Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-192-2012.pdf
PDF · 103.38 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/192/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej, v právnej veci žalobcu H. U., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., G. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nižník spol., s.r.o. so sídlom v Košiciach, Kováčska 21, IČO: 36 601 365, proti žalovanému U.S.Steel Košice, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U.S.Steel, 044 54 Košice, IČO: 36 199 222, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II. z 20.marca 2012, č.k. 22C/111/2009-737 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 66,32 € na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II. (ďalej iba „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 20.3.2012 vyslovil, že skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobcom výpoveďou zo dňa 28.1.2009 je neplatné, žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania na účet právnej zástupkyne žalobcu vo výške 1.856,16 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu súdny poplatok vo výške 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 28.1.2009 bolo žalobcovi doručené písomné podanie žalovaného, ktorým s ním ukončil ku dňu 30.4.2009 pracovný pomer výpoveďou v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalovaný výpovedný dôvod skutkovo vymedzil tak, že sa žalobca dňa 03.12.2008 dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v tom, že v tento deň za účelom kontroly stola ukladača tenkej deliacej linky (TDL) DZ teplá valcovňa vstúpil pod TDL k stolu ukladača bez toho, aby pripevnil osobný bezpečnostný zámok k skrinke zaistenia zariadenia napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že postup zaistenia agregátu PZA-TL02/8, všeobecný bezpečnostný postup č. VBP/GMBH/05-program zaistenia energie upravuje jednotlivé úkony súvisiace so zaistením zariadenia a vrátane použitia osobného bezpečnostného zámku na zabezpečenie zaistenia Ďalej z titulu svojej pozície nevyžadoval a nekontroloval dodržiavanie platných bezpečnostných predpisov, v dôsledku čoho došlo zo strany zamestnancov podriadených žalobcovi k porušeniu pracovnej disciplíny - vstupu F.. T. Y. F.. H. pod TDL k stolu ukladača bez zaistenia zdroja elektrickej, hydraulickej a gravitačnej energie ako aj z titulu, že žalobca bol osobou, od ktorej sa mohlo vyžadovať, aby uplatnila, alebo dodržiavala ustanovenia kardinálneho bezpečnostného pravidla, nerozpoznal všetky zdroje nebezpečných energii, v dôsledku čoho došlo k vzniku smrteľného úrazu, bezprostredne po vzniku smrteľného úrazu sa spolupodieľal na simulovanom zaistení zariadenia za účelom zastretia nedodržania stanovených postupov zaistenia energie a pri vyšetrovaní a objasňovaní smrteľného úrazu plne nespolupracoval a zamestnávateľovi poskytol nepravdivé, zavádzajúce a neúplné vyjadrenia. Týmto mal žalobca porušiť ustanovenie § 81 písm. a/, c/ a e/ Zákonníka práce, ust. § 82 písm. a/, b/ a e/ Zákonníka práce, pracovný poriadok spoločnosti U.S.Steel Košice, a to bod 3.1.1 písm.c/, e/, r/ a u/, bod 3.1.2 písm. d/ a e/, ustanovenie Kódexu etického správania spoločnosti U.S.Steel Košice a to konkrétne časť III, ustanovenie Všeobecného bezpečnostného postupu spol. U.S.Steel Košice, program zaistenia energie bod 3.3.1.1. a bod 5.7., povinnosti vyplývajúce z princípov USSK č. 15/2006 Bezpečnosť a hygiena práce a to konkrétne body 8.1., 8.2.. Toto konanie žalobcu považoval žalovaný ako zamestnávateľ za také závažné, že skončil pracovný pomer výpoveďou.
Súd prvého stupňa v priebehu konania skúmal, či skutok, ktorý sa žalobcovi kládol za vinu sa skutočne stal, teda či nastalo konanie žalobcovi vymedzené vo výpovedi. Súd prvého stupňa rozsiahlym vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že skutkové okolnosti, ktoré sa odohrali pred úrazom, sa nestali tak, ako ich žalovaný popísal v bezpečnostnej previerke a protokole inšpektorátu práce. Svedkovia G.. F. D. Y. P. H.O. zhodne vypovedali, že spolu so žalobcom a nebohým F. T. išli vykonať vizuálnu kontrolu zariadenia TDL, aby zistili dôvod, prečo stôl nedosadá a ich úlohou v tento deň nebolo vykonať opravu na hydrovalci. Súd prvého stupňa vykonal ohliadku miesta pracovného úrazu a zistil, že stroj je konštrukčne robený tak, že vizuálne z ktorejkoľvek strany bez toho, aby zamestnanec z ktoréhokoľvek časťou tela zasahoval do zariadenia stroja, mohol kontrolu vykonať. Zo žiadnych dôkazov nevyplynulo, aby sa vizuálna ohliadka mala robiť vo vnútorných priestoroch stroja. Z uvedeného je zrejmá a preukázaná skutočnosť, že žalobca, ani iný zamestnanec nevydal príkaz alebo nariadenie, aby nebohý F. T. mal okrem vizuálnej kontroly vykonať aj inšpekčnú kontrolu, pri ktorej by musel vstúpiť do priestorov stroja pod stôl ukladača a robiť zásah v hydraulickom tesnení. Žalovaný teda svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Okrem toho z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebohý F. T. nebol oprávnený ani vykonávať opravy na hydraulickom zariadení. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že pri výkone vizuálnej kontroly, pri ktorej zamestnanec žiadnou časťou tela nevstupuje do priestoru stroja, nebolo potrebné vykonať zabezpečenie elektrickej, hydraulickej a gravitačnej energie za predpokladu, že by zamestnanci zúčastnení pri vizuálnej obhliadke sa pohybovali len v priestoroch stola v bezpečnej vzdialenosti stôl obhliadli. Nebohý F. T. vykonal zásah v priestoroch stola ukladača bez príkazu, čo vyplynulo aj z protokolu Inšpektorátu práce na základe vlastného rozhodnutia, pričom mohol pohľadom zistiť, že stôl nie je v spodnej polohe a že stôl vo zdvihnutej polohe nie je nijako zabezpečený. Keďže dôvod, prečo nebohý F. T. išiel do týchto priestorov preukázaný nebol, nemožno konanie poškodeného zamestnanca dávať za vinu žalobcovi. Tiež nebol preukázaný dôvod k pádu stola. Súd prvého stupňa považoval za preukázané, že TDL nebolo zabezpečené podľa všeobecného bezpečnostného predpisu. Z dokazovania pri ohliadke vyplynulo, že na to, aby sa žalobca a ostatní zamestnanci zúčastnili na obhliadke stola ukladača k nemu dostali, musel prejsť priestorom medzi reťazovým dopravníkom. Súd prvého stupňa je toho názoru, že pohyb v tejto časti predstavoval pre žalobcu a iných zamestnancov veľké riziko pri náhodnom spustení zariadenia a reťazový dopravník mal byť zabezpečený proti náhodnému spusteniu, naproti tomu vizuálna kontrola stola ukladača za bežných okolností pre zúčastnených zamestnancov nebola nebezpečná.
Zo znaleckého posudku znalca G.. T. vyplynulo, že celé zariadenie TDL bolo v správe prevádzky, ktorá ho odstavila, ale nezabezpečila proti náhodnému spusteniu a neodovzdala strojnej údržbe. Ani žalobca ani ostatní zamestnanci nemali zabezpečiť zariadenie proti náhodnému spusteniu, mali vykonať kontrolu, či je zariadenie zabezpečené a v prípade zistenia, že tak nebolo mal žalobca nariadiť ukončenie prác. Žalobca nemal pripevniť svoj osobný zámok k skrinke zaistenia, resp. mal tak urobiť až po tom, ako by mu zariadenie bolo odovzdané. Z uvedeného je súdu prvého stupňa zrejmé, že žalobca porušil pracovnú disciplínu tak, že zariadenie neprevzal od oddelenia prevádzky. Za neprevzatie zariadenia nezodpovedal, rovnako nezodpovedal ani za nezabezpečenie tohto zariadenia. Pracovnú disciplínu porušil aj tým, že nedal príkaz opustiť pracovisko, keď zistil, že zariadenie nie je zabezpečené. Tieto porušenia povinností žalobcu však nie sú výpovedným dôvodom. Žalobca ďalej porušil pracovnú disciplínu, keď z titulu svojej pozície nevyžadoval a nekontroloval dodržiavanie platných bezpečnostných predpisov u podriadených zamestnancov, nerozoznal všetky zdroje nebezpečných energií. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná, avšak všetky tieto porušenia sú všeobecného charakteru a nemajú priamy súvis so vzniknutým úrazom. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti uvádza, že u žalovanej neexistoval presný a určitý spôsob zaistenia pri uvedenej práci, teda pri vizuálnej obhliadke stola ukladača. Stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny je neúmerný tomu, že žalovaná nemala vypracovaný interný predpis, že priestor nebol označený ako nebezpečný a u žalovaného neboli určené pracovné pomôcky na zabezpečenie hydraulickej energie, nebol určený spôsob použitia týchto prostriedkov, aby zabezpečenie bolo funkčné a účinné.
Ďalším výpovedným dôvodom bola skutočnosť, že žalobca sa spolupodieľal na simulovanom zabezpečení zariadenia po úraze. Toto konanie bolo preukázané aj výpoveďou žalobcu, ktorý z dôvodu, že mu pred očami umrel kolega, konal v strese a neuvedomoval si svoje konanie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca musel následne vyhľadal lekára, bol práceneschopný a dlhodobo užíval lieky. Týmto konaním žalobca žalovanému nespôsobil žiadnu škodu ani to nebolo príčinou vzniku nežiaducej udalosti. S týmto konaním je spojený aj výpovedný dôvod, že žalobca nespolupracoval pri objasňovaní a poskytol nepravdivé a zavádzajúce údaje. Z dokazovania však vyplynul opak. Súd prvého stupňa hodnotil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny z okolností prípadu, prihliadal k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú vykonával, k skoršiemu plneniu pracovných povinností a k situácii, za ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, k miere zavinenia, spôsobu a k intenzite porušenia konkrétnych povinností, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa a k skutočnosti, či konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu. Súd prvého stupňa skonštatoval, že pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je viazaný tým, ako zamestnávateľ hodnotí určité konanie zamestnanca v pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise s poukazom na to, že mal žalobca postavenie vedúceho a zamestnanca, že u žalovaného pracoval takmer 20 rokov. Súd prihliadol na to, že konanie žalobcu bezprostredne súviselo so vzniknutým pracovným úrazom, porušenie pracovnej disciplíny boli všeobecného charakteru, pričom žalovaný pre žalobcu nevytvoril vhodné podmienky, aby k porušeniu nedošlo. Súd prvého stupňa preto konanie žalobcu nepovažoval za také, aby dosahovalo intenzitu pre kvalifikovanie ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Medzi vzniknutým pracovným úrazom a konaním žalobcom nebola preukázaná žiadna príčinná súvislosť. Preto je súd prvého stupňa toho názoru, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.1.2009 je neplatné.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov pozostávajúcu z odmeny zastúpenia advokátkou, pričom výšku priznaných trov konania podrobne odôvodnil v odôvodnení rozsudku.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil pre nesprávne právne posúdenie veci tak, že žalobu zamietne a neprizná žalobcovi náhradu trov konania.
Žalovaný nesúhlasí s hodnotením intenzity porušenia pracovnej disciplíny súdom prvého stupňa v odôvodnení rozsudku. Odvolateľ poukázal na skončenie pracovného pomeru výpoveďou, z ktorého je zrejmé, že skončil pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Žalovaný má za to, že aj keď súd hodnotí dôkazy spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p., neznamená to ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov, ale súd musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu. Žalovaný poukazuje na zhodné výpovede žalobcu a svedkov P. H. Y. G.. F. D., podľa ktorých výkon vizuálnej prehliadky stola ukladača mal byť realizovaný bez akéhokoľvek kontaktu a umiestnenia niektorej časti tela ktoréhokoľvek zamestnanca do oblasti zariadenia. Dokazovaním však bolo preukázané, že v skutočnosti tomu tak nebolo, podriadený zamestnanec žalobcu F. T. počas ohliadky stola ukladača za bezprostrednej prítomnosti žalobcu a ďalších zamestnancov vystavil časť tela medzi zdvíhacie rameno hydraulicky ovládaného stola ukladača a spodný rám ukladača, pričom pritlačením došlo k smrteľnému úrazu F. T.. Aj napriek konštatovaniu súdu prvého stupňa, že žalobcovi nemožno dávať za vinu svojvoľné konanie nebohého F. T., mohol žalobca predísť nežiaducej udalosti zodpovedným a dôsledným plnením základnej povinnosti ako priamy nadriadený a vedúci zamestnanec. Žalobca mal vykonávať pozorovanie pracovnej činnosti svojich podriadených, čo v čase prehliadky úplne zanedbal a na mieste nezabránil zamestnancovi F. T., aby v zmysle dohodnutého postupu prehliadky nevystavil časť svojho tela do priestoru medzi zdvíhacie rameno hydraulicky ovládaného stola ukladača a spodný rám ukladača. Súčasne žalobca ako majster organizoval a riadil zverený úsek, zabezpečoval odstraňovanie porúch, závad a havárii a vykonával dohľad nad dodržiavaním technologickej a pracovnej disciplíny a dodržiavaním bezpečnostných predpisov. Znalec G.. O. M. z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci konštatuje, že prítomní vedúci zamestnanci na ohliadke stola ukladača dovolili, aby postihnutý F. T. vošiel do ohrozeného priestoru. Zároveň podľa toho istého znaleckého posudku vyplýva, že bol hrubo porušený článok 7.0 Všeobecného bezpečnostného postupu VBP/GMGH/05 vedúcimi zamestnancami G.. F. D., H. U. Y. P. H., pričom každý z nich bol pri plánovaní údržby a opravy nadriadený postihnutému F. T.. Pred zahájením inšpekčnej činnosti boli povinní zaistiť pred vstupom do priestoru s ohrozením všetky druhy energie a každý bol povinný písomne rozpracovať postup zaistenia agregátu. Podľa výpovede znalca F.. G.. B. X., I.., výkon kontroly je podľa pokynov dodávateľa linky bežnou údržbou a každá vizuálna kontrola je bežnou údržbou. Podľa znalca z odboru bezpečnosť a ochrana pri práci G.. W. T. žalobca mohol odhadnúť riziko s prihliadnutím na skutočnosť, že v závode pracoval dostatočne dlho a mal dostatočné skúsenosti. Súd prvého stupňa uveril z jednostranného vyhodnotenia výpovede žalobcu bez vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi, že konanie žalobcu na dostatočnom zaistení energií bolo konaním v strese. Ak má byť táto výpoveď žalobcu pravdivá, mal žalobca F. T. v jeho činnosti zabrániť. Žalobca žiadal predáka údržby F. F. najskôr o vytlačenie tlačiva overenia umiestnenia zámkov a zaistenia a následne ho žiadal, aby o tom nikomu nerozprával, v čom žalovaný vidí úmysel žalobcu zatajiť simulované zaistenie energii po úraze a jeho podiel na zaistení. Odvolateľ ďalej uvádza, že medzi účastníkmi konania bolo sporné, či v čase vzniku nežiaducej udalosti bola vykonávaná zúčastnenými osobami vizuálna prehliadka alebo inšpekčná prehliadka a či sa na ich výkon aplikuje všeobecný bezpečnostný predpis VBP/GMBH/05 Program zaistenia energie. Žalobca tvrdil, že vizuálna prehliadka nie je inšpekčnou činnosťou oproti tvrdeniu žalovaného, že vizuálna prehliadka inšpekčnou činnosťou je. Z usmernenia U/VV/29 však bolo preukázané, že vizuálna prehliadka je základným typom inšpekčnej činnosti - k názoru súdu prvého stupňa, že žalovaný mal postupovať vzhľadom na intenzitu porušenia pracovnej disciplíny podľa svojho interného predpisu a poukazuje žalovaný na neplatnosť interného predpisu v čase porušenia pracovnej disciplíny žalobcom. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že konanie žalobcu dosiahlo intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny a skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce je dôvodné.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny. Odvolanie žalovaného neprináša žiadne nové argumentácie, žalovaný vybral pár viet zo súdnoznaleckých posudkov od každého súdneho znalca, pričom mu uniklo, že posudky, hlavne posudok G.. T. jasne hovorí o nedostatkoch na strane žalovaného ako zamestnávateľa. Dvaja znalci potvrdili, že žalovaný nemal predpisy BOZP spracované tak, aby bolo každému zamestnancovi jasné, čo kedy a za akých okolností má v rámci BOZP dodržiavať, neboli jasne spracované pracovné postupy, mnohé predpisy dávali protichodné inštrukcie, pričom nebolo jasné, ktorý predpis je prioritný. Žalobca má za to, že nie je prípustné ani akceptovateľné, aby žalovaný prenášal svoju zodpovednosť na žalobcu. Súdny znalec ustálil, že bezpečný pracovný postup nebol žalovaným vypracovaný a žalobca nemal odkiaľ o tomto postupe vedieť. Navyše zamestnanci žalovaného na úseku BOZP nepoukázali na zákaz vstupu do priestoru bez odovzdania pracoviska aj pri vizuálnej kontrole. Navyše výpovedným dôvodom bolo aj nezaistenie dopravníka, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že táto skutočnosť nemôže mať vplyv na vznik nežiaducej udalosti. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom stanoveným v ust. § 132 O.s.p., z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové závery, vec správne právne posúdil. Odvolací súd preto konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolateľ vo veci uplatňuje iba odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. To znamená, že odvolateľ nespochybňuje skutkové zistenia zistené súdom prvého stupňa a vyvodené z vykonaných dôkazov. Preto odvolacie námietky vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniam dôkazov sú irelevantné.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl aplikácii práva je vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, prípadne ak súd použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval, to znamená, že z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa podrobne analyzoval jednotlivé skutkové zistenia vo vzťahu k výpovedným dôvodom špecifikovaným v písomnom výpovedi žalovaného a tieto správne právne posúdil.
Žalovaný dal žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce z dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak by bol v posledných šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Z formulácie výpovede danej žalovaným žalobcovi vyplýva, že dôvodom pre výpoveď bolo porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom, ktoré zakladá možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Pri posudzovaní okolnosti, či výpoveď zamestnancovi bola daná dôvodne je súd viazaný iba skutkovým vymedzením použitého výpovedného dôvodu. Pritom však nie je rozhodujúce, ako zamestnávateľ dôvod výpovede z pracovného pomeru právne kvalifikoval. Je na úvahe súdu, aby posúdil, ktorý výpovedný dôvod je naplnený vymedzeným skutkom, resp. či vymedzený skutok je spôsobilý naplniť výpovedný dôvod uvedený v zákone.
Zo skutkových zistení súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca porušil pracovnú disciplínu, pričom odvolací súd sa stotožňuje aj so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa v tom, že sa jednalo o porušenie pracovnej disciplíny všeobecného charakteru.
V rámci konania o neplatnosť výpovede je súd oprávnený posudzovať intenzitu porušenia pracovnej disciplíny nezávisle od toho, ako porušenie posudzuje zamestnávateľ. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd vo všeobecnosti prihliada nielen na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu a jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, ale aj na čas a situáciu, za ktorú došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa a v neposlednom rade aj všeobecné okolnosti prípadu. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanému. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z odmeny za zastúpenie advokátom a to za jeden úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu) v sume 58,69 € a režijný paušál 7,63 €. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy odvolacieho konania v sume 66,32 € je žalovaný povinný nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák.č. 757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.