jej druh Š. V., nar. XX. XX. XXXX. V roku 1995 s odporcom v 2. rade uzavrela manželstvo. Z manželstva s odporcom v 2. rade pochádzajú dve deti, ktorých je aj otcom. Žili v spoločnej domácnosti v T. asi dva až tri roky, potom od neho odišla. Bývala vo Z., kde sa zoznámila so Š. V., s ktorým má štyri deti. V rodnom liste maloletých detí je uvedený ako otec jej manžel - odporca v 2. rade. V tomto čase však s ním nežila v spoločnej domácnosti a nebola s ním ani v kontakte. S odporcom v 2. rade nežije v spoločnej domácnosti už trinásť rokov. Nestýkajú sa spolu, pretože dlhodobo žije v Anglicku. V čase narodenia maloletých detí od roku 2001 sa intímne stýkala jedine so Š. V..
Navrhovateľka zobrala návrh v časti zapretia otcovstva vo vzťahu k maloletým deťom, G., nar. XX. XX. XXXX, H., nar. XX. XX. XXXX a Š., nar. XX. XX. XXXX späť z dôvodu, že jej uplynula lehota troch rokov na podanie návrhu na zapretie otcovstva a žiadala, aby súd v tejto časti konanie zastavil.
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 32P/31/2012 - 29 zo dňa 31. 07. 2012 zastavil konanie voči maloletým deťom, G., H. H. Š.B..
Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že nie je biologickým otcom maloletého J., nar. XX. XX. XXXX. Biologickým otcom maloletého J. je Š. V.. S matkou maloletých detí nežije v spoločnej domácnosti už trinásť rokov a počas tohto obdobia sa spolu nestýkali ani nekomunikovali. Odporca v 2. rade žiadal, aby bolo jeho otcovstvo k maloletému J. zapreté.
Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil finančnými a zdravotnými dôvodmi.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedka Š. V., listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a v pripojených súdnych spisoch (najmä 20C/226/2010 a opatrovaneckým spisom 34P/188/2012) a správou kolízneho opatrovníka zo sociálneho zisťovania a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že na podanom návrhu trvá. Biologickým otcom maloletého je jej bývalý druh Š. V.. V čase narodenia maloletého však bola vydatá za odporcu v 2. rade a voči nemu svedčila aj domnienka otcovstva. S odporcom v 2. rade sa rozišli v roku 2000 a od tohto času nie sú spolu v kontakte, okrem telefonického, ktorý sa obnovil v roku 2012. Od roku 2000 nežili ani v spoločnej domácnosti a intímne sa vôbec nestýkali. Hneď ako sa s bývalým manželom - odporcom rozišla, žila s bývalým druhom Š. V. po dobu trinásť rokov. Najskôr s ním žila v jednej domácnosti u jeho rodičov, potom žili vo Z. v prenajatom byte. Niekedy v zime 2010, keď už bola so synom J. tehotná, sa rozišli. Počas tohto obdobia (trinásť rokov) intímne žila len s označovaným otcom Š. V.. S iným mužom intímny styk nemala. S jej bývalým druhom Š. V. mali nechránený pohlavný styk, sama neužívala žiadnu antikoncepciu, ani žiadnu antikoncepciu nepoužívali. Z toho dôvodu označila za otca maloletého J. bývalého druha Š. V., pretože iný muž nemôže byť otcom maloletého. Jej bývalý druh sám vie, že je otcom maloletého J., otcovstvo k maloletému J., podľa jej vedomostí uznáva. Jej bývalý druh o narodení maloletého J. vedel, hneď po jeho narodení prišiel za ňou do nemocnice, keďže maloletý bol v zlom zdravotnom stave, bol v inkubátore, spolu ho tam boli pozrieť. Potom po prepustení z nemocnice išla bývať hneď do krízového centra spolu s maloletým a ďalšími jeho staršími súrodencami. Vtedy sa ešte s bývalým druhom stretávala. Bývalý druh sa tak maloletému ako aj jeho súrodencom venoval. Kontakt s bývalým druhom úplne prerušila zhruba dva mesiace po narodení maloletého J., pretože sa dozvedela, že mal aj inú ženu. Ňou označený otec maloletého J. je otcom aj jeho starších súrodencov, dcéry G.O., H., Š.. Manželstvo s odporcom T. H. bolo v roku 2012 rozvedené. Jediný, kto môže byť otcom maloletého J., je označovaný otec Š.O. V..
Svedok Š. V. vo svojej výpovedi uviedol, že s navrhovateľkou sa pozná trinásť rokov. Od roku 2000 (niekedy od zimy) do roku 2010 žili v jednej domácnosti. Najskôr s navrhovateľkou žil u jeho rodičov, potom získal byt vo Z. a tam bývali. Počas celého obdobia, ako s navrhovateľkou žil v spoločnej domácnosti, sa intímne stýkali. Mali nechránený pohlavný styk, navrhovateľka nepoužívala antikoncepciu. S navrhovateľkou boli dvadsaťštyri hodín v kontakte, stále boli spolu. Vie, že pohlavný styk s iným mužom, ako s ním, nemala. S navrhovateľkou sa milovali. Potom, ako ich vyhodili z bytu vo Z. v časti U., navrhovateľka odišla do X. X. do krízového centra. V čase, keď žili v spoločnej domácnosti, navrhovateľka bola vydatá za T. H., s ktorým nebola v kontakte. O narodení maloletého vedel od kamarátok navrhovateľky. Maloletého, keď sa narodil, bol pozrieť. Maloletého a jeho starších súrodencov navštevoval, keď navrhovateľka s nimi bývala v krízovom centre. Okrem J. je otcom aj jeho starších súrodencov, G., Š. H. X., pričom sa jedná o H., ale volá ju X.. Maloletého J. naposledy videl pred rokom a pol až dvoma rokmi. Uznáva otcovstvo k maloletému J., je presvedčený, že len on môže byť jeho biologickým otcom. Môže to povedať na základe toho, že navrhovateľka kontakt s iným mužom počas ich spolužitia nemala.
Zo správy o sociálnom zisťovaní súd zistil, že maloleté deti H., T., G., Š., H. H. J. sa narodili počas manželstva navrhovateľky s odporcom v 2. rade. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/226/210 - 132 zo dňa 27. 03. 2012. Maloleté deti majú ešte jednu sestru G., ktorá je zverená do pestúnskej starostlivosti starým rodičom zo strany odporcu v 2. rade. Manželstvo rodičov maloletých detí bolo dlhodobo nefunkčné, nežili v spoločnej domácnosti, odporca v 2. rade sa odsťahoval do zahraničia. Navrhovateľka viedla túlavý spôsob života a s deťmi žila v krízovom centre v X. X.. Nebola schopná o deti poriadne sa postarať, opakovane porušovala pravidlá zariadenia, deti
nechávala v zariadení samotné, nedbala na ich povinnú školskú dochádzku. Maloletý J. bol na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/196/2010 - 18 zo dňa 27. 07. 2010 zverený do starostlivosti Detského domova na W. D. P. X. X.. Maloleté deti, G., Š., T. H. H. boli zverené do starostlivosti Krízového centra „H. P. I.. Na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/196/2010 - 66 zo dňa 21. 01. 2011 bola nariadená ústavná starostlivosť maloletým deťom, G., Š.Á., T. H. H. a boli premiestnené do Detského domova „L. P. T.. Na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/156/2011 - 81 zo dňa 02. 02. 2012 bol maloletý Daniel premiestnený do Detského domova „L. P. T.. V roku 2012 navrhovateľka uviedla, že biologickým otcom maloletého J. je Š. V., ktorý sa k otcovstvu hlási.
V rodnom liste vydaným Matričným úradom X. X. vo zväzku č. XX, ročník XXXX, strana XX, pod por. č. XXX je zapísané narodenie dieťaťa maloletého J. H., nar. XX. XX. XXXX z matky G. H. a otca T. H., miesto narodenia Banská Bystrica.
Zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 34P/246/2012 bolo zistené, že predmetom konania je zapretie otcovstva k maloletým deťom H., G., Š., H. H. J.. Návrh na zapretie otcovstva podal odporca v 2. rade.
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/226/2010 - 132 zo dňa 27. 03. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 07. 2012, bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu v 2. rade rozvedené. Nad maloletými deťmi H., T., G., Š., H. H. J. bola nariadená ústavná výchova v Detskom domove „L.. Navrhovateľke a odporcovi v 2. rade bola uložená povinnosť prispievať výživným pre tieto deti vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, pre každé dieťa zvlášť. V rámci tohto konania navrhovateľka uvádzala, že s odporcom v 2. rade od roka 1999 nežije v spoločnej domácnosti, ale s druhom Š. V., s ktorým má 4 deti, vrátane malol. J.. Odporca v 2. rade potvrdil, že s navrhovateľkou nežije v spoločnej domácnosti, navrhovateľka porušila manželský sľub, žila so svojim druhom.
Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, a sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, a sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia ako i vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Otcovstvo odporcu v 2. rade by bolo vylúčené predovšetkým vtedy, keby preukázal, že v dobe rozhodnej pre počatie maloletého J. medzi ním a matkou maloletého nedošlo vôbec k intímnemu styku. Toto bolo v danom prípade jednoznačne preukázané zhodnou výpoveďou navrhovateľky a svedka Š. V., ktorý sa cíti byť biologickým otcom maloletého. Aj z vyjadrenia odporcu
v 2. rade mal súd za preukázané, že medzi ním a navrhovateľkou v rozhodnom období nedošlo k pohlavnému styku. Z faktického správania sa navrhovateľky mal súd za preukázané, že s odporcom v 2. rade vôbec nežila v spoločnej domácnosti a sama žila so svojím druhom, s ktorým sa stýkala aj intímne v období rozhodnom pre počatie maloletého J.. Odporca v 2. rade žil v tomto čase na území Anglicka.
Keďže vykonaným dokazovaním bez všetkých pochybností bola preukázaná existencia takých skutočností, ktoré vylučovali otcovstvo odporcu v 2. rade, súd v prejednávanej veci ďalšie dôkazy nevykonal a návrhu ako dôvodnému vyhovel. Účastníci vykonanie ďalších dôkazov nenavrhovali, nežiadali. Dôkazy o tom, že súčasný právny stav otcovstva maloletého J. nezodpovedá stavu skutočnému, súd považoval vykonaným dokazovaním za postačujúce a určité. Súd konštatuje, že bola zachovaná lehota troch rokov, v rámci ktorej môže matka podať návrh na zapretie otcovstva.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. , podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. V tomto konaní bola úspešná navrhovateľka, ktorá bola od povinnosti platenia súdnych poplatkov oslobodená uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/31/2012 - 31 zo dňa 31. 07. 2012 a náhradu trov konania si ani neuplatnila. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Na základe citovaného ustanovenia sú povinní zaplatiť súdny poplatok odporcovia, ktorí v konaní nie sú oslobodení, ani o oslobodenie nepožiadali. Úspešnej navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznal jednak s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu konaniu, jednak ku skutočnosti, že odporcovia nemajú žiadny podiel na vzniku tohto sporu. Všetci odporcovia majú postavenie nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 91 ods. 2 O. s. p., preto súd rozhodol tak, že ani odporcovia nie sú povinní zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O. s. p.).