Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-239-2012.pdf
PDF · 94.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/239/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: L.. T. F., nar. XX.X.XXXX, bydliskom F. XXX, okres Žilina, zastúpeného Mgr. Marcelou Chlebovičovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti žalovanému: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom v B., W. XX, zastúpenému JUDr. Štefanom Strakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o 37 958,70 € s príslušenstvom, o odvolaní za znalca ustanoveného znaleckého ústavu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 3. septembra 2012 č. k. 14C/806/1996-1144, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“) uznesením z 3.9.2012 č. k. 14C/806/1996-1144 ustanovenému znaleckému ústavu, Žilinskej univerzite v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva za podaný znalecký posudok zapísaný v znaleckom denníku č. 18 pod poradovým číslom 166/2012 výrokmi označenými I., II. a III. priznal znalečné v celkovej sume 1 675,02 € pozostávajúce ad I/ z tarifnej odmeny 1 069,04 € predstavovanej paušálnou odmenou (prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom) v sume 19,92 € a hodinovou odmenou a 13,28 € za 79 hodín spolu v sume 1 049,12 € (1/ analýza vstupných podkladov v rozsahu 30 hodín, 2/ analýza vyžiadaných dokladov pre odbor ekonómia v rozsahu 20 hodín, 3/ spracovanie grafickej a prílohovej dokumentácie v rozsahu 5 hodín, 4/ stanovenie všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov a príslušenstva v rozsahu 4 hodín, 5/ stanovenie všeobecnej hodnoty predmetného bytu k 1.7.1992 v rozsahu 4 hodín, 6/ posúdenie správnosti postupu znalca I.. V. L. v rozsahu 2 hodín, 7/ posúdenie správnosti postupu znalca I.. L. U., U.. v rozsahu 2 hodín, 8/ stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu stavieb a pozemkov v rozsahu 6 hodín a 9/ určenie výšky zisku v rozsahu 6 hodín); ad II/ z náhrady hotových výdavkov v sume 300,25 € pozostávajúcej z poštovného 2,50 €, cestovného v sume 148,83 € a z paušálnych náhrad za (1/ písomné vyhotovenie znaleckého úkonu 3x 2,66 €, 2/ čiernobiele vyhotovenie listu A4 337 listov x 3 vyhotovenia x 0,10 €, 3/ farebné vyhotovenie listu A4 14 x 3 x 0,83 € a 4/ farebné vyhotovenie listu s grafickým obsahom formátu A3 1 x 3 x 1,66 €) a ad III/ z náhrady za stratu času v sume 26,56 € za čas strávený cestou zo Žiliny do Košíc a späť za účelom ohliadky predmetných nehnuteľností v rozsahu 8 hodín x 3,32 €.
Znalečné v celkovej sume 1 395,85 € zvýšil o 20 % DPH (279,17 €) na celkových 1 675,02 € a učtárni uložil vyplatiť znalečné v celkovej priznanej sume na účet znaleckého ústavu v určenej lehote v sume 500 € z preddavku zloženého na účet súdu žalovaným, zaevidovaného pod položkou denníka D14-53/10, a vo zvyšnej sume preddavkovo z finančných prostriedkov štátu.
Rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 139 ods. 2 vetu prvú OSP, § 1 ods. 2 písm. a), § 3 ods. 6, § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a na § 3 ods. 1 a 2, § 5 písm. b), § 14 ods. 3 písm. a), b), c) a ods. 4 a § 17 ods. 1 vyhl. MS SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách a náhradách hotových výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
Po preskúmaní vyúčtovania a znaleckého posudku dospel k záveru, že od predloženého vyúčtovania je potrebné odchýliť sa vo viacerých položkách, a že len znalečné v ním priznanej výške je v súlade s citovanou právnou úpravou.
Účtovanú hodinovú odmenu v rozsahu 267 hodín (ad 1/ a 2/ po 40 hodín, ad 3/ 25 hodín, ad 4/ 12 hodín, ad 5/ a 6/ po 25 hodín, ad 7/ 5 hodín, ad 8/ 60 hodín a ad 9/ 55 hodín) po porovnaní s vyúčtovaniami znalečného predložených znalcami ustanovenými na podanie podobného znaleckého posudku v tej istej veci (v rozsahu 20, 39, resp. 57 hodín) primerane skrátil, pričom podľa odôvodnenia uznesenia prihliadal na výraznú zložitosť kontrolného znaleckého posudku, a preto znaleckému ústavu (ďalej aj len „ústav“) priznal hodinovú odmenu za 79 hodín.
S odôvodnením, že v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 491/2004 Z. z. náhrada patrí len za odovzdané vyhotovenia znaleckých posudkov, nie však za archívny posudok, na rozdiel od ústavom účtovaných 4 x 2,66 € paušálnu náhradu priznal len za súdu odovzdané 3 písomné vyhotovenia znaleckého úkonu.
Ohľadom rozsahu strán znaleckého posudku (371) konštatoval, že celkovo 19 strán (74-80, 81-85, 87-94, 96-97, 257-271 a 368) vôbec nemuselo byť súčasťou znaleckého posudku, pretože ide o kópie písomných vyjadrení účastníkov konania, ktoré nie sú pre podanie znaleckého posudku relevantné, prípadne ide o kópie strán, obsahom ktorých je iba kópia odtlačku pečiatky bez akéhokoľvek iného obsahu alebo že v prípade strany 271 ide o stranu úplne bez textu, grafov či fotografií, preto za týchto 19 strán paušálnu náhradu nepriznal. Ohľadom ďalších strán posudku (1, 5, 17, 21, 23, 24, 32, 33, 35, 37-40, 44-51, 66, 79, 123-131, 133-159, 161-190, 192-202, 204-205, 207, 209-212, 214, 216-218, 221-225,229-232, 234-241, 243-256, 258-270, 273-275, 277-289, 291, 293, 295, 297-299, 301, 303-217, 319-323, 325-331, 362, 365-367) konštatoval, že tieto boli síce vyhotovené farebne, avšak usúdil, že vzhľadom na ich obsah mohli byť vyhotovené aj v čiernobielej podobe, a preto na účely rozhodovania o znalečnom ich považoval za čiernobiele listy. S odôvodnením, že znalecký posudok obsahuje len jeden list formátu A3 (v danom prípade farebný), náhradu priznal len za 1 x 3 takéto listy, nie za ústavom účtovaných 8 takýchto strán.
S odôvodnením, že vyhláška č. 491/2004 Z. z. nerozlišuje náhradu za stratu času v závislosti od počtu osôb, ktoré vycestovali mimo miesta výkonu znaleckej činnosti za účelom znaleckého úkonu a ďalej s odôvodnením, že v danom prípade obe osoby, ktoré cestovali, sú zamestnancami toho istého znaleckého ústavu, náhradu za stratu času nepriznal za účtovaných 2 osoby x 8 hodín, ale len za 8 hodín pre jednu osobu (4 hod. do Košíc a 4 hod. späť do Žiliny).
Náhradu poštovného a cestovného bez bližšieho odôvodnenia priznal podľa vyúčtovania.
Proti tomuto uzneseniu znalecký ústav včas podal odvolanie. Nesúhlasí predovšetkým so skrátením rozsahu jednotlivých úkonov odmeňovaných hodinovou odmenou. Poukazuje na zložitosť zadanej znaleckej úlohy (vypracovanie kontrolného znaleckého posudku s riešením otázok z troch znaleckých posudkov) a namieta, že pokiaľ súd nemá odborné znalosti na posúdenie skutočností, ktorými sa ústav zaoberal v posudku, nemôže posúdiť ani počet hodín nevyhnutne potrebných na ich posúdenie. Vyjadruje nespokojnosť aj s nepriznaním paušálnej náhrady za archívny posudok, poukazujúc na doslovné znenie § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 491/2004 Z. z., v zmysle ktorého znalec môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za každé písomné vyhotovenie znaleckého posudku. Čiernobiele listy posudku, za ktoré súd nepriznal náhradu, zabezpečujú, aby posudok bol preskúmateľný bez väzby na súdny spis. Konkrétne uvádza, ktorých 16 strán posudku účtoval ako farebne vyhotovené listy. Z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že ústavu prizná znalečné podľa toho, ako bolo vyúčtované.
Účastníci sa k odvolaniu nevyjadrili.
Pretože rozhodnutie o znalečnom nie je rozhodnutím vo veci samej, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávnenou osobou, postupom podľa § 212 ods. 1 a 3 OSP preskúmal uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP). Keďže právo na znalečné je kogentne upravené v § 139 ods. 2 OSP, v zákone č. 382/2004 Z. z. a vo vyhláške MS SR č. 491/2004 Z. z., prieskumná činnosť odvolacieho súdu sa vzťahuje na celý výrok o znalečnom bez ohľadu na to, v akom rozsahu je tento výrok napadnutý odvolaním a ako je odvolanie odôvodnené. Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť [§ 221 ods. 1 písm. f) OSP].
Zmyslom znaleckého dokazovania je ozrejmenie skutkových okolností, na ktorých posúdenie sú potrebné odborné znalosti a skúsenosti, ktoré súd následne právne posudzuje. V rámci zásady hospodárnosti súdneho konania, ktorého súčasťou je i náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času i odmena znalca (znalečné), znalec je povinný dbať na to, aby súdne konanie nebolo zbytočne zaťažované neadekvátnymi výdavkami. Výdavky musia spĺňať požiadavku primeranosti, hospodárnosti a účelnosti. Súd je preto oprávnený preskúmať výšku a dôvodnosť účtovaného znalečného.
Podľa § 139 ods. 2 OSP ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a na odmenu (znalečné). Osobitný zákon ustanovuje, komu sa znalečné vypláca.
Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „zákon“) znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. V zmysle § 19 ods. 1 zákona znalecký ústav ako právnická osoba je špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti zapísanej v zozname. Znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obtiažnych prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie. Platná právna úprava nemá osobitné ustanovenia o odmeňovaní znaleckých ústavov, preto analogicky sa použijú ustanovenia o odmeňovaní znalcov. V zmysle § 3 ods. 2 zákona výška tarifnej odmeny u znalcov sa určí a) časovým spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré znalec vynaložil na svoju činnosť, b) podielovým spôsobom z východiskovej hodnoty predmetu úkonov znaleckej činnosti, c) paušálnym spôsobom podľa predmetu úkonu znaleckej činnosti v závislosti od počtu úkonov v znaleckej činnosti.
V zmysle § 2, 3 a 5 vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) v odmene sú zahrnuté inter alia aj náklady za prípravné práce, administratívne práce a iné práce vykonané v súvislosti s vykonaním činnosti. Hodinová odmena nepatrí znalcovi za čiastkové úkony, za ktoré mu patrí len paušálna odmena, alebo len podielová odmena. Znalcovi patrí paušálna odmena za a) podanie vyžiadaného písomného stanoviska o stave rozpracovania znaleckého úkonu 6,64 €, b) prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom 19,92 € a c) prešetrovanie pri vykonaní znaleckého úkonu 6,64 €, pričom prešetrovaním sa rozumie najmä nahliadnutie do registrov alebo archívov s prihliadnutím na § 16 ods. 2 písm. c) zákona.
Hodinová odmena patrí len za výkon znaleckej činnosti, pod ktorým pojmom v zmysle § 16 ods. 1 zákona je potrebné rozumieť špecializovanú odbornú činnosť vykonávanú za podmienok ustanovených v zákone znalcami pre zadávateľa, pričom úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti je 13,28 €, ak nie je ustanovené inak.
Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné, aby jeho rozhodnutie obsahovalo dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výroky a súčasne, aby také rozhodnutie nebolo arbitrárne. To znamená, že právo na spravodlivý proces zodpovedá povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s § 157 ods. 2 OSP. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa preto musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené, zákonné, logické a presvedčivé. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Myšlienkový postup súdu musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti
rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý bude rozhodnutie preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku. Pokiaľ tomu tak nie je, ide o nepreskúmateľné rozhodnutie.
V danej veci odvolací súd napadnuté uznesenie v rozsahu týkajúcom sa krátenia hodinovej odmeny pod bodmi 3/ až 9/ výroku ad I/ a v rozsahu priznania paušálnej náhrady podľa § 14 ods. 3 vyhlášky považuje za nevyhovujúce vyššie uvedeným požiadavkám z nasledovných dôvodov.
Súd prvého stupňa rozsah úkonu krátil v každej z účtovaných položiek hodinovej odmeny, pričom neuviedol, na základe akých úvah dospel k záveru, že v danom prípade znalcom účtovaný čas je neprimeraný povahe a rozsahu úkonu a ako dospel k záveru, že práve súdom určená výška odmeny za jednotlivé úkony je primeraná. Pritom je nepostačujúce len poukázať na iný znalecký posudok, hoci aj v tej istej veci. Postup súdu nasvedčuje tomu, že v každej jednej položke osobitne skúmal povahu a rozsah úkonu, primeranosť času jeho trvania, avšak nie je možné zistiť a preskúmať jeho myšlienkové postupy, ktoré ho k prijatému záveru viedli. Nie je preskúmateľný ani jeho postup, pokiaľ priznal paušálnu náhradu jednak za písomné vyhotovenie znaleckého úkonu v sume 2,66 € za každý jeden predložený znalecký posudok [§ 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky], a zároveň aj paušálnu náhradu za jednotlivé strany podľa písm. b) a c) citovaného ustanovenia vyhlášky.
Pre uvedené nedostatky bolo potrebné v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť napadnuté uznesenie, pretože takýmto, pre uvedený nedostatok nepreskúmateľným rozhodnutím sa postupom súdu účastníkovi odníma možnosť konať pred súdom a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom pri opätovnom rozhodnutí o znalečnom bude potrebné odstrániť vytknuté nedostatky naznačeným spôsobom a pritom postupovať v zmysle aj ďalej v tomto uznesení uvedených právnych názorov odvolacieho súdu (§ 221 ods. 2, § 226 OSP).
Vzhľadom na odvolacie námietky ústavu, ako i vzhľadom na oprávnenie a zároveň i povinnosť súdu bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania preskúmať výšku a odôvodnenosť účtovaného znalečného z hľadiska, či výdavky znalca spĺňajú požiadavku primeranosti, hospodárnosti a účelnosti, odvolací považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ súd nepriznal paušálnu náhradu za rovnopis písomne podaného znaleckého posudku, ktorý v zmysle § 17 ods. 9 zákona znalec je povinný uschovávať 10 rokov od jeho podania, súd prvého stupňa postupoval správne, pretože znalcovi patrí náhrada len za podané, t. zn. odovzdané vyhotovenia znaleckého posudku. V danom prípade štvrtý rovnopis posudku znalec nevykonal pre zadávateľa, nejde teda o činnosť vykonávanú pre konajúci súd (§ 2 ods. 4 a § 16 ods. 1 zákona). Povinnosť archivovania je zákonom stanovená najmä za účelom kontroly správnosti podaného znaleckého posudku, na plynutie lehôt na uplatnenie nároku napr. zo zodpovednosti za škodu alebo trestnoprávnu zodpovednosť znalca.
Súd prvého stupňa postupoval správne, aj pokiaľ ústavu nepriznal náhradu za jednotlivé strany znaleckého posudku v rozsahu 19 strán s odôvodnením, že vôbec nemuseli byť súčasťou znaleckého posudku. So zreteľom na to, že výdavky znalca musia spĺňať požiadavku primeranosti, hospodárnosti a účelnosti, v ďalšom štádiu konania bude potrebné, aby súd prvého stupňa zameral pozornosť aj na ďalšie strany znaleckého posudku (odvolací súd príkladmo uvádza, stranu 95 posudku, ktorá je obsahovo totožná so stranou 100, strany 41-42, na ktorých sú doslovne prepísané aj všetky údaje z výpisov zo živnostenského registra U. Y. a Š. Y., pričom prílohou posudku na stranách 120-122 sú aj tieto výpisy, teda ide o duplicitné údaje; ďalej sú to napr. strany 75, 76, 318-331, 359-368, pri ktorých je potrebné posúdiť hospodárnosť a účelnosť ich zaradenia do znaleckého posudku). Vychádzajúc z odvolania ústavu bude potrebné zohľadniť, že vyhotovenie farebného listu s grafickým obsahom písomne podaného úkonu ústav účtuje len za 13 strán a posúdiť opodstatnenosť ich farebného vyhotovenia z odvolacím súdom vyššie uvádzaných hľadísk, dodržiavanie ktorých súd musí posudzovať v rámci svojej prieskumnej činnosti.
Odvolací súd zistil tiež, že ústav za štúdium spisu účtoval aj hodinovú odmenu súdom priznanú vo výroku ad I/ pod bodom ad 1/ za analýzu vstupných podkladov, pričom ide o podrobné preštudovanie súdneho spisu, podaní účastníkov, predložených znaleckých posudkov, zmlúv, námietok a výpovedí a pod bodom
ad 2/ za analýzu vyžiadaných dokladov pre odbor ekonómia, pričom ide o podrobné preštudovanie podaní účastníkov, daňových a účtovných dokladov. Odmena za takýto úkon v zmysle § 5 písm. b) vyhlášky je však zahrnutá v rámci paušálnej odmeny 19,92 €, pretože ide o štúdium spisu. Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, keď ústavu za štúdium spisu priznal jednak hodinovú odmenu podľa § 3 ods. 1 vyhlášky, a keď mu zároveň priznal aj paušálnu odmenu podľa § 5 písm. b) vyhlášky. Odmenu za naštudovanie spisu znalcovi tak priznal duplicitne, pretože ide o totožný úkon, aj keď inak označený, za ktorý v zmysle § 5 písm. b) vyhlášky patrí odmena paušálne, teda bez ohľadu na rozsah znaleckej úlohy, na rozsah spisového materiálu a podobne, pričom výšku tejto odmeny (19,92 €) nie je oprávnený meniť ani súd. Znalcom účtovanú ani súdom prvého stupňa priznanú odmenu za tieto úkony nemožno preto považovať za odôvodnenú, pretože nie je v súlade s platnými právnymi predpismi. Aj samotná vyhláška totiž vylučuje súčasné priznanie paušálnej odmeny a hodinovej odmeny za ten istý úkon.
Ďalej vzhľadom na charakter a účel náhrady za stratu času odvolací súd považuje za pojmovo vylúčené, aby znaleckému ústavu bola priznaná náhrada za stratu času. Ustanovenie § 17 ods. 1 vyhlášky pre znalecký ústav preto nie je možné aplikovať ani analogicky.
Z vyúčtovania konajúcemu súdu doručeného 2.8.2012 (č. listu 761,762 spisu) odvolací súd zistil, že sú v ňom účtované aj položky podľa § 5 písm. a) a c) vyhlášky po 6,64 €, ktorými sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal.
Výsledok hlasovania senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.