Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10C-196-2011.pdf
PDF · 118.1 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/196/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu F. G., A. Z. Z. S., T. XX, L.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom v Martine, Andreja Kmeťa č.28, proti žalovanému L.. A. C., D..X.X.XXXX, H. N. S., O. X, právne zastúpenému Mgr. Patrikom Pálffym, advokátom so sídlom v Martine, Námestie SNP 5, v konaní o zaplatenie 628,24 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 628,24 eur spolu s 9,25%-ným úrokom z omeškania ročne za obdobie od 6.7.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v sume 590,73 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Gabriely Kľačanovej, vedený v R. N. V., A. R. N. Č. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX pod VS: XXXXXX.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.7.2011 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 737,95€ spolu s 9,25%-ným úrokom z omeškania za obdobie od
6.7.2011 až do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že je vlastníkom motorového vozidla značky N. XXXL, I. Č. O.-XXX-N.. Dňa 17.9.2010 v ranných hodinách žalovanému ušiel pes kríženec nemeckého ovčiaka a írskeho duriča reagujúci na meno Dagi, ktorý sa následne voľne pohyboval po ulici Fatranskej vo Vrútkach, kde žalobcovi pri naháňaní mačky vbehol do dvora a vyskočil na zaparkované motorové vozidlo vyššie uvedené. Žalobca osobne pristihol psa žalovaného na svojom motorového vozidle, toho odohnal a následne pri ohliadke motorového vozidla zistil, že pes spôsobil na motorovom vozidle poškodenia a to škrabance na pravom a ľavou zadnom blatníku, zadnej kapote a pravých zadných dverách. Žalobca bezodkladne telefonicky oznámil poškodenie motorového vozidla Mestskej polícii vo Vrútkach, ktorá na miesto vzniku škody dorazila a poškodenie motorového vozidla žalobcu zdokumentovala vyhotovením fotodokumentácie, pričom v čase príchodu hliadky Mestskej polície sa pes žalovaného stále voľne pohyboval po ulici bez dozoru. Príslušníkom Mestskej polície sa nepodarilo skontaktovať žalovaného, ktorý sa v mieste trvalého bydliska nenachádzal. Potulujúceho sa psa odporcu videli okrem žalobcu viacerí susedia, ktorí toho dobre poznajú a tiež manželka samotného žalobcu. Žalobca mal predmetné motorové vozidlo havarijne poistené v spoločnosti Kooperatíva poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group a uplatnil si nárok na náhradu škody titulom havarijného poistenia vozidla. S prihliadnutím na predpokladanú výšku škody, poškodenie predmetného motorového vozidla, šetrilo aj Obvodné oddelenie PZ SR Vrútky v konaní pod sp.zn.ČVS: ORP-1479/VR-Mt-2010 ako podozrenie z prečinu poškodzovania cudzej veci. Zo spisového materiálu poverených príslušníkov policajného zboru jednoznačne vyplynulo a bolo preukázané, že motorové vozidlo žalobcu poškodil pes žalovaného, avšak
uznesením Obvodného oddelenia PZ ČVS: ORP-1479/VR-Mt-2010 zo dňa 20.11.2010 bol žalobca odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občiansko-právnych, nakoľko pre absenciu úmyselného konania páchateľa a tiež s prihliadnutím na to, že skutku sa dopustilo zviera, nebolo možné začať trestné stíhanie. Žalobca si potom svoje motorové vozidlo nechal opraviť v spoločnosti MD - Bavaria Žilina s.r.o. so sídlom v Rudine, pričom za opravu zaplatil, na základe faktúry F. XXXXXXX zo dňa 13.4.2011 čiastku vo výške 1.369,96€. Počas opravy poškodeného motorového vozidla nemohol žalobca používať toto vozidlo pre svoju podnikateľskú činnosť a preto si v dňoch 11.4.2011 až 13.4.2011, na základe zmluvy o výpožičke vozidla vypožičal náhradné vozidlo značky N. XXXd, I..Č.. R.-XXX-W. od danej spoločnosti a za toto zapožičanie zaplatil na základe faktúry RP XXXXXXX čiastku 234,-€. Kooperatíva, poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group žalobcovi z havarijného poistenia motorového vozidla zaplatila na základe výpočtu výšky poistného plnenia zo dňa 27.4.2011 len časť spôsobenej škody vo výške 975,40€. Spoluúčasť poistného potom tvorila sumu 165,97€, neuhradená DPH sumu 228,27€ a súčasne žalobcovi vznikla škoda tým, že mu bolo zvýšené poistné (pre existenciu poistnej udalosti) z poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX o sumu 109,71€. Zvýšenie poistného bolo v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, ktorú vyvolal pes žalovaného. Tak žalobcovi vznikla škoda v celkovej výške 737,95€, ktorú žiadal proti žalovanému nahradiť. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný zostal nečinný napriek tomu, že mu žalobca zaslal aj pokus o zmier z 1.7.2011.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát v odpore voči platobnému rozkazu, ktorým súd najskôr rozhodol zo dňa 26.9.2011. V odpore žalovaný uviedol, že pohľadávku žalobcu neuznáva, popieral, že by poškodenie motorového vozidla žalobcu spôsobil jeho pes. Uviedol, že v ten deň, v čase okolo 6,15 hod. bol jeho pes určite priviazaný na reťazi, nakoľko je umiestnený hneď pod oknom spálne a po otvorení okna ho tam spolu s manželkou videl. Asi okolo 6,25 hod. išla jeho dcéra na nákup do pekárne a pes bol stále uviazaný na reťazi, z čoho vyplýva, že nemohol žalobcovi spôsobiť škodu tak, ako žalobca tvrdí. Uviedol, že čestné vyhlásenia susedov, ktoré žalobca priložil k návrhu, považuje žalovaný za účelové, nakoľko ani jeden z týchto susedov nebýva v blízkosti žalobcu a navyše čestné vyhlásenia sú datované 11.5.2011, čo je viac ako pol roka od údajnej udalosti. Auto žalobcu býva voľne umiestnené pod prístreškom, ktorý je voľne prístupný z cesty pre kohokoľvek. Na ulici sa denne pohybuje voľne niekoľko psov a mačiek, a tieto vznikajú žalobcovi pod jeho prístrešok.
Na takomto stanovisku potom žalovaný zotrval v priebehu celého konania, keď popieral, že by škodu na motorovom vozidle mohol spôsobiť jeho pes.
Po vykonanom dokazovaní dňa 15.2.2012 súd vyhlásil medzitýmny rozsudok, ktorým rozhodol, že základ žalobou uplatneného nároku je dôvodný a o výške uplatneného nároku a trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
V medzitýmnom rozsudku považoval súd za preukázané, že žalobca vypovedal pravdu, a že to bol práve pes žalovaného, ktorý v kritický deň 17.9.2010 poškodil motorové vozidlo žalobcu. Podľa záverov súdu žalovaný porušil povinnosť, ktorá pre neho vyplývala z ustanovenia § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka a totiž povinnosť, v zmysle ktorej vlastník veci, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok v dôsledku čoho žalovaný potom za škodu, ktorá vznikla žalobcovi zodpovedal podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, keďže ju spôsobil porušením vyššie citovanej právnej povinnosti.
Medzitýmny rozsudok súdu, ktorým súd rozhodol o dôvodnosti základu uplatneného nároku nadobudol právoplatnosť 27.4.2012 a po tomto dni súd potom pokračoval v dokazovaní ohľadne výšky uplatneného nároku na náhradu škody.
V ďalšej fáze konania žalovaný zmenil právneho zástupcu, ktorý na pojednávaní dňa 23.8.2012 výšku uplatneného nároku namietol. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca podľa živnostenského registra je oprávnený podnikať v šiestich predmetoch podnikania, ktoré sú tam uvedené a je platcom DPH, čo bolo spisom preukázané. Motorové vozidlo žalobca zrejme nevyužíva len ako poisťovací agent, ale aj pri uskutočňovaní iných svojich podnikateľských oprávnení, preto mala žalovaná strana za to, že žalobca má právo účtovať si vratku DPH a to aj vo výške 228,27 eur, o ktorú mu bolo
krátené poistné plnenie a jednak vo výške 39,-€ v ktorej časti mu bola účtovaná DPH firmou MD Bavaria Žilina za požičanie motorového vozidla, za ktoré mal celkovo zaplatiť 234,-€. Uplatniť právo na vrátenie DPH je právom podnikateľa, alebo platiteľa DPH, nie jeho povinnosťou. Pokiaľ žalobca toto právo nevyužil, mal by sám znášať náklady, ktoré mu tým vznikli. Navyše žalovaná strana považovala náklady za zapožičanie motorového vozidla vo výške 234,-eur za neprimerane vysoké, pretože Žilina je od Martina vzdialená cca 30 km, z čoho vyplýva, že len pri ceste do Žiliny žalobca najazdil okolo 60 km, a po Martine za tie tri dni výpožičky motorového vozidla najazdil zhruba 39 km, čo môže byť cesta z bydliska do práce a naspäť za tri dni. Súčasne žiadal, aby žalobca preukázal, akým spôsobom poisťovňa Kooperatíva, u ktorej mal žalobca uzavreté havarijné poistenie predmetného motorového vozidla, predpísala zvýšenie poistného, pretože toto zvýšené poistné musel žalobca prvýkrát platiť k 2.10.2010 a teda obdržať ho mal niekedy v prechádzajúcich mesiacoch august alebo september 2010 a z tohto dôvodu žalovaná strana rozporovala, že k zvýšeniu poistného došlo v súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá bola predmetom súdneho konania. Navyše žalovaná strana spochybnila, že by všetky škrabance na motorovom vozidle žalobcu, ktoré boli zistené a opravované v autorizovanom servise boli spôsobené práve psom žalovaného. Žalovaný sám poukázal na skutočnosť, že k hláseniu poistnej udalosti došlo viac ako 5 týždňov po poistnej udalosti a preto práve poškodenie alebo škrabance na ľavom zadnom blatníku mohli byť spôsobené čímkoľvek iným, len nie jeho psom. Z tohto dôvodu možno oprava motorového vozidla by bola lacnejšia.
V rámci doplnenia dokazovania súd obstaral nové listinné dôkazy, prihliadal na dôkazy predložené účastníkmi konania, vypočul ďalších svedkov a prihliadal samozrejme na dokazovanie vykonané aj v prechádzajúcej fáze konania. Takto mal súd preukázané nasledovné skutočnosti:
Ku dňu 17.9.2010, kedy došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu, ktoré používal aj v rámci svojej podnikateľskej činnosti, bol žalobca podľa výpisu zo živnostenského registra oprávnený podnikať v oblasti obchodnej činnosti v rozsahu voľných živností, veľkoobchodnej činnosti, v rozsahu voľných živností v oblasti sprostredkovania obchodu, ubytovacích služieb v rozsahu voľných živností, predaja na priamu konzumáciu jedál, nápojov a polotovarov ubytovacím hosťom v ubytovacích zariadeniach s kapacitou do 10 lôžok, sprostredkovania služieb v rozsahu voľných živností pod obchodným menom F. G., Z. O. A. S., T. XX. Ako však vyplynulo z výpovede žalobcu, v roku 2010 a v roku 2011 žalobca v tomto predmete činnosti nepodnikal. Žalobca sa venoval len činnosti poisťovacieho agenta a o tom, že bol registrovaný ako finančný agent predložil (čl.106) výpis z registra finančných agentov a finančných poradcov, vedeného Národnou bankou Slovenska.
Na dôkaz skutočnosti, že žalobca v rokoch 2010,2011 nevykonával odpočet DPH, žalobca predložil aj kópie daňových priznaní za rok 2010 a 2011, čím rovnako ako výpoveďou svojej účtovníčky L.. M. Z. preukázal, že v roku 2010 a 2011 mal príjmy len z činností sprostredkovania poistenia a nemal žiadne príjmy zo živností.
V súvislosti s preverením tvrdenia žalobcu o tom, že vzhľadom na podnikanie v oblasti sprostredkovania poistenia, ktoré je oslobodené od platenia DPH v zmysle Zákona o dani z pridanej hodnoty č.222/2004 Z.z. a z toho dôvodu nemohol vykonávať ani odpočty DPH súd vypočul jednak pracovníčky Daňového úradu v Žiline L.. Ľ. Š., ako aj svedkyňu I. A.. Ich výpovede v tomto smere ale neboli presvedčivé, resp. boli čiastočne rozporuplné alebo tieto svedkyne neboli schopné dať konečné stanovisko, považoval súd za rozhodujúce vyjadrenie Finančného riaditeľstva SR, Sekcie daňovej a colnej v Banskej Bystrici (čl.221). Z tohto odborného vyjadrenia vyplynulo, že Zák.č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty upravuje právo na odpočet dane platiteľa v § 49 a nasledujúcich. Podľa § 49 ods.1 Zákona o DPH sa uvádza, že právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, pričom v ods.2 tohto ustanovenia je toto právo precizované tým, že platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa § 49 ods.3 a 7. V prípade, že platiteľ uskutočňuje výlučne dodanie služieb, súvisiacich so sprostredkovaním poistenia, ktoré sú podľa § 37 ods.1 Zákona o DPH oslobodené od dane, pričom tieto služby nie sú dodané zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko na území EÚ, resp. tieto služby nie sú priamo spojené s
vývozom tovaru mimo územia EÚ, Zákon o DPH v § 49 ods.3 vylučuje právo platiteľa na odpočítanie voči nemu uplatnenej dane z dodaných tovarov a služieb.
Týmto vyjadrením považoval súd za vyvrátenú argumentáciu žalovanej strany ohľadne toho, že žalobca mal právo odpočítať, využiť právo na vratku DPH, ktorá mu bola účtovaná pri prenajatí motorového vozidla na dobu opravy jeho vlastného, a o ktorú mu bolo znížené poistné plnenie.
V súvislosti s ďalším dokazovaním ohľadne toho, či žalobcovi vznikla škoda vo výške 109,71€ titulom zvýšenia poistného v rámci dojednaného havarijného poistenia predmetného motorového vozidla vzhľadom na existenciu škodovej udalosti zo dňa 17.9.2010 súd vykonával ďalšie dožiadania na poisťovňu žalobcu.
Listom z 19.9.2012 poisťovňa Kooperativa - poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, agentúra Žilina súdu oznámila, že k zvýšeniu poistného z poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX na sumu 191,99 eur došlo v dôsledku chyby oddelenia prevádzky. Následne došlo k úprave poistného a navrhovateľovi bude vrátené poistné v celkovej výške 109,72 eur. Súčasne bola súdu zaslaná poistka č.XXXXXXXXXX, z ktorej vyplývala výška predpisu poistného na sumu 191,-eur.
V súvislosti s týmto oznámením poisťovne Kooperatíva, ktoré bolo v rozpore s dôkazmi, ktoré žalobca produkoval pri podaní žaloby (čl.24 - potvrdenie o zvýšení poistného z poistnej zmluvy, vystavené poisťovňou Kooperatíva zo dňa 4.7.2011) , žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 13.11.2012 čiastočne zobral žalobný návrh späť a to v časti, kde uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 109,71€ spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 6.7.2011 do zaplatenia z dôvodu, že poisťovňa Kooperatíva poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group dňa 2.11.2012 žalobcovi poukázala čiastku 109,72€, ktorá predstavovala zvýšené poistné z poistnej zmluvy č.XXXXXXXXXX pre havarijné poistenie motorového vozidla, uvedeného v žalobe. Ďalej už potom žalobca požadoval zaplatiť istinu vo výške 628,24€ spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 6.7.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Uznesením sp.zn. 10C 196/2011 zo dňa 7.1.2013 súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 109,71€ spolu s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 6.7.2011 do zaplatenia s tým, že rozhodnutie o trovách konania ponechal na konečné rozhodnutie vo veci.
K čiastočnému späťvzatiu žaloby vyslovila súhlas aj žalovaná strana.
Žalobca preukázal, že v súvislosti s poškodením motorového vozidla psom žalovaného dňa 11.4.2011 do autorizovaného servisu MD Bavaria Žilina s.r.o. so sídlom v Žiline na opravu a v ten istý deň mu v tomto servise bolo zapožičané iné motorové vozidlo na čas opravy a to vozidlo N. XXOD, Š.: R. XXX W. na dobu do 13.4.2011. O tejto skutočnosti svedčí zmluva o výpožičke motorového vozidla, podpísaná 11.4.2011 (čl.19), ale aj tá skutočnosť, že 11.4.2011 vozidlo žalobcu, ktoré bolo odovzdané do hore uvedeného servisu na opravu bolo druhýkrát ohliadané pracovníkom firmy Slovexperta, ktorý o doohliadke spísal zápis o rozsahu poškodenia motorového vozidla (čl.178) - prvá ohliadka poškodeného motorového vozidla bola uskutočnená 16.10.2010, o čom svedčí zápis z čl. 16. Bolo zrejmé, že vozidlo žalobcu bolo opravené v autorizovanom servise 13.4.2011, keď žalobcovi bolo predložené vyúčtovanie - faktúra F. XXXXXXX (čl.17) na sumu 1369,64 eur, pričom z tejto sumy DPH predstavovala sumu 228,27 eur. Túto sumu žalobca zaplatil toho istého dňa, o čom svedčí blok z registračnej pokladne, pripojený na čl. 18. Teda oprava motorového vozidla žalobcu, pozostávajúca z položiek tam uvedených - odstrojenie ľavého zadného blatníka, nastrojenie na lakovanie, lišty strechy - demontáž, montáž, pravého zadného svetla
- montáž, demontáž, zadného nárazníka - odstrojenie a nastrojenie na lak, lakovanie, prídavnej práci s PPDC, lakovanie ľavého zadného blatníka 3x, pravého zadného blatníka 3x, kapoty a nárazníka 3x, spodku nárazníka zadného 1x a demontáže znaku na zadnej kapote a následnej montáže, predstavovala náklad žalobcu v sume 1369,64 eur.
Napriek tomu, že žalovaná strana spochybňovala potrebu opravy motorového vozidla až v takomto rozsahu tvrdiac a spochybňujúc, či všetky škrabance na motorovom vozidle tak, ako boli pri oboch ohliadkach zachytené pracovníkmi Slovexperty, ktorá spolupracovala s poisťovňou žalobcu, boli spôsobené v dôsledku poškodenia motorového vozidla psom žalovaného, vykonané dokazovanie pre takéto pochybnosti nenasvedčovalo.
Súd vo veci vypočul L.. M. C., ktorý vykonal druhú ohliadku poškodeného motorového vozidla a spísal zápis na čl. 178, likvidátora poisťovne O. O., ale aj svedka M. H., pracovníka Slovexperty s.r.o. Žilina, ktorý vykonal prvú ohliadku motorového vozidla, čo som svedčí zápis na čl. 16, avšak ani z jednej výpovede týchto svedkov nevyplynuli skutočnosti, ktoré by svedčili pre záver, že poškodenie opravovaných častí predmetného motorového vozidla bolo spôsobené iným mechanizmom, než práve výskokmi a poškriabaním časti motorového vozidla psom žalovaného, resp. že by boli škrabance vznikli iným predmetom, než boli pazúry psa. Naopak všetci títo svedkovia vypovedali, že škrabance, ktoré na motorovom vozidle žalobcu mali možnosť vidieť a zachytili ich pracovníci Slovexperty na zhotovených fotografiách boli typické poškodenia zvieraťom.
Preto súd nedospel k presvedčeniu, že by žalobca v autorizovanom servise dal vykonať opravu svojho motorového vozidla v rozsahu, ktorý presahoval potreby samotného poškodenia, spôsobeného psom žalovaného.
Suma 1369,64 eur je potom škodou, ktorá žalobcovi vznikla vynaložením nákladov na opravu motorového vozidla po poškodení psom žalovaného. Z tejto sumy však poisťovňa žalobcovi plnila sumu 975,40 eur, o čom svedčí oznámenie o poistnom plnení čl. 22. Z výpočtu výšky poistného plnenia je zrejmé, že poisťovňa neuhradila účtovanú DPH z faktúry, vystavenej servisom vo výške 228,27 eur a nezaplatila spoluúčasť vo výške 165,97 eur. Keďže spoluúčasť v zmysle uzavretej poistnej zmluvy musel znášať žalobca, a navyše mu nebolo poskytnuté poistné plnenie v rozsahu zaplatenej DPH z faktúry MD Bavaria Žilina s.r.o. (vratku tejto DPH žalobca uplatniť nemohol vzhľadom na charakter príjmov, ktoré v danom období mal) suma 228,27 eur a 165,97 eur predstavuje časť neuhradených nákladov, ktoré žalobcovi v súvislosti s opravou motorového vozidla vznikli a na strane žalobcu ich je nutné považovať za škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s poškodením motorového vozidla psom žalovaného.
Žalobca preukázal, že bol v čase opravy motorového vozidla podnikateľom a že motorové vozidlo používal pri svojej podnikateľskej činnosti. Táto skutočnosť je zrejmá aj z poistnej zmluvy, ktorú žalobca pripojil do súdneho spisu (čl.13 až 15), z ktorých obsahu je zrejmé, že túto zmluvu žalobca uzatváral ako podnikateľ. Rovnako je žalobca identifikovaný ako podnikateľ (vzhľadom na IČO) aj v osvedčení o evidencii predmetného motorového vozidla (čl.12). Je preto zrejmé, že keďže nedisponoval motorovým vozidlom počas jeho opravy v dňoch 11.4.2011 až 13.4.2011, kedy mu bolo po oprave vrátené, dôvodne si vypožičal iné motorové vozidlo, za čo uhradil sumu 234,-eur, z toho 39,-eur predstavovala DPH (čl.19-21). Uhradená suma 234,-eur za zapožičanie motorového vozidla v týchto dňoch je ďalšou škodou, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku poškodenia jeho motorového vozidla psom žalovaného.
Ak žalovaná strana namietala, že počas výpožičky motorového vozidla nenajazdil väčšie množstvo kilometrov, súd k tejto námietke poznamenáva, že žalobca ako podnikateľ musel byť pripravený aj počas opravy motorového vozidla uzatvárať obchody a kontaktovať klientov, ktorí by prejavili záujem o sprostredkovanie poistenia, pričom nemohol odhadnúť koľko obchodných prípadov bude práve počas opravy motorového vozidla riešiť. Ak práve v tomto období vykonal menší počet jázd a najazdil menej kilometrov požičaným motorovým vozidlo, možno to pripísať podnikateľskému riziku a tej skutočnosti, že práve v tomto období nevyvstala nutnosť návštevy klientov vo väčšom rozsahu. Preto aj sumu 234,- eur, ktorú žalobca zaplatil za zapožičanie motorového vozidla súd považoval za dôvodne vynaložený a preukázaný náklad, ktorý žalobcovi vznikol po poškodení jeho motorového vozidla a teda škodu, ktorá žalobcovi vznikla ako podnikateľovi.
Súčet sumy 234,-eur, sumy 228,-27 eur a sumy 165,97 eur predstavuje potom istinu, priznanú žalobcovi vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Nároky žalobcu pokiaľ ide o výšku náhrady škody s poukazom na skutočnosť, že žalovaný zodpovedá za škodu, vzniknutú žalobcovi podľa § 420 Občianskeho zákonníka súd posudzoval podľa § 442 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964 Zb.).
Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods.3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada, ako je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Škoda v zmysle ustanovenia § 442 je újma, ktorá nastáva v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného. Škodou je každá majetková újma, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného subjektu, za čo tejto subjekt zodpovedá. Skutočnú škodu možno vymedziť ako újmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou. Predstavuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.
Za takúto skutočnú škodu možno určite považovať poisťovňou neuhradené sumy z nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla ale aj ďalšiu škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, za ktorú je nutné považovať náklady na vypožičanie motorového vozidla počas opravy motorového vozidla žalobcu , teda náklady na dočasné obstaranie iného pracovného prostriedku, ktorý žalobca potreboval k svojej podnikateľskej činnosti.
Spravujúc sa takýmito úvahami súd dospel k presvedčeniu, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 628,24 eur je v celom rozsahu dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel.
V súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka súd priznal žalobcovi aj právo na úroky z omeškania za obdobie od 6.7.2011 do zaplatenia. Dlh, ktorý vznikne v dôsledku záväzku nahradiť škodu poškodenému je dlhom, ktorého zročnosť v zmysle ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka nie je určená zákonom, dohodou strán, alebo rozhodnutím a v dôsledku tejto skutočnosti je dlžník, v tomto prípade žalovaný povinný plniť, poskytnúť plnenie na výzvu veriteľa to prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalujúca strana v konaní produkovala dôkazy, preukazujúce, že žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody listom zo dňa 1.7.2011 (čl.28), ktorý žalovaný prevzal 4.7.2011, o čom svedčí podpísaná doručenka. Z toho vyplýva, že žalovaný mohol dobrovoľne plniť už 5.7.2011. Keďže tak neurobil, dňom 6.7.2011 sa dostal do omeškania s náhradou škody žalobcovi a preto je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania o osem percentuálnych bodov vyššie, ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k 6.7.2011. Aj v tomto smere boli nároky žalobcu správne uplatňované.
Pokiaľ ide o trovy konania, žalobcovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku v sume 37,50 eur, podľa vyúčtovania jeho právnej zástupkyne, ďalej trovy vo výške 6,24 eur za vyhotovenie 24 ks fotografií, ktoré boli predložené súdu a odmena právnej zástupkyne žalobcu účtovaná vo výške 39,84€ za úkony právnej služby, ku ktorým patrilo prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby, nahliadanie do spisu 19.10.2011, ďalšia porada s klientom po doručení odporu 7.11.2011, vyjadrenie k odporu zo dňa 21.11.2011, pojednávanie na Okresnom súde Martin v dňoch 5.1.2012, 15.2.2012, 23.8.2012, 31.1.2013, 21.2.2013, 28.3.2013, nahliadnutie do súdneho spisu dňa 29.10.2012, návrh na vykonanie dokazovania dňa 31.10.2012 a porada s klientom 7.11.2012. Za účasť na pojednávaní 15.11.2012 patrí, ktoré trvalo viac ako dve hodiny patrí odmena ako za dva úkony právnej služby. Za úkony ďalšej porady s klientom patrí právnej zástupkyne žalobcu odmena vo výške 1/3-iny zákonnej sadzby tarifnej odmeny, uplatnenej vo výške 13,18 eur. Právna zástupkyňa žalobcu však podľa názoru súdu nemá právo na odmenu
za písomné podanie zo dňa 1.7.2011 - predžalobnú výzvu, nakoľko to nie je úkon, predpokladaný ustanovením § 14 Vyhl.č.655/2004 Z.z. (nešlo o písomné podanie na súd, alebo iný orgán vo veci samej). Za úkony právnej služby vykonané v roku 2011 patrí režijný paušál vo výške 7,41 eur za každý z týchto úkonov, za úkony právnej služby, uskutočnené v roku 2012 patrí režijný paušál v sume 7,63€ za každý z týchto úkonov a za úkony, uskutočnené v roku 2013 patrí režijný paušál 7,81€ za každý z týchto úkonov. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 698,21€ a celkové trovy konania spolu sumu 741,95 €.
Aj keď právna zástupkyňa žalobcu uplatnila trovy právneho zastúpenia vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny z istiny, ktorá bola žalobcovi nakoniec priznaná, nemožno opomenúť, že žaloba bola podaná o zaplatenie sumu 737,95€ a až v priebehu konania žalobca svoj nárok obmedzil o sumu 109,71€, čím uznal, že vo vzťahu k žalovanému uplatňoval tento nárok nedôvodne. Z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti a preto k zastaveniu konania o nároku na 109,71€ súd posudzuje ako čiastočný neúspech žalobcu. Táto suma potom predstavuje približne 15% neúspech žalobcu oproti celovo uplatnenému nároku na začiatku konania v sume 737,95€, z čoho vyplýva, že žalobca bol úspešný v rozsahu 85%. Súd preto pri rozhodovaní o trovách žalobcu využil ustanovenie § 142 ods.2 O.s.p. a náhradu trov konania žalobcovi pomerne krátil podľa miery úspechu a neúspechu žalobcu vo veci a rozhodol sa krátiť žalobcovi náhradu tých trov konania, ktoré žalobcovi vznikli do momentu čiastočného späťvzatia žalobného návrhu, teda do 14.11.2012. Do tohto momentu žalobca vynaložil trovy konania v celkovej sume 504,06€, pričom žalobcovi možno priznať len náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu vo veci (85% - 15% = 70%) teda 70% účelne vynaložených trov konania do tohto momentu. Takto krátená náhrada trov konania potom predstavuje sumu 352,84€ a po pripočítaní trov , ktoré žalobca vynaložil v súvislosti s bránením nároku na zaplatenie sumy 628,24€ potom trovy konania predstavujú sumu 590,73 eur. V zmysle ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. je žalovaný žalobcovi povinný nahradiť trovy konania na účet právnej zástupkyne žalobcu - advokátky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.