Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-579-2012.pdf
PDF · 94.97 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/579/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: IB. D., K.. XX.X.XXXX, O. B. XX, W., o vymoženie istiny 455,13 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 10Er/1086/2012-12 zo dňa 15.10.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáhal nariadenia exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04766/11 zo dňa 24.6.2011. Týmto rozsudkom bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 510,13 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 428,- Eur od 14.4.2011 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 428,- Eur od 14.4.2011 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 184,03 Eur.
Následne súd prvého stupňa citoval ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako "Exekučný poriadok") a ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že medzi oprávneným a povinnou bola dňa 8.1.2009 uzatvorená Zmluva o úvere č. 7510537, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 350,- Eur a povinná mala vrátiť sumu 696,- Eur. Zo zmluvy však nevyplýva, aké boli dohodnuté úroky a nie je uvedený ani údaj o RPMN. Z bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku sa vystavila zmenka, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmenku vyplní remitent v deň, keď sa stane splatný celý dlh podľa bodu 4. Zmluvy, pričom zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. V bode 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - Riešenie sporov je zakotvená rozhodcovská doložka.
Predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, riadiacu sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je v danom prípade pripravený na predtlačenom
tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie resp. odmietnutie návrhu ako celku. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Z hľadiska procesného postupu súd prvého stupňa preskúmal súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom a dobrými mravmi. Zistil, že praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 18. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis).
Súd v danom prípade bez pochybností dospel k záveru, že ustanovenie bodu 18. Zmluvy o úvere je v rozpore so znením ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).
V závere odôvodnenia prvostupňový súd poukázal na sankcie obsiahnuté v Zmluve o úvere, ktoré nie sú v súlade s OZ, najmä ohľadom úroku z omeškania a napriek tomu ich rozhodca priznal. V zmluve neboli uvedené ani úroky z úveru, ani RPMN, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský rozsudok to však nerieši a zaväzuje povinnú na vyššiu sumu, ako bol poskytnutý úver.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmenky, ktorú predložil oprávnený, a ktorá bola vystavená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy. Zmenkový vzťah je akcesorický právny vzťah, ktorý iba zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi, čiže nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku. V zmenke je navýšená suma poskytnutého úveru jednak o skryté úroky z úveru a jednak o zmenkový úrok, ako aj o zákonný úrok. Z citovaných zákonných ustanovení však vyplýva, že oprávnený by nemal nárok na úroky a poplatky z takto poskytnutého úveru.
Exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnený namietal, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Zdôraznil, že súd v rámci exekučného konania sa musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov a nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci s poukazom na Nález ÚS SR ÚS 5/2000, zverejnený pod č. 18/2000. Podľa jeho názoru postupom súdu v tejto veci a výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 citovaného zákona) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
V ďalšej odvolacej námietke s poukazom na ustanovenie § 3 O.s.p. uviedol, že prvostupňové rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, a teda ide o procesnú vadu v konaní. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia totiž absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úverov. Súd sa vôbec nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa a ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere, ku ktorému dospel. Rozhodnutie súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov.
V závere zdôraznil, že súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne (rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 87/04). V prípade, ak súd zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé exekučné konanie, tak vlastne pozbavil oprávneného možnosti domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata).
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že mu nevyhovel, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len "O.s.p."), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 8.1.2009 Zmluvu o úvere č. 7510537, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 350,- Eur.
Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu, t. j. fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie, alebo neprijatie návrhu.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Z výpisu z obchodného registra odvolací súd zistil, že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. e) spotrebiteľským úverom je úver od 200,- Eur do 20 000,- Eur, čo znamená, že aj výška predmetného úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 1 až § 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnej peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom, t. j. všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.
Povinná predmetnou Zmluvou o úvere síce vyhlásila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon povolania, čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. síce hovorí, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon povolania, avšak v prípade, ak Zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel povolania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, akú činnosť povinná vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, či predmetom činnosti uzavretie zmluvy má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z.. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybností treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie.
Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili "Zmluva o úvere" uzavretá doleuvedeného dňa v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.
Čo sa týka posúdenia zmenky, ktorou účastníci zabezpečili svoj vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, odvolací súd poukazuje na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Podľa odseku 7 tohto ustanovenia, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pri poskytovaní spotrebiteľských úverov sa zakazuje splniť dlh zmenkou. Aj keď v spotrebiteľských vzťahoch je vystavená zmenka, ktorá má platobnú alebo zabezpečovaciu funkciu, neznamená to, že oprávnený ako veriteľ môže z takejto zmenky uplatniť voči spotrebiteľovi svoje práva bez obmedzenia. Oprávnený ako veriteľ musí dbať na všetky práva povinného ako spotrebiteľa, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Preto ak oprávnený v rozhodcovskom konaní predložil zmenku, aj rozhodcovský súd bol povinný rešpektovať ustanovenie § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch a nepriznať oprávnenému zo zmenky práva nad rozsah, ktorý by znamenal porušenie práv povinného zo zmluvy o spotrebiteľských úveroch.
Súd prvého stupňa preto správne v tomto exekučnom konaní podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní skúmal, či neboli v rozhodcovskom konaní porušené práva povinnej ako spotrebiteľa a posudzoval, či v zmluve o spotrebiteľskom úvere neboli dohodnuté také podmienky, ktoré sú pre povinnú ako spotrebiteľa neprijateľné, a preto podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka aj neplatné. Aj z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že blankozmenka, na základe ktorej bol rozsudok vydaný, bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka na splnenie povinností dohodnutých v zmluve o úvere, a preto v rámci plnenia povinností na ochranu spotrebiteľa bolo povinnosťou súdu prvého stupňa posúdiť aj vzťah, ktorý predmetná blankozmenka zabezpečovala, a to v súlade s ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Z tohto dôvodu, bez ohľadu na to, že oprávnený uplatňoval v rozhodcovskom konaní nárok na základe zmenky vystavenej povinnou, súd prvého stupňa správne posudzoval nároky oprávneného z úverovej zmluvy, keďže aj rozsudok rozhodcovského súdu vychádzal pri rozhodovaní o zmenkových nárokoch oprávneného práve z úverovej zmluvy účastníkov konania.
Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnej ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.