Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-336-2004.pdf
PDF · 79.28 KB
No categories available
6C/336/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, rozhodol samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci navrhovateľov: 1. A. M., bytom R. XXX, zastúpený JUDr. Martinom Lopúchom, Michalovce, Masarykova 29, 2. B. K., bytom S. 2, E. XX, U. republika, zastúpená JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom, Trnava, T. Tekela 23, proti odporkyni: P.. C. C., bytom R., A. 6, zastúpenej JUDr. Marošom Prosmanom, advokátom, Trnava, Koniarekova 4, o určovacom návrhu
rozhodol:
Byt č. X nachádzajúci sa na 2. poschodí obytného domu na H. ulici č. X v C. IV., v časti E. N. vo vchode č. X súpisné č. XXX v katastrálnom území E. N. zapísaný na LV č. XXXX patril v čase smrti dňa 15.03.2004 do vlastníctva poručiteľky Z. M. nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom C., H. XX.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti uznesenia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 30.12.2004 žiadali navrhovatelia súd, aby určil že byt č. X v C., H. X patril do vlastníctva poručiteľky Z. M. v čase jej smrti dňa XX.XX.XXXX. Odporkyňa nesúhlasila s návrhom a žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť. podľa názoru odporkyne nebolo nesporne preukázané, že Z. M. v čase podpisu zmluvy nebola spôsobilá na právne úkony.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/240/2011-309 zo dňa 05.12.2012 bol rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C/336/2004-214 zo dňa 15.03.2011 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. dôvodom rozhodnutia súdu 2. stupňa bolo to, že súd 1. stupňa nerozhodol, nepripustil zmenu petitu a nerozhodol, že zmenu petitu nepripúšťa.
Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C 336/2004-312 zo dňa 08.01.2013 súd pripustil zmenu návrhu spočívajúcu v zmene pôvodného petitu tak, že tento nový petit znie: „Do dedičstva po nebohej Z. Dvulitovej nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX patrí byt č.H., nachádzajúci sa na C.. poschodí obytného domu naE.o ulici č. 1, Bratislava 4, časť XXXX,, vchod XXXX, súp. č. XXX a spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX, k spoločným častiam a zariadeniam domu a k pozemkom - parcelám XXXX zastavané plochy a nádvoria, všetko zapísané na LV XXXX, katastrálne územie N.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že Z. M. uzatvorila s odporkyňou dňa 23.07.2002 kúpnu zmluvu k bytu č. X v C., H. 1. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 30.12.2002. Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV. č. k. 23D 312/2004 súd zistil, že Z. M. nar. XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX bez zanechania závetu, ako dedičia v III. skupine prichádzajú do úvahy navrhovatelia 1., 2. Uznesením zo dňa 30.11.2004 č. k. 23D 312/2004 súd konanie zastavil, pretože poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Podľa navrhovateľov zmluva, ktorú uzavrela nebohá Z. M. s odporkyňou bola neplatná jednak z toho dôvodu, že podľa ich názoru nebola podpísaná nebohou a jednak z toho
dôvodu, že táto v čase podpisu zmluvy nebola spôsobilá na právne úkony. Z výsluchu odporkyne súd zistil, že nebohá Z. M. bývala sama, že k podpisu kúpnej zmluvy došlo na notárskom úrade A.. N. a nemala dôvod pochybovať o jej zdravotnom stave. Pravdou je, že neskôr sa zistilo, že mala nebohá B. no nebola zbavená spôsobilosti na právne úkony. Príznaky choroby si u nebohej všimla tak 3 až 5 mesiacov pred jej smrťou. Z výsluchu navrhovateľa v 1. rade súd zistil, že naposledy bol v telefonickom kontakte so svojou sestrou Z. M. pred Vianocami v roku 2001. Z výsluchu svedkyne T. E. susedy nebohej Z. M. súd zistil, že pani M. bývala v byte sama až do svojej smrti, že sa s rodinou nestýkala, pretože boli pohnevaní. Stretávala sa s ňou ako suseda. Podľa jej názoru nepotrebovala pomoc tretej osoby pred mozgovou príhodou. Z výsluchu svedkyne N. C. súd zistil, že nebohú Z. M. poznala ako susedu, stretávala sa s ňou na lavičkách pri prechádzkach so psom. Inak sa nenavštevovali. Z. M. žila sama, svedkyňa nevedela o tom, že by mala zdravotné problémy. Pokiaľ vedela, mala sa vedieť o seba postarať. O tom, že previedla byt na inú osobu sa dozvedela až v čase, keď táto mala zdravotné problémy, asi tak pol roka pred jej smrťou od niektorej zo susediek. Z výsluchu svedkyne Z.. K. X. súd zistil, že bola ošetrujúcou lekárkou nebohej Z. M. od roku 1997 až do jej smrti, že táto bývala sama a pomáhala jej susedka. Nebohá k nej chodila zriedkavo pokiaľ si pamätá v sprievode susedy. Z výsluchu svedka Z.. N. S. súd zistil, že Z. M. bola v ambulantnom psychiatrickom liečení od 16.01.2003 do 27.01.2004 z psychiatrickej dokumentácie vyplýva, že bola na 14-tich kontrolách a bola dvakrát . v rámci psychiatrickej ambulantnej starostlivosti bol vykonaný aj test mentálnych funkcií v rámci ktorého je zaznamenaný aj písomný prejav pacientky. Zo znaleckého posudku a výpovede znalkyne Z.. R. P., PhD. súd zistil, že nebohá Z. M. v čase podpísania kúpno-predajnej zmluvy trpela duševným ochorením
- demenciou ľahkého až stredne ťažkého stupňa. Ochorenie v nasledujúcom období vykázalo zhoršujúci sa priebeh, prejavilo sa narušením takmer všetkých psychických funkcií v popredí najmä degradáciou pamäti, zhoršenia úsudku a intelektu. Z. M. bola dňa 16.01.2003 diagnostikovaná demencia stredného stupňa B. typu. Na špeciálne vyšetrenie psychiatrovi sa dostavila s výmenným lístkom od svojho lekára, ktorému sa sťažovala, že má problémy už dlhšiu dobu v doprovode susedy. S ohľadom na tú skutočnosť, že k podpisu kúpnej zmluvy došlo asi pol roka pred zistením ochorenia dá sa predpokladať, že ochorenie trvalo dlhšie ako pol roka. Zo znaleckého posudku Z.. N. O. a z jeho výpovede vyplýva, že vzhľadom na to, že u Z. M. boa diagnostikovaná stredne ťažká demencia B. typu v januári 2003 je dôvodný predpoklad, že trpela ochorením už v čase podpisu zmluvy. Táto diagnóza spôsobuje poruchu vykonať právny úkon a rozpoznať následky. Preto vzhľadom na jej zdravotný stav nebola schopná posúdiť následky svojho konania pri uzatváraní kúpno-predajnej zmluvy dňa 23.07.2002. Podľa znalca u menovanej nemožno hovoriť ani o tzv. jasnej chvíľke, jej choroba sa prejavovala kontinuálne. Pre urýchlenie priebehu choroby B. typu je potrebné aby nastali také zdravotné komplikácie, ktoré by urýchlili priebeh choroby. V tomto prípade neboli zistené také komplikácie, do 16.01.2003, ktoré by mali za následok urýchlenie progresu. K takýmto skutočnostiam došlo až v marci 2003.
V zmysle § 80 písm. c O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V zmysle § 460 O.z. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. V danom prípade mal súd preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení, že nebohá Z. M. bola v čase smrti vlastníčkou bytu č. X na 2. poschodí v C., H. 1, pretože navrhovatelia vzhľadom na to, že nebohá nezanechala závet sú dedičmi zo zákona v III. dedičskej skupine ako súrodenci poručiteľky.
V zmysle § 38 O.z. neplatný je právny úkon pokiaľ ten kto ho urobil nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Spôsobilosť na právne úkony nemajú: maloletá osoba, osoba, ktorá bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý je uvedený v súdnom rozhodnutí a osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade môže byť dôsledkom duševnej poruchy pre ktorú je určitá osoba nespôsobilá na práve urobený právny úkon. Posudzovanie spôsobilosti na právne úkony sa však nevylučuje ani v tzv. širšom rozsahu. V takomto prípade nie je potrebné súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín z odboru zdravotníctva a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. So zreteľom na to, že stačí aj prechodná duševná choroba pozornosť treba venovať aj tomu, či osoba konajúca v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala tzv. jasný okamih. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v dôsledku duševnej poruchy je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Pre neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 O.z. vyžaduje
spoľahlivé zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania, alebo svoje konanie ovládať. V danom prípade súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že v čase podpisu zmluvy medzi Z. M. a odporkyňou dňa 23.07.2002 nebola nebohá Z. M. spôsobilá na právne úkony, pretože zdravotné problémy spočívajúce v demencii Alzheimeroveho typu vylučovali, že by bola spôsobilá na tento právny úkon. Je nesporné, že nebohá Z. M. nebola zbavená spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím súdu a že nedošlo ani k čiastočnému obmedzeniu jej spôsobilosti na právne úkony. Toto však nevylučuje, že napriek tomu že bývala v byte sama nemohla mať vyššie uvedené zdravotné problémy. Navyše k návšteve psychiatra 16.01.2003 došlo z iniciatívy nebohej, čo potvrdzuje jej zdravotná dokumentácia z čoho vyplýva, že problémy ktoré mala si všimla aj ona sama. Skutočnosť, že si zdravotné problémy nebohej nevšimlo jej okolie nie je dôvodom na spochybnenie jej zdravotného stavu, keď od 23.07.2002 do 16.01.2003 kedy jej bol diagnostikovaný stredný stupeň demencie Alzheimeroveho typu neboli zistené také zdravotné komplikácie, ktoré by urýchlili priebeh tohto ochorenia. V tomto prípade súd nerozhoduje o tom, či nebohá Z. M. nebola dňa 23.07.2002 spôsobilá na právne úkony, ale o tom, či dňa 23.02.2002 konala v duševnej poruche alebo nie. Zo znaleckých posudkov a z výsluchov znalcov jednoznačne vyplýva, že Z. M. dňa 23.07.2002 konala v duševnej poruche a nebola spôsobilá na právny úkon predaj bytu, ktorý vykonala. Preto súd po odstránení procesnej vady vytknutej súdom II. stupňa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. vzhľadom na to, že odporcovia, ktorí mali plný úspech v konaní, trovy konania nevyčíslili.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): . a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, . b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, . c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, . e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. . Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa osobitných predpisov.
V Bratislave dňa : 28.03.2013
JUDr. Marián Jančovič
samosudca
Za správnosť :
Marcineková