Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-229-2012.pdf
PDF · 83.02 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/229/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Q. N., a.s., S. 8, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, proti žalovanej: K. S., G. XX, XXX XX H. - O. hrdinov, F.: XX XXX XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: L. na ochranu spotrebiteľa E., J.. X. 5, XXX XX K., F.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 2.040,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.9.2012 č.k. 30Cb/42/2012-100 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom konanie v časti istiny 1.659,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne z uvedenej sumy od 20.11.2009 do zaplatenia zastavil, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 380,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne z uvedenej sumy od 20.11.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; rozhodol, že žiaden z účastníkom nemá právo na náhradu trov konania a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2011 domáhal zaplatenia sumy 2.040,33 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy, na základe skutočnosti, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie od 8.7.2009 do 8.9.2009 vo výške 380,63 eur, čím vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.659,70 eur.
Keďže žalobca vzal žalobu v časti uplatnenej istiny 1.659,70 eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť podľa § 96 ods. 1 O.s.p., konanie v tejto časti zastavil.
Keďže mal z vykonaného dokazovania za nepochybne preukázané, že žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že včas neuhradila žalobcovi splatné faktúry za obdobie od 8.7.2009 do 8.9.2009 za poskytnuté služby v celkovej výške 380,63 eur na zaplatenie uvedenej sumy ju zaviazal. Keďže sa so zaplatením dostala do omeškania v súlade s § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ju zaviazal aj na dohodnutú sadzbu úrokov z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
O trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. O trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
Použitie § 150 O.s.p. odôvodnil skutočnosťou, že vedľajší účastník je združením na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného právneho zástupcu. Cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Má za to, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Zdôraznil, že úkony nevyhnutné na úspech v konaní mohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Vzhľadom na uvedené, preto nepovažoval trovy uplatnené vedľajším účastníkom za trovy účelne vynaložené.
Proti rozsudku - výroku, ktorým súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania, podal včas odvolanie vedľajší účastník.
Dôvodil, že nárok žalobcu pozostáva z dvoch samostatných nárokov, konkrétne zo sumy 380,63 eur za nezaplatené elektronické komunikačné služby a zo sumy 1.659,70 eur za dojednanú zmluvnú pokutu. Uvedené dva samostatné nároky vyplývajú z rozličného skutkového základu aj právneho posúdenia, pričom oba nároky by mohli byť predmetom samostatných žalôb. Dňa 30.7.2012 podal vedľajší účastník vo veci vyjadrenie, v ktorom definoval rozsah svojho pôsobenia v zmysle, že nenamieta čas uplatneného nároku vo výške 380,63 eur s prísl.; namieta opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty a do konania vstúpil iba ohľadom samostatného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Podľa názoru odvolateľa je z uvedeného zrejmé, že vedľajší účastník v konaní vystupoval na podporu žalovaného len v konaní o samostatnom nároku žalobcu na zmluvnú pokutu a v rozsahu svojho pôsobenia mal 100% úspech, preto si uplatnil aj trovy konania.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia súdov (uznesenie NS SR zo dňa 26.1.2011 sp.zn. 4MCdo 20/2010, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/33/2012, sp.zn. 3Co/17/2012, uznesenie Okresného súdu Svidník zo dňa 18.9.2012, č.k. 7C/119/2011-112.
Ďalej uviedol, že rozsudkom zo dňa 12.9.2012 súd konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zastavil. Pri rozhodovaní o trovách v konaní, ktoré bolo skončené zastavením v dôsledku späťvzatia žaloby, je nevyhnutné posudzovať zásadne len procesné kritéria úspechu, či neúspechu účastníkov.
Zdôraznil, že nebolo preukázané, že by žalovaný svojim správaním zapríčinil späťvzatie žaloby. Na druhej strane žalobca vzal bez akéhokoľvek odôvodnenia žalobu v celom rozsahu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Žalobca pritom nedosiahol v súdnom konaní to, čo od žalovaného žiadal, preto tento stav je potrebné považovať za jeho procesný neúspech. Má za to, že ako vedľajší účastník, ktorému nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia z dôvodu neúčelnosti, môže preukázať, že v množstve súdnych sporoch spôsobil už jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia vo veci samej) pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnosť uplatneného nároku, vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Žalobca po tom, čo mu je doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, prípadne po tom, čo vstup vedľajšieho účastníka do konania zistí iným spôsobom, plošne berie žaloby späť. Teda samotný jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa je dostatočne účinným prostriedkom zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské práva.
Zdôraznil, že agenda spotrebiteľských zmlúv vyžaduje nielen právnickú kvalifikáciu, ale aj enormné nároky na osoby, ktoré by túto agendu systematicky spracovávali, týka sa technického zabezpečenia, pracovných prostriedkov atď.. Združenie nemá finančné prostriedky ani personálne obsadenie, teda nemá vlastný aparát. Jedinou možnosťou na efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv na súdoch, je realizovanie činnosti združenia prostredníctvom advokátskych kancelárií, ktoré sú ochotné pracovať len za prísudok jeho činnosti.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že v konaní znáša iba námietku premlčania zdôraznil, že v súčasnej dobe vnútroštátna právna úprava neumožňuje súdu prihliadať na premlčanie ex offo, preto to robí združenie, keďže žalobca s odstupom viacerých rokov uplatňuje na slovenských súdoch pohľadávky voči spotrebiteľom, ktorý sa tak dostávajú do nevýhodného postavenia najmä v súvislosti z nezachovaním dôležitých listín. Vzniká tak nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ sa v súdnom konaní nedokáže efektívne brániť napr. aj vznesením námietky premlčania. Platí predsa, že aj v spotrebiteľských konaniach sa žalobca musí správať obozretne a žalovať iba nepremlčané pohľadávky, keďže vstupom vedľajšieho účastníka už nemá ďalej neinformovaného a rezignovaného spotrebiteľa, ale rovnocenného partnera. Zdôraznil, že súd pri nepriznaní trov vedľajšiemu účastníkovi postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. Má za to, že ak vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník hlavný, potom neexistuje rozumný dôvod nepriznať vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastupovania za situácie, ak nárok na náhradu trov vznikne účastníkovi, ktorého vedľajší účastník v konaní podporoval.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil a zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 189,60 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a uznesenie v napadnutom výroku potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vecne správne.
Rozsudok vo výroku, ktorým súd zastavil konanie v časti istiny 1.659,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z uvedenej sumy od 20.11.2009 do zaplatenia; vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 380,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne z uvedenej sumy od 20.11.2009 do zaplatenia a vo výroku, ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania odvolaním nebol napadnutý, preto tieto nadobudli právoplatnosť a v odvolacom konaní neboli preskúmavané.
V prejednávanej veci bolo konanie začaté dňa 19.10.2011, kedy bol súdu doručený návrh na začatie konania. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.6.2012 vedľajší účastník oznámil, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného a následne podaním doručením súdu dňa 8.8.2012 uviedol, že vstupuje do konania iba ohľadom samostatného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, kde vzniesol aj námietku premlčania. Písomným podaním dňa 12.9.2012 vzal žalobca žalobu v časti uplatnenej istiny 1.659,70 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy späť a žiadal konanie zastaviť. Na pojednávaní konanom dňa 12.9.2009 súd rozhodol rozsudkom.
Ustanovenie § 93 ods. 1,2 O.s.p. umožňuje, aby do konania ako vedľajší účastník v prípade spotrebiteľských zmlúv vstúpila právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa považuje aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Z uvedeného je zrejmé, že Združenie na ochranu spotrebiteľa E. má oprávnenie vo veci vystupovať ako vedľajší účastník na ochranu žalovaného. Keďže v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 92 ods. 3,4), nepochybne má právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom, teda zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) a v súvislosti s týmto zastúpením má právo na náhradu trov konania v prípade úspechu vo veci.
Vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania v tom rozsahu, ako boli priznané účastníkovi, na procesnej strane ktorého vystupuje. Súd prvého stupňa rozhodol vo vzťahu žalobca - žalovaný o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p.; keď vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. (výrok rozsudku je právoplatný).
Z uvedeného dôvodu bolo preto nadbytočné posudzovať trovy konania vedľajšieho účastníka o intenciách § 150 O.s.p.
Vedľajší účastník namieta, že do konania vstúpil len v časti uplatnej istiny, kde má právo na náhradu trov konania. (žalobca vzal žalobu späť).
K uvedenému sa žiada uviesť, že žiadne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku neumožňuje vedľajšiemu účastníkovi vstúpiť do časti konania. § 93 ods. 1 O.s.p. uvedené jasne definuje, „zúčastniť konania“. Rozhodnutia, na ktoré odvolateľ o odvolaní poukazuje, riešia otázku náhrady trov konania pri nárokoch, ktoré mohli byť uplatnené samostatnými žalobami, nevzťahujú sa však na prípady, kedy by vedľajší účastník sa popri účastníkovi konania zúčastnil iba časti konania.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti, pretože je vecne správny.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešný vedľajší účastník na ich náhradu nemá právo a úspešný žalobca si ich neuplatnil (ani mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli), preto mu neboli priznané.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.