Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-145-2013.pdf
PDF · 69.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/145/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: N.. N. T., X. U. X, X. proti odporcovi: N.. L. X., L. U. X. J.U. X. N., U. U. L. XX, X., o určenie neoprávnenosti konania a iné, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného U. X. N. Z. J. XX.B. XXXX Č..W.. XXC XXX/XXXX-XX, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa; v časti, v ktorej sa domáhal zaviazať odporcu prečítať uznesenie v úvode najbližšieho zhromaždenia delegátov konaného po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku a ospravedlnenia sa mu pred plénom tohto zhromaždenia za neoprávnené správanie sa voči jeho osobe s poukazom na ust. § 43 ods. 2 O.s.p.; s odôvodnením, že navrhovateľ napriek výzve súdu v tejto časti neopravil podanie a pre tieto nedostatky nie je možné v konaní ďalej pokračovať.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ s tým, že súčasne upravil svoje podanie podľa požiadaviek odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa tak, že žiadal zaviazať odporcu prečítať na začiatku najbližšieho zhromaždenia delegátov po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku pred jeho plénom nasledovné ospravedlnenie: „Na základe rozsudku Okresného U. X. N. U. C. N.. N. T. za moje neoprávnené konanie, dôsledkom ktorého bolo zmarenie účasti menovaného na rokovaní zhromaždenia delegátov dňa XX.X.XXXX, ako aj za jeho vyvedenie zo sály pracovníkmi tamojšej bezpečnostnej služby a napokon za následné vylúčenie N.. N. T. Z. Č. P. U. X. J. X. N.. Zároveň požadoval uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu XXXX,-Q. z dôvodu morálnej a psychickej ujmy.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. v medziach dôvodov podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., po tom, ako odvolaniu, ktoré vydal súdny tajomník, sudca súdu prvého stupňa nevyhovel (§ 374 ods. 4 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Konanie sa začína na návrh, ktorý je procesným úkonom, ktorým sa navrhovateľ obracia na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Návrh má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 O.s.p. obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p.. Existencia riadneho návrhu je základnou podmienkou pre začatie občianskeho súdneho konania, a preto súd v prvom rade musí skúmať, či návrh spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že návrh nemá predpísané náležitosti, teda je neúplný alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich, sú uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávny, je povinný vyzvať účastníka na doplnenie alebo opravu návrhu s následkom odmietnutia podania. Základnou zložkou návrhu je tzv. žalobný nárok, ktorým navrhovateľ určuje predmet konania, a tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený
žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou súdu ( iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené; navrhovateľ nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke.
Zo žalobného petitu návrhu musí byť nepochybne zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, teda ako žiada, aby súd vo veci rozhodol, a preto musí byť úplný, presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby súd jednoznačne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Súd je totiž v občianskom súdnom konaní; ktoré je ovládané dispozičnou zásadou; viazaný návrhom, a teda nesmie účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než aké sú navrhované, musí žalobný petit svojím rozhodnutím úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť, s výnimkou prípadov stanovených v ust. § 153 ods. 2 O.s.p.. Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností je neúplné, nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné do takej miery, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne účinky, ktoré navrhovateľ začatím konania sledoval. Požiadavku, aby z návrhu bolo jasné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno však vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku rozsudku, zákon totiž neukladá formulovať znenie výroku rozsudku, keď jeho dikcia uvádza, že musí byť z návrhu zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Občiansky súdny poriadok totiž v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby navrhovateľ po formálnej stránke do najmenších podrobností a detailne formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia; je postačujúce, ak navrhovateľ v návrhu vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha a súd je povinný formulovaný žalobný petit posudzovať z obsahového hľadiska. Navrhovateľ uvedie čoho sa domáha vtedy, ak v návrhu presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu bez pochybností dovodiť) povinnosť, ktorá má byť odporcovi rozhodnutím súdu uložená alebo spôsob určenia právneho vzťahu či práva. Pokiaľ je predmetom žalobného petitu peňažné plnenie, je potrebné uviesť výšku peňažného plnenia, na ktoré žiada odporcu zaviazať, hoci len v približnej sume. Ak je predmetom plnenia individuálne určená vec, je potrebné ju náležite identifikovať tak, aby nebola zameniteľná s inými vecami toho istého druhu.
Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že v sporovom konaní stíha navrhovateľa zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za navrhovateľa vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade.
V danej veci bolo potrebné posúdiť splnenie procesných podmienok odmietnutia časti podania v zmysle ust. § 43 ods. 2 O.s.p., a preto odvolací súd preskúmal postup súdu prvého stupňa z hľadiska relevantných ustanovení zákona.
V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal návrhom vo veci samej zo dňa X.X.XXXX aj prečítania uznesenie súdu v úvode najbližšieho zhromaždenia delegátov a ospravedlnenia sa mu pred plénom tohto zhromaždenia za neoprávnené správanie sa voči jeho osobe. Správne postupoval súd prvého stupňa, keď uznesením zo dňa XX.X.XXXX Č..W.. XXC XXX/XXXX-XX vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania - v časti petitu návrhu pokiaľ ide o uvedenie presného a úplného znenia požadovaného ospravedlnenia a špecifikácie uznesenia, ktorého prečítania sa domáha.
Správne postupoval súd prvého stupňa, keď podanie navrhovateľa podľa § 43 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odmietol, po tom, ako navrhovateľ svoje podanie požadovaným spôsobom nedoplnil ani písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX a vady spočívajúce v nedostatočnom petite návrhu vo veci samej požadovaným spôsobom neodstránil.
Vzhľadom však na to, že v odvolacom konaní navrhovateľ odstránil nedostatok petitu návrhu vo veci samej tak, že vo svojom odvolaní uviedol, v súlade s výzvou súdu prvého stupňa, konkrétne znenie ospravedlnenia, ktorého prečítania sa domáha na začiatku najbližšieho zhromaždenia delegátov po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku pred jeho plénom, zrušil odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. keďže zanikli dôvody pre jeho vydanie tým, že v odvolacom konaní navrhovateľom vymedzený žalobný petit návrhu vo veci samej možno považovať za úplný, dostatočne určitý a zrozumiteľný a vrátil mu vec na ďalšie konanie podľa § 221
ods. 2 O.s.p., v ktorom súd prvého stupňa bude ďalej v konaní pokračovať prejednaním veci samej na základe upraveného žalobného petitu návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.