Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_4P-12-2013.pdf
PDF · 80.41 KB
Case nature
Subarea
4P/12/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci navrhovateľa Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, štátneho občana SR, proti odporkyni D. W., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, štátnej občianke SR o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odbor sociálnych vecí a rodiny a U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, odbor sociálnych vecí a rodiny na čas po rozvode takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania Q. W., nar. XX. XX. XXXX a D. W., rod. I., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa XX. XX. XXXX pred Mestským úradom Lučenec, zapísané v knihe manželstiev matriky tohto úradu vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e maloleté dieťa M. W., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca Q. W., nar. XX. XX. XXXX, ktorý ju bude zároveň zastupovať a spravovať jej majetok.
Matka D. W., nar. XX. XX. XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej M. W. výživným vo výške výživným mesačne v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa do osobitného zákona, počnúc dňom 01.04.2013 ; takto určené výživné je splatné k rukám otca vždy do každého 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Súd z v e r u j e maloleté dieťa U. W., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky D. W., nar. XX. XX. XXXX, ktorá ju bude zároveň zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec Q. W., nar. XX. XX. XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej U. W. výživným mesačne v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa do osobitného zákona, počnúc dňom 01.04.2013 ; takto určené výživné je splatné k rukám matky vždy do každého 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Slovenská republika n e m á p r á v o na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v návrhu žiadal, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol a aby maloletú M. Q.veril do jeho osobnej starostlivosti a maloletú U. do osobnej starostlivosti odporkyne.
Dokazovanie súd vo veci vykonal výsluchom navrhovateľa, odporcu, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a prečítaním návrhu na začatie konania zo dňa 28. 01. 2013, rodných listov maloletých detí, sobášneho listu, potvrdenia obce Holiša o poslednom spoločnom bydlisku manželov zo dňa 27. 06. 2012, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Fiľakovo zo dňa 18. 01. 2013, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 15. 03. 2013, oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, pracovisko Fiľakovo zo dňa 20.03.2013, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva zo dňa 19.03.2013, odpovede Sociálnej poisťovne pobočka Lučenec zo dňa 21.03.2013, žiadosti o zastúpenie na pojednávaní zo dňa 21.03.2013, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva zo šetrenia pomerov v domácnosti odporkyne zo dňa 22.03.2013.
Navrhovateľ v plnom rozsahu na podanom návrhu trval. Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, ako aj s navrhnutou úpravou rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Kolízny opatrovník v plnom rozsahu trval na podaných písomných správach z vykonaného šetrenia. Zistil, že u oboch rodičov sú vytvorené podmienky pre výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Vzhľadom na príjmy rodičov navrhol určiť na každé dieťa výživné v minimálnom rozsahu podľa zákona.
Z predloženého sobášneho listu a rodných listov maloletých detí súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 01.03.2003. Zapísané bolo v knihe manželstiev matričného úradu Lučenec vo zväzku XX ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX. Navrhovateľ bol v čase uzavretia manželstva rozvedený, u odporkyne išlo o prvé manželstvo. Z ich manželstva sa narodili dve deti M. a U. W..
Na základe § 23 ods. l, 2, 3 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine"), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
V zmysle § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. l, 2 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
V ustanovení § 24 ods. 1 zákona o rodine je upravené, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoSP"), ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Súd mal v konaní dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov konania už neplní a ani v budúcnosti nebude plniť svoj spoločenský účel. Ani jeden z manželov nepripustil možnosť obnovenia manželského spolužitia. Preto na základe vykonaného dokazovania súd manželstvo účastníkov rozviedol.
V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe vzájomnej dohody rodičov, súd zveril maloletú M. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca a maloletú U. do osobnej starostlivosti matky. Oboch rodičov zaviazal prispievať na výživu detí minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu na každé dieťa zvlášť počnúc dňom 01.04.2013.
Výrok o náhrade trov konania vyplýva z § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Súd rozhodol, že Slovenská republika nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania, nakoľko v zmysle § 2 ods. 2 ZoSP ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Vzhľadom k tomu, že na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí sa vzdali odvolania, súd vyhotovil rozsudok v súlade s § 157 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Nakoľko účastníci po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali sa práva odvolania, nadobudne rozhodnutie právoplatnosť dňom doručenia poslednému z nich.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.