Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-312-2011.pdf
PDF · 95.37 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/312/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šoltýsovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu O.. J. D., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v P., Š. Č.. X, zastúpeného D.. O. U., advokátom so sídlom kancelárie v P., R.Á. Č.. XX, proti žalovaným: 1/ E. T., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v T. Č.. X a 2/ Z. Q., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v T. Č.. XXX, obom zastúpeným D.. D. Q., advokátom so sídlom kancelárie v P., Z. Č.. XX, o zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 8.6.2011 č.k. 7C/145/2010-93 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v sume 1.211,37 eura k rukám D.. D. Q., advokáta, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na zaplatenie sumy 10.000,- eur a uložil povinnosť navrhovateľovi (žalobcovi) nahradiť odporcovi v 1. rade (žalovanému v 1.rade) trovy konania vo výške 1.374,62 eura na účet zástupcu odporcu v l. rade JUDr. D. Q., advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodol tak o žalobe žalobcu (navrhovateľa), ktorou sa domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 10.000,- eur pozostávajúcej zo sumy 5.000,- eur titulom náhrady škody zodpovedajúcej cene betónových panelov v počte 8 ks, ktoré mu boli podľa jeho tvrdenia odcudzené žalovanými v l. a 2.rade v dňoch 1.5.2010 a 7.5.2010 a sumy 5.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla konaním žalovaných ich zásahom do jeho práva na ochranu dobrého mena a povesti. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 420 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a výsledky vykonaného dokazovania objednávkami obce T.S. zo dňa 1.5.2010 a 7.5.2010, výpoveďou svedka S. Č., starostu obce T. v roku 2010, ako aj výpoveďami samotných žalovaných l/ a 2/ uzavrel, že žalovaní pri odstraňovaní panelov vo vlastníctve žalobcu konali na základe objednávky obce, preto za prípadnú škodu, ktorá bola spôsobená žalobcovi nezodpovedajú. Žalovaní l/ a 2/ nie sú vecne pasívne legitimovanými účastníkmi konania a preto žalobu o náhradu škody spôsobenej odstránením panelov zamietol. Zdôraznil, že žalobca ani nepreukázal existenciu škody, keď z výpovede žalovaných a svedkov S. Č. I. J. C. vyplýva, že označené panely sa nachádzajú na verejne prístupnom mieste pri cintoríne priamo v obci Budimír a žalobca napriek svojmu tvrdeniu, ich poškodenie v konaní nepreukázal.
V prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch s poukazom na ust. § 11, 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uzavrel, že žalobca nepreukázal tvrdenie, že došlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti konaním žalovaných l/ a 2/. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo, že títo žalovaní postupovali tak, ako tvrdil žalobca t.j., že ho sťahovali z odstraňovaných panelov. Nepreukázal ani to, že ich konaním došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere, zakladajúcej právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, lebo z výpovedí žiadneho zo svedkov nebolo preukázané, že by v príčinnej súvislosti s tvrdeným konaním žalovaných došlo k zmene postoja obyvateľov obce Budimír k žalobcovi. Z týchto podstatných dôvodov žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (t.j. podľa zásady úspechu v konaní) a úspešnému žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.374,62 eura (za celkovo 6 úkonov právnej služby a režijný paušál). Z dôvodu, že pri porade s advokátom dňa 7.6.2011 ani žalovaný 1/ a ani jeho zástupca neuviedli žiadne nové skutkové tvrdenia a ani právne dôvody a súdu nepredložili žiadne dôkazy, vyhodnotil, že náklady tohto úkonu právnej služby nie sú účelne vynaloženými trovami konania, preto náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon nepriznal. Žalovanému 2/ (aj napriek úspechu v konaní) náhradu trov konania nepriznal, pretože náhradu trov konania nežiadal.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť, prípadne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť na opätovné prejednanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., t. j. namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Poukázal na to, že aj keď po odstránení panelov z jeho súkromnej cesty žiadal obec Budimír o podanie vysvetlenia, či k odstráneniu došlo na ich pokyn, obec na jeho list žiadnym spôsobom nereagovala. Ani pri samotnom odstraňovaní panelov mu nebola predložená žiadna objednávka zo strany obce, preto nemal dôvod podávať žalobu proti obci. O existencii objednávky obce na odstránenie panelov sa dozvedel až v priebehu súdneho konania. Zdôraznil, že žalovaní 1/ a 2/ rade nie sú zamestnancami obce a aj z tohto dôvodu celú situáciu vyhodnotil tak, že zodpovedajú za spôsobenú škodu. Na daný prípad preto nie je možné použiť ust. § 420 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka, t.j., že žalovaní za takto spôsobenú škodu nezodpovedajú a ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je dotknutá. Vytýkal súdu prvého stupňa to, že v konaní nezohľadnil, že k odstráneniu panelových kvádrov došlo bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu vo forme predbežného opatrenia bolo vydané až 14.6.2010, a ak by v čase odstraňovania existovalo, určite by ho rešpektoval. Namietal, že žalovaní nemali právo vstupovať bez súhlasu na jeho súkromný pozemok, preto akýkoľvek zásah do jeho vlastníckeho práva a odstránenie panelov, ktoré mu patria vyhodnotil ako krádež. Záver súdu prvého stupňa, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú pasívne vecne legitimovaní vo vzťahu k jeho nároku na náhradu škody preto nepovažoval za správny. Tvrdil, že odstránením panelov mu vznikla škoda aj preto, že nie je jeho povinnosťou zisťovať, kde žalovaní v obci panely uložili, a či ide skutočne o panely, ktoré mu boli odcudzené.
K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy namietal, že záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní zásahov do jeho práva na ochranu osobnosti je nesprávny. Celý spôsob odstraňovania panelov bol zaznamenaný televíziou TA3 a bol odvysielaný v jej spravodajstve. Aj napriek skutočnosti, že v v priebehu konania navrhoval zabezpečiť tento záznam, súd takto nepostupoval a takýto dôkaz nevykonal. Ako svedka nevypočul ani Ing. S. D., čím neúplne zistil skutkový stav veci. Poukazoval na výpovede svedkov O.. T.Á. H. I. J. C., z výpovede ktorých vyplynulo, že panely pri ich odstraňovaní bránil vlastným telom, panelov sa držal a žalovaní 1/ a 2/ ho pri ich odstraňovaní (dňa 7.5.2010) z nich sťahovali a ohmatávali. Záznam televízie bol odvysielaný na území celého Slovenska, preto sa cíti závažným spôsobom poškodený z hľadiska ochrany svojho dobrého mena a vážnosti v spoločnosti, keďže bola vážne znížená aj jeho dôstojnosť. Poukázal na svoj spoločenský status, pretože bol dlhé roky riaditeľom strednej školy, učil na vysokej škole a vykonáva funkciu súdneho znalca, pozná ho veľký počet ľudí, ktorí si tento ponižujúci protiprávny zásah mohli pozrieť v televízii, čím došlo k tvrdenému následku.
Namietal aj proti výroku o trovách konania (proti súdom priznanej hodnote úkonu právnej služby, ako aj účelnosti niektorých úkonov právnej služby, za ktoré bola priznaná náhrada).
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom vecne správny.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení a jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby zodpovedá zistenému skutkovému stavu a zákonu. Vzhľadom na skutočnosť, že ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového, ani právneho stavu veci, odvolací súd na skutkové zistenia súdom prvého stupňa a na jeho právne posúdenie poukazuje a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie odôvodnenia a k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody za odstránené panely, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za tvrdený zásah do jeho práva na ochranu dobrého mena a povesti konaním žalovaných 1/ a 2/ pri odstraňovaní panelov v dňoch 1.5.2010 a 7.5.2010.
Občiansky zákonník v ustanovení § 420 ods. 2 vychádza zo zásady, že fyzická a právnická osoba zodpovedá za výber osôb, ktoré použil pri svojej činnosti a za škodu nimi spôsobenú pri tejto činnosti. Takéto pravidlo sa vzťahuje nielen na zamestnancov, resp. členov a spoločníkov právnickej osoby, ktoré pre neho vykonávali činnosť mimo pracovného pomeru, ale aj na ďalšie osoby, ktoré postupovali podľa pokynov právnickej osoby a to bez ohľadu na druh právneho vzťahu medzi právnickou osobou a osobou, ktorá za ňu konala. Musí však ísť o druh poverenia, v ktorom je obsiahnuté a vymedzené poverenie na určitú činnosť.
Za takéto poverenia, vymedzujúce konkrétnu činnosť žalovaných 1/ a 2/ možno nepochybne považovať objednávky obce T. v rozsahu "odstránenie nepovolených betónových zábran z miestnej komunikácie a nasledovné uskladnenie" z cesty žalobcu v jeho súkromnom vlastníctve v dňoch 1.5.2010 a 7.5.2010. Žalovaný v 1.rade pritom konal ako živnostník a pri výkone tejto činnosti použil motorové vozidlo s potrebným technickým vybavením na naloženie a vyloženie panelov vo vlastníctve žalovaného v 2.rade, ktorý mu taktiež pri tejto práci pomáhal. V priebehu konania nebolo sporným, že Obec T. v tom čase bola oprávnenou z vecného bremena zriadeného k parcele, na ktorej boli panely žalobcu umiestnené, a ich odstránenie objednala za účelom zabezpečenia priechodnosti označenej komunikácie.
Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú hmotnoprávne legitimovaní v časti nároku žalobcu na náhradu škody za odstránené panely, pretože túto činnosť vykonávali na základe objednávky obce v rámci rozsahu udeleného poverenia. Správny je tiež záver súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu škody odstránením týchto panelov, pretože tieto v prípade ich odstránenia dňa 1. 5. 2010 sám žalobca previezol opätovne na pôvodné miesto a v prípade odstránenia dňa 7. 5. 2010 boli uložené na odstavnej ploche pri verejnom cintoríne v obci, ktorá skutočnosť bola v konaní preukázaná.
Neobstoja odvolacie námietky žalobcu, že žalovaní nemali právo vstupovať bez jeho súhlasu na súkromný pozemok, a už vôbec nie na súkromnú cestu, pretože podľa výpisu z listu vlastníctva č. 1266 kat. územia T., časť " C : ťarchy " zo dňa 16. 5. 2010 vlastník parcely č. 188/5 bol povinný strpieť umiestnenie stavby " miestna komunikácia, vodovod a dažďová kanalizácia" (ťarcha označená č. V 86/02 bola vymazaná dňom 21. 3. 2011), teda je zrejmé, že išlo o verejne prístupnú miestnu komunikáciu, spravovanú obcou.
Neopodstatnená je aj námietka žalobcu týkajúca sa tvrdenia o poverení obcou Budimír žalovaných 1/ a 2/ na výkon protiprávnej činnosti (krádeže panelov), pretože žalovaní sa touto činnosťou nedopustili žiadneho protiprávneho konania, o čom svedčí aj Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolie, Odboru poriadkovej polície, Obvodné oddelenie policajného W. P. zo dňa 22. 6. 2010, č. ČVS: ORP - 753/KY - KS - 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 15. 7. 2010, z ktorého vyplýva, že ich konaním nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu krádeže.
Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť, ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti.
Peňažné zadosťučinenie má miesto len v prípade, že primerané morálne zadosťučinenie sa nejaví ako postačujúce a to s prihliadnutím na demonštratívny výpočet dôvodov uvedených v zákone, a to keď v značnej miere bola znížená dôstojnosť dotknutej fyzickej osoby, jej vážnosť v spoločnosti alebo z iného vážneho dôvodu. O zníženie dôstojnosti fyzickej osoby či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere ide najmä vtedy, pokiaľ ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzická osoba vzhľadom na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie a širší okruh pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a prežíva ako závažnú. Zadosťučinenie v peniazoch predstavuje inštitút, ktorým nemožno použiť na vyváženie a zmiernenie bežnej, či len celkom krátkodobo pôsobiacej nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby. Predpokladom pre jej prisúdenie je nedostatočnosť morálneho zadosťučinenia a vznik nemajetkovej ujmy ( § 11 až 13 Občianskeho zákonníka).
Súd prvého stupňa správne uzavrel, že nie sú splnené ani predpoklady na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy požadovanej žalobcom v rámci ochrany jeho osobnosti. V spore nebolo skutkovo preukázané, že konaním žalovaných došlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Ani z výpovede svedkyne O.. T. H. a ani z výpovede svedka J. C. nemožno uzavrieť, že žalovaní v 1. a 2. rade pri nakladaní panelov postupovali spôsobom tvrdeným žalobcom, t.j. ohrozovali jeho život a keď si na panely ľahol, tak ho obchytkávali, čo bolo ponižujúce nepríjemné a dehonestujúce. Je nepochybné, že žalobca dňa 7. 5. 2010 aktívne bránil žalovaným 1/ a 2/ v naložení a odvezení panelov, z výpovede svedkov však vyplýva že sám pritom nadával, skákal na panely a neprimerane sa správal. V konaní nebol preukázaný ani ďalší predpoklad zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby a to zníženie dôstojnosti žalobcu v značnej miere, jej vážnosti v spoločnosti, prípadne iného vážneho dôvodu, ktoré by boli nepochybne v príčinnej súvislosti s konaním, žalovaných pri odstraňovaní panelov dňa 7.5.2010 (žalobca pri ich odstraňovaní dňa 1.5.2010 prítomný nebol). Za takejto situácie vykonávanie ďalšieho dokazovania na návrh žalobcu by už bolo neúčelné.
Z týchto podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu verejne vyhlásil podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p. dňa 28.3.2013, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 21.3.2013.
Čiastočne dôvodné je však odvolanie žalobcu vo vzťahu k priznaným trovám konania žalovaného 1/, pretože súd prvého stupňa pri určovaní hodnoty úkonu právnej pomoci pochybil, ak za úkon právnej služby priznal náhradu vo výške 270,54 eura, namiesto správnej výšky 237,34 eura (v konaní boli uplatnené 2 nároky - náhrada škody [tarifná hodnota 5.000 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci] a náhrada nemajetkovej ujmy, [ tarifná hodnota 2.000 eur, podľa § 10 ods. 8 označenej vyhlášky]). Žalovanému 1/ tak patrí náhrada za celkovo 6 úkonov právnej pomoci, ktoré odvolací zhodne so súdom prvého stupňa hodnotí ako účelné (prevzatie a príprava zastúpenia - 237,34 eura + 7,41 eura, účasť na pojednávaní dňa 7. 3. 2011 vo výške 1/4 - 59,33 eura + 7,41 eura , účasť na pojednávaní dňa 18. 4. 2011 -237,34 eura + 7,41 eura , ďalšia porada s klientom dňa 6. 5. 2011 vo výške 2/3 - 158,22 eura + 7,41 eura , účasť na pojednávaní v dňoch 9. 5. 2011 a 8. 6. 2011 - 2 x 237,34 eura a 2 x 7,41 eura ), spolu v sume 1.211,37 eura.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému v 1.rade náhradu trov prvostupňového konania v uvedenej výške.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.