Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-11-2013.pdf
PDF · 87.59 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. E. M., X.. XX. XX. XXXX, L. Z. J. XXX a 2. K.V. M., X.. XX. XX. XXXX, L. Z. J. XXX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 1.493,96 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.493,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.370,26 eur od 09. 12. 2011 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia vo výške 189,- eur a trovy konania vo výške 89,50 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, a to mesačnými splátkami vo výške 20 eur, splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žaloba voči žalovanej v 2. rade sa zamieta.
Žalovanej v 2. rade sa nepriznáva náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou súdu dňa 23. 01. 2013 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade splnenia povinnosti zaplatiť sumu 1.493,96 eur, úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.370,26 eur od 09. 12. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaní uzatvorili dňa 05. 03. 2007 zmluvu č. 2222221030707, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov a podmienky pri neplnení zmluvných povinností sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v 1. rade neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť. Z uvedeného dôvodu právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 1.493,96 eur, ktorá pozostávala z istiny 1.370,26 eur a úroku z omeškania vo výške 123,70 eur. Žalobu voči žalovanej v 2. rade žalobca odôvodnil tým, že menovaná pristúpila k záväzku podľa ustanovenia § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania, počnúc dňom 09. 12. 2011, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade, listinami a to zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 05. 03. 2007, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného
úveru, žiadosťou o navýšenie kontokorentného úveru zo dňa 10. 12. 2007, všeobecnými obchodnými podmienkami Y., a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2011, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17. 05. 2012 a pokusom o zmier zo dňa 27. 12. 2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že je si vedomý dlhu. Nespochybnil výšku žalovanej sumy. Už si nepamätá, koľko požiadal o povolené prečerpanie, môže to byť aj suma 22.000,- Sk. Súčasne navrhol, aby mu súd povolil na splácanie dlhu splátky mesačne vo výške 20 eur do 20. dňa v mesiaci. Žiadosť o povolenie splátok odôvodnil tým, že s manželkou, žalovanou v 2. rade žijú v spoločnej domácnosti. Manželka je zamestnaná, o čom predložil súdu výplatnú pásku manželky za mesiac február 2013. Žalovaný v 1. rade je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Majú dve nezaopatrené deti vo veku 16 a 13 rokov, staršia dcéra študuje na Hotelovej akadémii v Poprade, mladšia dcéra je žiačkou základnej školy. Bývajú v prenajatom byte, za nájom platia 200 eur mesačne.
Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že si nepamätá, že podpísala pristúpenie k záväzku, nevylúčila to. Je ochotná uhrádzať dlh spolu so žalovaným v 1. rade.
Dňa 05. 03. 2007 uzavreli právny predchodca žalobcu Y. Ú. L., a.s. a žalovaný v 1. rade zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal pre žalovaného v 1. rade otvoriť a viesť bežný účet, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade kontokorentný úver s limitom vo výške 22.000,- Sk. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal pravidelne poukazovať čerpané peňažné prostriedky na bežný účet. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2011 bolo zistené, že zmluva bola uzavretá medzi postupcom Y. Ú. L., a.s. a postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o., pričom podľa prílohy zmluvy o postúpení, výška pohľadávky voči žalovanému v 1. rade predstavovala sumu 1.493,96 eur (z toho istina 1.370,26 eur a úroky z omeškania vo výške 123,70 eur). Písomnosťou zo dňa 27.12.2012 žalobca vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie dlhu. Z listiny označenej ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17. 05. 2012 bolo zistené, že v bode 1.3 dohody je ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka označená osobnými údajmi žalovaná v 2. rade.
V zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. So zreteľom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy súd vo veci rozhodol, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vyhlásiť meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania. Žalujúca strana nepožiadala o odročenie súdneho pojednávania.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení do 31. 12. 2007):
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2013):
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba U. M. L. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel žalobe voči žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu, keďže vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že dňa 05. 03. 2007 uzavrel právny predchodca žalobcu a žalovaný v 1. rade zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, na základe ktorej boli žalovanému v 1. rade poskytnuté peňažné prostriedky zriadením povoleného prečerpania. Žalovaný v 1. rade nezospornil vznik jeho záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi, ktoré čerpal. V konaní bola nesporná aj výška dlhu žalovaného v 1. rade, predstavujúca neuhradenú istinu úveru vo výške 1.370,26 eur a úroky z omeškania vo výške 123,70 eur. Žalovaný v 1. rade nerozporoval tvrdenia žalobcu, nespochybnil ním predložené listinné dôkazy, z tohto dôvodu si súd osvojil skutkové tvrdenia, založené na zhodnom tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 OSP) a z tohto dôvodu nevykonával ďalšie dokazovanie. Žalovanému v 1. rade bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.493,96 eur.
Z dôvodu omeškania žalovaného v 1. rade s plnením dlhu vzniklo žalobcovi zo zákona právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania určuje vykonávací predpis a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzu stanovenú U.. V zmysle výslovnej žiadosti žalobcu za určujúci dátum pre stanovenie základnej úrokovej sadzby je potrebné považovať deň 9. 12. 2011, kedy úroková sadzba navýšená o 8 percentuálnych bodov predstavovala 9,25 % ročne. Žalovanému v 1. rade bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.370,26 eur (neuhradená istina úveru) od 9. 12. 2011 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu stále trvá.
Žalobu voči žalovanej v 2. rade súd zamietol ako nedôvodnú. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v 2. rade odôvodnil žalobca tým, že menovaná pristúpila k záväzku, ktorý je predmetom prebiehajúceho konania, o čom predložil súdu listinu označenú ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17. 05. 2012. Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v 2. rade. Z predloženej listiny, ktorá je formulárovým tlačivom vyplýva, že v bode 1.3 dohody sú vyplnené osobné údaje žalovanej v 2. rade (meno a priezvisko a jej rodné číslo) ako osoby pristupujúcej k záväzku. Z takto vyhotovenej a predloženej listiny je zrejmé, že v nej absentuje výslovný prejav vôle žalovanej v 2. rade pristúpiť k záväzku žalovaného v 1. rade, ktorý je pojmovým znakom každého právneho úkonu. Platné a účinné pristúpenie k záväzku vyžaduje, aby pristupujúci dlžník výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti vyjadril vôľu pristúpiť k záväzku pôvodného dlžníka, k čomu v prejednávanej veci nedošlo. Predložená listina nespĺňa ani požiadavku určitosti právneho úkonu, vyjadrenú v ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže záväzok, ku ktorému podľa tvrdenia žalobcu mala žalovaná v 2. rade pristúpiť, nie je žiadnym spôsobom vymedzený, identifikovaný. Za uvedeného skutkového stavu nemohlo dôjsť k platnému pristúpeniu žalovanej v 2. rade k záväzku, ktorý vyžaduje písomnú formu. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil predloženú listinu ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého žalovanej v 2. rade nemôžu vzniknúť žiadne povinnosti.
O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, keď žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu voči žalovanému v 1. rade, vznikol nárok na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú z náhrady súdneho poplatku zaplateného žalobcom za podanú žalobu vo výške 89,50 eur (6 % z ceny vymáhaného nároku podľa položky č.1, písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov). Právnemu zástupcovi žalobcu prislúcha odmena za zastupovanie v konaní, keď za jeden úkon právnej služby mu prislúchala odmena vo výške 71,37 eur, t. j. za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby spolu 142,74 eur (§
10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Odmena za úkon písomné podanie protistrane - pokus o zmier, nemohla byť priznaná, keďže nebola preukázaná účelnosť a dôvodnosť uvedeného úkonu, ku ktorému došlo pred začatím konania. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúcha paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s prvým úkonom právnej služby 6,95 eur (žalobca udelil právnemu zástupcovi plnomocenstvo v roku 2009) a v súvislosti s druhým úkonom právnej služby vo výške 7,81 eur, spolu 14,76 eur. V zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 vyhlášky prislúchalo právnemu zástupcovi žalobcu zvýšenie o DPH o sumu 31,50 eur.
Právnemu zástupcovi neprislúcha náhrada hotových výdavkov vo výške 8,14 eur za overené fotokópie listinných dôkazov, keďže neboli účelne vynaložené. Nič nebránilo žalobcovi predložiť súdu originály listinných dôkazov, pri ktorých by mu vyčíslené hotové výdavky nevznikli. Originály listinných dôkazov sa po právoplatnom skončení vracajú účastníkom.
Trovy právneho zastúpenia činili 189,- eur a trovy konania (náhrada súdneho poplatku) vo výške 89,50 eur. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 189,- eur a iné trovy konania 89,50 eur na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 OSP.
Žalovaná v 2. rade bola voči žalobcovi úspešná v plnom rozsahu, z tohto dôvodu jej vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd jej nepriznal náhradu trov konania, keďže si ju žalovaná v 2. rade neuplatnila.
V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 OSP súd povolil žalovanému v 1. rade na zaplatenie dlhu mesačné splátky vo výške 20 eur, splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd prihliadol na výšku peňažného plnenia, ako aj nepriaznivé pomery žalovaného v 1. rade. Povolením splátok nebude žalobca vo svojich majetkových pomeroch dotknutý. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, žalovaný v 1. rade stráca výhodu splátok a vznikne mu povinnosť uhradiť dlh jednorázovo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.