Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-47-2013.pdf
PDF · 70.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/47/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Z. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave 1, Ul. 29. augusta 8 a 10, pobočka Nové Zámky, Nám. G. Széchényiho 10, IČO: 30 807 484, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.466,76 eura, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 23. októbra 2012 č. k. 5C/267/2011-80, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a po právoplatnosti uznesenia vec postúpil Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade sa jedná o vzťah medzi žalobcom a Sociálnou poisťovňou, ako verejnoprávnou inštitúciou, a preto sa nejedná o vzťah občianskoprávny ani obchodný. Mal za to, že ide o verejnoprávny vzťah upravený osobitným zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Žalobca plnil na základe právneho vzťahu sociálneho poistenia a nie vzťahu občianskoprávneho, čo považoval za taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že spĺňa všetky procesné podmienky na začatie konania vo veci, a že jeho návrh je dôvodný a opodstatnený. I napriek skutočnosti, že sa v tomto prípade jednalo o právny vzťah medzi verejnoprávnou inštitúciou a živnostníkom, nevidel dôvod, prečo by súd prvého stupňa nemal vo veci konať. Poukázal na skutočnosť, že v minulosti bol tiež účastníkom konania ako žalobca v konaní, kde protistranou bola Sociálna poisťovňa a súd bez potreby odstraňovania podmienok konania konal vo veci a rozhodol v jeho prospech. Je nesporné, že v tomto prípade došlo k preklúzii pohľadávky žalovanej, a preto v okamihu jej zaplatenia prišlo k plneniu bez právneho dôvodu, nakoľko právoplatné a vykonateľné rozhodnutia mali byť vykonané do 10-tich rokov. Úhrada prekludovanej pohľadávky zakladá bezdôvodné obohatenie. Súd musí rozhodnúť vo veci samej.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na § 220 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a uviedla, že je zrejmé, že žalobca mohol v minulosti podať žalobu na súd a byť úspešný, ak napríklad podal na súd návrh na súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, resp. o uložení pokuty a penále. V takom prípade išlo o konanie podľa 5. hlavy Občianskeho súdneho poriadku, t.j. správne súdnictvo, a nie konanie vo veci, ktorá by vyplývala z občianskoprávneho vzťahu medzi ním a Sociálnou poisťovňou. Uviedla, že žalobca sumu, vrátenia ktorej sa domáhal, zaplatil v súvislosti s úhradou poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti, príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a penále z omeškania, plnil teda na základe právneho vzťahu sociálneho poistenia. V danom prípade išlo o verejnoprávny vzťah medzi ním a Sociálnou
poisťovňou ako verejnoprávnou inštitúciou upravený osobitným zákonom č. 461/2003 Z. z. Plnenie, ktoré sa považuje za bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 OZ, musí mať svoj základ v občianskoprávnych vzťahoch, nakoľko toto ustanovenie neupravuje právne vzťahy vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov. Poukázala na § 145 zák. č. 461/2003 Z. z. Zotrvala na stanovisku, že na prejednanie a rozhodovanie o tejto žalobe nie je daná právomoc súdu v zmysle § 7 OSP, a preto navrhla uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Vyššie citované ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní vyriešil už súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konania tvoria jeden celok.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Pre vyriešenie otázky, či daná vec patrí do právomoci súdu je nutné predovšetkým zistiť, z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje ním uplatnený nárok.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že existencia súdnej právomoci je procesná podmienka v zmysle § 103 (ktorá ukladá súdu povinnosť prihliadať kedykoľvek za konania na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať) a § 104 OSP a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je odstrániteľný len novou zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci, musí byť iný orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť. Pokiaľ by žiaden taký orgán nezistil, vec by patrila do právomoci súdu. V danom prípade súd prvého stupňa správne zistil, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou nie je občianskoprávny, ale vzťah verejnoprávny, upravený zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a preto konanie zastavil a správne vec postúpil vec príslušnému orgánu, pričom neprichádza do úvahy, aby súd zastavil konanie pre nedostatok právomoci a zároveň nerozhodol o postúpení veci inému orgánu z dôvodu, že nie je daná právomoc ani žiadneho iného orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie.
V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal podľa § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP a § 151 OSP. Odvolací súd napriek tomu úspešnému účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli, neuplatnil si ich.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.