Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_15CoE-80-2013.pdf
PDF · 71.81 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/80/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: V. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. č. XXXX/XX, S., o vymoženie sumy 25,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/393/2010-13 zo dňa 09.10.2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/393/2010-13 zo dňa 09.10.2012 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Ďalej rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Zuzane Kubešovej náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenie. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie v časti zastavenia exekučného konania odôvodnil s poukazom na ust. § 37 ods. 3, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), § 107 ods. 1, ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), § 470 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel a jeho dedičia nevstúpili do žiadnych jeho povinností, nakoľko povinný nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť povinného. Súd konštatoval, že exekúcia nebola vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko prvotným dôvodom na zastavenie bola skutočnosť, že povinný, ktorý v priebehu exekúcie zomrel, nezanechal majetok, ktorý by nadobudli jeho dedičia, proti ktorým by bolo následne možné pokračovať v exekúcii.
O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na § 196 a § 203 Exekučného poriadku a taktiež s poukazom na ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútoroch (ďalej len "vyhláška"), ktoré upravujú odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie. Súd prvého stupňa po preskúmaní spisového materiálu, vrátane exekučného spisu dospel k záveru, že poverenému súdnemu exekútorovi pri vykonávaní exekúcie vznikli nevyhnutné trovy exekúcie, ktoré si poverený súdny exekútor vyúčtoval podľa ustanovení citovanej vyhlášky. Preto zaviazal oprávneného, aby nahradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eura, ktoré pozostávali z paušálnej odmeny vo výške 33,19 eura a dane z pridanej hodnoty vo výške 6,64 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že napadnuté uznesenie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci, pretože v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie povinný nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, čím nebola splnená
jedna z podmienok vedenia konania, a preto mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Zároveň dodal, že v tomto prípade nemá byť súdnemu exekútorovi priznaná náhrada trov exekúcie.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa §
212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 07.06.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia oprávneného č. 700-1530094110-GC04/10 zo dňa 08.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2010. Súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 15.06.2010. Súdny exekútor doručil dňa 13.04.2012 súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Oprávnený vo vyjadrení sa k návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie uviedol, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ale exekučné konanie by malo byť zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Nesúhlasil ani s priznaním náhrady trov súdnej exekútorke. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa v správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutej časti rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).
Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného; z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza do úvahy.
K ustanoveniu § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku odvolací tiež poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať, a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú dôvody neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uzatvára, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011 sp. zn.7 M Cdo 5/2011, schválené dňa 13. decembra 2011 občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na uverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk.
Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené závery rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.